Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Suja vo svojej ďalšej rozprave, ktorú ako spravodajca začal už včera, povedal iba v podstate to, že minister Budaj, odkedy je ministrom, neustále klame. Neustále klame, neustále zavádza a je to jeden z najnekompetentnejších ministrov nielen vlády Igora Matoviča, ale aj pokračujúcej vlády Eduarda Hegera.
Ak v 21. storočí Slovenská republika ako zvrchovaný a demokratický štát sa stavia k výstavbe čističiek odpadových vôd, kanalizačných jednoducho potrubí alebo kanalizácií v obciach, ktoré niektoré sú väčšie, niektoré sú menšie, ale je to absolútne jedno, či je to obec Vislava, kde má starosta necelých 300 obyvateľov, alebo obec Kravany, kde je 1 200 obyvateľov, v 21. storočí aby minister životného prostredia prostredníctvom Envirofondu obviňoval týchto starostov zo subvenčného podvodu, robil z nich zlodejov a orgány činné v trestnom konaní na celú túto vec majú úplne iný a diametrálne rozdielny názor, tak ja sa pýtam, že niekde sa asi stala chyba, alebo je nekompetentnosť pána Budaja už na tak vysokej úrovni, že nie je schopný zastávať toto dosť zaujímavé a veľmi zodpovedné ministerské dielo.
Ak niektorí kolegovia z vládnej koalície budú aj naďalej tvrdiť, že manažment medveďa hnedého nemá nič spoločné so stoličkou ministra životného prostredia, tak sa veľmi mýlia. Ak ministri životného prostredia v okolitých štátoch, či je to Rakúsko, alebo Poľsko, dokážu tento manažment riadiť uspokojivo, tak pán minister z tohto manažmentu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
To, že tento zákon vyvoláva aj vášne, je dôsledkom a výsledkom iba toho, že potravinová sebestačnosť Slovenskej republiky je tak na mizivej úrovni, že dôchodkyňa alebo dôchodca sa už dokáže tešiť aj zo základných potravín, ktoré im jeho príbuzní alebo deti, vnúčence dokážu priniesť. Čiže v 21. storočí, sme sa na území demokratickej strednej Európy dopracovali do stavu, že základná potravina alebo nejaká luxusná potravina, ktorou môže byť, ako povedal kolega Suja, doslova už aj maslo, je tým najkrajším darom pre starkú, pre starkého, aby jednoducho mohli prostredníctvom tejto potraviny urobiť radosť niekomu inému.
Gratulujem, kolegyne, kolegovia! Ak tento zákon budete aj naďalej považovať za nejakú politickú sebaprezentáciu alebo za nejaké populistické tliachanie do prázdna, tak z tohto omylu by som vás poprosil, aby ste sa vyviedli buď sami, alebo nech vás z toho vyvedie niekto, kto žije z priemerného, podpriemerného alebo minimálneho dôchodku. Naši starkí, naše starké sú naozaj tak hrdou generáciou, ktorá nikdy nebude prosiť. Tá bude žiadať, pretože na to, aby žiadali, majú nárok. Majú nárok preto, že odpracovali niečo pre túto Slovenskú republiku, aj pre bývalú Československú republiku a my ako zákonodarcovia nemáme právo ani morálne, ani žiadne iné, aby sme sa k týmto ľuďom postavili chrbtom a tvrdili, že prijatím tohto zákona zničíme trh, zničíme cenové regulácie potravín. Toto sú tak prach-sprosté liberálne hodnoty a predstavy, že je mi z toho naozaj zle.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
To, že slovenskí poľnohospodári naozaj nemôžu byť konkurencieschopní nielen v strednej Európe, ale o konkurencieschopnosti v rámci západných trhov sa nemôžme vôbec baviť, pretože cenová politika, ktorá je nastavená proti prvovýrobcom a najmä proti prvovýrobcom ozaj kvalitných potravín, likviduje týchto prvovýrobcov už rovno na území Slovenskej republiky. Pretože ani Francúzi, ani Španieli, ani Portugalci, ani Nemci, ani Taliani, ani Gréci, tí nikdy nedovolia, aby bol zlikvidovaný ich prvovýrobca. To znamená, ten nositeľ hodnoty, kvality a tradície. Všemožne sa mu štát snaží pomáhať, a to aj v prípade nejakého sucha alebo horšej úrody, poprípade nejakej, nejakej kalamity, ktorú má v nejakom svojom stáde, ak je producentom mäsa.
Kdežto na území Slovenskej republiky sa štát stavia k prvovýrobcom potravín, resp. k prvovýrobcom základných surovín úplne macošsky. A to je zlé. Viacej budeme dbať na ochranu divej zveri. Súhlasím, aj tú treba chrániť, ale rozumným a gazdovských nejakým videním sveta. Nie tým, čo nám hovorí nejaká prachsprostá vyhláška alebo nejaká európska smernica, ktorú tuná donekonečna a dookola budú obhajovať ekoteroristické organizácie, ktoré sú na ministerstve životného prostredia veľmi kvalitne podchytené a zabudované. Ale najmä ten prvovýrobca je tým človekom, ktorý chce, musí a bude dodávať kvalitné potraviny na slovenský stôl. Nie to, že budeme chrániť divú zver, ktorá týchto prvovýrobcov poškodzuje.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Zastropovanie marží obchodných reťazcov a zníženie dane z pridanej hodnoty na určité obdobie je tým najlepším krokom, ktorým by sa mohla uberať táto snemovňa, a je to naozaj ten základný predpoklad toho, že aj poslanci, ktorí zarábajú nadpriemerne oproti obyčajnému človeku, ktorý žije na území Slovenskej republiky, prejavia nejakú solidaritu, nejakú hrdosť, nejakú elementárnu ľudskú slušnosť, pretože mnohí z vás si naozaj neviete predstaviť, čo to je žiť z 500 alebo zo 600 euro na mesiac a mať pri tom náklady, ktoré sú teraz enormné, vysoké, doslova likvidačné.
Ak na území Slovenskej republiky občan, ktorý si ide do potravín kúpiť kocku masla, z ničoho nič sa dozvie, že v mnohých štátoch Európskej únie, ktoré sú ďaleko úrovňou a životným nejakým aj platom naviac, ako je to na území Slovenskej republiky, tak musí žasnúť nad tým, že tieto potraviny si ľudia v Nemecku, Francúzsku, Španielsku dokážu kúpiť oveľa lacnejšie.
Ak kolega Kazda nevedel, že čo sú základné potraviny, tak tieto štatistické údaje rozprávali o tom, že základnou potravinou, ktoré boli merateľné v týchto krajinách, bavili sme sa o vajciach, mlieku, masle, múke, chlebe, tak tieto veci sú v týchto krajinách, kde sú priemerné platy dvoj až trojnásobné oproti Slovenskej republike, oveľa lacnejšie, oveľa kvalitnejšie a najmä oveľa dostupnejšie, pretože slovenský dôchodca už v dnešnej dobe nepozerá na maslo, ten je rád, že si vôbec v potravinách kúpi margarín, aj keď vôbec na ten už za chvíľočku nebude mať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zastropovanie cien potravín a palív nikdy nemôže spôsobiť ich nedostatok na trhu, pretože žiadna krajina si nedovolí zastropovaním cien ohroziť vlastné obyvateľstvo či už v distribúcii, alebo predaj potravín, ako aj stavebných materiálov, distribúcie energických procesov alebo v rámci distribúcie palív na benzínových pumpách. To jednoducho nie je pravda. To, čo sa pán kolega snažil vo svojej naozaj úbohej rozprave nejakým spôsobom prezentovať ako nejakú spásonosnú a úžasnú myšlienku, je taká teória pána Kazdu, ktorá by sa dala nazvať nejakou hospodárskou ekonómiou na úrovni osobitnej školy internátnej. Takto pán Kazda pristúpil k svojej rozprave a takto to prezentoval.
Prvovýrobca nikdy nebude vyrábať menej, pretože prvovýrobca neživí len seba, prvovýrobca živí desiatky až stovky zamestnancov a iba na základe toho, že vyrába, nakupuje kvalitné potraviny, resp. prvosuroviny a z týchto prvosurovín vyrába svoj hotový výrobok, ktorý distribuuje či už do obchodných reťazcov, alebo do menších prevádzok, tak z toho mu vychádza nejaká jeho marža, ktorá je naozaj úbohá. Malo by to byť úplne naopak. Tú najväčšiu maržu by mal mať samotný prvovýrobca. Ten prevádzkovateľ alebo distribútor by mal mať tú maržu úplne minimálnu a k tomu by bola úplne inak prispôsobená cena pre konečného spotrebiteľa. Pretože podľa tejto teórie, ktorá platí stále, na prvom mieste je vždy ten, ktorý distribuuje a predáva niečo, čo nikdy nevyrobil, najviac je bitý konečný spotrebiteľ a ešte viac horšie je na tom prvovýrobca, ktorý naozaj musí všetky tieto náklady znášať a títo prvovýrobcovia nikdy nebudú dosahovať zisk, nikdy nebudú dosahovať extra maržu tak ako obchodné reťazce a vlastne tí, ktorí tieto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán kolega Radovan Citrus Kazda, vy ste taký poľnohospodár, ako ja kozmonaut. Toľko viete o poľnohospodárstve, o výrobe potravín, ako ja o kozmických letoch. A to naozaj neurážam túto veľmi zaujímavú a špecifickú vedu.
Na začiatku vašej trápnej a úbohej rozpravy ste spomínal národný socializmus. Pokiaľ ja viem, tak národný socializmus spomína tento váš polovičný blázon na ministerstve financií, ktorý má obdiv k takýmto ideológiám, pokiaľ viem, nikto z tej našej prednej lavice z ľavej strany, ako ste sa vyjadril, nikdy takéto veci neprezentoval a ani prezentovať nebude. Čiže opäť ste uletel, opäť ste spadol a veľmi ťažko sa z tohto vášho šoku spamätávate.
Tvrdíte, že podľa vás tento zákon bude pôsobiť úplne katastrofálne v rámci distribúcie potravín. Pán kolega Citrus Kazda, všetky vaše zákony, ktoré ste prijali v rámci zlepšenia kvality zásobovania, potravinovej sebestačnosti, pôsobia katastrofálne, nie tento zákon. Vy si naozaj myslíte, že zastropovanie marží na úrovni 40 % bude mať nejaký katastrofický dopad na obchodné reťazce? Práve naopak, priemerná slovenská domácnosť dve tretiny svojho príjmu vydá na potraviny. A vy im teraz chcete povedať, že vlastne keď budú platiť menej, vydajú na tieto potraviny ešte viac? To vy ste sa s kým zrazil? S koňom či s kravou nejakou vonku na chodbe? Absolútne bludy, absolútne diletantstvo, ja viem, že z poslaneckého platu a v bratislavskom prostredí sa vám takéto veci veľmi krásne rozprávajú, ale skúste sa vžiť do situácie obyčajného človeka z východu alebo zo stredu Slovenska, ten by vám tieto vaše argumenty oplieskal o hlavu tak, že by ste sa naozaj z toho nespamätal.
A čo sa týka základných potravín, pán kolega, to sú všetky základné potraviny, ktoré si človek vie dopestovať do 30 kilometrov od miesta svojho základného bydliska a tie by mal konzumovať. To je taká neoficiálna potravinová sebestačnosť Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Kolega Miro Suja vo svojej rozprave naozaj predniesol jeden komplexný návrh zákona, ktorý je inšpiráciou pre vládnych poslancov a najmä takým zrkadlom, do ktorého by sa trebalo naozaj, kolegyne a kolegovia, pozrieť. To, že obchodné reťazce majú naozaj neuveriteľné zisky nielen v tejto dobe, ale mali neuveriteľné zisky aj v koronadobe, o tom sa nemusíme naozaj ani sporiť, o tom nemusíme ani príliš veľmi dlho diskutovať, pretože je to jeden holý a neodškriepiteľný fakt. To, že znížením DPH naozaj ten obchodný reťazec nemusí utrpieť nejaké strašné škody, resp. neutrpí žiadne škody, pretože túto cenu si bude vedieť navýšiť vo svojej marži, vo svojom ďalšom vyššom rabate. To je naozaj to, čo sa môže stať, ale tento náš zákon naozaj hovorí aj o zastropovaní klasickej marže, ktorá nesmie byť vyššia ako 40 %.
Ak sa pozrieme na okolité krajiny, nemusíme ísť ozaj ďaleko na západ, stačí ísť do Poľska na sever a do Maďarska na juh, tieto krajiny to naozaj pochopili tak, že podiel potravín, ktoré musí, musí, doslova a do písmena, musí použiť a kúpiť každá jedna rodina, tvorí až dve tretiny príjmu týchto rodín, pretože či sa človek oblečie krajšie, alebo bude vyzerať lepšie, to nie je až tak podstatné, ale naozaj jesť sa musí, pretože tomu dieťaťu nemôžte povedať, že dnes budeme mať na večeru o rožok menej, pretože si to nemôžme dovoliť.
Toto je naozaj, kolegyne a kolegovia, pomoc rodinám, toto je naozaj opatrenie, ktoré je protiinflačné, a toto opatrenie má naozaj zmysel a môže byť účinné okamžite. Nemusíme čakať do roku 2023, ako pri vládnom návrhu zákona, ktorý ste schválili včera.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dôstojná staroba, dôstojná jeseň života je naozaj to, čo by každá jedna sociálna a ozaj rozumná a kompetentná vláda mala pre svojich dôchodcov, ktorí naozaj odpracovali viac ako 30 rokov, poniektorí v mnohých ťažkých profesiách. A táto vláda by mala zabezpečiť to, aby tento dôchodca mal naozaj v čase pokoja, kedy by si mal naozaj užiť ten svoj dôchodok po mnohých odpracovaných ťažkých rokoch, ale v dnešnej dobe sa to deje troška zvláštnym a troška chorým a zvráteným spôsobom. To, že všetky okolité krajiny, ktoré spoločne so Slovenskom patria do V4-ky, pomáhajú dôchodcom, pomáhajú rodinám, pomáhajú domácnostiam, je naozaj známe. To, že tento fakt poňalo ako prvé Rakúsko, pridalo sa Maďarsko, včera, ako bolo spomenuté od kolegyne Vaľovej, sa pridala aj Česká republika, ale Slovensko naozaj spí. Slovensko stále spí ako taká ružová princezná a čaká, čo sa bude robiť.
Premiér je neviditeľný, minister financií ovláda všetkých a všetko a v žiadnom prípade nevieme, ako ďalej títo naši dôchodcovia, ktorí naozaj žijú nie z vysokých penzií, ale tieto penzie nedosahujú ani priemer toho, čo sa uvádza v rámci štatistických údajov, v rámci Slovenskej republiky, takže títo dôchodcovia si naozaj, majú v podstate dve možnosti. Majú možnosť, že budú pracovať, majú možnosť, že budú žiadať o pomoc svojich blízkych, majú možnosť, že budú žiadať o pomoc svoje deti, svoje vnúčence. Ale pre rodiča a pre starého rodiča je veľmi ponižujúce, ak nedokáže zo svojho dôchodku vyžiť, ale to nie je hanba týchto ľudí, je to hanba tejto vlády, že sa o svojich dôchodcov, o rodičov, starých rodičov, našich starých rodičov nedokáže adekvátne postarať.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Podľa Eurostatu nie je naozaj rodina s deťmi tou najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva na území Slovenskej republiky. Tou najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva na celom území Slovenska, je dvojica v dôchodkovom veku, ktorá poberá priemerný dôchodok, resp. samoživiteľ otec alebo samoživiteľka matka s jedným až dvoma deťmi. Čiže, včerajšie hlasovanie, ktoré bolo o zákone, ktorý vrátila prezidentka Slovenskej republiky, sa opäť potvrdilo iba to, že vlastné videnie sveta, ktoré má Igor Matovič a opäť z trucu, s podporou opozičných poslancov bolo posunuté na nejakú v úvodzovkách imaginárnu pomoc v roku 2023 vo forme krúžkovného.
Na druhej strane, vyššie územné celky, mestá a obce tento zákon kritizujú. A práve naopak prikláňajú sa k tomu, že táto pomoc, tento balík peňazí mal byť použitý na zlepšenie a zvýšenie kvality života obyvateľov, najmä dôchodcov v týchto regiónoch a len ako aj pomoc v rámci miest a obcí pri neustálom zvyšovaní cien energií, ktoré môžu naozaj sociálne služby, ktorým poväčšine veľkým zriaďovateľom sú mestá, obce a vyššie územné celky, úplne položiť na kolená.
Čiže v roku 2023 chcete pomáhať niečím, čo zatiaľ nie je uchopiteľné a je úplne imaginárne. A v tomto roku nechcete pomôcť tej najviac zraniteľnej skupine obyvateľstva, ktorou sú nielen dôchodcovia, ale aj pracujúca chudoba.
Čiže, kolegyne, kolegovia, ja vás naozaj prosím, skúsme sa o tomto zákone pobaviť v druhom čítaní, ja viem, že máte úplne krvavé oči, pretože je to opozičný návrh zákona, ale skúste prísť s nejakým rozumným návrhom zákona z vás, koaličných radov a budeme sa o tom s radosťou baviť. Pretože toto nie je zákon politický, ale je to zákon obyčaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, to, že hnutie OĽANO vylepilo celé Slovensko bilbordmi, kde víťazoslávne rozprávajú, že prispeli 200 eurami na každé jedno dieťa, to je jedna obrovská lož. Jedna obrovská lož, jedno obrovské klamstvo! Práve naopak, tieto nezmyselne vyhodené peniaze, keď sú už taký prosociálny a taký procítiaci a takí úžasní, ktorí chcú bojovať pre všetky skupiny obyvateľstva, ktoré sú ohrozené nie len stúpajúcimi cenami potravín, energií, ale aj neuveriteľne rastúcou infláciou. Tieto peniaze mohli naozaj posunúť do nejakého sociálneho alebo prosociálneho balíčka v druhom pokuse. Pretože ten prvý sa im absolútne nepodaril a tieto peniaza mohli použiť naozaj pre Jednotu dôchodcov Slovenska alebo aspoň pre minimálne navýšenie dôchodkov pre týchto občanov, ktorí naozaj si to navýšenie dôchodkov zaslúžia.
Čo sa týka včerajšieho zasadnutia alebo stretnutia Jednoty dôchodcov Slovenska, tak pán premiér Heger, ktorý tam zo seba chcel robiť toho najúžasnejšieho, najskvelejšieho štátnika, nedokázal na jednoduché otázky členov jednoty dôchodcov odpovedať. Habkal, koktal a nakoniec odtiaľ ušiel ako jeden prašivý pes, pretože pravda sa veľmi ťažko počúva a ak človek nemá argumenty, ktoré mu vopred niekto napíše, tak nedokáže na to správne reagovať.
Jednota dôchodcov Slovenska, ktorá naozaj zastrešuje nie tisíce, ale desaťtisíce dôchodcov na Slovensku, jednoducho tieto veci veľmi vníma. Nie citlivo ako naša pani prezidentka, ale človek, ktorý celý život odpracoval viac ako 40 rokov a má žiť zo 400-eurovej žobračenky, ktorú mu táto úžasná a skvelá vláda nevie navýšiť, tak jednoducho takýto človek naozaj mu zostáva už iba jedna posledná možnosť. Všetko zaplatiť a spoliehať sa na to, že jeho deti alebo jeho vnúčence sa o neho nakoniec postarajú. Hanba!