Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Suja, škoda, že tvoje vystúpenie sa zase skĺza iba do invektív, pretože kolegovia z koalície, keď naozaj im dôjdu všetky obranné mechanizmy, tak začnú útočiť alebo primitívne sa správať, ale to sme si už najmä od určitých poslancov zo strany SaS zvykli.
Ja ťa chcem len doplniť pár údajmi, ktoré sú relevantné, nie je to žiaden pochybný denník alebo nejaké Hlavné správy. K dnešnému dňu v Rakúsku evidujú 41 % všetkých ľudí, u ktorých sa preukázateľne potvrdila infekcia COVID-19, ako príznakových pacientov a z týchto 41 % tvoria viac ako dve tretiny plne zaočkovaní pacienti, ktorí končia na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Je to oficiálna správa, ktorú Tlačová agentúra Slovenskej republiky prebrala z televízie ORF, takže je veľmi také zvláštne, že slovenské médiá, resp. slovenské denníky, slovenské televízie stále budú rozprávať ako o situácii, ktorá na Slovensku sa deje, že je to všetko výlučne a na zodpovednosti týchto neočkovaných občanov Slovenskej republiky.
Tak ja sa pýtam, COVID-19 sa v Rakúsku správa ináč ako na Slovensku? V Čechách sa správa ináč ako na Slovensku? Veď pomer občanov, ktorí sú očkovaní plne alebo neočkovaní vôbec, alebo očkovaní čiastočne, jednoducho nemôže byť v troch tak blízkych a susedných krajinách tak rozdielny. Jednoducho keď tieto sú, tieto oficiálne štatistiky z Rakúska sú dané, sú presné, sú relevantné, tak prečo slovenské médiá stále rozprávajú dookola, donekonečna, väčšina je neočkovaných, väčšina je neočkovaných, keď to nie je pravda? Pravda v tých nemocniciach vyzerá úplne inak.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No ja už naozaj neviem, načo opozícia v Národnej rade Slovenskej republiky vôbec je, keď už sa nemôžeme vyjadriť vôbec k ničomu a absolútne k nikomu.
Pokiaľ sa pán predseda Fico postaví za rečnícky pult a po rozprave zrazu ideme riešiť, že najväčším problémom, ktorý tuná vznikol, je to, že prečo on má ten štít a nemá respirátor FFP2, tak ja už naozaj neviem, že akým spôsobom chceme naozaj viesť túto schôdzu alebo nejakým spôsobom pôsobiť na ľudí, ktorí tento cirkus musia počúvať.
Mazurek - vyhodený z pléna, pretože si odmietol dať respirátor, včera to nikomu nevy... nevadilo, absolútne! (Ruch v sále.)
Šimko, budeme riešiť, že či má certifikát alebo či nemá, certifikát alebo nejakú výnimku, zase problém. Absolútne nejdeme riešiť to, čo je gro celej tejto situácie.
Riešenie vlády je zvyšovanie pokút, ale my tu budeme riešiť, či poslanec v Národnej rade má respirátor, alebo má štít, alebo má rúško a má výnimku na toto rúško. (Ruch v sále.) Jednoducho toto je úplný cirkus, toto je nonsens, potom sa holobriadok postaví k predsedajúcemu, ktorý sa včera začal holiť, a bude rozkrikovať, že upozornite Fica, pretože má štít, nemá respirátor.
Ja už naozaj nerozumiem, že prečo sme tu vlastne!

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Celý tento zákon je postavený na úplne plytkých a vratkých nohách a je najsmutnejšie na tom len to, že to, čo vláda Slovenskej republiky mohla v pokoji, kľudne riešiť od leta, cez celú jeseň, zrazu terapiou šokom idú zavádzať tieto praktiky priamo do života. A to búrenie sa ľudí, myslím, že už od včera je viac ako neúnosné. A týmto zákonom docielite nasledovné veci. To, že bude nevraživosť medzi ľuďmi narastať, je holý fakt.
To, že budú útoky na zdravotníkov, pracovníkov v hypermarketoch alebo pracovníkov na iných prevádzkach narastať a ľudia budú nervóznejší ako nervózni, je holý fakt. To, že zamestnávatelia sa búria aj voči tomu, aby museli povinne testovať svojich zamestnancov a rozdeľovať svojich zákazníkov na testovaných, netestovaných, očkovaných, neočkovaných, prekonaných, neprekonaných, to je tiež holý fakt.
Jednoducho neponúkate žiadne relevantné riešenia, ktoré k niečomu sú, ale stále si budete krútiť len tú svoju jednu mantru - epidémia COVID-u-19 je epidémiou neočkovaných. Ja sa pýtam, na základe akých faktov to máte. Na základe toho, že percentuálne zloženie ľudí na COVID oddeleniach je také a také. Hlavne si musíte zistiť, koľko týchto neočkovaných pacientov sú pacienti jednoducho s ťažkými ochoreniami inými, a ten COVID to už je len taká príznakovosť, ktorá jednoducho môže docieliť to, že tento pacient skončí či už na pľúcnej, umelej pľúcnej ventilácii alebo skončí hospitalizovaný. Jednoducho toto nie sú fakty, toto nie sú argumenty, toto sú všetko dohady.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ako ste vo svojej rozprave správne poznamenali, nielen neočkovaní občania Slovenskej republiky, ale aj plne očkovaní občania Slovenskej republiky končia na COVID oddeleniach. A to nie preto, že by tam končiť chceli, ale preto, že tá vakcína naozaj nejakým zázračným spôsobom nefunguje a fungovať ani nebude, pretože dávno tá vakcína, ktorá mala nejakú možno platnosť alebo nejakú validitu a mohla určitú skupinku obyvateľstva chrániť alebo ochrániť, možno, teoreticky, snáď, neviem, už dávno to tak nefunguje.
Kolega Miro Urban včera pracoval na COVID oddelení po nejakej dlhšej dobe a je to človek, ktorý je zástancom očkovania pri určitých typoch ochorenia, a sám povedal, že jednoducho toto očkovanie už stratilo akýkoľvek význam a stratilo akýkoľvek zmysel, pretože nefunguje. Nemocnice sa plnia, nemocnice sa kopia pacientmi a jednoducho tí, ktorí sú po očkovaní prvou, druhou alebo aj treťou dávkou, ak by ste im zmerali protilátky, tie sú na skoro nulových alebo totálne mizivých hodnotách. Čiže ja stále neviem, dokedy sa budeme o tom baviť, že očkovanie je spása, očkovanie je nejaký zázrak. Jednoducho nie je. Populácia sa musí prirodzene premoriť, iná cesta nie je. Keď to už raz nepochopíte alebo nechcete pochopiť, ja už naozaj neviem kedy, prečo, ako.
Čo sa týka tohto vášho veľmi zvláštneho návrhu zákona, ktorý tuná prichádza v skrátenom legislatívnom konaní, tak je značne úbohé, ak ho budete naďalej obhajovať, že idete chrániť, idete pomáhať, aby aj v čiernych okresoch mohli prevádzky, ktoré boli zatvorené, vpúšťať alebo obsluhovať občanov, ktorí sú, samozrejme, zaočkovaní. To aký apartheid, to je aká segregácia?! Jednoducho títo samotní prevádzkovatelia s týmto nesúhlasia, pretože pre nich je každý jeden zákazník zákazník, a nebudú ich deliť, nebudú ich separovať, nebudú ich segregovať.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pani kolegyňa, spomenuli ste, že na Slovensku máme najhustejšiu sieť nemocníc v strednej Európe, ale ja naozaj sa musím týchto nemocníc zastať, pretože každá jedna nemocnica, ktorá sa naozaj môže ešte pýšiť tým názvom nemocnica, má na Slovensku svoje opodstatnenie. Či už je to z geografického, z geografickej polohy, alebo zo spôsobu, kde je umiestnená, alebo pod aký sektor spadá, poprípade aký počet obyvateľov táto nemocnica zastupuje, pretože nemôžme sa na všetko pozerať len cez čísla alebo pozerať sa na všetko cez prsty, to sa jednoducho nedá. Občan nie je číslo.
Ďalej ste, pani kolegyňa, rozprávali, že nemocnice sú nekvalitné, nemocnice sú finančne a personálne poddimenzované, podvyživené. Áno, je značný nedostatok finančných prostriedkov, ale aj personálu, teda ľudských zdrojov v nemocniciach, ale to je problém niekoľko desiatok rokov starý. A táto reforma vôbec nerieši tie najzásadnejšie veci, pretože ak by sme naozaj začali posilňovať a skvalitňovať ambulantnú zdravotnú starostlivosť, takisto zdravotnú starostlivosť lekárov špecialistov, tak my máme minimálne o 50 % ľudí alebo občanov Slovenskej republiky, ktorí potrebujú hospitalizáciu v nejakom zdravotníckom zariadení alebo na nejakom nemocničnom oddelení. To je jednoducho holý fakt.
Dva roky garancia na dané výkony, ktoré nemocnica bude ešte dostávať aj po tejto stratifikácii, reprofilizácii, alebo neviem, ako to už nazveme, to je všetko fajn, to je všetko krásne, ale ja sa pýtam, čo potom bude robiť tá nemocnica, tí lekári, tie zdravotné sestry, tie opatrovateľky, sanitárky, oni jednoducho odídu, pretože títo ľudia nebudú pracovať na nejakom oddelení, kde naozaj už nič nie je a všetci sa budú musieť prekvalifikovať na nejakých opatrovateľov, ošetrovateľov domovov sociálnych služieb alebo na nejakom ODCH-čku, to je jednoducho hlúposť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Baška, naozaj ďakujem za zhodnotenie celého stavu, pretože aj vy ako župan vnímate tieto problémy úplne rovnako a vidím, že tieto obavy sú opodstatnené naozaj od východu na západ Slovenska. Pretože veľmi správna poznámka z vašich úst bola tá, že komunitná nemocnica sa rovná vlastne domov sociálnych služieb, oddelenie dlhodobo chorých, rehabilitačné oddelenie, psychiatrické oddelenie, nejaký Parkinson verzus Alzheimer. Toto bude vlastne komunitná nemocnica, kde nebude mať záujem pracovať žiaden lekár špecialista.
Lekári nám hrozia odchodom z dôvodu vyčerpanosti, z dôvodu nedostatočnej komunikácie ministerstva zdravotníctva, z dôvodu toho, že hlas pracovníka v medicíne, pracovníka v zdravotníctve odspodu sa vôbec nepočúva a neberie sa vôbec do úvahy, ale je stále iba považovaný za hlas niekoho, kto sa iba ponosuje alebo sťažuje.
Detskí pediatri v Bratislavskom samosprávnom kraji chcú napríklad v mesiaci december prerušiť zmluvy, pretože sú vyčerpaní. Ich zdravotné sestry odmietajú pracovať, jednoducho nezvládajú, končia. Tu nám hrozí v takom veľkom meste, ako je Bratislava, kolaps pediatrickej starostlivosti v mesiaci december. Neviem, akým spôsobom sa k tomu ministerstvo chce postaviť.
Vyčerpanosť, ktorá je, z medicínskeho personálu akože srší na kilometre ďaleko. Ja tým ľuďom naozaj rozumiem, pretože v mojej rodine pracuje strašne veľa zdravotníckych pracovníkov a vnímam to a naozaj to veľmi chápem.
A čo sa týka reformy, tak tá naozaj sa musí začať týkať ambulantnej starostlivosti, lekárov špecialistov, pretože bez tohto personálu nám hrozí kolaps. Nielen bez sestier, nielen bez lekárov, ale aj bez nižšieho zdravotníckeho pers... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegom ďakujem za faktické poznámky k mojej rozprave.
A na záver, čo som už nestihol povedať, tak chcel by som ešte apelovať takými niekoľkými faktami. V Prešovskom samosprávnom kraji máme momentálne celkovo 16 nemocníc a polikliník na území o rozlohe skoro 9-tisíc kilometrov štvorcových a počet obyvateľov takmer 830-tisíc, zatiaľ čo na území mesta Bratislavy je aktuálne 39 nemocníc a polikliník na rozlohe 367 kilometrov štvorcových pri počte obyvateľov cca 450-tisíc. Takže tu je taký základný fakt alebo potrebný fakt, na ktorý treba myslieť a ktorý je hodný zamyslenia: Kde je potrebné posilniť a rozvíjať kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti a kde je potrebné optimalizovať? V meste Bratislava alebo na území Bratislavského samosprávneho kraja alebo na území Prešovského samosprávneho kraja, ktorý spolu s Košickým samosprávnym krajom tvoria viac ako tretinu územia Slovenskej republiky a počtom obyvateľov sú tieto kraje ohromne vysoko zastúpené? Čiže tu vzniká taká polemika, kde to optimalizovať, kde to stratifikovať, kde to reprofilizovať, kde tie lôžka rušiť, kde tie lôžka aby pribúdali.
A tak, ako správne povedal pán kolega Blcháč, netreba nám vymýšľať ani teplú vodu, ani nové koleso, jednoducho aj každá menšia alebo maličká nemocnica, ktorú chcete prekvalifikovať na komunitnú, si s jedným, dvoma alebo troma chirurgmi, ak dostanú kvalitné pracovné podmienky, dokáže vybudovať slušnú chirurgiu alebo ortopédiu, alebo gynekologicko-pôrodnícku časť, len im treba dať priestor a čas. A nad tým sa musíme zamyslieť a musíme sa týmto zaoberať, pretože zdravotnícka starostlivosť patrí všetkým ľuďom.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani spravodajkyňa, pán minister, máme tuná pred sebou zákon o reprofilizácii, stratifikácii alebo optimalizácii zdravotníckych zariadení a nemocničnej siete, ktorý je veľkou časťou občanov, obyvateľov Slovenskej republiky, najmä ktorí žijú v regiónoch malých, menších, kde sa nachádzajú drobné okresné nemocnice, vnímaný veľmi negatívne a z tohto dôvodu sa potrebujem k tejto problematike vyjadriť.
Ako nielen poslanec Národnej rady, ale ako občan, ktorý žije celý svoj život na severovýchode Slovenska, neodmietam reformu alebo optimalizáciu, stratifikáciu alebo neviem, ako by sme to nazvali, nemocničných zariadení alebo nemocničnej siete, alebo ambulantnej starostlivosti ako takú. Odmietam formu, akou je táto reforma prezentovaná, ako je odkomunikovaná a že v podstate je zaobalená do nejakej škatule. Nikto to nevidel, nikto o ničom nevie, len stále sme nejakým spôsobom ubezpečovaní alebo je nám podsúvané, že nebojte sa, nič sa nedeje, žiadne nemocnice sa rušiť nebudú, žiadne lôžka sa rušiť nebudú. Ale to je, pán minister, pre občanov Slovenskej republiky, ktorí majú žiť v neistote až do roku 2024, kedy vy s nejakou pompéznou slávou prídete s nejakým výsledkom, žalostne málo až pramálo.
Nemáme dostatok informácií a hlavne stanovísk z ministerstva zdravotníctva, ako bude daná transformácia prebiehať, akým spôsobom, aký dopad to bude mať na pacientov, ako bude zabezpečená bežná a dostupná zdravotná starostlivosť. Toto je gro problému, toto je alfou a omegou všetkého, čoho sa to týka. Ministerstvo zdravotníctva celú túto svoju reformu komunikuje veľmi zle, veľmi plytko a začalo úplne zle, pretože začalo sa to komunikovať a prezentovať od bratislavského zeleného stola a úplne sa vynechali regióny, úplne sa vynechali okresy, mestá a obce. S týmto nemôžem súhlasiť. Začali sme stavať nejakú krásnu strechu, ale chýbajú nám úplne prachpôvodné základy.
V rámci vami pripravovanej optimalizácie siete nemocníc a nemocničných zariadení môže dôjsť v rámci Prešovského samosprávneho kraja k úplnej katastrofe, pán minister. K úplnej katastrofe, pretože podľa uniknutých informácií, či sú pravdivé, vy ich dementujete, že pravdivé nie sú, ja mám na to iný názor, pretože bez vetra sa nepohne žiaden lístok. Táto optimalizácia siete nemocníc alebo transformácia môže sa dotknúť až piatich nemocníc na východnom Slovensku, teda priamo v Prešovskom samosprávnom kraji. A to konkrétne ide o nemocnice Levoča, Kežmarok, Vranov nad Topľou, nemocnica vo Svidníku, nemocnica v Snine, plus je tam veľký otáznik nad pôrodnicou v Humennom.
Tuná z nejakého geopolitického alebo dostupného hľadiska je tu značné a reálne a obrovské riziko na časovú nedostupnosť akútnej ústavnej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov niektorých regiónov Prešovského samosprávneho kraja, pretože dostupnosť a cestná infraštruktúra v určitých okresoch sa dá porovnať ku dostupnosti katastrofálnej. V prípade, že sa tak stane a takáto reprofilizácia, stratifikácia, optimalizácia sa naozaj udeje, naozaj sa uskutoční, tak, a dôjde k následnej redukcii akútnych lôžok, tak Prešovského samosprávneho kraja sa táto stratifikácia dotkne úplne najviac. Ako občan tohto kraja, obyvateľ severovýchodu Slovenska, to naozaj nemôžem ani len v nejakom science fiction sne dopustiť a pripustiť, aby sa tak stalo. A tieto optimalizačné riešenia naozaj by mali dosah na úplné zníženie kvality života ľudí žijúcich v našich regiónoch a zabezpečenie základných, naozaj základných potrieb a služieb, ak sa to navyše týka zdravotnej starostlivosti, je viac ako nutné a viac ako nevyhnutné. Sú na to mnohé závažné a mnohé akútne dôvody. Ak si vezmeme len takú jednoduchú vec, že Prešovský samosprávny kraj je dlhodobo poddimenzovaný nielen finančne, ale aj dostupnosťou akútnych lôžok a ústredných nemocníc, ktorých je v tomto kraji ako šafranu, a ak by sa ľudia chceli do týchto nemocníc z odľahlých regiónov dostať, tak nepovažujem to nieže za reálne, je to úplne nereálne.
Zmeny, ktoré by mohli mať a dokonca, ak sa to uskutoční, budú mať nežiaduci dopad na, aj na geografickú, aj na časovú a najmä na sociálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre týchto občanov, ktorí žijú aj na východnom Slovensku, je naozaj neúnosná. Ako taký jednoduchý príklad môžem porovnať príklad, ktorý je mne najbližší a to, ak ministerstvo sa rozhodne, že bude rušiť dostatočný počet alebo aj všetky akútne lôžka v nemocnici vo Svidníku a táto nemocnica získa charakter iba komunitnej nemocnice, tak, pán minister, v tejto súvislosti môžem uviesť jednoduchý príklad, že vyše 80 % obyvateľov okresu Svidník nebude v žiadnom prípade mať možnosť a garantovanú dostupnosť, aby sa do 30 minút dostali do príslušnej regionálnej nemocnice, to sa bavíme o 80 % obyvateľov okresu Svidník, a z okresu Stropkov žiaden obyvateľ. Jednoducho z časového hľadiska a z infraštruktúrnej siete, ktorá sa u nás na severovýchode nachádza, je to jednoducho nereálne.
Boli tuná prezentované nejaké predstavy, podľa mňa utopistické predstavy, že sa posilní nejaká letecká služba alebo služba v rámci nejakých helikoptér. V našom regióne ani neviem, či sa vôbec nachádza 50 možných leteckých dní, takže táto scéna je úplne-úplne nemožná a považujem to za nejakú naozaj fantazmagóriu.
Ak skonštatujeme, že tak významná téma a tak významný bod programu, ktorý teraz rezonuje v spoločnosti, by mal byť oveľa viac komunikovaný najmä s odbornou verejnosťou, najmä odspodu, primátormi, starostami, nielen s vedením nemocníc alebo s ľuďmi, ktorých sa táto problematika nie až tak konkrétne dotýka, ale tuná naozaj, pán minister, hrozia negatívne dopady na kvalitu života ľudí v našich regiónoch. Ja viem, že z pohľadu možno Bratislavy sú tieto problémy banálne, resp. skoro žiadne, ale musíme si uvedomiť, že ľudia žijú od Bratislavy aj na sever, aj na juh, aj na východ našej milovanej vlasti a toto naozaj nie je prípustné, aby takáto, takýmto spôsobom sme hazardovali s ľudskými životmi a ľudským zdravím.
Možno ma niekto označí za nejakého konšpirátora alebo za nejakého predkladateľa alebo šíriteľa poplašných správ. Nie, nechcem byť ani šíriteľom poplašných správ, nechcem byť ani konšpirátorom. Ja len, mňa len zaujíma to, že nemáme žiadne relevantné fakty, nemáme žiadne relevantné dáta, stále je nám podsúvané len to isté. Počas roku 2022, 2023 budeme zbierať dáta, budeme zisťovať, budeme skúmať a v roku 2024 sa všetko dozvieme.
Pán minister, nedokážete si predstaviť, ako ľudia žijúci v týchto regiónoch už teraz, a to máme rok 2021, tŕpnu, čo sa bude diať v roku 2024. Čiže to naozaj je neprípustné. Väčšia diskusia odbornej verejnosti, väčšia otvorenosť, väčšia argumentácia a najmä dôsledná príprava vášho ministerstva zapríčinili to, že ľudia naozaj majú obrovské obavy a tieto obavy by mali byť každým dňom viac a viac nejak dávané do úzadia alebo nejakým spôsobom by malo byť na nich poukázané, že sa nemusia báť, ale to sa práveže, naopak, vôbec sa to nedeje. A títo ľudia, ktorí majú, mali by mať ešte nejakú dôveru voči ministerstvu zdravotníctva, tak tieto zásadné zmeny v systéme fungovania nemocníc vnímajú veľmi negatívne. Čiže aj toto je jeden z mnohých alebo aj jeden zo závažných dôvodov, prečo občania a obyvatelia severovýchodu Slovenska a východného Slovenska vnímame tento problém alebo tento proces nejakým spôsobom veľmi negatívne a snažíme sa hľadať riešenia, žiadať o riešenia, prosiť o vysvetlenie, ale ministerstvo je k obyvateľom východného Slovenska hluché, slepé a vôbec nič sa nedeje.
Takže ja na záver svojho vystúpenia chcem naozaj požiadať, aby ministerstvo zdravotníctva komunikovalo lepšie, kvalitnejšie a aby sa v týchto občanoch, ktorí vlastne žijú v týchto regiónoch, v týchto malých mestách, obciach, nevyvolával ešte väčší odpor a nevyvolával sa odpor samotnej verejnosti, ale aj odpor samotných samospráv.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Mihalik, tak ako ste správne poznamenali, áno, treba sa zastať všetkých starostov a všetkých primátorov miest, ktorí sa nielen v tejto komplikovanej situácii, ale aj v rokoch minulých pustili do suplovania štátu. Pretože od konca 90. rokov štát na čiare bytovej politiky a na čiare bytovej výstavby zlyhal, ale úplne zlyhal. Ak by nebolo tých odvážnych starostov, ak by nebolo tých odvážnych primátorov, starostiek a primátoriek, ktoré sa pustili do výstavby nájomných bytov, obecných nájomných bytov, tak problém s bývaním v obciach a menších mestách by bol neudržateľný a tieto obce by sa pomaličky, tieto menšie mestá okresné by sa pomaly vyľudňovali a všetky mladé rodiny by hľadali svoje ubytovanie vo väčších mestách alebo by sa sťahovali systematicky do zahraničia, čo sa aj tak deje.
Čiže ešte raz, ak chceme udržať mladých ľudí vo svojom rodisku, musíme vytvárať základné podmienky pre to, aby tieto mladé rodiny tam mohli zostať žiť a bývať. Jednou zo základných podmienok je bývanie, ktoré je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky; každý občan Slovenskej republiky má právo na bývanie. Toho sa musíme držať.
A v žiadnom prípade nemôžem akceptovať to, že Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý má byť v prvom rade úradom, ktorý má kontrolovať a až v tom poslednom, najposlednejšom rade má ukladať sankcie, ten úrad mal nielen možnosť informovať, ale ten úrad mal zasiahnuť už pri prvých pochybeniach, ak nejaké pochybenia mal, pretože nie je obrovské hrdinstvo uvaliť na malú obec alebo na malé mesto sankciu, ale je veľké hrdinstvo upozorňovať a dôjsť, aby došlo k náprave.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Na Slovensku ešte stále máme trojdelenie moci, čiže delíme ju na zákonodarnú, výkonnú a na súdnu moc. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky naozaj na seba nemôžu a ani nesmú brať výkon nejakého sudcovského stavu alebo sudcovského talára či sudcovského povolania, ale môžu si uplatniť svoj post ako post zákonodarcu v tomto pléne Národnej rady Slovenskej republiky. A to je úplne legitímne a toto nesmie žiaden kolega z tejto poslaneckej snemovne ani spochybniť, ani nejakým spôsobom napadnúť. Čiže súdy si určite budú robiť svoju povinnosť, ak sa dotknuté alebo príslušné obce na súdy obrátia, ale zároveň zákonodarcovia si majú plniť svoju povinnosť a zodpovedne pristúpiť ku každému jednému predkladanému návrhu zákona. Ak šlo o nejaké pochybenie, poprípade o nejakú korupciu, o tom nech naozaj rozhodnú orgány činné v trestnom konaní a súdy. Čiže obhajovať či jednu, alebo druhú stránku procesnej veci nie je vôbec potrebné.
Vraveli ste, pán kolega Dostál, že v podstate vy nikoho neobviňujete, ale obvinil ste vlastne všetkých. Pretože nepovedal ste nič konkrétne na obhajobu niekoho, kto by mal byť vo vašich očiach nevinný, ale zároveň obvinil ste všetkých a to spôsobom takým, že podozrievam iba jedného a kradli všetci. Čiže to je také alibistické, ale to je pre stranu SaS úplne typická taká domnienka. To, čo sa tu stále opakuje, a to, čo sa stále rozpráva, že Úrad pre verejné obstarávanie nepostupuje správne, pretože stále sú tam iba veci "domnievam sa", "myslím si", "máme za to", "predpokladáme". Toto nie sú konkrétne veci a Úrad pre verejné obstarávanie mal tieto, ak mal pochybnosti, mal to všetko zastaviť a nie potom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)