Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán podpredseda Blanár, v tvojej rozprave, resp. v tvojej reči ohľadne tejto naozaj nezmyselnej zmeny súdnej mapy bola veľmi dôležitá jedna veta a túto vetu si dovolím zopakovať. Naozaj peniaze z Európskej únie v rámci programu obnovy plánu a odolnosti nie sú darom, ktorý nám Európska únia nejakým spôsobom zvláštne dáva. Ale je to, nie je to, pani ministerka, ani nenávratná pôžička. Toto všetko budeme musieť vrátiť. Všetko budeme musieť vracať, všetci daňoví poplatníci, tento jeden obrovský balík peňazí, skoro 600 miliónov, ktoré je presne určené na túto zmenu súdnej mapy alebo zmenu skvalitnenia súdov, akokoľvek to nazvete, pretože už možno ani sama neviete, akým spôsobom to máte nazvať, pretože robiť reformu na deformu, to už je také veľmi zvláštne.
Kolega Susko tiež veľmi správne poznamenal, že v našich poslaneckých mailových schránkach je niekoľko desiatok mailov od rôznych sudcovských organizácií a stavov, ktoré poukazujú na to, že táto reforma naozaj nemá zmysel. Nie je dostatočne pripravená, nie je kvalitne spracovaná a ak samotní sudcovia, vyšší súdni úradníci a pracovníci súdov s takouto reformou nieže nesúhlasia, ale tvrdia pravý opak toho, čo tvrdíte vy na ministerstve, tak potom je namieste a obligatórna otázka vzniká, že kto má vlastne pravdu. Vy z pozície ministerky spravodlivosti alebo priamo sudcovia a všetci zamestnanci súdov, ktorí s touto problematikou prichádzajú každodenne do styku. Čiže ja sa skôr prikláňam na adresu a na stranu súdov, sudcov, súdnych úradníkov, že asi v tejto problematike sú zbehlejší a kompetentnejší ako samotné ministerstvo spravodlivosti.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Susko, tak ako sme u vás zvyknutí, naozaj tá rozprava bola posadená iba na základe úplných relevantných faktov a vysokej odbornosti, za čo veľmi pekne ďakujem. Mne tiež nie je veľmi jasné, hoci som mimo právnického prostredia, že prečo sa ideme zase baviť o reforme súdov, o reforme súdnej mapy, keď z pôvodnej reformy naozaj nezostalo, pani ministerka, zhola nič, zhola nič. Jednoducho tri krajské súdy sa nám preklopili, naspäť nám zostáva osem krajských súdov, akurát sa nám tam znižujú obvody, respektíve zlučujú obvody a ja do dnešného dňa nerozumiem, prečo si niektorí vládni poslanci dokázali u vás vylobovať to, aby zostal napríklad zachovaný Okresný súd v Starej Ľubovni na úkor Okresného súdu v Kežmarku, a prečo napríklad taký chudobný región, ako je Svidník, nemohol ostať zachovaný, kde je tam okolo 50-tisíc obyvateľov, ak by ste k tomu pridružili ešte aj oblasť Medzilaboriec a tri okresy, ako je Stropkov, Svidník, Medzilaborce, mohlo pokojne zostať do tej vašej tridsaťtrojky. Čiže tri najchudobnejšie regióny v rámci možno Prešovského samosprávneho kraja ste porozdeľovali takým nesystematickým a takým chaotickým spôsobom, že či už odborná verejnosť, alebo aj ľudia, ktorí žijú v týchto regiónoch, sú nieže pobúrení, ale jednoducho toto počínanie ministerstva spravodlivosti im jednoducho hlava neberie.
Ak sa ideme baviť o tom, že prečo vlastne táto reforma má byť, tak ľudia, ktorí do tejto problematiky vidia, tak v tomto majú úplne jasno. Pretože na tejto celej vašej reforme, ktorú môžem naozaj smelo nazvať deformou, stojí to, že či dostanete peniaze z plánu obnovy a odolnosti, alebo nie. Čiže nastavili ste si latku príliš vysoko a potom ste túto latku museli stále, stále znižovať. Čiže táto jednoducho vaša reforma súdnej celej mapy je úplne zlá.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Ferenčák, ako dlhoročný primátor mesta Kežmarok určite máte čo povedať k tejto problematike, či už k zákonu o územnom plánovaní, alebo aj k zákonu o výstavbe. V podstate s vašimi pozmeňujúcimi alebo doplňujúcimi návrhmi zákona sa vlastne v tejto zlúčenej rozprave dopracúvavame k číslu možno nejakých 350. To je už dosť podľa mňa. Čiže naozaj toto už, ak sa na to, na celú túto problematiku naozaj pozerá človek zvonku, resp. človek, ktorý príliš tento zákon nejako do hĺbky neštudoval, tak si naozaj môže povedať, že tuná vznikol úplne nový zákon. Čiže nie už vládny, ale skôr nejaký pozmeňujúci poslanecký návrh zákona, ktorý je v nejakom takomto širokom spektre zaobalený. Ako nie je to celkom môj názor, lenže takto to môže pôsobiť.
Čiže mňa skôr napadá takáto myšlienka alebo možno takáto iná procedúra, či by sa táto celá zlúčená rozprava nemohla uberať trošku iným, nejakým iným smerom, aby to bolo možno troška viacej odôvodnené, resp. troška viacej rozpracované, aby nevznikali takéto možno aj pripomienky také, ktoré nie sú príliš možno až vhodné alebo možno skôr takéto pochybnosti. Pretože naozaj opravovať 45-ročný zákon v pôsobnosti územného plánovania, resp. zákon o výstavbe a dopracovať sa k tomu naozaj s 350 pripomienkovými, akože procesnými (povedané so smiechom) vecami, to mi príde tak, že je to troška veľa.
No ale hovorím, pán kolega Ferenčák, hovorím, rozpráva len z praxe, rozpráva naozaj, že snažil sa odstrániť nejaké odborné nedostatky, ale hovorím, ešte ak tieto pripomienky k tomuto započítame, tak je to naozaj taký už naozaj guláš z toho všetkého.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani kolegyňa, naozaj táto zlúčená rozprava o týchto troch zákonoch, ktoré sú naozaj až komplikované, naozaj oceňujem to, že ste si dali naozaj veľkú námahu a veľký kus práce ste pri týchto zákonoch odviedli, nakoľko keď som ich pozorne čítal a dosť dopodrobna, tak je tam kopec pripomienok, kopec, kopec zákonov ste museli obísť doslova, do písmena, aby to bolo každému, ako sa hovorí "po chuti", ale najmä to, čo ma najviac na tomto teší, že sa konečne bude meniť dlhodobo udržiavaný, taký skostnatený systém, ktorý aj čo sa týka zákona o územnom plánovaní, ale najmä zákona o výstavbe, dlhodobo platil, resp. neplatil takým spôsobom, ako by bol možný implementovať ho na dnešnú dobu. Čiže toto je pre mňa také gro.
Čo sa týka pamiatkových rezervácií a ich zachovania, je viac ako dôležité, že ste zaimplementovali aj tieto veci do tohto zákona.
Čo sa týka územia európskeho a svetového významu, aj tieto veci som tam našiel, čiže naozaj chválim.
Čo sa týka stavby, zmenu účelu stavby, veľmi pekne ste to povedali, aby nebolo možné jednoducho meniť za účelom, ale doslova za účelom zmenu stavby a jej kvalifikovanie, pretože si to nejaký stavebník dokázal vybaviť na patričnom stavebnom alebo stavebnom miestnom úrade.
A čo sa týka stavebnej inšpekcie, tak tam dúfam, že sa naozaj tie kompetencie a najmä personálne kapacity posilnia, pretože nie je možné, aby na Slovensku bolo do 30, tri desiatky týchto inšpektorov, ktorí by naozaj vedeli zhodnotiť, čo je čierna stavba a čo bolo jednoducho už nezákonne vydané povolenie alebo dodatočné povolenie. A toto je taká špatnosť, ktorá jednoducho na celom Slovensku, či to zoberieme od východu na západ alebo od západu na východ, jednoducho toto je to, čo hyzdí naše krásne Slovensko jednoducho, tieto čierne stavby, a netreba pozerať, či ten človek, ktorý ju staval, je chudobný alebo bohatý. Jednoducho čierna stavba nemá čo na území Slovenskej republiky byť.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Zahorčák, v prvom rade veľká vďaka ako primátorovi Michaloviec za to, čím všetkým ste si museli prejsť, čo všetko ste museli sami ako samospráva relatívne dosť veľkého mesta zariadiť, čím všetkým ste si museli jednoducho nejakou derniérou prejsť, pretože to, čo malo byť úlohou štátu, to, čo malo byť úlohou okresného úradu, či už v Michalovciach, Sobranciach alebo v priľahlých okresoch Trebišov, Vranov, to ste jednoducho ako samospráva museli suplovať.
To, že z ministerstva vnútra vám neadresovali jedno jediné ďakujem, nie je vizitka vaša, že ste situáciu nezvládli, ale je to vizitka ministerstva, že ani v týchto ťažkých časoch, ktoré na hranici nastali, nemali toľko štipky a toľko dôstojnosti, aby za celú vašu naozaj zodpovednú a poctivú prácu, vám vyjadrili prachsprosté slová poďakovania.
Dobrovoľnícke zložky, ktoré na týchto štyroch hraničných priechodoch pracovali zodpovedne, aj keď bez nejakej väčšej koordinácie skoro deväť dní, pokiaľ sa začali nejakou takou stmelovacou taktikou pod záštitou Paťa Magdoška organizovať, tak dovtedy tam bol taký organizovaný chaos, ale ten chaos pomáhal, pretože štát nebol nikde, štát sa neangažoval, štát sedel so založenými rukami a čakal, čo sa bude diať. Policajti nevedeli, čo majú robiť, colníci nevedeli, čo majú robiť, dobrovoľné hasičské zbory boli tam nekoordinované, ale aj napriek tomu, sa snažili pomáhať. A vrcholom je to, že predstavitelia okresných úradov, keď aj mohli do tejto celej problematiky vstúpiť, nevstúpili. A keď vstúpili, tak, ako ste veľmi správne poznamenali, nastal chaos, nastalo zdesenie a jednoducho ničili to, čo relatívne fungovalo.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Neobhájiteľnosť postu ministra vnútra, ktorý zastáva pán minister Roman Mikulec, je naozaj tak závažná a zachádza až do takých astronomických výšin, že ani poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nielen z hnutia OĽANO, ale poslanci žiadnej vládnej strany dnes okrem trápneho vystúpenia pána kolegu Zajačika nedokázali obhájiť jeho konanie, jeho vystupovanie, jeho prešľapy a najmä nezvládanie celej tejto situácie, celej tejto krízy, ktorej sa dalo veľmi jednoducho pri zdravom rozume a správnom riadení zabrániť.
Nikto nie je neomylný, každý je hodený do nejakej vody, v ktorej sa musí naučiť plávať, ale od čelných predstaviteľov vlády, od ministra vnútra, zahraničných vecí sme už v septembri alebo v októbri počúvali nejaké fantasmagórie alebo fatamorgány, že sa musíme pripraviť aj na takúto situáciu. Kolegyne, kolegyne, kolegovia, ubehlo pol roka a nie že sa nepripravili na takúto situáciu, vôbec o takejto situácii neuvažovali.
Ak by sme sa riadili nejakou štábnou kultúrou v západných krajinách, ktoré takto obhajujete, ktoré vám takto idú za vzor, tak pán Roman Mikulec už štvrtýkrát by musel podať demisiu. Pretože toto je už štvrtý a myslím si, že zatiaľ najhrubší prešľap. Padlo zatiaľ jedno jediné meno na sekcii krízového riadenia ministerstva vnútra, odstupuje pán Marián Dritomský, ktorý asi naozaj pochopil, že spolupracovať s takým človekom, ako je Roman Mikulec, ktorý si nevidí na špičku nosa, sa naozaj asi nedá. Tento pán na tejto sekcii mal 190 zamestnancov a pokiaľ 190 zamestnancov nedokáže riešiť 4 hraničné priechody, kde má ešte k dispozícií Policajný zbor, hasičský zbor a ozbrojené zložky, tak to je podľa mňa už veľmi úbohé a veľmi trápne.

Pán kolega Šutaj Eštok, ďakujem za vašu rozpravu. Len vás chcem tak troška doplniť, že na hornom a dolnom Zemplíne je len podľa mojich zistení a dal som si naozaj dosť námahy tieto veci prezistiť, sedemnásť firiem, ktoré boli schopné do dvoch hodín prísť pomáhať a riešiť situáciu v rámci krízy utečeneckej, pretože mali na túto krízovú situáciu nielen schopnosti, zručnosti, ale najmä personálne kapacity. A všetky rozprávajú, že polovica tejto dohodnutej, resp. vykšeftovanej sumy by úplne bohate stačila a tieto firmy naozaj nemuseli zarobiť ani jedno jediné euro, len aby sa pokryli náklady.
Kdežto úžasná firma salarabanda na to musela dostať dva a pol milióna eur. Nemá na to personálne kapacity a na všetko bude potrebovať dobrovoľníkov, desiatky dobrovoľníkov, ktorí že vraj budú platení z tejto obludnej dva a pol miliónovej sumy.
Zlodej, klamár, udavač, úplatný a vydierateľný človek Roman Mikulec nemôže nikdy obhájiť takéto podľudské konanie, ktoré spôsobil daňovým poplatníkom na území Slovenskej republiky. Jediný, kto sa ho ako tak zastal, bol psychicky narušený jedinec z Trnavy. Prečo sa ho nezastal napríklad Heger? No nezastal sa ho preto, pretože skupinka Heger, Slovák, Krajčí, Kuban, Vašečka, to je taká babtistickoudavačská skupina, ktorá jednoducho je prepletená jeden poza druhého. Preto sa ho Heger vôbec nezastal a tento jeho odverklíkovaný prejav v pléne Národnej rady Slovenskej republiky to bola iba povinná sólo jazda. Nebola v tom žiadna emócia, nebola v tom žiadna snaha ho obhájiť a obhájiť jeho zlodejské konanie. Takýto je Roman Mikulec, toto je minister vnútra Slovenskej republiky, ktorý je už po štvrtýkrát odvolávaný a naozaj si nezaslúžiš sedieť na tejto stoličke.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Susko, veľmi pekne ďakujem za vašu rozpravu, kde ste naozaj iba faktograficky a bod po bode prešli túto úžasnú rámcovú zmluvu, ktorú tuná pán minister Mikulec obhajoval ako niečo úžasné, krásne, dokonalé a premyslené, pretože iba táto spoločnosť, Dustream, ktorú nikto nepozná, o ktorej nikto nevie okrem pár čelných predstaviteľov hnutia OĽANO, nám pomôže zabrániť kolapsu nášho krízového riadenia, krízového manažmentu. A táto úžasná firma zabráni aj tomu, aby utečenci z vojnového konfliktu sa na Slovensku necítili, nedajbože, diskomfortne alebo im nič nechýbalo.
Vo vašej rozprave ste veľmi správne poukázali, pán kolega Susko, na to, že táto firma nemá ani personálne, ani žiadne kapacity na to, aby takúto situáciu riadila, aby takúto situáciu riešila, pretože vo všetkých prílohách, ktoré ste čítali, je jasne napísané, na všetko potrebujú dobrovoľníkov. A ešte toto teľa, ten Mikulec povie, že títo dobrovoľníci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Mazurek sa vo svojej rozprave chytil takých dvoch najzákladnejších bodov. Prvým základným bodom bolo to, že na územie Slovenskej republiky sa počas tejto utečeneckej krízy dostalo nie niekoľko desiatok, ale niekoľko stoviek ľudí, ktorí nemali pri sebe žiadne doklady a pri zdravom rozume by nemali byť na územie Slovenskej republiky, teda cez schengenský priestor pustení. Ale policajti, policajtky, ktoré pracujú na Vyšnom Nemeckom, to odôvodnili nasledovne: Príkaz priamo z ministerstva, pustiť musíme každého. Títo utečenci, „študenti“, ktorí mnohí ani nevedeli štipku, či už rusky, alebo ukrajinsky, väčšinou hovorili jazykom tuareg, bantu, arabsky, hausky alebo dokonca nambya som tam počul, keď sme boli na tej hranici. Títo študenti nevedeli sa preukázať, že z akého inštitútu vzdelávania z Ukrajiny prichádzajú. Nevedeli anglicky vôbec, čiže študovať tam nemohli v žiadnom prípade.
Čo sa týka púšťania ukrajinských colníkov, tak jednoducho študenti tmavej pleti im dávali od 50 do 100 euro a takto sa dostávali na územie Slovenskej republiky. Prešli cez ukrajinskú pasovú kontrolu bez pasu, na území Slovenskej republiky dostali téčkový doklad. To znamená 90 dní voľný pohyb v schengenskom priestore v celej Európskej únie.
Čo sa týka babtistov Hegera, Slováka a Kubána, ktorí zhodne tvrdili, že Maltézski rytieri, maltézska pomoc, cirkevné organizácie a skauti odporúčali firmu Dustream, o ktorej nikto nič nevedel, že táto firma je najvhodnejšia a najskvelejšia, aby dokázala riešiť túto utečeneckú krízu, potom habkal Heger, habkal Mikulec na hranici, že v podstate oni to tak nemysleli, že došlo tam k nejakému mediálnemu šumu. Proste klamú kadiaľ chodia a jednoducho ľudia už toho majú ozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Blanár, naozaj veľká vďaka za príčetný príspevok k tomuto odvolávaniu, pretože ak si niekto naozaj myslí, že pán Július Slovák a jeho firma Dustream production je len nejaká lastovička, ktorá z ničoho nič vzlietla ako taká holubica mieru, ktorá prišla z ničoho nič zachrániť a zabrániť utečeneckej kríze na území Slovenskej republiky na našej východnej hranici s Ukrajinou, tak je na takom veľkom omyle.
Pán Pavol Kubán, ktorý je spolumajiteľom tejto firmy, sa zrazu ocitne ako ďalší pomaly kandidát na Nobelovu cenu mieru, pretože kreatívna agentúra pána Slováka GD IDENTITY, ktorú pán Mikulec nepozná, nevie, kto to je, pán Heger a pán Matovič tvrdili, že je to firma, ktorú niekde započuli, ale zrazu, keď vyšli do popredia informácie práve od novinárov, na ktorých ste sa ešte donedávna tak vehementne obracali, a títo novinári, títo bojovníci za nejakú čestnosť zrazu povedali, ale veď ten pán Slovák, to je evanjelizátor s naším pánom salarabandom Hegerom. Oni sa poznajú dlhé roky, majú spolu kšefty. Pánovi Matovičovi tento pán Slovák ozvučoval volebnú noc.
Jednoducho toto keď je čestnosť, slušnosť, transparentnosť, tak ja som Johanka z Arku. Pamätná veta pána Mikulca na východnej hranici. On si nemôže na všetko pamätať, čo povedal. No jasné, lebo kto chce klamať, ten musí mať sakramentsky dobrú pamäť. A pán Mikulec je veľmi slabý klamár a od tej jeho dobrej pamäti by sa dalo ozaj diskutovať.
Čiže, kolegovia, kolegyne, nesmie tento človek sedieť na stoličke ministra.