Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Ledecký, nie všetky neziskové organizácie sú zlé a boli zlé pred piatimi, desiatimi, dvanástimi, pätnástimi rokmi. Sú neziskové organizácie na území Slovenskej republiky, ktoré fungujú 20 rokov, nie sú príťažou pre štát a naozaj sú za nimi také výsledky, že štát im môže závidieť. Ale na druhej starene tu máme neziskové organizácie päť, desať, pätnásť rokov, ktoré parazitujú na štáte nehoráznym a neuveriteľným spôsobom, čiže bavíme sa o týchto neziskových organizáciách, ktorí len vyciciavajú všetko možné, a k čomu sa dostanú, tam jednoducho tráva nerastie.
Pán Ledecký, prekvapuje ma, že ako bývalý predseda poslaneckého klubu SMER - SD na prešovskej župe zrazu takto kritizujete SMER a HLAS, obrat o 180 stupňov, to sú také reminiscencie, že to niekedy človek nestíha registrovať. Keď vládol SMER, či už jednofarebne, alebo dvojfarebne, tak jednoducho strčili by ste sa im do priazne spôsobom neuveriteľným a zrazu tu idete kydať tak, že to je až nedobré.
Ukrajinskí lekári, ukrajinské zdravotné sestry, pán kolega, boli tu už desiatky rokov. Dvadsať rokov sa na Slovensku úspešne etablovali v zdravotníckom procese, čiže nevymysleli ste tu koleso ako táto vláda. Rozprával ste o jednom percente aktívnych pracovníkov, ktorí odišli v roku 2020 z trhu práce, a že ich nemáme kým nahradiť, bavíme sa o 30-tisíc pracovných miest, rúk a nôh. Jednoducho zredukujte prebujnenú štátnu správu, verejnú správu a vybavené, nemáme sa o čom baviť.
Desať percent ukrajinských žien, ktoré tuná s detičkami utiekli pred vojnou, plánujú tu iba zostať, 90 %, to vám povedia, do nohy sa plánujú vrátiť, pretože ich domovina, otčina je na Ukrajine. Slovensko je pre nich cudzia zem, ostať tu nechcú, čiže čerpajte zo zdrojov, ktoré sú naozaj relevantné.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Štát je, pán minister Sulík, podľa vás v podstate taký spracovávateľ, urovnávateľ či regulátor príjmov. Súhlasím, je to pravda. Z daní by sa mali naozaj kupovať iba statky, ktoré štát potrebuje, nemalo by sa to minúť na nezmysly, na hlúposti. A spomínal ste vo svojej rozprave, že časť sa z týchto finančných prostriedkov rozkradne, niekedy viac či menej. Ja sa pýtam, že keď ste takáto transparentná, úžasná, skvelá, dokonalá a nikým nepoškodená vláda, tak by sa nemalo predsa rozkradnúť jedno jediné euro.
Rozprával ste vo svojej debate o odlive mozgov z krajín a vnímate všetkých utečencov pred vojnou, pred vojenským konfliktom na Ukrajine ako možnú investíciu. Z toho vás musím hneď, pán minister, vyviesť, pretože všetci títo utečenci, odídenci pred vojnou majú eminentný záujem sa do svojej domoviny vrátiť. Oni tu nechcú zostať. Čiže žiadna investícia do novej generácie, ktorá bude pracovať na našich dôchodcov, to nie je.
Solidarita - super, vieme pomáhať, ale pomoc nesmie byť nikdy vyššia ako pomoc pre slovenského občana. Jednorazová pomoc pre odídenca pred vojnou je 654 euro, integračný príspevok je 380 euro, príspevok na bývanie pre dospelého 210, pre dieťatko 105, príspevky na pomoc, resp. príspevok na pomôcky do školy, bavíme sa okolo 200 euro, čiže dostávame sa k sume 1 444 eur plus všetky kurzy na úradoch práce majú títo odídenci pred vojnou zadarmo.
Čiže ja sa len pýtam, pán minister Sulík, nie je toto vyššia, enormnejšia pomoc pre odídenca z vojnového konfliktu, z vojnovej zóny, ako je pomoc pre dôchodcov, mladé rodiny, slobodné mamičky s deťmi? Toto je jednoduchá matematika, ktorá nepustí. Ja viem, že Slováci chcú pomáhať, vedia pomáhať. Ale dobrovoľníci, ktorí pomáhali, nedostávali nič, nedostávajú nič a tí, ktorí len špekulujú, dostanú všetko.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Akákoľvek pomoc utečencom z Ukrajiny pri vstupe na slovenské územie je fajn, je super, je dobrá. Ale táto pomoc nesmie byť v žiadnom prípade nadužívaná a nesmie byť nad pomocou pre občanov Slovenskej republiky. V tomto by mala mať vláda jasno a tento základný argument, túto základnú symbiózu by si už mala konečne nejakým spôsobom začať uvedomovať. Pretože ak chceme a vieme pomáhať ukrajinským utečencom či už ako štát, ako mestá, obce, celkovo samospráva, ako dobrovoľníci, ako súkromné osoby, tak prečo sa štát takto macošsky správa voči vlastným občanom? Prečo neustále dávame na nejaký piedestál iba pomoc utečencom utekajúcim pred vojnou, keď vieme, že v tejto problematike štát zlyháva? A štát zároveň kašle na dôchodcov, či sú starobní, či sú invalidní. Kašle na mladé rodiny. Neustále ich dáva na vedľajšiu koľaj. Čo sa týka slobodných mamičiek a pomoci im, o tom sa už ani baviť nebudeme. Čiže ja sa len stále chcem opýtať jednu základnú vec, ak nevieme znížiť spotrebné dane, nevieme znížiť základnú dépeháčku na základné potraviny, nevieme niečo robiť stabilne a pravidelne s cenami elektriny, plynu, vodného a stočného a stále sa budeme vyhovárať na na jednu, tú istú ničím a nikým nepodloženú mantru, za všetko môže Putin, on nám zobral 2 mld. A ja sa pýtam, dokedy budeme opakovať tento nezmysel?
Tento návrh zákona, ktorý prešiel v skrátenom legislatívnom konaní, určite nemôžme podporiť, pretože okrem dobrých vecí, ako je pomoc, nezištná pomoc a úprimná pomoc, sú tam zakomponované bludy, ktoré v žiadnom prípade podporiť nemôžme. A ak by ste to vyňali, vedeli by sme sa baviť oveľa konštruktívnejšie.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tento vládny návrh zákona, ktorý tuná odprezentovala pani ministerka Remišová, ktorý tuná predvádza a predkladá do pléna Národnej rady Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní, je také, také úsmevné dielo, na ktoré sme si už z dielne vlády Slovenskej republiky zvykli. Vylúčenia firiem, ktoré majú akékoľvek prepojenie na Ruskú federáciu, resp. sídlo v Ruskej federácii od verejného obstarávania. Tri výkričníky.
Pani ministerka, ja sa chcem len reálne spýtať, akým spôsobom idete pomáhať slovenskej ekonomike takýmto bezprecedentným a úplne chorým krokom. Vy si naozaj naivne myslíte, všetci členovia vlády, že takýmto správaním vy idete ochraňovať štátotvorné a všetky ekonomické záujmy Slovenskej republiky? Pani ministerka, ste na smiech, ste na smiech.
To, čo ste predviedli dnes tuná v pléne, je ešte horší výkon, čo ste predviedli včera v mediálnom priestore, kde keď som sa z domu dopracoval na futbalový štadión, tak 27 ľudí ma zastavilo s rovnakou otázkou, či je tá žena normálna.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tento náš návrh zákona v podstate odzrkadľuje iba dopyt, ktorý vychádza z tých najnižších poschodí riadenia štátu, to znamená priamo od občana, pretože aj keď na Slovensku platí úzus (ruch v sále a zaznievanie gongu), že ten, kto má právo voliť, má právo byť aj volený, je síce v ústave zakotvený a je síce momentálne pravdivý, ale minimálne zamyslieť sa, poprípade resp. v pléne Národnej rady Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor by sme týmto návrhom zákona mali zaoberať, pretože nie je jednoducho možné, aby človek, ktorý nemá základné vzdelanostné predpoklady na riadenie minimálnej obce do 100 obyvateľov, sa na základe vôle ľudu, resp. vôle občanov Slovenskej republiky žijúcich v danej obci, kde je tá populácia troška vyššia, stal čelným predstaviteľom či už mesta, alebo obce a dostal do vienka zároveň povinnosti, ale zároveň aj práva, a jeho schopnosti, znalosti alebo aj zručnosti absolútne nezakladajú sa na tom, aby túto obec alebo mesto, alebo mestečko dokázal riadiť.
Čiže podmienka minimálneho stredoškolského vzdelania je úplne namieste a nikto sa nemôže cítiť žiadnym spôsobom ani diskriminovaný, ani žiadnym spôsobom utláčaný, aby na základe svojho nevzdelania alebo nedovzdelania nemohol vykonávať funkciu vo verejnom záujme.
Čiže je to len naozaj minimálna doložka vzdelanosti, ktorú by každý jeden predstaviteľ samosprávy mal spĺňať, a nejakým základným spôsobom preukazovať svoju odbornosť, kompetentnosť, a najmä schopnosť riadiť aj tú najmenšiu obec.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Kazda, spochybňoval ste tu kadejaké historické osobnosti so socialistickým pozadím, resp. čelných predstaviteľov KSS, ale tak ako kolegovia spomenuli, opomenul ste vášho socialistického hrdinu pána kolegu Dostála. Pán Dostál ako čistokrvný intelektuál, ktorý v živote slamku krížom nepreložil, ale je zato supermanom v prezliekaní kabátov a ideologických kotrmelcov. V roku ’88 ešte ako veľmi, veľmi, preveľmi aktívny člen SZM a ako dopisovateľ Socialistického zväzu mládeže, kde bol len kúsok k členstvu v Komunistickej strane Slovenska a Komunistickej strane Československa, ak by toto odovzdanie moci súdruhov nenastalo v ’89. alebo sa nepripravovalo, pán Dostál by bol ten najtvrdší komunista, akého táto zem kedy nosila.
Významným funkcionárom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska by sa stal určite s obrovskou radosťou a srdnato by bojoval proti tomuto hnusnému, odpornému, prehnitému kapitalizmu. Ako dopisovateľ mládežníckeho časopisu Nové slovo, kde vyzdvihoval význam Socialistického zväzu mládeže v našej spoločnosti, je neoceniteľný a do dnešných dní nepopierateľný. Na druhej strane sa v súvislosti s prestavbou čoraz viac v jeho témach hovorí o problémoch a nedostatkoch. Čiže ak by pán Dostál nezažil tento spomínaný prerod v ’89., tak v rámci SZM by sa snažil zabezpečovať oveľa zaujímavejšie a dôležitejšie funkcie a podotýkam, určite by ospevoval čoraz väčšiu mieru demokracie, ale predpokladám, že najmä tej socialistickej.
Takže, pán Kazda, pozametať si na vlastnom dvorčeku a upratať si svojich komunistov v SaS, resp. v OKS.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zmena, ktorú predkladatelia navrhujú v tomto zákone, čiže bavíme sa o § 312 ods. 1, kde sa vypúšťajú slová „násilím alebo hrozbou násilia“. Čisto z nejakého ideologického hľadiska sa s týmto dá súhlasiť, ale podľa našej analýzy, ktorú nám vypracoval náš právny tím, je to z právneho hľadiska úplný nezmysel.
Bavme sa o nejakom takomto čistom hypotetickom príklade, čiže argumentum ad absurdum. Ak by 99 % občanov Slovenskej republiky malo záujem o vstup do federácie s nejakým iným štátom, tak politici, ktorí by ľuďom chceli v tejto veci alebo v tejto situácii vyhovieť a takúto nejakú federáciu vytvoriť, dopustili by sa podľa tohto zákona obzvlášť závažného trestného činu.
Čiže, samozrejme, súhlasím s tým, aby forma nejakej federácie musela by byť nejakým všeľudovým hlasovaním, ale zároveň nesúhlasím s nejakou predstavou federácie s iným štátom, čiže stále zastávam názor, že Slovenská republika je samostatný štát a mala by zostať samostatným štátom, ale ak sa budeme baviť čisto z demokratického, pragmatického a praktického hľadiska, tak v každej demokracii by takáto možnosť mala byť z právneho hľadiska otvorená a zachovaná. Čiže hovorím, nie som právnik, túto právnu analýzu nám vypracoval náš právny tím a nemám dôvod im neveriť, nedôverovať. Čiže tieto slová „násilím alebo hrozbou násilia“ majú v tomto zákone podľa mňa, teda nás svoje opodstatnenie.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Súhlasím, že decentralizácia verejnej správy je témou dňa a bude témou aj do budúcnosti. To znamená, že naozaj treba pristupovať k tejto systematickej zmene tak, aby to bolo výhodné nielen pre štát ako samotný, ale aj pre samotné obce, či sú menšie, väčšie, alebo sa bavíme už o nejakých vyšších územných celkoch.
Čo sa týka obcí, áno, treba rozdeľovať, rozlišovať kompetencie, aké by mala mať obec so sto obyvateľmi a aké by mala mať obec s tisíc obyvateľmi. To je jednoducho bezpredmetné, je to jednoducho holý fakt. Ale zároveň vždy budem tvrdiť a vždy budem zastávať jeden racionálny a podľa môjho skromného názoru veľmi rozumný názor, že obec, ktorá má historické hľadisko, má historické ponímanie, má historické korene, je na svojom území ne-pre-tr-ži-te. Bavíme sa o historických zápisoch možno 800 – 900 rokov. A len preto, že v časoch socializmu bolo k tejto obci pričlenené nejaký, nejaká iná skupina obyvateľstva alebo nejaký iný celok, ktorý sa stal za niekoľko krátkych rokov v podstate nejakou vedúcou silou tej obce, aby takejto obci bolo umožnené odčleniť sa.
Absolútne, pán kolega Ledecký, nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedal, že by obec Žehra bola v tomto neschopná alebo životu neschopná obec, ak by sa odčlenila od osady Dreveník, to v žiadnom prípade nemôžem s takou, s takým pátosom alebo s takou hrdosťou ako vy povedať, v žiadnom prípade. Čo sa týka prednostu Obecného úradu v Žehre, tak jednoducho ten pán si tam vytvoril takzvaný Klondike, takú zlatú baňu. A aby som sa takéhoto človeka zastával, to naozaj ani z morálneho, ani z ľudského hľadiska to neni prípustné a nie je to možné. A ak naozaj pôjdete do centrálnej časti obce Žehra, zistíte, že 100 zo 100 obyvateľov vám povie, že my sa odčleniť chceme, my sa odčleniť musíme, pretože takto obec nemôže fungovať, ako nefunguje. A radšej nebyť vo väčšom celku, ale byť menší, samostatnejší.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Dostál, asi ste nečítali pozorne zákon, ktorý predkladá váš kolega, čiže žiaden panelák ani žiadne sídlisko sa nemôže odčleniť od mesta alebo od obce. Jednoducho to je holý nezmysel. Argumentoval ste to tým, že ja neviem, v dvoch petržalských panelákoch môže žiť viacej obyvateľov ako v štyroch obciach na severovýchode Slovenska, to súhlasím. Ale je tam zároveň veta, že táto oblasť, ktorá by mohla, alebo chcela sa odčleniť od obce, ktorá už je existujúca, musí mať nejaký historický súvis alebo nejaké historické do-lo-že-nie. To znamená, že musí byť v histórii zapísaná ako nejaké samostatné územie, ktoré bolo v časoch socializmu pričlenené k nejakej inej obci alebo k inému združeniu nejakých dvoch obcí, ktoré sa spojili možno do jednej. Čiže v žiadnom prípade história nejakého paneláku v Petržalke alebo v Dúbravke, alebo nejakého sídliska nemôže mať historický aspekt na to, aby sa mohlo odčleniť od fungujúceho celku. To je jednoducho hlúposť.
Takže hovorím, tento návrh zákona by bol naozaj fajn, by bol naozaj lepší, kvalitnejší, ak by, tak ako som to už spomenul vo svojej poznámke k pánovi Feckovi, ak by naozaj tam bola tá menšia možnosť obyvateľov alebo menšia skupinka obyvateľov, aby to mohla o to požiadať, no ale bolo mi to vysvetlené, ako to je. Žiaľbohu, je to tak, ako to je, neviem, ťažko povedať. Tento návrh zákona je myslený tým, že nejakých šesť subjektov by sa teoreticky vedelo odčleniť, ak by prejavili o to záujem. No ale snáď sa raz dopracujeme, aby aj menšie obce mohli byť odčlenené.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Fecko, ďakujem za tento váš predkladaný návrh zákona, ale čo sa týka v § 2 ods. 5, kde sa naozaj za slová "najmenej 3-tisíc obyvateľov", tak ako ste to veľmi správne poznamenal, čiže tento štatút zostáva, vkladajú slová, že príslušná časť by mala mať nejakú svoju históriu, ktorá sa chce odčleniť. Ja sa len chcem spýtať, nevedeli by sme sa zamyslieť nad tým, aby sa táto podmienka počtu 3-tisíc obyvateľov znížila? Pretože naozaj na Slovensku máme obce, ktoré majú obrovské problémy z dôvodov takých alebo hentakých, nebudem ich viacej špecifikovať, aby zase niečo nebolo použité proti nám, ale nachádzajú sa tam obrovské problémy z dôvodu toho, že centrálna časť obce, ktorá by mohla fungovať bez problémov ako samostatná obec, ale na základe toho, že má príslušnú marginalizovanú skupinu, ktorá je väčšinou, naozaj obrovskou väčšinou, tak nie je možné podľa tohto predkladaného návrhu zákona, aby došlo k jej odčleneniu.
Za jednoduchý príklad poviem historickú, naozaj historickú obec Žehra, kde sú obrovské problémy s financovaním centrálnej časti obce, s financovaním historických pamiatok, dokonca pamiatok UNESCO, aj keď Spiš je od mesta, v ktorom žijem, troška ďalej, ale snažím sa túto problematiku dostatočne a dopodrobna sledovať. Bolo by viac ako dobré a viac ako vhodné, aby sa aj takáto centrálna časť obce, kde je naozaj okolo tristo obyvateľov, mala možnosť odčleniť, pretože ak by sme to takejto obci neumožnili, naozaj hrozí obrovský problém a takáto obec dôjde do desiatich rokov k totálnemu vyľudneniu.