Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Richter, spomínali ste vo svojej rozprave dva piliere. To znamená solidaritu a zásluhovosť. Ja by som k týmto dvom pilierom pridal ďalšie dva, ktoré sú veľmi dôležité, najmä v rámci sociálneho systému a v rámci udržateľnosti dôchodkového systému.
To znamená, prvým je tá udržateľnosť, na to sa musíme zamerať. A v druhom, v druhom nepomerne rovnakom kvalitnom alebo stabilnom by mala byť systematickosť. A toto mi hlavne chýba. Pretože z úst ministra práce sociálnych vecí a rodiny práve táto systematickosť sa nejakým spôsobom vymyká. Čiže veľmi správne ste povedali, že ten zákon naozaj o tom 13. dôchodku, ktorý ste predkladali podľa niektorých alibisticky, podľa niektorých vypočítavo na konci vášho volebného obdobia v roku 2020, mnohí s tým súhlasia, mnohí s tým nesúhlasia. Ja mám na to troška iný názor, ale v konečnom dôsledku bol to naozaj zákon, ktorý bol podporený aj poslancami vtedajšej vládnej koalície, ale najmä poslancami aj vtedajšej opozície. To znamená, že ak vtedy bol ten zákon dobrý pre poslancov z politického spektra naľavo aj napravo, tak nevidím dôvod, prečo tento zákon o naozaj klasickom 13. dôchodku sa musel zrušiť.
Solidarita znamená, že aj ten najnižší príjmový dôchodca v podstate dostal by rovnakú dávku okolo 500 eur, ale aj ten dôchodca, ktorý mal ten vysoký dôchodok, by dostal rovnakú dávku. Čiže naozaj tá zásluhovosť a solidarita fajn, udržateľnosť systematickosť ešte lepšie, ale nemôžme sa baviť o systematickej pomoci a o udržateľnosti, ak dôchodok trinásty nahradíme dávkou o 13. dôchodku a tento zákon vlastne o pomoci o ďalšom 14. dôchodku alebo nejakej štrnástej dávke v rámci sociálneho systému musíme podporiť, pretože niekde začať treba. Ak vláda spí, musí pracovať opozícia.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Tomáš, ďakujem za vašu rozpravu ohľadne problematiky 13. dôchodku, ktorý táto vláda, áno, pripúšťam, vyplatí v skoršom termíne, to znamená v termíne júnovom, ale toto skoršie vyplatenie tohto 13. dôchodku, resp. dávky v hmotnej núdzi pre dôchodcov, by som to asi pomenoval takto najsprávnejšie, vôbec nerieši nejakú systematickosť, resp. nerieši nejaký proces, akým spôsobom by táto vláda chcela systematicky a najmä postupne zlepšovať a skvalitňovať finančnú, ale aj sociálnu situáciu jednej z troch najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, medzi ktorých naozaj podľa Eurostatu patria dôchodcovia.
Keď sa na to pozrieme v globále, tak dôchodcovia, osamelé matky s deťmi, resp. rodič osamelý vychovávajúci jedno až dve deti a nízko príjmové pracujúce rodiny, tzv. pracujúca chudoba, to sú tri tzv. najrizikovejšie alebo najcitlivejšie segmenty v sociálnom systéme, ktoré sú najviac ohrozené infláciou, chudobou, zdražovaním. Čiže ja sa len chcem spýtať, pokiaľ ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepríde s niečím kvalitnejším alebo aspoň s niečím rozumnejším, tak nevidím naozaj dôvod, prečo by sme sa naprieč celým politickým spektrom, odhliadnuc na to, kto za koho kope v tejto sále, nevedeli dohodnúť, resp. nevedeli si povedať to, čo je pre týchto ľudí správne a napriek tomu 13. dôchodku, ktorý vláda chce takto štedro vyplatiť, porozmýšľať, či by nebolo vhodné aj, v úvodzovkách, ako ste povedali, ten 14. dôchodok vyplatiť, buď v novembrovom, alebo v decembrovom termíne.
Čiže každá pomoc dôchodcom, ktorá naozaj aj v tomto prípade ide zhruba o 300 mil. eur, nie je vôbec na škodu, pretože títo naši rodičia a starí rodičia niečo odpracovali, niečo vybudovali a toto by mala byť iba taká vďaka nás pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Žiadna samospráva, pán kolega Šefčík, nemá vplyv na Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond rozhoduje o pozemkoch iba na základe žiadosti samosprávy. Čiže či sa, či sa pán primátor Ferenčák vyjadroval vo svojej rozprave alebo vo svojom úvodnom slove o problémoch, ktoré majú, buď veľké okresné mestá, alebo malé obce, to je absolútne jedno.
Samospráva nemá na tento proces žiaden vplyv. A jednoducho, kto to chce pochopiť naozaj, ten to pochopiť musí a či vládol predtým SMER a mali nejaký vplyv na Slovenský pozemkový fond, snáď možno áno, ťažko povedať, ale jednoducho skostnatený systém, ktorý na tomto Slovenskom pozemkovom fonde je, dlhodobo pretrváva a jednoducho treba s tým začať niečo robiť. Tento zákon naozaj rieši iba to, že explicitne z tohto konania vylúči desiatky tisíc žiadostí a aj ten poddimenzovaní personál, ktorí na tom Slovenskom pozemkovom fonde je, si bude vedieť poradiť s tými niekoľko tisíc žiadosťami, ktoré tam ešte zostanú. Čiže v tomto nevidím absolútne žiaden problém.
Celá problematika spočíva iba v tom, že aj tá najmenšia obec, ak by sa chcela vyvíjať, tak potrebuje mať tie pozemky vysporiadané. Aj v intraviláne, aj v extraviláne. Intravilán ideálny na rodinnú výstavbu a podobné iné veci. Extravilán možno na nejaký priemyselný park alebo na niečo.
Mnohí politici a čelní predstavitelia z vládnej koalície stále idete rozprávať, že z plánu obnovy a odolnosti, tak ako pán Ferenčák povedal, idete stavať stovky kilometrov cyklotrás. Ja sa pýtam, kde ich vo vzduchu postavíte, keď nemáte vysporiadané tie pozemky. Toto je vlastne gro problému. Tuná máte jednoducho na papieri jednoduché riešenie, ale ja neviem, o čom špekulujete. Aj v radoch vládnej koalície sa nachádzajú primátori, či už je to Igor Hus, alebo pani primátorka Skalice Mierna. Tiež by sa k tomuto problému mali vyjadriť. Neviem, prečo do tejto debaty sa nezapájajú, pretože aj táto debata je o nich.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán primátor Ferenčák, naozaj veľká vďaka za tento predkladaný návrh zákona, pretože tak ako veľmi správne si poznamenal vo svojej rozprave, aj tá najmenšia obec sa nemôže rozvíjať v rámci svojich možností a kapacít, pokiaľ sa budeme baviť o pozemkoch, ktoré sú naozaj v jej intraviláne a tie pozemky sú nevysporiadané. Tento naozaj pogrom, čo sa týka správy pozemkov a Slovenského pozemkového fondu, je taký, áno, je to dlhoročný neriešený problém, ale tak, ako si veľmi právne poznamenal, tento zákon každý jeden starosta alebo každý jeden primátor, ktorý tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky sedíte, ak nepodporíte, tak idete sami proti sebe a idete sami proti svoji vlastným občanom.
Budúci rok čaká samosprávy doslova a do písmena likvidácia. Včerajší protest primátorov a starostov pred Úradom vlády tomu bol jasným dôkazom, pretože toto, čo sa chystá, vážené dámy, vážení páni, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na samosprávy od budúceho roka, to je totálna likvidácia.
Dovolím si prečítať iba § 2e – Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu nachádzajúce sa v zastavanom území, pozemky uvedené v odseku 1 prechádzajú do vlastníctva obcí, na území ktorých sa nachádzajú. Jednoducho štát nestratí nič, iba štát z bodu A presunie pozemky do bodu B. Štát v tomto prípade nie že je zlý vlastník, je nekompetentný vlastník. Kompetentnosť vychádza zdola, to znamená z obcí od samospráv.
Pán primátor Ferenčák, pán primátor Blcháč o tom by vedeli rozprávať celé hodiny. Takže naozaj vás, kolegyne, kolegovia, prosím, ak vám naozaj záleží na vlastných občanoch, ktorých majetok spravujete, tento zákon musíme podporiť všetkými desiatimi.
Pán primátor, ďakujem ešte raz veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tomáš, ako si veľmi správne poznamenal, Matica slovenská musí zo svojej dlhodobej histórie vychádzať nielen z tých nejakých zlých alebo negatívnych emócií, ktoré tuná boli pri jej vzniku alebo počas jej vzniku, ale musí sa zároveň pozerať na to, čo bolo v tom dlhodobom alebo niekoľko stáročnom súžití medzi národmi v tom Rakúsko-Uhorsku jednoducho, jednoducho holým faktom. Niekde tie vzťahy boli lepšie, niekde tie boli vzťahy horšie, ale v konečnom dôsledku určite fungovali na nejakej rozumnej a racionálnej báze. Takže tie také komplikované nacionalistické pnutia, ktoré tuná boli v deväťdesiatych rokoch, tak dúfam, že k tomu už nikdy nedôjde, pretože nie je rozumné nejakým spôsobom tieto vzťahy alebo nejaké, nejaké animozity siliť, ale jednoducho treba hľadať to, čo nás spája, venovať sa viacej otázkam historickým, ktoré boli na prospech veci, pretože aj Slováci, aj Maďari, aj iné národy v Rakúsko-Uhorsku na seba vzájomne vplývali a navzájom sa ovplyvňovali, takže je veľmi rozumné tieto naozaj pozitívne veci dávať do popredia. Netreba však zabúdať aj na nejaké tie krivdy, ktoré sa stali, ale hovorím, na to treba pozerať len takým jedným očkom.
Čiže veľmi pekne ďakujem za rozpravu.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Svrček, tak ako si správne poznamenal vo svojej rozprave, teda už v druhom čítaní, podfinancovanie a doslova a do písmena ožobračovanie Matice slovenskej je, nebojím sa to nazvať, hrdelným zločinom. Pretože najstaršia ustanovizeň Slovákov, na základe iba ktorej je slovenský národ slovenským národom, nesmie byť takýmto spôsobom degradovaná a podľa zákona o Matici slovenskej si Matica slovenská má plniť všetky svoje úlohy, ale zároveň finančne sa štát k tejto našej najstaršej ustanovizni zachoval veľmi macošsky.
Ja podporím akýkoľvek zákon, čo sa týka Matice slovenskej, a to môžem povedať aj za kolegov z hnutia REPUBLIKA, pretože tento zákon nie je v žiadnom prípade ani politický, ani ideologický, tento zákon je o slovenskej hrdosti a hrdosti Slovákov na svoju Maticu. Čiže, ak všetci Slováci, ktorí na území našej milovanej vlasti žijeme, sme hrdí na to, že naši otcovia a zakladatelia matičiari túto ustanovizeň si doslova a do písmena vydupali aj napriek mnohým prekážkam, tak v dnešnej modernej spoločnosti sa k tejto naozaj komplikovanej situácii a komplikovanému financovaniu nesmieme postaviť ani chrbtom, ani macošsky. Obaja sme dlhoroční matičiari, podporovatelia Matice slovenskej, čiže v tejto veci máme úplne jasno, a ja naozaj ti veľmi pekne ďakujem za všetkých matičiarov, za všetkých podporovateľov Matice slovenskej, ktorí ju podporujú či už finančne, alebo materiálne. Jednoducho je to skvelý zákon a budem hlasovať určite za.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Miro, ďakujem za tvoju rozpravu, pretože každý takýto príspevok, hoci len krátky, je prínosom, pretože je lepšie dvakrát počuť, ako raz vidieť, a každý pohľad na takýto problém je len dobrý a treba o ňom rozprávať, pretože tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky by sme sa mali najmä počúvať, najmä diskutovať a hľadať to najlepšie a najvhodnejšie riešenie.
Ja by som ťa len doplnil v krátkosti už len s tým, že každé jedno takéto zariadenie paliatívnej starostlivosti, respektíve každý takýto hospic alebo zariadenie, ktoré je v pôsobnosti zdravotníckeho zariadenia, to znamená, zariadenie, kde sú dlhodobo chorí ľudia, respektíve pacienti, vedie lekár. A tento lekár najlepšie vie, aká starostlivosť má byť danému pacientovi, respektíve keď sa potom bavíme o nejakom prechode aj na sociálne zariadenie, poberateľovi sociálnej služby, poskytnutá. Čiže ja naozaj by som nemal žiadnu obavu o tom, že bude táto duchovná služba nejakým spôsobom nadužívaná. Jednoducho zariadenia pre dlhodobo chorých alebo zariadenia dlhodobej starostlivosti, alebo špecializované zariadenia, hospice, jednoducho tí starčekovia alebo tie starenky, ktoré sú tam naozaj doslova a do písmena preto, že sa už o nich buď nikto nemá starať, alebo nemôže, alebo nechce, alebo nezvláda, tak tí sa na túto duchovnú službu, respektíve na toto duchovné obohatenie svojho už tak dosť ubitého života neskutočne tešia.
Čiže ja by som naozaj v tom nehľadal žiaden nejaký nekalý úmysel, žiaden nejaký nekalý zámer, ale naozaj neverím tomu jednoducho, aby duchovný by si za túto službu, ktorú vykonáva, už na základe toho, že mu to vyplýva z toho svojho duchovného postavenia, respektíve z duchovného, z duchovného inštitútu, aby si nárokoval ešte nejakú finančnú odmenu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegom za faktické poznámky na moju krátku rozpravu.
Pani kolegynka Cigániková, naozaj ja zdieľam ten názor, že súhlasím. Každý jeden zdravotnícky pracovník, či je to zdravotnícky pracovník toho najnižšieho stupňa, čiže bavíme sa o opatrovateľoch, ošetrovateľoch, sanitárov, či sa budeme baviť o zdravotnej sestre, alebo o lekárovi, je vždy jednou nohou v base, pretože ak niečo, ľudovo povedané, pobabre, tak nikto s ním nemá ani ten najmenší súcit, respektíve budú naňho vždy pozerať cez prsty.
Čo sa týka opatrovacej služby, respektíve nejakej duchovnej útechy, ktorú naozaj duchovní poskytujú dá sa povedať nonstop, ak sa bavíme o pacientoch, ktorí sú naozaj na smrteľnom lôžku, respektíve sú v zariadení, ktoré je orientované výsostne na paliatívnu starostlivosť, čiže v tých hospicoch tí kňazi alebo tie rehoľné sestry oni sú tam veľmi často, niektorí sa dá povedať až nonstop, a naozaj si nemyslím, aby si niekedy niekto, akože môže sa stať, veď všetci sme iba ľudia, mohol niekto alebo chcel niekto nárokovať za svoju službu, ktorú už má naozaj raz štátom zaplatenú, na nejakú inú finančnú, na nejaké finančné iné ohodnotenie, ktoré by v rámci tohto zaradenia v tomto zákone možno aj z toho teoreticky vyplývalo. Ale naozaj nemyslím si, aby to už z nejakého ľudského alebo morálneho hľadiska bolo pre osobu, ktorá je duchovným nejakým predstaveným, respektíve je takto založená, aby, aby to vôbec bolo možné, respektíve aby sa k niečomu takému tento dotyčný človek znížil. Chápem vaše obavy, úplne ich rešpektujem, ale podľa môjho skromného názoru asi k tomu naozaj nedôjde.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani spravodajkyňa, pán predkladateľ, mňa len napadla teraz taká myšlienka, pani kolegyňa Cigániková, existuje mnoho profesií zdravotných sestier, ktoré vykonávajú vlastne "duchovný" v úvodzovkách, pretože sa bavíme o rádové sestry, ktoré vykonávajú dlhodobo zdravotnú starostlivosť aj pri paliatívnych, čiže umierajúcich pacientoch. Sú jednoducho rády, ktoré túto starostlivosť vykonávajú, a je to už niekoľko desiatok rokov aj v rámci Slovenskej republiky. Čiže teoreticky keď sa bavíme o tom, tak je to kombinácia zdravotnej starostlivosti, ale zároveň tá rehoľná sestra, ktorá je v tomto ráde, ktorý ponúka túto službu, aj ako zdravotná sestra, buď v hospici, alebo v zariadení sociálnych služieb, zariadení dlhodobej starostlivosti o dlhodobo chorých alebo v špecializovaných zariadeniach, tak táto zdravotná sestra, ktorá je zároveň aj rehoľnou sestrou, tak ja si nemyslím, aby sa to nejakým spôsobom vymykalo z nejakého súbehu, respektíve aby to malo nejaký negatívny vplyv. Čiže ak sa na to ja pozerám takto teraz akože z logiky veci, a ktorá je vlastne dlhoročne alebo dlhodobo vedená do praxe, nevidím na tom nič zlé.
Chápem vašu obavu nejakú v úvodzovkách, že mohlo by to byť dajme tomu zneužité, že ten podporný tím, bol by tam sociálny pracovník, ergoterapeut nejaký, arteterapeut, bol by tam zakomponovaný aj duchovný, chápem, tá vaša obava je tam, aby tento duchovný činiteľ alebo jednoducho táto duchovná nejaká osoba nebola platená už z tak poddimenzovaného rozpočtu, ktoré má ministerstvo zdravotníctva. Bavili ste sa, respektíve rozprávali ste o tom, že kto by to kontroloval. Pripúšťam, že je tam možno problém že, áno, išlo by o duchovnú osobu, mal byť s tým, možno ani tá kompetencia toho úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by tam možno nebola, ale bolo by možno vhodné nejakým spôsobom poznamenať, kto by mal byť tým kontrolným orgánom, respektíve kto by mal mať dohľad nad takou sobou, ktorá by napríklad nebola vyňatá z tohto zákona, ale zostalo by to v platnosti. Čiže skúsme hľadať nejaký prienik, skúsme hľadať nejaké riešenie v rámci logiky a v rámci toho, že tento zákon je naozaj pre všeobecné blaho a pre všeobecné dobro. Čiže či som liberál, či som veriaci človek, je mi to jedno, hľadajme nejaký konsenzus, hľadajme nejakú strednú cestu, ale hlavne nech bude správna. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Priznám sa, pani kolegyňa, že čakal som, že s touto problematikou, respektíve s týmto bodom, bodom v tejto rozprave vyjdete, pretože bolo by mi to prinajmenšom také zvláštne, že by ste k tomu nevystúpili. Áno, súhlasím s vami v jednom bode, že duchovná služba nie je zdravotná služba. S týmto naozaj môžem súhlasiť. Ale, tak ako povedal kolega Suja, naozaj ten duchovný rozmer pri tej zdravotnej starostlivosti, respektíve duchovný rozmer pri apelovaní, respektíve aplikovaní na sociálno-zdravotnú službu má v niektorých prípadoch, netvrdím že vo všetkých, ale v niektorých prípadoch doslova až úplne taký čarovný rozmer. Pretože naozaj človek, ktorý je hlboko veriaci a potrebuje nielen tú materiálnu stránku veci, nielen tú zdravotnú starostlivosť, ale častokrát je viac odkázaný na to duchovno a na prítomnosť človeka, ktorý je s ním na nejakej rovnakej vlnovej dĺžke, tak dovolím si povedať a dovolím si tvrdiť najmä v týchto zariadeniach paliatívnej starostlivosti, kde sa bavíme naozaj o klientoch alebo o pacientoch, alebo o ľuďoch, ktorí sú dlhodobo chorí a už sú v štádiu umierania. Tak jednoducho títo ľudia, aj keď možno neboli tak príliš nastavení na tú duchovnú stránku, tak jednoducho dochádza tam k určitému obráteniu, respektíve k inému pohľadu na túto celú problematiku.
Čiže v tomto by som naozaj nevidel problém a v žiadnom prípade by som tam nehľadal nejaký zádrheľ, respektíve nejakú možnosť, aby práca duchovného, ktorý je už, samozrejme, platený zo štátu a z príspevku od cirkvi na štát, bola nejakým spôsobom platená aj táto v úvodzovkách, ako ste povedali, zdravotno nejaká, nejaká duchovná služba. Čiže, toto asi nie, ale ďakujem pekne.