Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán kolega, to, že si povedal, že každé jedno dieťa alebo každý jeden daňovník dostane na dieťa až 250 euro, tak nedovolím si s tým súhlasiť. Ak sa budeme baviť o rodinnom prídavku, príspevku na stravu v rámci školského stravovania, to áno. Ale to, čo si spomínal ohľadne výšky daňového bonusu, tak to je, žiaľbohu, klamstvo. Daňový bonus sa vypočítava z priemernej mzdy alebo resp. z hrubej mzdy a bonus môže dosiahnuť maximálne určité percentá z čiastkového základu dane, ale výška takýchto percent vlastne záleží od počtu detí daného daňovníka.
To znamená, že pri jednom dieťati a pri poberateľovi daňového bonusu na jedno dieťa je to 20 %, pri dvoch deťoch 27, pri troch deťoch 34, pri štyroch deťoch je to nejakých 40, päť detí skoro 50 a šesť detí 55 %. To znamená, že ak stále budete rozprávať ako vládna koalícia, že ste dali 140 euro na dieťa, tak to bude stále len jedno a dokolečka to isté klamstvo, pretože pri čiastkovom základe dane a pri hrubej mzde pracovníka, ktorý pracuje za 600 euro, tak jednoducho má nárok podľa vašej logiky a podľa tej vašej teórie na 140 euro. Ale on v skutočnosti dostane 103 euro. Pri dvoch deťoch má nárok na 280, dostane 140. Pri troch, pri troch deťoch má nárok na 420, dostane 176. A pri štyroch deťoch má nárok až na 560, ale reálne dostane 213. A to sa tak môžme baviť ďalej. Pri 800-eurovom hrubom plate alebo hrubej mzde je to to isté. Jednoducho tam má nárok pri štyroch deťoch až na 560 euro a dostane 284.
Tak ja sa pýtam, kde je dnes jednoducho tých 140 euro na každé dieťa? Jednoducho je to klamstvo, populizmus a stále to isté rozprávate dookola. Vylepili ste celé billboardy celým Slovenskom, že 140 euro na dieťa, 200 euro na dieťa, dodržujeme sľuby, plníme sľuby, no jednoducho klamstvo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Či sa budeme baviť o treťom alebo o piatom finančnom pásme, to je lautr jedno. Pretože ten rodič tak či tak to v konečnom dôsledku zaplatí. Ak to nezaplatí na strave, zaplatí to na poplatkoch za škôlku alebo to zaplatí na poplatkoch za školský klub. To je absolútne jedno, pretože teraz vidíme, čo sa deje od východu na západ, od Sniny po Devínsku Novú Ves, zvyšujú a dvíhajú sa poplatky od materských škôl až po základné školy, po školské kluby až o 100 %. Niektoré samosprávy si to zvýšili o 25 %, niektoré o 50 %, niektoré o 100 %, pretože im to jednoducho nevychádza. Prosociálne opatrenie, ktoré zaviedla vláda v minulom roku a v platnosti je od 1. 1. 2023, o ktorom Igor Matovič neustále rozpráva ako o ďalšej atómovej bombe, tak jednoducho spôsobilo len to, že samosprávy sú ukrátené o značný miliónový balík peňazí a tento miliónový balík peňazí si už začali vyberať od rodičov žiakov materských a rodičov základných škôl. Jednoducho to je holý fakt.
Či prepracovaný alebo menej prepracovaný návrh zákona, prečítal som si aj jeden, prečítal som si aj druhý. Aj v jednom som našiel nedostatky, aj v druhom ich nedostatky vidím. Čiže stále budem rozprávať jedno a to isté dookola. Nájdime konsenzus, nájdime kompromis, čo je dobré zachovajme, čo je možno komplikované snažme sa vyprecizovať, vylepšiť, čo je nezrealizovateľné vyhoďme.
Každý jeden prosociálny, každý jeden prorodinný a každý jeden zákon, ktorý je kombináciou aj zákona o hmotnej núdzi, aj zákona o sociálnych službách, tie 448-ky, 447-ky jednoducho je na prospech vecí, na prospech detí, na prospech rodičov, na prospech Slovenskej republiky, na prospech celej spoločnosti, čiže podporiť ho treba.

Beriem na vedomie, pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, rozprávať o tomto pozmeňujúcom návrhu zákona, ktorý predniesla predkladateľka, ako o nejakej ďalšej skladačke, ako o nejakej ďalšej tehličke, ktorá krásne zapadá do úžasného prosociálneho balíčka v rámci prosociálnej politiky bývalej alebo terajšej vládnej koalície, pretože ťažko vás nejako nazvať a ako vlastne aj týmto predkladaným návrhom zákona, alebo pozmeňujúcim návrhom zákona idete budovať najsociálnejší štát v Európskej únii, je také dosť úsmevné.
Hneď na začiatku však musím povedať, že každý jeden zákon, ktorý je prosociálny a ktorý je prorodinný, vždy som podporil, vždy podporím a môže ho predkladať ktokoľvek v tomto pléne Národnej rady Slovenskej republiky, či už to bude poslanecký návrh zákona, alebo či to bude vládny návrh zákona. Čo bude prosociálne, čo bude prorodinné a čo bude na prospech spoločnosti, vždy bude podporené, nielen mnou, ale aj mojimi kolegami z hnutia REPUBLIKA.
Zároveň treba si to rozmeniť troška na drobné a poukázať, že tento návrh zákona je tak troška populistický, je tak troška okopirovaný a, samozrejme, prihliadam aj na situáciu, že máme tu vyhlásený termín, predčasný termín parlamentných volieb, čiže každé jedno hnutie, každá jedna politická strana si tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky bude prihrievať tú svoju politickú polievočku alebo zvyšovať nejaký politický potenciál. Ale tak poďme troška k meritu veci.
Obedy zadarmo, tak ako sú nazývané alebo boli nazývané, musíme si to dať na misku váh, nie je to zadarmo, je to vždy zaplatené zo štátneho rozpočtu a vždy to stojí nejaký balík peňazí, ale tento balík peňazí, ak je použitý dobre, ak je použitý správne, tak môžme na ňom naozaj len zarobiť, pretože je to investícia do detí a nič lepšie ako investícia do detí a do mládeže sa nám vlastne v našej spoločnosti stať nemôže.
V zariadeniach školského stravovania sa určuje vždy jednotný stupeň finančného pásma pre všetky stupne stravníkov, to znamená, že aj prijatie týchto finančných pásiem, ktoré boli prijaté 1. 1. 2023, tomu nasvedčujú. To, že samosprávy boli troška vystresované alebo postavené do pozície, kedy musia obecné a mestské zastupiteľstvá naozaj veľmi rozumne zvážiť, do ktorého finančného pásma od jedna do päť sa zaradia ich školské stravovacie zariadenia, pretože tie rozdiely, aj keď sú v značnej časti minimálne, ale celkový súčet týchto obedov zadarmo pre prvý a pre druhý stupeň školského zariadenia bude značný. To znamená, pri prvom stupni je tam rozdiel od 4,90 až do 6,80. To znamená, že 32 až 48 euro bude podiel zložky na finančnom zabezpečení týchto obedov pre žiakov prvého stupňa základných škôl, pre žiakov druhých, druhého stupňa základných škôl je to od 5,35 až do 7,30. To znamená od 36 do 52 eur. Pre posledný ročník materskej školy, kde sa ešte zohľadňuje aj vlastne podiel na olovrante a desiatej, je to od 40 euro až do 58 euro, čiže nie zanedbateľná položka.
Ak tu niektorí kolegovia predo mnou rozprávali vo svojich vystúpeniach, že je to značne finančne zaťažujúce opatrenie. Áno, 110 mil. eur je značne vysoká položka, ale povedzme si zase, čo je viac, 110 mil. eur investovaných rozumne alebo 300 mil. eur na bankovom odvode, ktorý ste ponechali bankám a ktorý nemohol byť súčasťou štátneho rozpočtu.
Niektorí kolegovia tuná rozprávali, že nedostatočná kapacitná predprimárna výchova je rozdielom toho, že niektoré deti nemôžu byť umiestnené do zariadenia predškolskej alebo predprimárnej výchovy a vlastne tam sa mali hľadať nejaké finančné prostriedky a toto je podľa nich nejaká druhoradá téma, ktorá nemala by byť nejakým spôsobom vystrkovaná alebo prezentovaná ako niečo, čo je v danej situácii potrebné, práve naopak. To, že sa v roku 2022 a zároveň to pokračuje aj do roku 2023, zvyšovali ceny tovarov a služieb, zvyšovali sa ceny energií, tak školské stravovacie zariadenia naozaj boli vo veľmi nemilej situácii, pretože sa im zvýšil podiel aj na zložke finančnej, aj na zložke prevádzkovej. Takže tento zákon naozaj budem považovať za dobrý, pretože je na prospech veci a tieto argumenty, že treba šetriť tam, kde je to v danej situácii dobré, nebudem nikdy považovať za nejaké hodnotové veci, pretože naozaj je to len čistý populizmus.
Modernizácia zariadení školského stravovania je vlastne to gro, ktoré sa vytvorilo tým prvým systémom opatrení, tým prvým zákonom o obedoch zadarmo a došlo tam k trom základným veciam. Došlo k modernizácii, došlo k zamestnanosti a došlo k tzv. potláčaniu sociálnych rozdielov. Pretože aj dieťa z málo podnetného sociálneho prostredia dokázalo bez problémov sedieť za jedným stolom so žiakom, ktorý je troška sociálne silnejší alebo jeho rodina pochádza z iného prostredia a z iných pomerov. Ženy poväčšine, ktoré boli dlhodobo na úrade práce, pre nízku kvalifikáciu alebo pre nízke vzdelanie nedokázali si nájsť v danom regióne, v danom meste, v danej obci príslušné zamestnanie zohľadňujúce ich vzdelanie alebo ich schopnosti, tak rekvalifikáciou jednoducho mohli nastúpiť ako pomocné sily do týchto školských zariadení. A týchto žien neboli desiatky, ale boli ich stovky. A základným rozdielom tým prvým bolo to, že jedálne, ktoré by sa nikdy nezmodernizovali, sa zmodernizovať mohli. Áno, pripúšťam, bol tam na začiatku taký prvotný šok, pretože to prestravovanie žiakov prvého a druhého stupňa na základných školách, kde bolo o 500 detí hore, to boli také malé vojenské manévre, ale kto chce hľadá spôsob, kto nechce hľadá dôvod. Tí, ktorí hľadali spôsob, by si postupne ten systém našli, a ten systém postupne vyprecizovali a funguje veľmi dobre a veľmi kvalitne teraz.
To, že prvotný návrh zákona o obedoch zadarmo bol touto vládnou koalíciou zrušený, tak naozaj 450-tisíc detí, ktoré poberali obedy zadarmo, bolo o túto možnosť ukrátené. Zakomponované tam zostalo nejakých 150-tisíc detí, poberateľov dávok v hmotnej núdzi, týchto sa to týkalo aj naďalej. Čiže robiť rozdiely medzi dieťaťom a dieťaťom nepovažujem ani za správne, nepovažujem ani za rozumné a nepovažujem to ani za nejaký prospech pre samotné dieťa a pre samotnú spoločnosť. Čiže na záver už asi len toľko, tento návrh zákona, hoci je to pozmeňovák, prišiel rýchlo, prišiel v krátkosti, nemám ho ani ja dostatočne dobre naštudovaný, ale odkedy začala o ňom od deviatej od rána rozprava, tak myslím si, že ak vychytáme muchy, ktoré tam sú, ak prejde vôľa v rámci politického spektra tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, čo zatiaľ vyzerá, že bude, tak áno, niektorí sa môžu cítiť ukrátení, že im ten zákon bol ukradnutý, niektorí sa budú zase obhajovať, že nie, pretože tento návrh zákona je náš. Ja budem sa na to pozerať vždy z pragmatického hľadiska a bez nejakého populistického rečnenia, čo je na prospech detí vždy podporíme a čo už je nejaká politická hra alebo politikárčenie, to už si občania musia rozhodnúť a uvážiť sami. Takže ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, vo svojej rozprave ste spomínali, že samosprávy neboli pripravené na prestravovanie toľkých žiakov, ako sa to prijalo vlastne dotáciou na stravu a uzákonením tohto zákona o obedoch zadarmo a o poskytnutí školského obeda pre každého jedného žiada v materskej, základnej a strednej škole. Jednoducho modernizácia školských zariadení prešla takým spôsobom, že mnohé školy, väčšinou ktoré mali nižší počet žiakov, by sa nikdy neboli zmodernizovali, pokiaľ by tento zákon nebol prijatý. Nehovoriac o tom, že musel byť navýšený počet pracovníkov v školských jedálňach a ženy poväčšine s nižším vzdelaním, ktoré boli relatívne neuplatniteľné na trhu práce, prešli rekvalifikačným kurzom a nastúpili na tieto pozície ako pomocný kuchár alebo pomocná sila v stravovacom zariadení. Čiže tento zákon mal mnohé benefity, nehovoriac o tom, že odbúraval a aj odbúral sociálne rozdiely medzi žiakom so silnejšieho alebo lepšie zabezpečeného sociálneho prostredia a žiakom, ktorý bol na tom sociálne horšie, pretože pochádzal z prostredia buď málo podnetného, alebo z prostredia, ktoré je sociálne úplne niekde inde. Zároveň rozprávate, že toto opatrenie bude stáť 110 miliónov eur. A že to by ste dokázali postaviť 100 škôlok. Odpustením bankového odvodu bankám vo výške 300 miliónov eur by ste podľa vašich prepočtov dokázali postaviť 290 škôlok. Čiže ja sa pýtam, kde je ten pomer alebo kde je ten nepomer z vášho pohľadu. To, že ministerstvo školstva patrilo strane SaS, je neodškriepiteľné, nepopierateľné a jednoducho, keď sa niekde stala chyba v predškolskom vzdelávaní, bola chyba u vás.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vždy budem zastávať názor, tak ako to povedal v svojej rozprave kolega Suja, to sociálne opatrenie, ktoré je, to sociálne opatrenie, ktoré má zmysel, to sociálne opatrenie, ktoré plní svoj účel, nemá byť rušené. Nech tu príde pravicová vláda po totálne ľavicovej vláde. Jednoducho, ak sa niečo osvedčilo v praxi, ak niečo fungovalo, ak niečo bolo naozaj vysoko kvalitným opatrením na trhu práce, niečo, čo zvyšovalo zamestnanosť, niečo, čo odstraňovalo sociálne rozdiely, niečo, čo búralo bariéry medzi deťmi, jednoducho je opatrenie, ktoré funguje.
A ja sa budem stále pýtať dookola. Právo veta je právo každého jedného partnera v každej jednej vládnej koalícii. Ak by si hnutie SME RODINA buchlo po stole a povedalo nie, toto opatrenie rušiť nebudeme, samozrejme, toto opatrenie bolo spomínané aj vtedajším premiérom, že žiadne sociálne opatrenia, žiadne prorodinné opatrenia, ktoré fungujú sa rušiť nebudú. Hold, stalo sa niečo úplne iné, čo sa povedalo. Zrušilo sa to.
Čiže treba si stáť za svojím názorom, treba byť úplne konzistentný vo svojich názoroch a nepresadzovať niečo len na základe toho, že nejaký koaličný partner si bude trhať zbytočne ľavou nohou a ja ako buď verný, alebo neverný koaličný partner mu na toto jeho rokovanie alebo na toto jeho konanie pristúpim.
Čiže naozaj si musíme naliať čistého vína. Ja viem, že sa zvolebnieva, ja viem, že strany, ktoré bojujú na nejakom poli sociálnych opatrení a majú k tomu príležitosť alebo aj schopnosti a možnosti, budú tieto návrhy presadzovať, ja tento návrh, tak ako bolo povedané aj z úst môjho kolegu Miroslava Suju, ako hnutie REPUBLIKA a všetci piati poslanci zaňho hlasovať budeme.
Ale jednoducho takýmto spôsobom a takto alibisticky pristupovať k sociálnym otázkam, kolegyne, kolegovia, nie je vôbec pekné.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
To, že ustanovenie finančných pásiem prišlo do platnosti od 1. 1. 2023 a samosprávy alebo obecné a mestské zastupiteľstvá boli vystavené pred, povedal by som, až dilemu schváliť-neschváliť, prijať dotačné pásma-neprijať dotačné pásma. Odstránením tohto naozaj prosociálneho opatrenia z fungovania obedov zadarmo, ktoré sa takto nazývajú, aj keď ako všetci dobre vieme, nič nie je zadarmo, pretože vždy niekto niečo zaplatiť musí, bolo dosiahnuté iba to, že podstata alebo idea tohto, tohto zákona alebo tejto dotácie bola úplne odstránená. V tomto zákone boli dve základné myšlienky. Aj zlepšenie stravovacích návykov detí v materských a základných školách, ale zároveň odstránenie sociálnej nerovnosti, pretože žiak z málo podnetného sociálneho prostredia príliš často nevyhľadával školský obed a jednoducho tá interakcia medzi bohatšou a chudobnejšou vrstvou detí bola nulová.
To, že v tomto zákone je hlavným argumentom to, že zohľadňujete infláciu a zohľadňujete nárast cien energií, cien surovín, cien služieb, dá sa to z nejakého dôvodu pozerať, že je to služba verejnosti alebo služba občanovi. Ale ja sa pýtam, prečo ste ako hnutie SME RODINA pristúpili na návrh alebo na nejaké ultimátum SaS-ky, aby táto naozaj dobrá a kvalitná sociálna služba bola zrušená a bola vypustená zo zákona o hmotnej núdzi.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Každé jedno sociálne opatrenie, ktoré fungovalo a bolo zavedené do praxe akoukoľvek vládou a nemalo príliš enormný neprospech alebo príliš enormnú záťaž na štátny rozpočet, by malo zostať zachované. Čiže status quo v tejto veci je nasledovné. To, čo sa vládam predchádzajúcim ako veľmi kvalitné a dobré sociálne opatrenie podarilo zaviesť, bolo využívané a bolo naozaj jedným z vysokokvalitných opatrení na trhu práce, či už z hľadiska novej zamestnanosti, alebo odstraňovania nejakej bariéry sociálnej medzi žiakmi na materských, základných a stredných školách, táto vláda jednoducho zrušila. Čiže budem sa teraz baviť o dotácii na školské obedy a zároveň o takom farbičkovnom, ktoré tuná bolo, to bol príspevok 100 eur pre dieťatko, ktoré nastupovalo do prvého ročníka základnej školy. Jednoducho táto vláda zrušila ako asi neadekvátne opatrenie, ale následne prišla s ďalším farbičkovným v hodnote 110 eur. Čiže musíme si položiť na misku vláh, bolo to rozhodnutie rozumné, bolo to rozhodnutie z rozumu alebo to bolo rozhodnutie populistické. To už si každý musí vysvetliť tak, ako mu to príde za správne.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa dofinancovávajú následné alebo novovytvorené finančné pásma na poskytnutie školských obedov, tak ja sa chcem spýtať, prečo je tam zahrnutá iba materská škola a iba základná škola. Žiak na strednej škole zo sociálne slabšieho prostredia už nepotrebuje dotáciu na stravu? Ja si myslím, že potrebuje. Čiže zase vytvárame nejaký nesúbeh. Vytvárame nejaký nesúlad. A je tam kopec nášľapných mín, nehovoriac o tom, že tento návrh zákona v globále nemôžem považovať za nesprávny, ale rýchlosť jeho podania a rýchlosť jeho konania je prinajmenšom nie príliš korektná.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja už len v krátkosti chcem zareagovať na nejaké dve veci, ktoré kolega predrečník vo svoje rozprave spomenul.
Kolega, spomenuli ste, že ako by vládla opozícia alebo aké nepopulárne opatrenia by opozícia zavádzala v časoch rok, rok a pol, dva roky dozadu. O tom je veľmi naozaj ťažké diskutovať alebo polemizovať. Určite každý by konal inak, ináč. A ja za seba, ak by som mohol povedať, tak určite by som nezatváral ani športoviská, ani kultúrne podujatia. Urobil by som nejaké zmeny, nejaké opatrenia, ale určite by tieto opatrenia neviedli k likvidácii či už kultúry alebo športu, ako ste ju zlikvidovali vy, ako vládni poslanci a vládni činitelia.
Či sa nedeľným zákazom predaja zvýši návštevnosť kultúrnych alebo športových podujatí, je naozaj veľmi ťažko predikovať. Je to možné, ale nemusí to byť pravidlom. Ak máte nejaké skúsenosti z vášho pôsobenia zo zahraničia, fajn, je to určite nejaký uchopiteľný základ, ale možno inak to bude pôsobiť na populáciu a na občanov Slovenskej republiky, ktorí žijú tuná u nás.
Ten človek, ktorý v nedeľu chcel ísť do divadla, ten tam vždy pôjde, ak na to bude mať. Ten človek, ktorý chcel ísť v nedeľu na športové podujatie a byť fanúšikom toho svojho športového klubu alebo športového odvetvia, na ktoré je zaťažený, ten tam tiež vždy pôjde. A ten, kto chce ísť v nedeľu do prírody namiesto toho, aby bol v nedeľu zamestnaný, ten tam tiež vždy pôjde. Čiže vždy to bude pohľad pre, vždy to bude pohľad proti. Naozaj hľadajme konzistentnosť, hľadajme rozumné riešenie, ktoré bude iba na prospech a pomoc ľuďom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tu si treba položiť na misku váh iba to, komu tento zákon bude prospešný a komu tento zákon ublíži. Tento zákon naozaj neublíži nikomu a prospešný bude pre zamestnanca. To je celé. Čiže naozaj tá nedeľa by mala byť dňom pracovného pokoja a urobiť si nákup od pondelka do soboty zvládne, myslím si, aj šikovný študent bývalej osobitnej školy internátnej. Takže vyhovárať sa tu na to, že niekto pracuje 16 hodín denne od pondelka do soboty a preto potrebuje mať otvorenú nedeľnú prevádzku, aby si nakúpil tovary, poprípade služby, je úplne scestné.
To, že obchodné reťazce naozaj využívajú svojich zamestnancov, je viac ako jasné a viac ako preukázateľné. Čiže netreba sa naozaj pozerať na to, že ako zamestnanec chce mať v nedeľu voľno, ale ako spotrebiteľ by som v tú nedeľu si chcel ísť do obchodnej prevádzky, určite nie. Ja keď v tej obchodnej prevádzke ako zamestnanec som od pondelka do soboty, tak určite v nedeľu potrebujem niečo iné a nie ísť do obchodnej prevádzky, ak nie do tej istej alebo do podobnej.
Čiže naozaj si tu musíme položiť jednoduchú a zásadnú základnú otázku. Predkladatelia sú ochotní urobiť zmeny, na ktoré ako rečníci a poslanci Národnej rady poukazujeme alebo diskutujeme o nich už druhý deň. A pevne verím, že po týchto zmenách tento zákon prejde do druhého čítania. Ešte sa vyprecizuje, ešte sa vyšpecifikuje a pevne verím, že je tu zhoda, je tu priestor, aby sme tento zákon naozaj prijali, ale zároveň súhlasím aj s predrečníkmi, ktorí rozprávajú, že nie je to tak najpálčivejšia téma, akej by sme sa museli venovať taký dlhý čas. Sú tu dôležitejšie témy. Tak poďme postupne, poďme v nejakom zrýchlenom konaní, ale hovorím, tento zákon je určite dobrý, tento zákon podporiť treba a treba podporiť aj iné rozumné veci.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ak by to nebolo také tragikomické, tak je naozaj smiešne a úsmevné pozerať, ako si tu bývalí vládni kolegovia alebo poslaneckí kolegovia nadávajú, akí si jedni takí a druhí takí - onakí. Ale vráťme sa k meritu veci.
Pán kolega, vo svojej rozprave ste spomínali to, že jeden obchodný reťazec, ktorý ste spomínal, chce alebo chcel by, alebo mal by záujem obmedziť svoj nedeľný predaj, ak to urobí konkurencia. Tento obchodný reťazec, ktorý ste spomínal, ide rušiť vyše 500 pracovísk na obciach alebo v miestach, kde je do 500 obyvateľov. Čiže obchodný reťazec COOP Jednota nie je konkurencieschopný voči Lidlu, Tescu, Kauflandu a týmto veľkým obchodným reťazcom. Takže aj ich tento možno dobrý zámer, ktorý by boli ochotní akceptovať, nebude mať nejakú vážnosť.
Jeden jediný rozumný argument, prečo možno zachovať nedeľný predaj, ktorý argumentujú kolegovia, ktorým tento nedeľný predaj nejakým spôsobom vyhovuje, je iba to, že oni nechcú ísť na nejakú kultúru, oni nechcú ísť na šport, oni chcú ísť radšej do nejakého obchodného reťazca, oni chcú chodiť v nedeľu po obchodoch. Áno, je to vaša slobodná vôľa. Ale mne to príde tak pritiahnuté za vlasy, že ja pracujem od pondelka do soboty asi podľa všetkého, alebo podľa niektorých kolegov z SaS asi 25 hodín denne, pretože budú pracovať asi aj bez obeda, preto potrebujú ten nedeľný predaj, preto potrebujú, aby tie obchodné prevádzky boli aj v nedeľu otvorené.
Veď jednoducho choďte, pani Zemanová, za obchodnú prevádzku, choďte za pokladňu a pán Baránik nech si vám chodí nakupovať potraviny, alebo nejaké obchodné artikle. Jednoducho kľudne to môžte spraviť. Nenúťte ľudí, ktorí nechcú pracovať v nedeľu, aby v nedeľu pracovali, pretože ich núti zamestnanec. Jednoducho Sloboda a Solidarita... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)