Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. (Ruch v sále.) Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj tí, čo sa tu bavíte a nemáte záujem sa podieľať na diskusii o tomto našom návrhu zákona, tak aj pre vás by som chcel povedať, že tento náš návrh zákona nie je vôbec útočný. Naopak, je to zákon obranný a ochranný. Tak ako tuná bolo povedané v pléne Národnej rady Slovenskej republiky už veľakrát, týmto naším návrhom zákona chceme ochrániť tých najzraniteľnejších, tých najslabších a tých, ktorí sa naozaj sami chrániť nevedia, nemôžu a ešte nedokážu.
Častokrát sú v školských, predškolských, ale aj mimoškolských zariadeniach v dnešnej, v úvodzovkách, modernej dobe poukazované veci, ktoré sú podľa môjho osobného a skromného názoru nie príliš šťastné, až by som zašiel k takému slovu, že zvrátené a až úchylné, prezentované ako nejaký znak inakosti, ako niečo, s čím sa musíme naučiť v našej spoločnosti žiť, a niečo, čo musíme brať jednoducho ako holý fakt, že aj v našej spoločnosti existujú nejaké menšiny alebo nejaké iné skupiny obyvateľstva, ktoré sa prejavujú inak, ináč a jednoducho to musíme brať ako holý fakt, musíme to brať na zreteľ a musíme aj týmto občanom, ktorí medzi nami žijú, a ja to nepopieram, vytvoriť priaznivé podmienky na ich prirodzený nejaký vývoj.
To, čo je v tomto našom návrhu zákona obsiahnuté najviac, je vlastne ochrana detí, mladistvých, maloletých, ale aj osôb zverených pred pedofilným konaním, ktoré sa môže stať kedykoľvek a v našej spoločnosti nie je to téma, pred ktorou by sme si mali zatvárať oči. Práve naopak, je to téma, ktorá je v spoločnosti veľmi rezonovaná a častokrát môžeme sledovať v médiách hlavného prúdu, ale aj v médiách alternatívy, že tieto prípady sa dejú. Tieto zverstvá sa na deťoch a tých najslabších naozaj páchajú. A mrzí ma iba to, že kolegyne poslankyne alebo kolegovia poslanci z toho liberálnejšieho spektra pléna Národnej rady Slovenskej republiky sa k tejto problematike stavajú dosť macošsky a v žiadnom prípade tieto veci nechcú pomenovať pravým menom. Tvrdia, že aj títo ľudia, títo občania majú právo na svoj život a jednoducho ich nesmieme odsúvať, nejakým spôsobom dehonestovať alebo nejakým spôsobom poukazovať, že konajú niečo zlé.
Tak ja sa skúsim opýtať, ako chcete obhájiť, ak nejaký pedofil, nech pracuje v akomkoľvek prostredí, nech má akékoľvek vzdelanie, znásilní dieťa, akým spôsobom to chcete obhájiť. Mnohí častokrát rozprávajú, že títo ľudia sú dokonca až nedočkaví, že nevedia dočkať, pokiaľ to dieťa dorastie do nejakého veku. No ale podľa mňa to je úplne choré a tieto veci sa obhajovať vôbec nedajú.
Čiže v tomto našom návrhu zákona naozaj ideme deti chrániť a podľa rozhovorov s kolegami poslancami, s kolegyňami poslankyňami je tento náš návrh zákona značne prijateľný a dúfam, že poskytneme možnosť o ňom diskutovať aj v druhom čítaní, nakoľko všetko sa dá vyprecizovať, všetko sa dá vylepšiť, všetko sa dá zdokonaliť.
A myslím si, že takýto návrh zákona, ktorý je okopírovaný do značnej miery z Maďarska, kde tento, v úvodzovkách, Orbánov zákon naozaj platí a teší sa naozaj veľkej obľube v konzervatívnom Maďarsku, tak ja sa len pýtam jednu vec, prečo by sme na konzervatívnom Slovensku nemohli mať prijatý podobný návrh zákona, ktorý by naozaj nikoho nedehonestoval, nikoho neosočoval, nikoho neurážal, ale iba naopak, chránil tých najslabších, tých, ktorí jednoducho ešte nevedia, akým spôsobom sa chcú vyvíjať, budú vyvíjať alebo nejakým iným spôsobom by chceli svoju budúcnosť vidieť alebo svoju budúcnosť mať vykreslenú.
Kolegyňa zo SaS-ky Bittó Cigániková tvrdí, že podsúvanie nejakých ideológií alebo nejakého iného vedenia sveta do škôlok, do predškolských zariadení, do zariadení mimoškolských aktivít je úplne prirodzené a musíme jednoducho iba ukazovať, že aj takíto ľudia v našej spoločnosti sú, koexistujú a týmto spôsobom sa jednoducho odprezentujú, aby ich tie naše deti vnímali. Ale tak ako povedal vo svojej rozprave a možno, neviem, či to bola práve rozprava, možno to bola len faktická poznámka, kolega Urban, deti v určitom veku ešte nevedia, ako sa chcú vyvíjať, čo vlastne sa s nimi bude diať alebo nejakým iným spôsobom ako by chceli tú svoju budúcnosť vidieť. Deti v pubertálnom veku, a viem, o čom rozprávam, mám skoro 17-ročné dvojčatá a 12-ročného najmladšieho syna, v tých ich detských hlavičkách sa odohráva aj príchodom veku, aj nejakých hormonálnych zmien, príchodom puberty strašný zmätok a strašný chaos. Ak do tohto zmätku, do tohto chaosu, ktoré tieto deti alebo už mladí ľudia v tých svojich hlavách majú, zavedieme ešte nejaké návštevy mimovládnych organizácií na čele s Irenkou Biháriovou a podobnými súputnikmi, ktoré im budú vysvetľovať, že všetko iné musíme brať ako nejaký prínos, všetko to, čo je považované, že nie je z pohľadu konzervatívneho alebo zdravo zmýšľajúceho rodiča normálne a v poriadku, je vlastne omyl, pretože my konzervatívci, my sa vlastne mýlime, pretože odmietame iný názor a tento iný názor nám oni musia odprezentovať spôsobom takým, že musíme chápať aj niekoho, kto prezentuje nejakú svoju inakosť.
Častokrát v týchto debatách zaznelo, že nejdeme útočiť naozaj na žiadnu LGBTI komunitu alebo na žiadne iné národnostné menšiny, alebo na žiadne sexuálne menšiny, to v žiadnom prípade nie. Naozaj chceme len chrániť, pretože je značný a veľký rozdiel medzi sexuálnou orientáciou jedinca a sexuálnou deviáciou, čiže sexuálnou úchylkou, ktorou naozaj pedofília je. Kolegovia z vládnych radov tvrdia, že už tu máme zákony, ktoré chránia deti pred pedofilmi. Áno, máme tu zákony, ktoré chránia deti pred pedofilmi, ale týmto naším návrhom zákona chceme docieliť to, aby vôbec k nejakému stretnutiu medzi pedofilom a jeho prípadnou obeťou, čiže dieťaťom, nikdy nemuselo dôjsť. Pretože ak budeme vedieť vopred urobiť značné opatrenia, aby sa tieto kroky nestali, neudiali, tak potom nebudeme musieť vychádzať alebo zachádzať až do represií, ale, práve naopak, naším cieľom je prevencia. A prevenciu dosiahneme iba vtedy, ak spôsobom, ktorý bude odhaľovať týchto deviantov, týchto sexuálnych predátorov, budeme vedieť včas ochrániť.
Kolegyňa Cigániková zase tu mala takú perlu, takú svoju úžasnú poznámku, že nie je dôležité, kto aký je, ale či je ten človek dobrý, alebo či je ten človek zlý. Nemôžem s týmto súhlasiť, pretože v žiadnom prípade to nie je argument, ktorý by obstál. A môžu mi tu rozprávať kolegovia liberáli o nejakej modernej spoločnosti, ja mám svoju spoločnosť. To znamená, moja spoločnosť je konzervatívna, je úplne pri zmysloch, tak ako si ju pamätám a nebudem ani nechcem zavádzať žiadne moderné postupy alebo žiadne moderné technológie, alebo žiadne moderné výstupy z toho, že musíme ísť podľa nejakej línie sveta. Nie, nemusíme.
Stredná Európa, Slovenská republika, Česká republika, Poľsko, Maďarsko je takým ostrovom konzervatívnej ešte demokracie a tento ostrov demokracie si musíme chrániť, pretože tlačia na nás zo Západu kadejaké technológie, kadejaké ideológie a kadejaké nápady, ktoré nám chcú vnucovať a pretláčať, aké sú tie nápady dobré, aké sú tie podmienky, ktoré musíme aplikovať do praxe, úžasné a bude to len na prospech veci a bude to mať jednoducho len ten najlepší prínos a najlepší účinok pre spoločnosť. Práve naopak, ak tieto ideológie začneme do spoločnosti aplikovať, bude to mať devastačný účinok na rodinu, na manželstvo, na celú spoločnosť.
Takže ja sa chcem prihovoriť tým kolegom, ktorí možno ešte váhajú nejakým spôsobom, či podporia opozičný návrh zákona v tejto podobe. Ja naozaj nevidím tento návrh zákona ako koaličný alebo ako opozičný. Ja tento návrh zákona považujem za úplne ľudský, za úplne normálny a za úplne v poriadku, pretože ak ideme chrániť, chceme zabrániť tomu najhoršiemu, nesmieme nikdy pozerať na farbu politického trička alebo to, kto na akej strane sály, rokovacej sály v Národnej rade Slovenskej republiky sedí. Čiže ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste dobre zvážili, ako s týmto návrhom zákona naložíte, pretože do budúcnosti sa vždy bude pozerať na naše činy, nie na naše reči.
Ďakujem pekne.
