Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, vo svojej rozprave ste sa tak benevolentne snažil nahodiť myšlienku, že máme tu oficiálne drogy, pomenoval ste to, že je tu, že je, že je to vlastne alkohol a cigarety, a potom tu máme neoficiálne drogy, ktoré sú aj tak poväčšine v konzumentskej spoločnosti považované za nejakým spôsobom, že sú oficiálne alebo že sa s nimi manipulovať alebo pracovať môže. V živote by som si nedovolil porovnávať tieto dve veci alebo dať to na rovnakú misku váh, pretože to, že niekto užíva alkohol, to, že niekto je tuhý fajčiar, to je jedna vec, pretože tieto neduhy, to považujem za neduhy, nakoľko ani nepijem, ani nefajčím a je mi to proti srsti, nemôžem to zároveň považovať za niečo podobné, ako keď niekto bude legálne alebo nelegálnym spôsobom užívať marihuanu a stále sa budete vy v tom vašom liberálnom spektre na to pozerať spôsobom nasledovným, že veď on ubližuje v podstate iba sám sebe. Áno, máte pravdu, aj ten, kto fajčí, aj ten, kto užíva alkohol, ubližuje v prvom rade sám sebe, ale na druhej strane ubližuje aj svojim blízkym a svojmu okoliu, pretože aj z tohto užívania môžu dôjsť a môže prísť k rôznym problémom či už v rodine, alebo na pracovisku, alebo kadekde.
Takže ja naozaj nemôžem tento váš návrh zákona podporiť, nakoľko – tak ako som povedal pri rozprave vášho pána kolegu Krúpu – moja tolerancia k drogám, nech sú akéhokoľvek razenia, tvrdého, mäkkého alebo stredného, veď to je absolútne jedno, je rovnajúca sa nule.
Takže to, že sa niekto rozhodne byť konzumentom alebo užívať tieto omamné alebo psychotropné látky, je to jeho vec, ja ho neodsudzujem, nebudem ho za to ani karhať, ale každý jeden si musí uvedomiť, čo takáto konzumácia obnáša aj voči zákonu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Znižovanie trestných sadzieb za konzumáciu, držbu, distribúciu a predaj všetkých drog, či už sa bavíme o mäkkých, o tvrdých, ale rovnako ako aj o jedoch a prekurzoroch, ktorý tuná vo svojom návrhu zákona, vážení kolegovia, vážené kolegyne, obhajujete, možno máte naozaj nejakú dobrú myšlienku, ale ja sa s touto myšlienkou nedokážem stotožniť a rovnako musím zopakovať to, čo povedal kolega Peťo Pčolinský, u mňa je tolerancia k drogám, nech sú akékoľvek, rovnajúca sa nule.
Takže v tomto ja tento váš návrh zákona nemôžem podporiť a rovnako hovorím za kolegov z hnutia REPUBLIKA, že tento návrh zákona nepodporíme v žiadnom prípade.
Táto vaša drogová politika, ktorú tuná zavádzate alebo chcete presadzovať, sa už naozaj podobá na úplnú liberalizáciu drogového trhu, ako to poznáme zo západných krajín, a to nie je niečo, s čím by som sa niekedy vedel stotožniť a nie je to moja šálka kávy a nikdy na túto pesničku tancovať nebudem.
A ako všetci dobre poznáme, každý jeden mladý človek, či už je do veku 20 rokov, 30 alebo 40, lebo tá mladosť u niekoho začína skôr, u niekoho skôr končí, je zodpovedný za svoje konanie. Takže každý jeden mladý človek si musí dobre uvedomiť, čo ho čaká, čo ho neminie, ak bude tieto drogy používať buď na vlastnú potrebu, alebo s nimi bude obchodovať.
Takže v tomto prípade ja sa nemôžem stotožniť s týmto návrhom zákona a určite ho nepodporím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Naozaj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí by mal byť tým úradom, ktorý by mal zastrešovať všetkých Slovákov, ktorí žijú za hranicami našej vlasti, a naozaj ide skoro o jeden milión obyvateľov. Najviac Slovákov žijúcich v zahraničí naozaj žije v Českej republike a na Morave, je to skoro 375-tisíc obyvateľov, ktorí sa stále hrdo hlásia k slovenskej národnosti. V Maďarskej republike žije okolo 110-tisíc obyvateľov, ktorí sa ešte stále hrdo hlásia k slovenskej národnosti. Okolo 90-tisíc obyvateľov žije vo Veľkej Británii. A potom je tam mnoho menších krajín, kde sú stále silné komunity. Srbská Vojvodina je takým krásnym príkladom, kde tí Slováci naozaj dlhodobo dodržujú a udržiavajú väzby na Slovenskú republiku, je tam skoro 60-tisíc obyvateľov. A potom sú také ešte menšie komunity, napríklad v Argentíne, o ktorej sa často zmieňuje, ale málo je aj nejakým spôsobom medializovaná, žije ešte stále silná, okolo 30-tisícová komunita Slovákov a majú tam obrovské problémy s udržiavaním slovenského jazyka, pretože učitelia, ktorých žiadajú a permanentne žiadajú už viac ako 20 rokov, tam nejakým spôsobom nechcú alebo nemôžu ísť.
Kolega spomínal, že v Severnej Amerike, áno, máme obrovskú, silnú komunitu v Kanade, okolo 70-tisíc Slovákov žijúcich na tomto území. A čo sa týka Severnej Ameriky, Spojených štátov amerických, tak v tom, vysťahovaleckých rokoch v 18., 19. storočí tých Slovákov tam naozaj odišlo strašne veľa a v ešte v 90. roku sa k slovenským koreňom hlásilo viac ako 2 milióny ľudí. Teraz je to orientačne nejakých 800-tisíc, ale máme aj silné komunity v Rumunsku, na Ukrajine, vo Francúzsku a v Austrálii.
Čiže naozaj každý jeden zákon, ktorý je a bude prospešný pre všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí, naprieč celým politickým spektrom musíme prijať, pretože každý jeden Slovák, ktorý v zahraničí žije a to srdiečko ešte stále bije pre Slovensko, tak o takého žiadneho človeka nesmieme prísť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, tak ako ste poznamenali vo svojej rozprave, aj osoba s mentálnym, fyzickým alebo aj osoba s kombinovaným druhom postihnutia má naozaj právo na prácu. Ak naozaj pracovať chce, tak netreba hádzať polená pod nohy, ale treba týmto našim spoluobčanom umožniť a podať pomocnú ruku, aby sa dokázali aktívne podieľať na trhu práce, pokiaľ naozaj sú v stave, kedy danú prácu – či už na znížený pracovný úväzok, alebo aj na plnohodnotný pracovný čas – vedia a chcú vykonávať. Čiže ja tento váš návrh zákona naozaj vítam.
Tiež súhlasím s tým, že osoba so zníženou pracovnou schopnosťou alebo osoba s nejakým zdravotným hendikepom nie je nejakým spôsobom odstrkovaná z trhu práce, ale súhlasím, že sú v Zákonníku práce, ale aj v slovenskej spoločnosti určité predsudky a určité takéto dogmy, ktoré často týchto ľudí odsúvajú na nejaký okraj z dôvodov buď niečoho nepoznaného, ale ja ako človek, ktorý naozaj celý život pracujem v sociálnej oblasti a celý život pracujem s ľuďmi, ktorí majú akýkoľvek stupeň postihnutia, tak viem, že títo ľudia sú naozaj uplatniteľní a vedia vykonávať svoje pracovné povinnosti možno kvalitnejšie a lepšie ako zdravý človek. Čiže v tomto vašom návrhu zákona vás určite veľmi rád podporím.
Zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím alebo s iným postihnutím je podľa našej súčasnej legislatívy naozaj prospešné pre obe strany. Osoba so zdravotným postihnutím naozaj prichádza do pracovného prostredia, do normálneho pracovného zaradenia a nežije medzi tými svojimi štyrmi stenami, ale zároveň aj zamestnávateľ má zo zamestnávania osoby so zníženou pracovnou schopnosťou alebo s nejakým znevýhodnením určité benefity. Čiže naozaj považujem zamestnávanie týchto ľudí za veľmi prospešné nielen pre zamestnávateľa, ale aj pre zamestnanca.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Blanár, naozaj ďakujem za kultivované a korektné vystúpenie, aj keď niektorým kolegom sa vaše slová možno počúvali veľmi ťažko, resp. možno nepochopili, čo ste svojou rozpravou chcel povedať, áno, vy ste naozaj iba poukázal na dve konkrétne veci, na dve konkrétne skutočnosti.
To, že ak niekto rozpráva o nejakom spôsobe, nejakej faloše, alebo populizmu, alebo papalášizmu, tak treba tomu človeku nastaviť vlastné zrkadlo, a to ste svojou rozpravou naozaj spravil a to zrkadlo ste týmto odporcom debaty, ktorú ste začal, naozaj nastavil veľmi správnym spôsobom.
To, že prechádza minister... Múzeum Slovenského národného povstania z ministerstva kultúry pod ministerstvo obrany, je takým veľmi zlým krokom smerom k verejnosti, najmä ku kultúrne zdatnej verejnosti a k všetkým kultúrnym organizáciám, ktoré k tejto problematike mali naozaj čo povedať, snažili sa tieto veci komunikovať, snažili sa komunikovať so samotným ministerstvom, ale ministerstvo kultúry bolo v tomto ohľade aj hluché, aj slepé a zároveň sa tvárilo, že nič nevidí, nič nepočuje. Naozaj si nemyslím, aby inštitúcia akou je Múzeum Slovenského národného povstania musela prechádzať z ministerstva kultúry pod ministerstvo obrany, nech akokoľvek pán minister Naď bude argumentovať, že je to správne, že je to dobré, že je to v poriadku. Nemyslím si to a môj názor bude naďalej takýto.
Múzeum Slovenského národného povstania je, malo by byť a mohlo by zostať súčasťou ministerstva kultúry, jej rozpočtovou a príspevkovou organizáciou aj naďalej, ak by na ministerstve kultúry bola vôľa, chuť a cesta, ale toto asi zároveň na ministerstve nie je alebo chýba, alebo sme sa k tomu ešte nedopracovali.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Čekovský, vo vašom vystúpení ste spomenul určité fakty, ale vo vašom vystúpení boli aj značné domnienky. Takou domnienkou hlavného prúdu je to, že idete nejakou vlastnou cestou, idete vlastne rozdeľovať to, čo pravda v mediálnom priestore je, to, čo pravda v mediálnom priestore môže byť, a to, čo pravda v mediálnom priestore v žiadnom prípade byť nemôže, pretože vládna garnitúra má na daný názor, na danú myšlienku úplne diametrálne odlišný názor, aký predstavuje buď nejaké médium alternatívneho prúdu, ktoré sú v poslednej dobe viac ako zdieľané, viac ako sledované a viac ako podporované na rozdiel od mainstreamových médií, ktoré sa riadia len tou pravdou, ktorá je prezentovaná buď čelnými predstaviteľmi vlády, alebo čelnými predstaviteľmi Národnej rady Slovenskej republiky.
Rozdiel medzi konšpiráciou a pravdou je naozaj niekedy slabých 14 dní a to sa častokrát v poslednej dobe derie na svetlo sveta ako jednoducho holý fakt. To, že chcete týmto zákonom, ktorý je tak citlivo schovaný za nejaké zvyšovanie transparentnosti alebo zvyšovanie vysielacieho času pre určité skupiny obyvateľstva, to je fajn, toto je super, ale jednoducho vy do tohto zákona ste zakomponoval aj veci, ktoré sú v úplnom rozpore s demokraciou a demokratickými princípmi.
A ja sa vás tak opýtam, pán Čekovský, keď rozprávate o konšpiračných médiách, viete, čo boli konšpiračné médiá v nedávnej minulosti? To boli všetky médiá, ktoré rozprávali, že v Iraku sa nachádzajú chemické zbrane. Táto krajina bola rozvrátená, táto krajina bola zničená a - čuduj sa svete - žiadne chemické zbrane sa tam nenašli.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Jarjabek, vo svojom vystúpení si spomenul, že týmto zákonom, resp. prijatím tohto zákona je ohrozená nejaká verejnoprávna konjuktivita v rámci RTVS. No ja si dovolím povedať, že vysielanie v RTVS už asi dávno nie je verejnoprávne, pretože mi to príde také zbrklé, také scestné a také príliš úzkoprsé z ich strany v určitých reportážach alebo v určitých scénach, ktoré sa odohrávajú v rámci týchto RTVS kamier.
Čo sa však týka vysielania pre národnostné menšiny, resp. vysielania pre skupiny, ktoré sú hendikepované, tak to považujem za správne. Áno, národnostné menšiny sú súčasťou Slovenskej republiky, sú súčasťou našej spoločnosti, mali by mať svoj primeraný priestor rovnako ako ľudia, ktorí majú určitý hendikep, pretože aj oni majú právo na informácie, takže ja toto v podstate nijakým spôsobom neodsudzujem, skôr to vítam, že sa to deje.
A to, že si vo svojom vystúpení spomínal, že sa určite nejaké záujmové alebo zaujímavé skupiny, ktoré pripravujú určité druhy zákonov, lepia alebo snažia sa prisať na ministerstvo kultúry, naozaj to považujem za zlé, pretože ministerstvo kultúry nie je až takým bohatým ministerstvom, aby dokázalo nejakým zázračným alebo nejakým úžasným spôsobom financovať ešte aj takéto skupinky, ktoré, ako si správne poznamenal, nerobia oficiálne nič zlé, keďže všetko je v podstate kóšer a je to v rámci, v rámci nejakých, nejakých noriem, ktoré sa tu dejú.
No ale hovorím, určite treba pozerať na to, že ministerstvo kultúry nevytvára také hodnoty, aby vedelo s týmito finančnými prostriedkami nejakým spôsobom veľmi komplikovane šafáriť, takže každá minca má dve strany a môžme mať na to naozaj rôzny pohľad.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Taraba, tak ako si vo svojej rozprave spomenul, nielen mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle je potrebné udržiavať, ale je potrebné udržiavať aj mnohé iné pamiatky a mnohé iné spomienkové miesta na našich najvýznamnejších slovenských dejateľov, ale o tom je vlastne celé ministerstvo kultúry, že na tieto pamätníky, na tieto pamiet... pamätné alebo pietne miesta nešlo v danom období, kedy táto nová vláda nejakým spôsobom vládne alebo funguje na Slovensku, dostatočný počet peňazí, nakoľko keď si len tak v rýchlosti spomeniem, koľko peňazí išlo za predchádzajúcich troch vlád, tak je to diametrálne iný rozdiel, aj keď môžme rozprávať, že máme tu teraz inú situáciu, ale táto vláda má najviac peňazí ako iné vlády počas celého svojho fungovania, takže ja si myslím, že aj kultúra by mala byť kultúrne financovaná a nemala byť odsúvaná a podsúvaná niekde nabok.
Čiže naozaj mohyla na Bradle je takým pietnym miestom, ktoré navštívia státisíce ľudí ročne a mala by byť dostatočne viditeľná nielen na nejakých kultúrnych mapách, ale aj to patričné pietne miesto by malo byť viditeľné, udržiavané, a tak ako pani ministerka spomínala, treba ohraničiť určitú katastrálnu parcelu, o čo všetko sa vlastne treba starať, čo bude v pôsobnosti ministerstva.
Súhlasím aj s mnohými inými kolegami, že áno, aj samospráva by mohla prispieť určitou čiastkou, ale myslím si, že samospráva, čo sa týka minimálne Brezovej pod Bradlom, tak tá prispieva dostatočne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, tak ako váš predošlý pozmeňujúci návrh zákona, aj tento pozmeňujúci návrh zákona určite podporíme, pretože osoby so zníženou schopnosťou, či už je to znížená schopnosť mentálneho alebo fyzického uplatnenia sa v živote, nie sú nám na príťaž, ale sú to jednoducho naši partneri v našej spoločnosti a v našich životoch, takže každé jedno uľahčenie ich zdravotného stavu alebo ich daného stavu, v ktorom sa momentálne nachádzajú, je určite dobré, je správne, a pokiaľ by sme v týchto sociálnych veciach, ktoré tuná sú predkladané, či už najmä teda zo strany koalície, nakoľko opozičné podobné návrhy nepredchádzajú, ale to je debata na inú tému alebo o iných veciach, vedeli konštruktívne a zmysluplne diskutovať aj o iných veciach, tak myslím si, že plénum Národnej rady by sa míľovými krokmi posúvalo ďalej.
Ja som veľmi rád, že aspoň v otázke sociálnych vecí a sociálnej pomoci sme našli naozaj spoločnú zhodnú a schodnú cestu naprieč politickým spektrom v pléne Národnej rady.
Takže na záver ešte raz, veľmi pekne ďakujem za váš pozmeňovák a veľmi radi ho podporíme.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja len sa chcem spýtať, všetko, čo ste rozprával, fajn, rozumiem tomu, som v tejto problematike viac ako doma, len dôležité je si uvedomiť, aký je obsah a rozsah poskytovania sociálnej služby v zariadení, ktoré je štátne, a obsah a rozsah sociálnej služby v zariadení, ktoré je neštátne, buď je nejakou NO-čkou, alebo je občianskym združením a bolo založené na základe podnetu buď samotných rodičov, alebo nejakých priateľov, alebo sympatizantov, alebo podporovateľov danej sociálnej služby. Čiže v tomto je veľký rozdiel.
Ja viem, chápem a úplne som s tým stotožnený, že každý jeden klient daného sociálneho zariadenia, potencionálny klient, chce ísť určite do lepšieho, nie do priemerného alebo do horšieho. To je úplne jasné a je to naozaj holý fakt. Len treba si uvedomiť, že tieto - v úvodzovkách - súkromné alebo neštátne domovy sociálnych služieb, alebo denné stacionáre majú častokrát a veľakrát obmedzenú kapacitu na určitý počet osôb, či už je to určené metrážou daného zariadenia, alebo počtu pracovníkov, ktorý umelo navýšiť nevieme. Nevieme nafúknuť budovu, neviem do budovy nafúknuť viacej pracovníkov, pretože nás jednoducho metre štvorcové, ktoré sú teraz určené v zákone, nepustia.
Čiže ja úplne tomu chápem, úplne sa stotožňujem s vašimi myšlienkami, ale trebalo by sa zamyslieť nad tým, prečo štátne zariadenie, ktoré je, nie je obmedzené ani kapacitou ľudských zdrojov, ani kapacitou priestorov nedokáže poskytnúť aspoň adekvátnu, porovnateľnú službu ako zariadenie, ktoré je neštátne. Čiže všetko je to najmä o ľuďoch.
A tá vaša poznámka o tom, že niektorí starostovia sa nesprávajú zodpovedne voči svojim občanom a neplatia za nich dané, dané príspevky týmto zariadeniam, áno, s tým súhlasím, len by sa možno trebalo zaoberať, či tá výška je dostatočná, alebo by sme ju nevedeli znížiť, navýšiť podľa počtu a veľkosti obce.
Ďakujem pekne.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
S reakciou na faktickú poznámku, pán poslanec Ledecký