Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Blcháč, ako primátor mesta Liptovský Mikuláš ste veľmi správne poznamenali, aký dôležitý je cestovný a turistický ruch pre určité regióny, pre určité segmenty v Slovenskej republike, ktoré sú naozaj priamo závislé na príjmoch z turizmu, na príjmoch z hotelierstva a na príjmoch z gastronómie. A tento váš návrh zákona na dočasné zníženie sadzby DPH na päť percent považujem za veľmi správny a naozaj to kvitujem, pretože iba znížením sadzby DPH pre hotely, gastrosektor, reštaurácie alebo mnohé iné podniky, ktoré v tomto segmente naozaj balancujú na hrane prežitia, je tým správnym nejakým mementom mori, ktorým naozaj vieme nie pomôcť, doslova zachrániť tento gastrosektor, tento dlhodobo budovaný hoteliersky turizmus, ktorý tuná na Slovensku máme. A konkurovať Poľsku, Maďarsku, Českej republike, Rakúsku, dokonca Ukrajine už je značným problémom, kde značná časť občanov Slovenskej republiky doslova a do písmena vyhľadáva akciové pobyty, lacné víkendové wellnessy. A pokiaľ táto sadzba DPH nebude nižšia, nebudeme vedie konkurovať. A nižšou DPH sa nám, samozrejme, znížia aj ceny služieb, čiže Slovenská republika sa stane konkurencieschopnou, pretože máme krásnu krajinu, máme krásne Slovensko, máme čo ponúknuť, len takýmto spôsobom týchto turistov zo Slovenska vyhá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Ferenčák, veľmi pekne ďakujem za hodnotný príspevok do tejto debaty, pretože ako primátor mesta Kežmarok a naozaj odborník na verejnú správu máte k tejto problematike čo povedať. Za hnutie REPUBLIKA môžem naozaj povedať, že tento váš návrh zákona v prvom čítaní určite podporíme, pretože tento návrh zákona je len na dobro veci, pretože navrhovaná právna úprava sa týka pozemkov, ktoré sú majetkom štátu a sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Ide tam o pozemky, ktoré v zastavanom území obcí sa zdržujú dlhé roky a na týchto pozemkoch sa nachádzajú stavby vo vlastníctve obcí, ale tieto verejné priestory, tieto verejné priestory v katastrálnom území obce sú a plnia najmä verejnoprospešnú funkciu. Čiže tu sa naozaj bavíme o verejných športoviskách, o verejných parkoch, o miestnych cintorínoch.
Spomínal ste vo svojej rozprave tie naozaj doslova, do písmena nekresťanské ceny, za ktoré štát v zastúpení Slovenského pozemkového fondu chce odpredávať následne obciam. Toto mi príde naozaj choré a úplne scestné, aby maličká obec, ktorá má 200, 250, 300 obyvateľov, odkupovala si pozemok pod vlastným cintorínom od štátu za 50 euro za meter štvorcový. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to je naozaj donebavolajúca hlúposť. Obce zabezpečujú údržbu týchto pozemkov a zároveň tento pozemok nevlastnia. To znamená, že táto obec sa nemôže rozvíjať alebo vykonávať nejakú väčšiu aktivitu na pozemku, ktorý nie je v jej vlastníctve.
Čiže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri tomto návrhu zákona naozaj nepozerajme, kto je predkladateľom tohto návrhu zákona, či je to poslanec koalície alebo opozície. Je tu naozaj veľmi veľa primátorov, veľmi veľa starostov, starostiek, takže pevne verím, že minimálne títo odborníci na samosprávu a verejnú správu tento návrh zákona podporia.
A, pán kolega, veľmi pekne ďakujem ešte raz.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Veľká pravda, ktorá tu odznela opäť a zasa, že žiadna diskriminácia zamestnancov štátnej, verejnej správy alebo aj súkromného sektora ohľadne očkovania voči COVID-u-19 nesmie a nemôže byť, pretože, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak hrubý a nechutný zásah do ľudských práv a základných ľudských slobôd, ktorý sa tuná už pripravuje, je doslova a do písmena úbohý. Nútená medicínska prevencia je trestným činom alebo mohla by byť trestným činom, ale, čuduj sa svete, táto nútená medicínska prevencia, ktorá ešte nie je ukotvená v Trestnom poriadku, sa naozaj deje. Zdravotné sestry, opatrovateľky, či už v domovoch sociálnych služieb, denných stacionároch, domovoch dôchodcov, ale najmä zdravotné sestry na detských ambulanciách boli donútené, do-nú-te-né sa dať zaočkovať pod hrozbou straty zamestnania, pod hrozbou vy-ho-de-nia z danej práce. Ale o tomto, vážené kolegyne, vážení kolegovia z vládnych lavíc, nerozprávate. Aj keď o tom dobre viete, ale nerozprávate o tom. Tvárite sa ako svätý za dedinou, držíte sa ako voš pod chrastou, ale nepoviete to na plné ústa, pretože aj vy mnohí máte podobné informácie. Mnohé zdravotné sestry odmietajú očkovať deti touto experimentálnou a nebezpečnou vakcínou a za to ich veľmi chválim a veľmi si ich vážim a majú moju ohromnú úctu a všetka česť im!
A vrcholom je už to, že mnohí čelní predstavitelia vysokých škôl už posielajú študentom svojich škôl esemesky alebo iné formy správ, že je nutné a veľmi dôležité dať sa zaočkovať, nakoľko môže dôjsť k obmedzeniu ich práv v rámci štúdia na danej škole. Kde sme to dospeli?

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Urban veľmi pekne zhodnotil jeden obrovský chaos pri riadení pandémie proti COVID-u-19, poukázal vo svojej rozprave na dobrovoľnosť očkovania. Jeho názor ako lekára, že je zaočkovaný, úplne chápem a úplne rešpektujem, pretože ako lekár prichádzal do priameho kontaktu a do priameho styku s pacientami, ktorí boli pozitívne testovaní a boli už infekční a jednoducho takýto pacient je značným rizikom pre zdravotnícky personál, ktorého máme málo, nemocnice sú poddimenzované zdravotníckym personálom a akýkoľvek výpadok zdravotníckeho personálu by bol úplným katastrofickým scenárom, preto sa väčšina zdravotníkov dob-ro-voľ-ne dáva očkovať a dobrovoľne aj v tejto očkovacej kúre bude pokračovať, ak sa naozaj dobrovoľne rozhodnú.
Rizikoví pacienti, ako sú pacienti, ktorí trpia kardiovaskulárnymi ochoreniami, pacienti s dýchacími ťažkosťami alebo onkologickí pacienti, takíto by naozaj mali zvažovať, či sa im dať očkovať oplatí, alebo či to predstavuje pre nich nejaké riziko. Zase opakujem, dobrovoľnosť.
70- až 80-percentná zaočkovanosť by nám vraj mala spôsobiť kolektívnu imunitu. Ale posledné výsledky a posledné štúdie tvrdia, že asi podľa všetkého nedokážeme voči zmutovaným variantom, ako je delta, dosiahnuť kolektívnu imunitu, že vraj sa to naozaj nedá, hovoria to špičkoví vedci, špičkoví odborníci. Smrtnosť, čiže mortalita voči tomuto vírusu je, ako povedal kolega Urban, totálne zanedbateľná, čiže nemali by sme ľudí strašiť nielen na Slovensku, ale aj v rámci celej Európy.
A čo sa týka ľudí, ktorí sa zaočkovať nechcú dať, úplne ich chápem a úplne ich rešpektujem, pretože ak sme za 70 rokov nedokázali vynájsť žiadnu kvalitnú vakcínu proti chrípke, za 50 rokov žiadnu kvalitnú vakcínu proti HIV vírusu, tak jednoducho proti neznámemu vírusu, ako je SARS-CoV-2, sme túto vakcínu vyna... našli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegom za faktické poznámky.
Čo sa týka dobrovoľnosti očkovania, tak čo sa týka tohto nášho predkladaného zákonu v rámci očkovania proti alebo na COVID-19, tak tu sme za úplnú slobodu a úplnú dobrovoľnosť. Čo sa týka povinných očkovaní, ktorých máme na Slovensku desať, tiež by to malo byť na dobrovoľnej báze, aj keď sú povinné a aj keby náhodou povinné neboli a rodič by sa rozhodol konať inak, v žiadnom prípade by som žiadne sankcie voči takémuto rodičovi nedával ani žiadnym spôsobom žiadneho rodiča nepostihoval.
Na záver by som chcel už len kolegov, ktorí stále voči tejto našej dobrovoľnosti nejakým spôsobom bojujú, povedať, že popredná európska a svetová organizácia pre ľudské práva, ktorá je súčasťou Rady Európy a ktorá riadi Európsky súd pre ľudské práva, už 27. januára 2021 rozhodla svojím hlasovaním v rezolúcii 2361 o zákaze ustanovenia povinnosti očkovania členských štátov vrátane Slovenskej republiky proti COVID-u-19.
Táto organizácia rozhodla, že očkovanie nie je povinné a na nikoho nesmie byť vyvíjaný žiaden politický, spoločenský ani iný tlak, aby sa nechal zaočkovať, ak si to neželá urobiť sám. Nikto nesmie byť diskriminovaný za to, že nebol očkovaný kvôli možným zdravotným rizikám alebo preto, že nechce byť očkovaný. Členské štáty musia zabezpečiť, aby občania boli informovaní o tom, že očkovanie nie je povinné a že sa nikoho nesmie... a že na nikoho nesmie byť vyvíjaný politický, mediálny, spoločenský alebo iný tlak, aby bol očkovaný, ak si to sám neželá. Je to jedna holá pravda, jedna holá, rozvitá veta, ktorou už táto organizácia povedala, že kde začína sloboda jedného, tam končí sloboda spoločnosti. Ale mnohí koaliční poslanci si tento výrok vysvetľujú úplne opačne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán spravodajca, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, účasť je opäť mizivá v rámci tejto rozpravy, ale všetkým, ktorí ste sa zúčastnili, ďakujem.
Predkladaný náš návrh zákona vlastne iba chce ochrániť zdravie ako najvyššiu hodnotu, ktorá je vo vyspelej spoločnosti tou základnou a ucelenou hodnotou. Mnohí kolegovia, najmä z koaličných radov, častokrát spomínajú takú okrídlenú vetu: Moja sloboda končí tam, kde končí sloboda iných. Ja si s týmto vôbec nedovolím súhlasiť, pretože táto COVID pandémia, s ktorou tuná bojuje nielen Slovensko, ale celý svet, je iba výsledkom nejakej nekoordinovanej a zvláštnej činnosti pár jedincov. Netvrdím, že sa nemáme chrániť, netvrdím, že sa nemáme nejakým spôsobom voči tomuto novodobému vírusu brániť, ale trestať a týrať 98 % populácie, bavíme sa o Slovensku, na úkor 2 %, ktoré sú naozaj ohrozené a mal by tento COVID značné a nedozierne dôsledky, ak by sa ním nakazili, je podľa mňa nie príliš správne a nie príliš rozumné.
Takže aj týmto návrhom zákona, kde sa mení Trestný poriadok, chceme len dosiahnuť to, aby dobrovoľné očkovanie bolo naozaj dobrovoľným, aby žiaden predstaviteľ štátu, predstaviteľ samosprávy, predstaviteľ verejnej správy nesmel v žiadnom prípade nútiť svojich podriadených k niečomu, čo naozaj nechcú, k niečomu, o čom naozaj nie sú presvedčení. A je to jednoduchý zákon, kde naozaj chceme, aby tie základné ľudské práva a slobody každého jedného občana Slovenskej republiky boli dodržiavané nielen na papieri, ale boli dodržiavané aj v reálnom stave a v reálnom svete, v ktorom žijeme. Táto doba je naozaj ťažká, táto doba je komplikovaná, ale prečo by sme si ju my ako občania Slovenskej republiky mali komplikovať ešte viac, ako nám ju komplikujú mnohí iní. Jednoducho, učitelia, zdravotnícki pracovníci, zamestnanci domovov sociálnych služieb, denných stacionárov, domovov dôchodcov, štátnej, verejnej správy, policajti, vojaci, zamestnanci kritickej infraštruktúry, to sú všetko zamestnanci, o ktorých sa už vopred uvažuje, že títo budú pre našu republiku veľmi dôležití, a preto títo by mali byť povinne očkovaní.
Ale to je len stránka veci á a teraz sa musíme pozrieť na stránku veci bé. Pýtal sa niekto týchto zamestnancov, či vôbec nad niečím takým uvažujú?
Máme na Slovensku dve skupiny obyvateľstva, tí, ktorí sa zaočkovať chcú dať, pretože chcú naozaj chrániť svoje vlastné zdravie, a tí, ktorí sa zaočkovať nechcú dať, pretože nepovažujú tento vírus za, pre seba samého za nejaký príliš nebezpečný a vedia sa chrániť a dostatočne brániť inými spôsobmi. Takže naozaj nesmieme ani ako zákonodarcovia, ani ako predstavitelia štátu, tým myslím vládu, žiadnym spôsobom pristúpiť k takejto nehumánnej forme a to tým, že budeme niekoho povinne nútiť, aby sa dal očkovať voči niečomu, s čím naozaj nie je vnútorne presvedčený.
V tomto naozaj veľmi ťažkom stave, v ktorom žijeme a sme strašení ďalšími vlnami, deltou, alfou, omegou a niektorí naši čelní predstavitelia, ktorí sa tak hrdia, že sú nejakou vedeckou kapacitou, už teraz vedia, že katastrofa nastane v auguste. Tým myslím pána "profesora" Krčméryho, ktorý po troch zistených prípadoch delta variantu už vie, aké to bude mať následky na celú populáciu. Neustále reklamy, aké je očkovanie dôležité a že je to iba jediným liekom na odstránenie tohto celého neduhu, v médiách, ako je televízia, rozhlas alebo klasická tlačená tlač, sú už tak obludné a idú do takých astronomických výšin, že si myslím, že tieto peniaze, ak by sme použili naozaj na prevenciu, prevenciu či už medicínsku, alebo prevenciu v rámci nejakej kampane, že prečo by ste sa mali dať zaočkovať, ak tomu neveríte, respektíve prečo by ste sa nemali dať zaočkovať, ak tomu veríte, tieto prostriedky by boli oveľa lepšie použiteľné a vedeli by sme ich ďaleko lepšie vysvetliť, ale použitie finančných prostriedkov na takúto kampaň, na takúto masovú kampaň, ktorá naozaj nikam nevedie, je bohapusté míňanie verejných zdrojov a tento spôsob jednoducho neprináša žiadne výsledky.
Zaočkovanosť slovenskej populácie aj napriek tejto obludnej, masívnej kampani je veľmi nízka, veľmi mizivá, pohybujeme sa na chvoste v rámci Európy a absolútne žiadnym spôsobom nám táto zaočkovanosť nejako nestúpa. Niektorí si povedia, že snáď je to kvôli tomu, že sa nám blížia letné, teplé mesiace, dovolenkové obdobia a ľudia nejakým spôsobom strácajú obozretnosť alebo nejakým spôsobom sa tejto problematike vyhýbajú, ale ja si však myslím, že je to úplne niekde inde. A problém je v tom, že, ako som povedal, tá kampaň, tá kampaň zlyháva a nie je postavená správne, pretože občan má byť presviedčaný formou takou, aby vedel sa rozhodnúť správne a vedel sa rozhodnúť na základe svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ale to, ak nám čelní predstavitelia štátu, čelní predstavitelia ministerstiev budú aj naďalej podsúvať to, že je to nutné, je to potrebné, pretože iba takto ochránime kritickú infraštruktúru a nebudeme tu mať na jeseň alebo už koncom leta ďalšiu, tretiu, štvrtú, piatu, šiestu vlnu a čaká nás úplná katastrofa, tak jednoducho takto sa takáto kampaň nerobí.
Hrubý nátlak zo strany najmä ministerstiev zdravotníctva, vnútra a zahraničných vecí na čele so štátnym tajomníkom Klusom, ktorý naozaj koná úplne "proslovensky", je viac ako úbohé. A mám veľké pochybnosti, či tento pán je naozaj ešte štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, pretože koná úplne protislovensky, koná úplne proti slovenským občanom. A aj na základe toho sú tieto sankcie v tomto našom návrhu zákona, v tomto Trestnom poriadku zahrnuté, aby jednoducho na každého občana nesmel a nemohol byť vyvíjaný nátlak, ak prejaví svoju vôľu nedať sa zaočkovať a naďalej sa riadiť vlastným rozumom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Taraba vo svojej rozprave spomenul a podotkol veci, ktoré jednoducho sú viac ako pravdivé a sú viac ako nutné a neustále na ne musíme poukazovať. To znamená, že vždy bude dobrovoľnosť v očkovaní na prvom mieste a nikdy nesmieme nútiť ani štátnych zamestnancov, ani zamestnancov verejnej správy, aby k tomuto kroku pristúpili, pokiaľ to nie je ich vnútorné presvedčenie, a v žiadnom prípade ich nesmieme žiadnym spôsobom sankcionovať. Tento náš návrh zákona hovorí práve o tom, aby takýto zamestnanec, či už štátny, alebo verejný, bol svojím spôsobom chránený, nesmel byť naňho vyvíjaný žiaden nátlak, a preto je aj takáto sankcia v Trestnom poriadku a v tomto Trestnom zákone.
Takže čo sa týka rozpravy, ktorú kolega Taraba viedol, oceňujem najmä to, že nepodlieha alebo nepodľahol nejakej tiež tejto propagande a zaujíma dlho... alebo zaujal dlhodobo, dlhodobo rovnaké stanovisko a v tomto má moju takú aj vonkajšiu, aj vnútornú podporu. Takže ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Táto rozprava k tomuto problému, ktorý tu bol načrtnutý, je naozaj v dvoch rovinách. Jedna rovina hovorí o tom, že dobrovoľnosť by mala byť garantovaná pri všetkom, čo daný občan Slovenskej republiky robí, koná, chce vykonať a k čomu sa chce vyjadriť. A druhá stránka tohto problému je tá, že štát už nejakým spôsobom uvažuje o nejakej povinnosti v rámci zamestnancov kritickej infraštruktúry alebo v rámci zamestnancov, ktorí priamo podliehajú štátu. A v tomto ja vidím to veľké nebezpečenstvo, pretože to, že je niekto zamestnancom štátu, či už pôsobí v polícii, v zdravotníctve alebo v kritickej infraštruktúre, ktorá má na zodpovednosti či už atómové elektrárne alebo rafinérie, nie je to dôvod na to, aby tento človek, ak má iný názor, bol nútený do niečoho, s čím ani vnútorne, ani nijako inak nie je, nie je stotožnený.
Takže naozaj tento náš zákon mnohí kolegovia vnímate ako, ako nejaký populizmus, ako nejaký zákon, ktorým chceme len nejakým spôsobom zase polarizovať alebo rozdeľovať spoločnosť. Práve naopak. Ak tento zákon bude prijatý, tak tá spoločnosť nebude rozdeľovaná, pretože bude striktne dané v ústave, že očkovanie je dobrovoľné. Tak ako o tom hovorí značná časť populácie, že nie sme proti očkovaniu, nie sme ani za očkovanie, zbierame dáta, zbierame informácie a na základe informácií, na základe dát, na základe možno osobnej skúsenosti sa rozhodneme. Na tom nie je naozaj nič zlé. Len prosím vás pekne, ponechajme ľuďom slobodnú vôľu, o nič iné tu naozaj nejde.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené plénum Národnej rady Slovenskej republiky, opäť sa tuná ozývajú hlasy, ktoré sa nejakým zázračným a zvláštnym spôsobom pýtajú, že čo my vlastne chceme. V tomto našom návrhu zákona je jasne pomenované, čo my vlastne chceme. Kolega Suja to predo mnou povedal, ja to zopakujem opäť, pretože cítim, vidím a počujem, že je to potrebné, chceme dobrovoľnosť. Chceme dobrovoľnosť pre každého jedného slobodného občana Slovenskej republiky. Nikdy nebudem odhovárať od očkovania nikoho, pretože ten dotyčný človek, tá dotyčná osoba, ktorá sa pre očkovanie proti COVID-19 rozhodne, je to jeho dobrovoľné rozhodnutie, jeho slobodná vôľa a ja ho v tom podporím. Nebudem ho ani odhovárať, že je to zlé, že je to nebezpečné, ale zároveň mu nebudem ani tvrdiť, že je to nebezpečné, pozor, dobrovoľnosť, nie hlúpe, slepé, hluché stádo, ktoré bude počúvať nejakých siedmich, ôsmich, deviatich šarlatánov, pretože oni to povedali, oni si to myslia. Jednoducho nie.
Každý jeden človek, ktorý je príčetný, má spôsobilosť na právne úkony, musí o svojom zdravotnom stave, o tom, čo sa s ním bude diať, rozhodovať sám. Nie predstavitelia štátu, nie predstavitelia ministerstiev, nie predstavitelia v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, ale občania rozhodovať sami o seba, sami pre seba a sami o svojej rodine. To je všetko. Celá veda. Úplne jednoduchý zákon, úplne jednoducho pochopiteľný, ale tuná narážame na jeden taký ťažký múr, doslova až na Čínsky múr. Kto nechce, nepochopí, kto nechce, nevidí.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mrzí ma len to, že vlastne táto úplne apolitická téma sa začína z nejakých osobných animozít alebo nejakých osobných antipatií meniť na politickú. Tento náš návrh zákona, ešte raz to zopakujem a budem to opakovať do nekonečna, snáď to niektoré kolegyne a niektorí kolegovia pochopia, tento zákon je úplne apolitický.
Z prostredia, z ktorého pochádzam ja, to znamená severovýchod Slovenska, pani kolegyne, páni kolegovia, je naozaj tento problém týrania zvierat, teraz konkrétne sa bavíme o psoch, je naozaj stopercentne aplikovaný na nelegálne rómske osady. Môžeme si tu rozprávať, čo chceme, ako chceme, že aj majoritná časť populácie týra psov. Áno, ja to nepopieram a nikdy som to nepopieral. Stanú sa aj takéto prípady, ale to, čo je medializované iba z malej časti, pretože 99 % záberov a 99 % videí ani nemôže byť publikovaných, pretože sú tak strašné a tak hrozné, sa deje naozaj v nelegálnych rómskych osadách. Spomeniem len Krompachy, kde je táto zábavka maloletých a mladistvých už na tak vysokom stupni dokonalosti, že naozaj by o tom mohli od Hitchcocka točiť celovečerné filmy.
To, že niektorí kolegovia sa nám tu snažia podsúvať, že predkladateľom návrhu zákona neveria lebo, a to, že predkladateľom návrhu zákona neveria preto, že mali niečo už za sebou, je absolútne scestné, absolútne choré. Tento zákon je apolitický, tento zákon má slúžiť na ochranu zvierat, na ochranu psov, aby sa takéto zverstvá, takéto veci nediali. Skúste to, prosím vás, kolegyne, kolegovia, pochopiť.
Ďakujem pekne.