Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Budem reagovať na pána Oravca. Som presvedčený, že má pravdu o tom, že ten proces je najmä komplexný a predchádza tomu, predchádza tej finálnej fáze, keď sa o čomsi rozhoduje, predchádza množstvo problematických rokovaní a, samozrejme, aj množstvo tzv. obídení dotknutých subjektov, ktoré sú či už na úrovni štátu, alebo aj na úrovni únie. Ale ak chceme zakomponovať do nejakého postoja Národnej rady ako nejakého politického stanoviska, ktoré formujeme v uznesení, tak je nevyhnutné zobrať do úvahy všetky faktory. Zobrať do úvahy v prvom rade faktor dočasne poverenej vlády, faktor predčasných volieb, ktoré budú, faktor toho, že sa už pravdepodobne nezíde normálne rokovanie Národnej rady a z toho dôvodu aj na základe toho, čo hovorí pán Oravec, je nevyhnutné, aby ten postoj Národnej rady bol jasný aj pre pána ministra, hoci nechcem povedať, že nie je. Ale aj z jeho prvého vystúpenia dom mal dojem, ten som nadobudol a cítil som rešpekt jeho voči Národnej rade. Čo si vážim a som rád, že je to tak. Ale bez toho, aby možno aj toto rokovanie nebolo, by sme sa k takýmto konštatovaniam možno nedopracovali. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som sa rád poďakoval celému plénu Národnej rady, že vyslovilo všeobecný súhlas s mojím procedurálnym návrhom, aby sa tento bod rokovania termínoval a aby bol v dnešnom termíne a rovnako som rád, že sa zohľadnila aj moja požiadavka, aby bol prítomný na tomto rokovaní minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Nazdávam sa, že je to potrebné, pretože vzájomný rešpekt a, samozrejme, aj realizácia postojov, ktoré v tomto prípade sú aj v zmysle ústavného zákona sa naozaj objektívne vedia posúdiť len pri vzájomnom rozhovore, konzultáciách alebo rokovaniach. Som tiež rád, že zámer pána poslanca Svrčeka a ďalších kolegov dosiahnuť to, aby tak v kľúčovej téme rokovalo parlamentné plénum. Myslím si, že téma si to zaslúži.
Návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie z hľadiska dôležitosti problematiky skutočne predstavuje jeden z najzávažnejších doteraz neprerokovaných bodov na tejto schôdzi Národnej rady, aj keď účasť kolegov poslancov tomu nenasvedčuje. Je to najmä z toho dôvodu, aby vláda vedela postoj parlamentu, aby vedela, čo parlament chce, aké má postoje a aby sa vedela na základe toho aj, aj vyjadriť.
Téma zmeny hlasovacích práv v členských štátoch v inštitúciách orgánov Európskej únie rezonuje už rok. To si treba povedať celkom otvorene. Uvediem niekoľko príkladov, že tomu tak skutočne je.
Známy portál s európskou problematikou Euroactiv.sk priniesol článok s názvom, citujem: "Nemecko chce zrušiť právo veta pri európskych sankciách aj daniach." Podľa tohto článku, citujem: "Nemecký kancelár Olaf Scholz v kľúčovom prejave podporil zmenu základných zmlúv Európskej únie. Najväčšia krajina v bloku chce zrušiť zásadu jednomyseľnosti v zahraničnej a daňovej politike, podmieňuje tým aj prijímanie nových členov. Rovnako pravda s odvolaním sa na agentúr54u Reuters uvádza pod titulom "Scholz volá po zrušení práva veta štátov Európskej únie. Nemôžeme si ho dovoliť." A ďalej píše: "Ak si chce Európska únia udržať vedúcu úlohu vo svetovej politike, nemôže si dovoliť ponechať jednotlivým členským štátom právo veta pri rozhodovaní o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike." Podľa agentúry Reuters to uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.
Spomeniem ešte niekoľko výstižných názvov súvisiacich s predmetnou problematikou. V Europarlamente sa hovorí o zrušení jednomyseľného hlasovania v rámci rozhodovania EÚ, správy RTVS. Europarlament aktivuje proces zmeny zmlúv v Európskej únii, Aktuality.sk. Von der Leyenová a Macron nevylúčili zmenu zmlúv Európskej únie. V hre je koniec jednomyseľného hlasovania, hnonline.sk. Aj Európska komisia už dávnejšie hovorí o väčšinovom rozhodovaní, napríklad v spoločnej zahraničnej politike. Jej predsedníčka na slávnostnom ukončení Konferencie o budúcnosti Európy vyhlásila: "Vždy som obhajovala názor, že jednomyseľnosť v niektorých kľúčových otázkach nedáva zmysel, ak chceme byť rýchlejší." Poslanci Európskeho parlamentu aj Komisia paradoxne zdôvodňujú zámer znížiť doterajší štandard hlasovacích práv členských štátov práve realizovaním podnetov občanov z Konferencie o budúcnosti Európy. Téma nastolená v predmetnom návrhu uznesenia nie je vymyslená, je živá. Je vhodné rozumieť rizikám s ňou súvisiacich.
Podľa doteraz uvedeného konečný tlak na zníženie doterajšieho štandardu hlasovacích práv členských štátov s veľkou pravdepodobnosťou môžeme očakávať v spojitosti s ďalším rozširovaním Európskej únie, kedy bude Slovenská republika ako podporovateľ rozširovania postavená pred dilemu. To si treba celkom jasne zadefinovať.
Do konania predčasných parlamentných volieb a vymenovania novej vlády skôr existujú skryté riziká. Samotnému hlasovaniu v inštitúciách a orgánoch Európskej únie predchádza celý rad krokov, ktoré umožnia takéto hlasovanie. Spustenie mechanizmov, ktoré majú smerovať k navrhovanému výsledku, ako tomu napríklad je ohľadom známej normy EURO 7. Alebo len ťažko mohol minister vnútra Ivan Šimko zverejniť na sociálnej sieti svoj názor s odhodla... a potom s odhodlaním vyraziť do Bruselu bez predchádzajúcich krokov migračnému návrhu uskutočnených v pomerne dlhšom období a postojov za Slovenskú republiku k nim. Rizikom je, aby odvolaná a dočasne poverená vláda, jej členovia a aparát ministerstiev, alebo stáleho zastúpenia nezaujali súhlasné stanovisko hoc aj v počiatočnom procese, ktoré by smerovalo k zníženiu doterajšieho štandardu hlasovacích práv členských štátov.
Ďalším rizikom je nedostatočná informovanosť o predmetoch návrhov, o ktorých budú členovia odvolanej a dočasne poverenej vlády rokovať a hlasovať v inštitúciách a orgánoch Európskej únie v období do vymenovania novej vlády, najmä ak doteraz neexistuje vôľa len trochu objektívne posudzovať, o čom je odvolaná a dočasne poverená vláda oprávnená rozhodovať a o čom už nie. A máme skúsenosť aj z predchádzajúcej vlády Eduarda Hegera. Z vnútropolitického hľadiska sa totiž jedná o obdobie neobvyklého chodu ústavných orgánov, pri ktorom niekoľko mesiacov nie je plánované rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne výkonom funkcie bola poverená vláda Slovenskej republiky bez adekvátnej ústavno-politickej legitimity, ktorú nezís... ktorá nezískala dôveru a nebolo schválené jej programové vyhlásenie. Nasledovne bola odvolaná a poverená na relatívne dlhú dobu bez možnosti výkonu dôležitých ústavno-právnych pôsobností. Súčasne sú na téme dňa minimálne otázniky nad úrovňou chodu Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. To všetko dohromady zákonite musí generovať riziko porúch vo fungovaní ústavného systému.
V kontexte doteraz uvedeného je plne opodstatnené, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie. Jeho podstatou je vyhradenie si rozhodovania o stanoviskách Slovenskej republiky k hlasovacím právam v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie, na rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorých by inak rozhodoval výbor pre európske záležitosti.
Súčasne poukážem na priestor, kde vidím možnosti zdokonalenia návrhu uznesenia a prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu aj ponúknem riešenia. Prvé odporúčanie je k nie celkom jasnému mechanizmu, ktorým je možné sa dopracovať k rokovaniu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a prípadnom schvaľovaní stanoviska Slovenskej republiky k hlasovacím právam v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie. Predseda Národnej rady sa vôbec nemusí dozvedieť o predložení návrhu stanovísk k legislatívnym a iným aktom Európskej únie s významným vplyvom a dosahom na Slovenskú republiku, a to vrátane návrhu stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie.
Ak márne ubehne štrnásťdňová lehota priamo z ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie, nadobudne záväznosť stanoviska navrhnutého vládou, nech bude akékoľvek. Riešením môže byť doplnenie úlohy pre výbor pre európske záležitosti, bezodkladne informovať predsedu a podpredsedov Národnej rady o predložení takýchto návrhov stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie a jednak návrhov stanovísk s významným vplyvom a dosahom na Slovenskú republiku. V prípade nekonania rokovania výboru by mal zabezpečiť uvedené informovanie predseda výboru alebo jeho tajomník. Druhé odporúčanie je skôr formálneho charakteru. Medzičasom po podaní predmetného návrhu uznesenia došlo k odvolaniu vlády. Z návrhu uznesenia by malo byť zrejmé, že Národná rada niečo požaduje od odvolanej a dočasne poverenej vlády s obmedzenou pôsobnosťou.
Tretie odporúčanie smeruje k dokonalejšiemu požiadaniu vlády. Podľa toho predloženého Národná rada žiada vládu, aby dôsledne rešpektovala, že o prípadnom návrhu stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami nebude rozhodovať výbor pre európske záležitosti, ale plénum parlamentu.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Musím vás upozorniť, pán poslanec, že desať minút určených na ústnu rozpravu, už vypršalo.

Faič, Vladimír, poslanec NR SR
To je podľa môjho názoru dostatočné zdôvodnenie a teraz si dovolím, a prosím teda o čas, predložiť pozmeňujúci návrh.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Mali sme tu minulý týždeň takú drobnú diskusiu okolo toho, ale myslím si, že to právo vám patrí, takže nech sa páči.

Faič, Vladimír, poslanec NR SR
Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Vladimíra Faiča a Mariána Kéryho k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie sa mení a dopĺňa takto:
Časť B. návrhu uznesenia znie:
„B. žiada
B.1. odvolanú a dočasne poverenú vládu Slovenskej republiky
pri rokovaniach a hlasovaniach v inštitúciách a orgánoch Európskej únie dôsledne rešpektovať stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky podľa bodu A.2. tohto uznesenia, t. j. zdržať sa postupov, stanovísk a hlasovaní, ktoré by viedli k podpore obmedzení doterajších hlasovacích práv členských štátov v inštitúciách a orgánoch Európskej únie,
B.2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti
a.) predložiť informáciu po konzultácii s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o právne záväzných a iných aktoch Európskej únie, o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie, do konca októbra 2023 a o pozícii Slovenskej republiky k týmto aktom, termín: bezodkladne;
b.) bezodkladne informovať predsedu a podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky o predložení návrhu stanovísk k legislatívnym a iným aktom Európskej únie s významným vplyvom a dosahom na Slovenskú republiku, a to vrátane návrhu stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie; v prípade nekonania rokovania výboru zabezpečuje informovanie podľa predchádzajúcej vety predseda výboru alebo jeho tajomník."
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Navrhujem termínovanie prerokovanie tlače 1729 na utorok 27. 6. 2023 o štrnástej hodine za účasti ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Zdôvodnenie: Ide o jeden z najzávažnejších doteraz neprerokovaných bodov, jedná sa o hlasovanie v orgánoch Európskej únie, aby sme sa vyhli tej situácii, ktorá bola so zákazom spaľovacích motorov alebo z hľadiska migrácie, je treba tento bod prerokovať, to uznesenie je predložené. Navrhovateľ súhlasí so zmenou tohto termínu aj z toho dôvodu, že odchádza v stredu na nejakú zahraničnú cestu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Viskupič, určite nám je všetkým jasné, že bez ekonomického rastu a teda tvorby zdrojov nie je možné riešiť ostatné verejné politiky a štát vlastne neplní potom svoje funkcie. Ale my predsa, vy to môžte síce hovoriť, ale my s tým nikdy nebudeme súhlasiť, ak sa preruší súvzťažnosť ekonomického rastu s rastom životnej úrovne, a to cenová nestabilita je takým prvkom, tak my nikdy nemôžme povedať, že nebudeme nič robiť okolo toho. Jednoducho to sú, to sú zákonitosti, to sú veci, ktoré treba používať, či už s ekonomickými nástrojmi, alebo politickými nástrojmi. A takým politickým nástrojom napríklad je, že sme predkladali mnohé návrhy uznesení, ktoré mali doniesť do tohto pléna komplexné návrhy jednotlivých ministerstiev k rôznym veciam, napríklad aj k nežiaducemu cenovému vývoju teraz v tejto situácii.
Ale čo sa stalo? Vy pretože nerešpektujete a neberiete do úvahy, že parlament má aj nejakú kontrolnú funkciu, ste zmietli zo stola zakaždým, bývalá vládna koalícia, všetky naše návrhy, ktoré boli. No ako sa potom môže dostať do tohto najvyššieho orgánu štátu niečo, čo má hovoriť o tom, aký je vývoj? Tak preto sme prišli s tým a ja oceňujem kolegov, že uskutočnili rad rokovaní so všetkými, s ktorými to bolo treba urobiť, a prišli sme s novelou zákona o cenách, ktoré bude teda hovoriť, aké sú povinnosti ministerstva financií, čo musí urobiť, čo musí urobiť vláda a čo musí urobiť parlament. Ak je nežiaduci cenový vývoj a do parlamentu, nech je v akomkoľvek zložení, príde jedna analýza, tak každý poslanec bude rozmýšľať, čo s tým.

Ďakujem za slovo.
Chcel by som doplniť pána podpredsedu Blanára. Iste máme v pamäti, že v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii tvoriacej Lisabonskú zmluvu sa dáva udržateľný rozvoj z hľadiska hospodárskeho rastu a cenovej stability za rovnaké prvky.
Čo sa týka hospodárskeho rastu, pán Viskupič, tam určite nemáme žiadne problémy ohľadne toho, aby sme teda vedeli povedať, že z čoho sa odvíja prosperita a že čo teda to musí byť. Ale Európska únia hovorí aj o cenovej stabilite ako rovnocenného prvku, pretože hospodársky rast a cenová nestabilita, nevyvážené zvyšovanie cien, znižovanie životnej úrovne, chudoba a všetko, čo z toho pramení, hovoria o tom, ako keby sme teda jeden pilier držali, všetci ho podporovali, zdôvodňovali a vytvárali aj ekonomické nástroje, ale ten druhý neberieme do úvahy, pretože narážame na ideologickú floskulu regulácie.
Len k tomu zákonu, ktorý som ja predkladal, a to by som do vašej pozornosti, pánovi Viskupičovi, ak si môžem dovoliť, nehovorí o regulácii, hovorí o posilnení kompetencií ministerstva financií. Nevytvára nič iné, len chce, aby ministerstvo financií uskutočňovalo analytickú kontrolnú činnosť a všetko, čo s tým súvisí, predkladali vec na vládu, ktorú zase nevytvárame, ale ju máme. A, samozrejmé, čo sa týka verejných politík, aby predkladala takúto správu aj do Národnej rady, ako, ako najvyššieho orgánu štátu. V tom, prosím vás, ja nevidím reguláciu, ale len efektívne využitie štátnych orgánov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Nebudem vo svojej faktickej poznámke sa snažiť presviedčať pána Viskupiča, že nemá správne názory, pretože to by som si nikdy nedovolil. Zo svojho pohľadu asi je presvedčený o tom, že má pravdu on.
K tomu listu, ktorý ste čítali, pán poslanec, no asi by bolo treba povedať, že počas celých troch rokov a celého legislatívneho procesu a to, čo sa tu dialo v tomto parlamente, by pravdepodobne ten list bol sedel. Teraz pár mesiacov pred koncom volebného obdobia a ešte to postaviť tak, že to je ako keby na tieto tri naše návrhy zákonov, to, to nesedí. K tomu, aby sa tak nedialo, aby ten legislatívny proces bol iný, ako bol počas troch rokov, ste možno mohli, mohli oveľa silnejšie búchať do stola, aby to tak nebolo.
No treba povedať aj toľko, že vývoj cien a ich nekontrolované, neodôvodnené zvyšovanie má priamy vplyv na životnú úroveň občanov, priamy vplyv na rast chudoby a prehlbovania nerovností. Ak je toto tak a ak fungujú alebo sú ustanovené orgány štátnej správy a jednotlivé ministerstvá, tak my z nášho pohľadu sociálnej demokracie hľadáme nástroje, ktoré by boli nielen regulačné, ale aj kontrolné vo vzťahu k cenovému vývoju a aby kompetencie jednotlivých ministerstiev, jednotlivých orgánov mali naozaj zákonnú oporu a mali aj nástroje k tomu, aby tento stav zmenili. A to, že v Slovenskej republike prebiehajú tie, tie súboje a spory o úlohu hospodárstva a o samoregulačných mechanizmoch, asi netreba hovoriť.
Ďakujem.

Dámy a páni, v realite dlhé roky žije svojím vlastným životom verejná politika v oblasti cien a vlastným životom verejná politika súvisiaca s ochranou spotrebiteľa. Obe sú však mimoriadne dôležité pri podpore priaznivejšieho cenového vývoja. Preto v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu spolu s kolegom Milošom Svrčekom navrhujeme doplniť do pôsobnosti ministerstva financií kompetenciu, na základe ktorej ministerstvo podporuje spoluprácu cenových orgánov s orgánmi verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa. V oblasti spomenutej informovanosti súčasne navrhujeme doplniť do pôsobnosti ministerstva kompetenciu, aby zabezpečovalo zriadenie webového sídla a jeho prístupnosť za týmto účelom: prezentovania verejnej politiky v oblasti cien, informovania o cenovom vývoji, zverejňovania výsledkov z informačného systému pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny podľa § 20 ods. 2, písm. g) zákona o cenách, porovnávanie cien základných potravín s okolitými štátmi, zverejňovania výsledkov konaní vo veciach porušenia cenovej disciplíny podľa § 20 ods. 2, písm. h) zákona o cenách a informovania o ďalších skutočnostiach, ktoré súvisia s vývojom cien.
Z dôvodu vytvorenia dostatočného časového priestoru sa navrhuje, aby pôsobnosť ministerstva financií zriadiť a zabezpečovať prístup webového sídla na účely informovanosti verejnosti o vývoji cien nadobudla účinnosť 1. januára 2014. Zároveň by som rád poďakoval za pomoc pri vecnom zadefinovaní obsahu uvedenej webovej prezentácie a jej legislatívnom stvárnení pánovi predsedovi Karahutovi a jeho spolupracovníkom.
Ďalej si dovolím stručne zhrnúť, čo má priniesť schválenie návrhu na novelizáciu zákona o cenách spolu s dvoma pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi pre zdokonalenie právnej úpravy prvkov inštitucionálnej roviny uskutočňovania verejnej politiky v oblasti cien. Ide najmä o zdokonalenie právnej úpravy, aby ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť cien a cenovej kontroly bolo povinné nielen vypracovať koncepciu cenovej politiky, ale aj zabezpečiť jej uskutočňovanie, ako aj predkladanie koncepcie cenovej politiky na rokovanie vlády, a to v presnom časovom horizonte a tiež v konkrétnej situácii. Rovnako kontrolné mechanizmy, aby ministerstvo financií v dobrých aj zlých časoch zabezpečovalo využívanie informačného systému pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny.
Do pôsobnosti ministerstva financií sa dopĺňa kompetencia, aby za účelom vyhodnocovania vývoja cien zabezpečovalo súčinnostné väzby so Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Ďalší nástroj má prispieť k zamedzeniu prípadnej nečinnosti ministerstva financií, ale aj pôdohospodárstva v období výrazne nepriaznivého cenového vývoja, ako sme toho svedkom aj v súčasnej dobe, a to zavedením povinnosti predložiť správu s návrhom riešení na prerokovanie vládou Slovenskej republiky, ak nastane výrazne nepriaznivý cenový vývoj. Ministerstvo financií bude podporovať spomínanú spoluprácu cenových orgánov s orgánmi verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa. Rovnako bude povinné zabezpečovať zriadenie webového sídla a jeho prístupnosť s cieľom informovanosti v cenovej oblasti. Vláda Slovenskej republiky bude povinná predkladať Národnej rade každoročne v druhom štvrťroku správu za predchádzajúci kalendárny rok o cenovom vývoji, opatreniach a zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja. Nakoniec zákon o cenách bude obsahovať aj právnu úpravu spolupráce Slovenskej obchodnej inšpekcie s cenovými orgánmi.
Skôr ako prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh, chcem teda požiadať, hoci sme v takom komornom prostredí, všetkých poslancov na podporu tohoto podľa nášho názoru potrebného zákona na dotvorenie kompetencií orgánov štátnej správy.
Teraz si dovolím, pán podpredseda, prečítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča a Miloša Svrčeka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča a Richarda Takáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, k tlači 1647.
V čl. I treťom bode sa v § 20 ods. 2 dopĺňa písmenami o) a p), ktoré znejú:
"o) podporuje spoluprácu cenových orgánov s orgánmi verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa,^19aaa)
p) zabezpečuje zriadenie webového sídla a jeho prístupnosť za účelom
1. prezentovania verejnej politiky v oblasti cien,
2. informovania o cenovom vývoji,
3. zverejňovania výsledkov z informačného systému podľa písmena g),
4. porovnávania cien základných potravín^19aaaa) s okolitými štátmi,
5. podpory spolupráce cenových orgánov s orgánmi verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a podľa písmena o),
6. zverejňovania výsledkov konaní vo veciach porušenia cenovej disciplíny podľa písmena h),
7. informovania o ďalších skutočnostiach, ktoré súvisia s vývojom cien.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 19aaa a 19aaaa znejú:
"^19aaa Zákon ... o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
^19aaaa Príloha č. 7 k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov"."
V čl. I treťom bode § 20 ods. 2 písm. p) nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku o účinnosti zákona.
To je všetko.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia poslanci, rád by som sa na úvod poďakoval za rozvinutie širšej a skutočne kultivovanej diskusie o extrémne nežiaducom cenovom vývoji potravín a dôležitých výrobkov, ktorý má zásadný dopad na sociálny a ekonomický rozvoj i na vývoj životnej úrovne a v neposlednom rade aj o diskusii o možnostiach orgánov verejnej moci pri zvládaní tejto kľúčovej problematiky a v neposlednom rade aj o právnej úprave v predmetnej oblasti. Teší ma vôľa poslancov spoločne hovoriť o tom, čo trápi ľudí, od ktorých pochádza štátna moc. Ak by som mal zhrnúť výsledok diskusií, akýsi prienik medzi názormi nerobiť nič proti zdražovaniu a urobiť aspoň niečo, väčšinový postoj by asi znel - štát nemá byť ľahostajný voči extrémnemu zdražovaniu. Rovnako chcem úprimne poďakovať všetkým poslankyniam a poslancom, ktorí v prvom čítaní na rokovaniach výborov parlamentu podporili predmetný návrh na novelizáciu zákona o cenách. Vďaka vám existuje príležitosť pokračovať v legislatívnom procese.
Ako som pri predkladaní v prvom čítaní uviedol, účelom návrhu zákona nie je vstupovať do právnej úpravy opatrení na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja. Predmetom návrhu zákona je zdokonalenie právnej úpravy pôsobnosti niektorých cenových orgánov, koordinovanejšieho postupu cenových orgánov a kontrolných mechanizmov vo vzťahu k reálnemu výkonu existujúcich kompetencií cenových orgánov. Návrh zákona obsahuje zdokonalenie právnej úpravy prvkov inštitucionálnej roviny pre uskutočňovanie verejnej politiky v oblasti cien, to znamená zvýšenie miery vymožiteľnosti plnenia doterajších povinností štátnych orgánov v oblasti cien, doplnenie, tiež doplnenie ich ďalších kompetencií, povinnosti vecne príslušných ministerstiev signalizovať vláde nežiaduci cenový vývoj a navrhovať riešenia.
Ako ste si pravdepodobne všimli, vážení kolegovia, k predmetnému návrhu zákona sú podané a zverejnené dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Prvý doručili pán predseda výboru Karahuta s kolegom Richardom Takáčom, druhý prekladám, som predložil ja s kolegom Milošom Svrčekom. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy jednak reflektujú na pripomienky vzídené z pomerne rôznorodej diskusie, jednak snahu predkladateľov posunúť návrh ďalej.
Toľko, prosím, k uvedeniu návrhu zákona v druhom čítaní. Predloženie pozmeňujúceho návrhu by som si dovolil urobiť v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán predseda parlamentu, vývoj v parlamente je veľmi dynamický momentálne. To, čo si povedal o 150 opozičných poslancov, už nie je pravda posledné dva dni, pretože SaS-ka a bývalí ministri OĽANO nie sú v opozícii voči tejto vláde. Musíš tie počty trošku prerátať. Povedal si o tom, že vláda by mala kúriť, svietiť, pripraviť rozpočet a pripraviť voľby. Samozrejme, súhlasím, len realita je trošku iná. Ak si pozriete program rokovania vlády napríklad z 12. júna, zistíte, že tomu tak celkom neni. Vláda schválila návrh rozhodnutia o prevode majetkovej účasti štátu spoločnosti Východoslovenská energetika, schválila utajovaný materiál návrh použitia ozbrojených síl Slovenskej republiky v čase vojny, návrh akčného plánu rozvoja elektromobility, plán akčných opatrení úspešnej realizácii vodíkovej stratégie, akčný plán inteligentných miest a regiónov, stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky, vyslovila súhlas s rozhodnutím o schválení zmluvy o implementácii mimoriadnych opatrení na elimináciu dopadu nárastu cien elektrickej energie, akčný plán ochrany v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov a tak ďalej a tak ďalej, koncepcia strategickej komunikácie Slovenskej republiky. Vláda s týmto postavením a v tomto rámci ústavnoprávnej jej pozície nerobí len to, čo si povedal, že teda kúri, svieti, pripravuje rozpočet a pripravuje parlamentné voľby. Ďakujem.