Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Žiak, tak ako povedal doktor Urban, ja naozaj nepovažujem za tradičnú rodinu niečo také chrapúnske, keď nejaký primitívny človek príde domov a udrie svoju manželku, udrie svoje dieťa, pretože nevie, čo zo sebou, toto nie je tradičná rodina. To je jednoducho zväzok, ktorý je buď trpený, alebo k tomuto manželstvu došlo z nejakého iného dôvodu.
Tradičná rodina je taká, kde má, manžel a manželka a deti žijú naozaj v kultivovanom a láskyplnom zväzku a tá rodina plní ten svoj účel, ktorý naozaj rodina aj podľa zákona o rodine, aj podľa tradičných hodnôt plniť má. To znamená, že všetci sa starajú o každého a každý sa stará o všetkých.
Ja naozaj neviem, prečo stále vykresľujte všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí chcú naozaj len predkladať hodnotové, nám blízke hodnotové zákony ako niečo, čo je nepodstatné, niečo, čo je nepotrebné, niečo, čo je zbytočné. Práve naopak. Ja tiež som o tom presvedčený, že vás nesplodil homosexuálny pár alebo že vás nevychovával homosexuálny pár, pretože inač by ste tu asi nebol.
Takže môj názor je úplne jasný. Táto problematika nie je zbytočná, táto problematika je veľmi nutná, pretože zo skazenej západnej Európy k nám prechádzajú každý rok zvrátené a choré ideológie, ktoré sa naozaj pretláčajú nielen v školách, ale už aj v škôlkach a toto je veľkým problémom spoločnosti.
Neni problémom to, že tradičnú rodinu chcem chrániť, ale problémom je to, že určité skupiny obyvateľstva chcú tradičnú rodinu rozvrátiť. Nikdy som neútočil na osoby rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú alebo jedna z nich už mala nejaké rodičovské právo a vychováva svoje dieťa. Kľudne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegom za faktické poznámky.
Čo sa týka pánov Žiaka a pána Valáška, ja som vôbec nerozprával o spôsobe výchovy, nakoľko ak vychováva matka, ktorá ostane slobodnou matkou alebo vdovou a pri výchove daného dieťaťa jej pomáha starý rodič alebo ktokoľvek iný z rodiny, je to všetko fajn, je to super, je to úžasné, ale v živote to dieťa nemôže brať tieto dve matky ako za svojich rodičov, či už matku svoju biologickú, alebo matku starú matku ako za svojho rodiča. Nikdy to tak nie je, pretože každé jedno dieťa vie, že rodina je vždy tvorená mužom a ženou, matka a otec, to sú dva na sebe naviazané segmenty a táto rodina je naozaj tradične naviazaná, tradične prezentovaná.
A aj keby nejakí dvaja spoluobčania rovnakého pohlavia chceli vychovávať nejaké dieťa, že nejakým spôsobom to dieťatko už jeden z týchto partnerov mal a nejakým spôsobom spolu žijú a vychovávajú to dieťa, to už je jednoducho spôsob taký, že určitý jeden člen tohto páru má nejaké rodičovské práva voči tomu dieťaťu. Voči tomu sa vôbec nebránim ani ti nedehonestujem, ani to nebudem jednoducho nejakým spôsobom popierať.
Ja sa len snažím ochrániť naozaj tradičnú rodinu, ktorá je podľa mňa vždy, pardon, tvorená mužom a ženou, pretože iba títo dvaja ľudia dokážu splodiť dieťa.
Čo sa týka párov, ktorí nemôžu splodiť deti, ale žijú v takomto zväzku heterosexuálnom, tak tí, keď si adoptujú dieťa, ja to naozaj len chválim, pretože nie je nič horšie, ako keď dieťa vyrastá v detskom domove, a nie je nič lepšie, ako keď dieťa vyrastá v rodine, ale zároveň budem chrániť normálnu rodinu, čiže ak aj pár, ktorý nemôže splodiť deti, vychováva dieťa, tak je to viac ako dobré.
Čiže naozaj nejdeme útočiť na páry rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Čiže ako som uviedol vo svojom úvodnom slove, dovoľujeme si plénu Národnej rady Slovenskej republiky predložiť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Kočiša na vydanie a zmenu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
V čl. 15 odsek 1 znie: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Rodová identita človeka je nemenná a je určená jeho pohlavím už pri narodení.“
V čl. 41 ods. 1 sa uvádza, že: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou a Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Rodičia sú otec – muž a matka – žena. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.“ A „Zaručuje sa im osobitná ochrana detí a mladistvých.“
Tak ako sa hovorí v Ústave Slovenskej republiky, tak týmto naším návrhom zákona chceme docieliť legislatívny návrh, ktorého cieľom je ústavné zadefinovanie rodičov výlučne ako páru ľudí opačného pohlavia, teda ženy – matky a otca – muža. Cieľom nášho legislatívneho návrhu je taktiež zavedenie nemennosti pohlavia určeného pri narodení.
Častokrát sme konfrontovaní s rôznymi polemikami, že práve prečo teraz v týchto relatívne ťažkých a pohnutých časoch prichádzame s ďalším hodnotovým zákonom, ktorý podľa mnohých poslancov, ale aj podľa inak hodnotovo orientovaných a nastavených ľudí neprislúcha terajšej dobe a jednoducho s takýmito hodnotnými názormi alebo hodnotnými témami, hodnotovými témami máme počkať, pokiaľ sa situácia nezlepší alebo nejakým spôsobom nevykryštalizuje tak, že spoločnosť nebude týmito názormi polarizovaná.
Ja však tento názor naozaj nemôžem zdieľať a nemôžem s ním súhlasiť, pretože ja ako konzervatívne nastavený človek, vôbec nie ako poslanec, ale ako človek, otec, manžel a syn mám v týchto hodnotových veciach úplne jasno a ochrana života, ochrana manželstva, ochrana rodiny má pre mňa úplne tú najzásadnejšiu a najhlbšiu prioritu.
Čiže aj týmto naším návrhom zákona chceme docieliť, aby ústava jednoznačne zadefinovala, kto môže byť otcom a kto môže byť matkou.
Značná časť liberálne orientovanej populácie alebo inak nastavenej populácie môže stále tvrdiť, že otcom môže byť aj žena, matkou môže byť aj muž. V žiadnom prípade s tým nemôžem súhlasiť, pretože ani z ideologického, ani z biologického hľadiska tento názor nesmiem zdieľať, pretože je v rozpore s tým, čomu verím a o čom som bol presvedčený a ako som bol vychovávaný.
Čiže tieto hodnotové témy, ktoré predkladáme, resp. ktoré predkladám, budú mať vždy jednoduchý rámec. Chrániť otca, chrániť matku, chrániť dieťa, chrániť rodinu. Slovensko je stále konzervatívnou krajinou, ktorá je výlučne orientovaná na ochranu rodiny, a ak sú v spoločnosti iné skupiny populácie obyvateľstva, ktoré jednoducho vyznávajú iné hodnoty, možno troška menej tradičné, nikdy ich nebudem odsudzovať, nikdy nebudem tvrdiť, že ich názor nie je správny, ale zároveň nikdy nemôžem dovoliť tvrdiť to, že ten môj názor je zlý alebo že nemám naňho právo.
Takže aj v tomto je tento náš ústavný zákon, by som povedal, ubezpečením, že chceme chrániť tradičnú rodinu, chceme chrániť tradičné hodnoty a jedinou tradičnou hodnotou je zakotvenie do ústavy štatút a rolu otca – muža a ženy – matky. Pokiaľ títo dvaja ľudia opačného pohlavia dokážu splodiť dieťa, dokážu to dieťa aj vychovávať a v žiadnom prípade nemôžem zdieľať názor niektorých iných kolegov, ktorí tvrdia, že aj dve osoby rovnakého pohlavia môžu byť úžasnými rodičmi a dokážu dieťa vychovávať s rovnakou láskou. Je to na veľkú polemiku. Dokážu určite dieťa vychovávať s nejakou láskou, ale v žiadnom prípade nemôžem akceptovať tento názor, že dokážu byť rodičmi. Rodičom môže byť len človek, ktorý dieťa dokáže buď vynosiť, porodiť alebo splodiť.
Takže aj v týchto jednoduchých veciach by sme mali mať v spoločnosti jasno. Viem, že tu vždy budú a navždy tu budú dve polemiky, ktorá je správna a ktorá je iná. Ale podsúvanie týchto teórií alebo podsúvanie týchto nejakých poloprávd alebo polofaktov nemôže byť založené na racionálnom základe. Preto navrhujeme doplniť nasledovné veci.
V čl. I k bodu 1 ustanovuje sa nemennosť rodovej identity človeka určenej jeho pohlavím pri narodení. V zmysle ústavy tak bude meniť, možné meniť pohlavie človeka, nebude možné meniť pohlavie človeka z právneho ani medicínskeho hľadiska.
K bodu 2. Ústavne sa zakotvuje princíp, že rodičia sú len otec – muž a matka – žena, tým sa úplne vylučuje možnosť priznania akejkoľvek (akéhokoľvek, pozn. red.) rodičovského práva homosexuálnym párom, vrátane adopcie detí týmito pármi.
V čl. II sa navrhuje účinnosť zákona 15. dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.
Predkladaný návrh zákona bude mať veľmi pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ktorá je základnou bunkou spoločnosti a túto základnú bunku spoločnosti my ako konzervatívni poslanci a občania Slovenskej republiky musíme nadovšetko chrániť a brániť a zastávať ju tak, ako to len bude možné.
Veľmi pekne ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako nezaradený poslanec a člen hnutia REPUBLIKA predkladám do pléna Národnej rady Slovenskej republiky zmenu ústavného zákona, ktorý bude jasne definovať pojem otec – muž a pojem otec, teda matka – žena.
Manželstvo a rodičovstvo je v našej spoločnosti pod striktnou a jasnou ochranou zákona a zaručuje sa tomu aj jasná ochrana detí a mladistvých. Čiže týmto zákonom chcem len naozaj uzákoniť a ešte viac ochrániť tieto pojmy, ktoré sú v našej spoločnosti častokrát dehonestované a častokrát zavádzané určitými formami inej nahliaditeľnosti na tento stav.
Takže v krátkosti asi toľko. A zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa skôr chcem dotknúť tej procesnej stránky veci a to je najmä to, že v tomto návrhu zákona, teda v tejto zlúčenej rozprave sa spomína to, že odvolacím orgánom v tejto veci by mal byť Ústavný súd. Ústavný súd, pokiaľ vieme, rozhoduje o kopci iných vecí a tých vecí na starosti má naozaj dosť. Čiže príde mi také dosť nelogické dávať Ústavnému súdu ešte aj takúto právomoc, no ale budiž, hovorím. Ja nie som právnik, ja len vychádzam z nejakej logickej úvahy, ktorá ma počas štúdie tohto zákona troška napadla.
Tento vlastne zákon má za cieľ odškodňovať obete očkovania proti COVID-u-19. Nemám s tým absolútne žiaden problém. V zásade je to podľa môjho názoru dobrý návrh a mám k nemu len nejaké minimálne výhrady, čo sa týka hlavne tej vykonateľnosti alebo kontroly. To znamená, že bolo by možno ideálnejšie alebo lepšie, ak by tieto veci riešili možno krajské súdy a odvolacím súdom by bol až ten Najvyšší súd. Čiže skôr také nejaké technikálie mi možno k tomu vadia, lebo vedel by som si to predstaviť možno troška ináč.
A očkovanie stále máme na základe dobrovoľnosti. Čiže to musíme rešpektovať a akceptovať všetci, či sme proti očkovaniu, alebo či sú kolegovia za očkovanie. Takže je naozaj táto téma veľmi ťažká, veľmi komplikovaná, polarizuje, rozdeľuje spoločnosť. No ale hovorím, je to naozaj veľmi ťažké, veľmi komplikované obdobie a hľadať nejakú zlatú strednú cestu, ktorou by sme sa mali naozaj všetci skúsiť riadiť, je veľmi komplikované a veľmi ešte na dlhé lakte, aby sme sa k niečomu takému dopracovali. No ale snáď sa raz všetci dopracujeme k nejakému takému spôsobu, ktorý bude jedným pomáhať a druhých nebude príliš obmedzovať.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Miro, vo svojej rozprave si naozaj poukázal iba na neodbornosť, nekompetentnosť a ú-bo-hosť, akým spôsobom chce minister Budaj, NIE nejaká špeciálna komisia, NIE manažment Slovenského vodohospodárskeho podniku, ale priamo minister Budaj zlikvidovať inštitúciu, ktorá v Banskej Štiavnici sídli dlhých 24 rokov. Nikomu to nikdy nevadilo, ale zrazu, keď sa tento ekoterorista dostal na ministerstvo životného prostredia, podotýkam úplným nedopatrením, pretože tam naozaj nepatrí, ide likvidovať niečo, čo má chrániť to najvzácnejšie, čo na Slovensku máme – kvalitu vodných zdrojov, kvalitu podzemných vôd. Tento pán, ktorý tvrdí, že iba centralizácia všetkých štátnych podnikov do Bratislavy bude tým najgeniálnejším riešením, odbúra sa určitá forma byrokracie a všetky podniky budú vedieť úzko a najmä kvalitne kooperovať, je kardinálnou hlúposťou.
Región, ako je Banská Štiavnica, si naozaj zaslúži, aby takáto významná štátna inštitúcia, jej riaditeľstvo naozaj zostalo v historickom meste, ako je Banská Štiavnica.
Môžme tuná polemizovať, či sa v danom štátnom podniku hospodári dobre, môžme polemizovať, či sa v danom štátnom podniku hospodári horšie alebo možno aj zle. To je absolútne relevantná otázka, ale zároveň to nie je témou dňa. Témou dňa je schválenie tohto naozaj kľúčového zákona, aby z tak ohrozených regiónov, ako je región Banskej Štiavnice, kde už naozaj skoro nič nie je, odchádzali aj posledné štátne inštitúcie, akou je Slovenský vodohospodársky podnik.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Takáč, ja naozaj musím oceniť tento tvoj predkladaný návrh zákona, ktorý je naozaj iba tzv. zákonom ochranným, ktorý naozaj môže a musí ochrániť túto štátnu inštitúciu pred odsunom do hlavného mesta z niekoľkých dôvodov. Tak krásny región, ako je región Banskej Štiavnice, kde je naozaj turistický ruch tým príjmom, ktorý tam hraje a priamo tento turistický ruch môže ovplyvniť aj odliv tohto štátneho úradu z tohto veľmi pekného historického mesta, pretože kopec pracovných príležitostí, ktoré štátny podnik, štátny vodohospodársky podnik tam vytvára, je priamo úmerný nezamestnanosti, ktorá v tomto regióne vládne.
Čiže ja si naozaj nemyslím, aby všetky štátne inštitúcie, všetky generálne podniky museli byť úplne centralisticky riadené do Bratislavy. To je podľa mňa kolosálna hlúposť, pretože ak naozaj chceme, aby regióny nestratili vážnosť, aby regióny nestratili na nejakej svojej špecifickosti, tak nesmieme nejakým rozhodnutím "manažmentu", a na to veľmi správne poukázal kolega Miro Suja, že koaliční poslanci tvrdia, že rozhodol manažment. Ale aký manažment, ak tento manažment je totálne nefunkčný, nemá vymenovaného generálneho riaditeľa a človek, ktorý má túto, túto, tento v podstate odsun obhajovať, neprešiel riadnym výberovým konaním? Čiže ak doteraz 24 rokov nikomu nevadilo, že štátny vodohospodárenský podnik sídli v Banskej Štiavnici, všetkým vyhovovali kapacitné priestory, všetkým vyhovovala dostupnosť, tak zrazu sa stala nejaká apokalypsa, zrazu sa stalo niečo zlé a tento štátny podnik musíme presunúť do Bratislavy. Jednoducho je to hanba!

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Žiak podľa všetkého asi si pomýlil nejaké svoje vystúpenie ohľadne tohto predkladaného návrhu zákona, ktoré malo byť podľa mňa k veci, ale čítal tuná nejakú beletriu, s ktorou sa zároveň stotožnil, zároveň ju nejakým zvláštnym spôsobom hanil. A tento človiečik, ktorý naozaj k tomuto pamätnému dňu, ktorý je súčasťou daného predkladaného návrhu zákona, nepovedal zhola nič, akurát sa zmohol na dve veci: Dourážal poslanca Blahu neskutočným spôsobom, tak ako je to jemu zvykom, zbabelo ušiel a to je tak všetko, čo k tomuto predkladanému návrhu zákona v rozprave povedal a na čo sa zmohol. Jednoducho tento primitívny a úbohý pán, ktorý tvrdí, že je liberál, to znamená, že prijíma aj iné názory a dokáže akceptovať aj iný názor a rešpektovať hodnotu iného názoru iného človeka, aj keď je z úplne iného politického spektra, je naozaj takým morálnym dnom a takou úbohou stokou celého poslaneckého klubu SaS. Jednoducho všetci príčetní poslanci z vládnej koalície musia takéto správanie tohto svojho kolegu odsúdiť.
A nazývať kolegu Blahu otcovrahom je totálne chrapúnstvo a totálny primitivizmus. Čiže ja naozaj očakávam od pána kolegu z SaS, že sa pánovi kolegovi Blahovi ospravedlní, že nájde v sebe aspoň kúsok cti, kúsok ľudskosti a kúsok morálneho rešpektu, pretože toto naozaj hraničí s odobratím nielen občianskeho preukazu, ale aj všetkých základných ľudských práv a slobôd.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne, veľmi pekne ďakujem kolegom za faktické poznámky, či už za podporu tohto zákona v širšom, alebo nejakom užšom meradle (ruch v sále), ale čo je to najdôležitejšie, na čo musíme naozaj všetci, ktorým nám naozaj ide o zdravie všetkých našich spoluobčanov, ktorí chcú športovať či už v interiéri, alebo exteriéri, tak musíme sa pozrieť najmä na, na to, ako fungujú tieto športoviská v zahraničí, a nemusíme ísť ani ďaleko, stačí ak pôjdeme do Českej republiky, do Poľskej republiky alebo do Maďarska.
Exteriérové a interiérové športoviská sú, dá sa povedať, sto rokov pred tými našimi, a len keď pôjdeme blízko za hranice v rámci Slovenska smerom k Čechám, tak každá jedna maličká obec má už 15 rokov ihrisko s umelou trávou, každé jedno okresné mesto má minihokejový štadión, čo sa nám naozaj na Slovensku môže iba snívať.
A čo sa týka tzv. národných centier športu, tak na Slovensku nám funguje len naozaj minimum, čiže nestaráme sa o kolektívne športy, nestaráme sa o individuálne športy a o športy, ktoré nám kedysi prinášali obrovský úspech a obrovské medaily z kadejakých podujatí, tak tie naozaj upadajú a záujem o ne klesá, čiže naozaj prvoradá úloha štátu, samosprávy, ale aj vyšších územných celkov je to, aby sa podporoval zdravý životný štýl, aby sa podporoval vzťah k športu, a začať musíme už od toho najútlejšieho detstva, čiže u detí, u mládeže a takto naozaj nám bude rásť zdravá populácia, zdraví obyvatelia a šport naozaj neubližuje, šport naozaj pomáha.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Hneď na začiatok musím povedať, že športovísk nie je nikdy dosť, či sa jedná o športy, ktoré sú prevádzkované v interiéri, alebo o športy, ktoré sú prevádzkované v exteriéri, predkladateľom tohto návrhu zákona držím palce, prsty, päste, aby takýchto rozumných nápadov prichádzalo dosť, ale zároveň sa musím zastať aj pána kolegu poslanca Blcháča ako predstaviteľa samosprávy, pretože 95 % športových klubov by bez podpory samosprávy miest a obcí neprežilo, a jednoducho všetky tieto športové aktivity by skončili na holej dlažbe. Takže v tomto sa ho musím zastať.
A ďakujem takým mestám, ako sú Michalovce, Liptovský Mikuláš a mnohé iné, ktoré nepatria k tým najväčším, ale naozaj sa dá povedať, že to sú mestá športu, pretože práve na týchto mestách, maličkých mestách stojí teraz kvalita a úroveň slovenského športu, pretože bývalé bašty slovenského športu, ako je Banská Bystrica, Košice, Prešov, Bratislava ďaleko za nimi zaostávajú, a nevidím tam nejaký posun alebo postoj vpred. Takže toľko tak na úvod.
Cieľom tohto návrhu zákona je naozaj odbremeniť od dane z príjmov a od dane z nehnuteľnosti športové kluby alebo prevádzkovateľov týchto športových klubov, alebo športových zariadení, s čím nemám, samozrejme, žiaden problém, práve vítam to, ale zároveň si musíme uvedomiť, že 90 % športovísk je v majetku miest a obcí a zároveň 90 % športovísk prevádzkuje samotné mesto alebo samotná obec. Čiže vlastne mesto alebo obec platí - v úvodzovkách - dane sama sebe, ale čiže tak ako pán kolega Nemec tuná povedal, čiže neplatí.
Čiže ak naozaj je prevádzkovateľom obec, mesto, čiže čo sa týka tých ekonomických nejakých neduhov, tak tam nedochádza v žiadnom prípade ani k plusovým, ale ani k saldovým číslam, čiže naozaj sme na tom istom, ale ide tu naozaj iba o tých prevádzkovateľov, ktorí sú súkromní a chceli by nejakým spôsobom viacej investovať, či už do skvalitnenia infraštruktúry v exteriéri, alebo zakúpením nejakých kvalitnejších strojov, alebo posilňovacích zariadení v interiéri, čiže toto naozaj týmto súkromným prevádzkovateľom pomôže, čo vítam, pretože len zdravá spoločnosť môže produkovať zdravých ľudí a šport je takým prirodzeným identifikátorom tohto celého, takže ja sa naozaj neobávam, aby tento zákon, ktorý naozaj nie je riešený z pozície parlamentu, ale naozaj celé to rozhodovacie konanie bude len na bedrách poslancov miest a obcí, takže tí v konečnom dôsledku rozhodnú, akým spôsobom sa k tejto problematike postavia, akým spôsobom k tejto problematike budú vystupovať, a všetky mestá, všetky obce, ktoré naozaj majú záujem, aby populácia v danom regióne bola zdravá, aby populácia v danom regióne naozaj prekvitala a nepredávala rôznym neduhom, ale práve naopak, športovala a jednoducho žila zdravo.
Čiže ja som naozaj veľmi rád, že tento návrh zákona tuná prichádza, ešte raz hovorím, v konečnom dôsledku sa rozhodnú obecní a mestskí poslanci, tento zákon naozaj nie je nejakým zákonom, ktorý okamžite niečo prikazuje, iba umožňuje. Takže všetko to, čo umožňuje niečo zlepšiť, vždy kvitujem, vždy vítam a vždy podporím a naozaj, môžem naozaj všetkých kolegov, či už naľavo, alebo napravo, ubezpečiť, že tento zákon naozaj nič neprikazuje, nikoho neobmedzuje, každý sa rozhodne v konečnom dôsledku, sám ako uzná za vhodné. Čiže ja predkladateľom ďakujem za podporu športu, v tomto majú moju podporu aj naďalej a pevne verím, že v zdravom tele zdravý duch, sa budeme týmto riadiť aj ďalej.
Ďakujem pekne.