Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som sa rád poďakoval celému plénu Národnej rady, že vyslovilo všeobecný súhlas s mojím procedurálnym návrhom, aby sa tento bod rokovania termínoval a aby bol v dnešnom termíne a rovnako som rád, že sa zohľadnila aj moja požiadavka, aby bol prítomný na tomto rokovaní minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Nazdávam sa, že je to potrebné, pretože vzájomný rešpekt a, samozrejme, aj realizácia postojov, ktoré v tomto prípade sú aj v zmysle ústavného zákona sa naozaj objektívne vedia posúdiť len pri vzájomnom rozhovore, konzultáciách alebo rokovaniach. Som tiež rád, že zámer pána poslanca Svrčeka a ďalších kolegov dosiahnuť to, aby tak v kľúčovej téme rokovalo parlamentné plénum. Myslím si, že téma si to zaslúži.
Návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie z hľadiska dôležitosti problematiky skutočne predstavuje jeden z najzávažnejších doteraz neprerokovaných bodov na tejto schôdzi Národnej rady, aj keď účasť kolegov poslancov tomu nenasvedčuje. Je to najmä z toho dôvodu, aby vláda vedela postoj parlamentu, aby vedela, čo parlament chce, aké má postoje a aby sa vedela na základe toho aj, aj vyjadriť.
Téma zmeny hlasovacích práv v členských štátoch v inštitúciách orgánov Európskej únie rezonuje už rok. To si treba povedať celkom otvorene. Uvediem niekoľko príkladov, že tomu tak skutočne je.
Známy portál s európskou problematikou Euroactiv.sk priniesol článok s názvom, citujem: "Nemecko chce zrušiť právo veta pri európskych sankciách aj daniach." Podľa tohto článku, citujem: "Nemecký kancelár Olaf Scholz v kľúčovom prejave podporil zmenu základných zmlúv Európskej únie. Najväčšia krajina v bloku chce zrušiť zásadu jednomyseľnosti v zahraničnej a daňovej politike, podmieňuje tým aj prijímanie nových členov. Rovnako pravda s odvolaním sa na agentúr54u Reuters uvádza pod titulom "Scholz volá po zrušení práva veta štátov Európskej únie. Nemôžeme si ho dovoliť." A ďalej píše: "Ak si chce Európska únia udržať vedúcu úlohu vo svetovej politike, nemôže si dovoliť ponechať jednotlivým členským štátom právo veta pri rozhodovaní o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike." Podľa agentúry Reuters to uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.
Spomeniem ešte niekoľko výstižných názvov súvisiacich s predmetnou problematikou. V Europarlamente sa hovorí o zrušení jednomyseľného hlasovania v rámci rozhodovania EÚ, správy RTVS. Europarlament aktivuje proces zmeny zmlúv v Európskej únii, Aktuality.sk. Von der Leyenová a Macron nevylúčili zmenu zmlúv Európskej únie. V hre je koniec jednomyseľného hlasovania, hnonline.sk. Aj Európska komisia už dávnejšie hovorí o väčšinovom rozhodovaní, napríklad v spoločnej zahraničnej politike. Jej predsedníčka na slávnostnom ukončení Konferencie o budúcnosti Európy vyhlásila: "Vždy som obhajovala názor, že jednomyseľnosť v niektorých kľúčových otázkach nedáva zmysel, ak chceme byť rýchlejší." Poslanci Európskeho parlamentu aj Komisia paradoxne zdôvodňujú zámer znížiť doterajší štandard hlasovacích práv členských štátov práve realizovaním podnetov občanov z Konferencie o budúcnosti Európy. Téma nastolená v predmetnom návrhu uznesenia nie je vymyslená, je živá. Je vhodné rozumieť rizikám s ňou súvisiacich.
Podľa doteraz uvedeného konečný tlak na zníženie doterajšieho štandardu hlasovacích práv členských štátov s veľkou pravdepodobnosťou môžeme očakávať v spojitosti s ďalším rozširovaním Európskej únie, kedy bude Slovenská republika ako podporovateľ rozširovania postavená pred dilemu. To si treba celkom jasne zadefinovať.
Do konania predčasných parlamentných volieb a vymenovania novej vlády skôr existujú skryté riziká. Samotnému hlasovaniu v inštitúciách a orgánoch Európskej únie predchádza celý rad krokov, ktoré umožnia takéto hlasovanie. Spustenie mechanizmov, ktoré majú smerovať k navrhovanému výsledku, ako tomu napríklad je ohľadom známej normy EURO 7. Alebo len ťažko mohol minister vnútra Ivan Šimko zverejniť na sociálnej sieti svoj názor s odhodla... a potom s odhodlaním vyraziť do Bruselu bez predchádzajúcich krokov migračnému návrhu uskutočnených v pomerne dlhšom období a postojov za Slovenskú republiku k nim. Rizikom je, aby odvolaná a dočasne poverená vláda, jej členovia a aparát ministerstiev, alebo stáleho zastúpenia nezaujali súhlasné stanovisko hoc aj v počiatočnom procese, ktoré by smerovalo k zníženiu doterajšieho štandardu hlasovacích práv členských štátov.
Ďalším rizikom je nedostatočná informovanosť o predmetoch návrhov, o ktorých budú členovia odvolanej a dočasne poverenej vlády rokovať a hlasovať v inštitúciách a orgánoch Európskej únie v období do vymenovania novej vlády, najmä ak doteraz neexistuje vôľa len trochu objektívne posudzovať, o čom je odvolaná a dočasne poverená vláda oprávnená rozhodovať a o čom už nie. A máme skúsenosť aj z predchádzajúcej vlády Eduarda Hegera. Z vnútropolitického hľadiska sa totiž jedná o obdobie neobvyklého chodu ústavných orgánov, pri ktorom niekoľko mesiacov nie je plánované rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne výkonom funkcie bola poverená vláda Slovenskej republiky bez adekvátnej ústavno-politickej legitimity, ktorú nezís... ktorá nezískala dôveru a nebolo schválené jej programové vyhlásenie. Nasledovne bola odvolaná a poverená na relatívne dlhú dobu bez možnosti výkonu dôležitých ústavno-právnych pôsobností. Súčasne sú na téme dňa minimálne otázniky nad úrovňou chodu Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. To všetko dohromady zákonite musí generovať riziko porúch vo fungovaní ústavného systému.
V kontexte doteraz uvedeného je plne opodstatnené, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie. Jeho podstatou je vyhradenie si rozhodovania o stanoviskách Slovenskej republiky k hlasovacím právam v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie, na rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorých by inak rozhodoval výbor pre európske záležitosti.
Súčasne poukážem na priestor, kde vidím možnosti zdokonalenia návrhu uznesenia a prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu aj ponúknem riešenia. Prvé odporúčanie je k nie celkom jasnému mechanizmu, ktorým je možné sa dopracovať k rokovaniu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a prípadnom schvaľovaní stanoviska Slovenskej republiky k hlasovacím právam v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie. Predseda Národnej rady sa vôbec nemusí dozvedieť o predložení návrhu stanovísk k legislatívnym a iným aktom Európskej únie s významným vplyvom a dosahom na Slovenskú republiku, a to vrátane návrhu stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie.
Ak márne ubehne štrnásťdňová lehota priamo z ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie, nadobudne záväznosť stanoviska navrhnutého vládou, nech bude akékoľvek. Riešením môže byť doplnenie úlohy pre výbor pre európske záležitosti, bezodkladne informovať predsedu a podpredsedov Národnej rady o predložení takýchto návrhov stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie a jednak návrhov stanovísk s významným vplyvom a dosahom na Slovenskú republiku. V prípade nekonania rokovania výboru by mal zabezpečiť uvedené informovanie predseda výboru alebo jeho tajomník. Druhé odporúčanie je skôr formálneho charakteru. Medzičasom po podaní predmetného návrhu uznesenia došlo k odvolaniu vlády. Z návrhu uznesenia by malo byť zrejmé, že Národná rada niečo požaduje od odvolanej a dočasne poverenej vlády s obmedzenou pôsobnosťou.
Tretie odporúčanie smeruje k dokonalejšiemu požiadaniu vlády. Podľa toho predloženého Národná rada žiada vládu, aby dôsledne rešpektovala, že o prípadnom návrhu stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami nebude rozhodovať výbor pre európske záležitosti, ale plénum parlamentu.
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Musím vás upozorniť, pán poslanec, že desať minút určených na ústnu rozpravu, už vypršalo.
Faič, Vladimír, poslanec NR SR
To je podľa môjho názoru dostatočné zdôvodnenie a teraz si dovolím, a prosím teda o čas, predložiť pozmeňujúci návrh.
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Mali sme tu minulý týždeň takú drobnú diskusiu okolo toho, ale myslím si, že to právo vám patrí, takže nech sa páči.
Faič, Vladimír, poslanec NR SR
Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Vladimíra Faiča a Mariána Kéryho k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie sa mení a dopĺňa takto:
Časť B. návrhu uznesenia znie:
„B. žiada
B.1. odvolanú a dočasne poverenú vládu Slovenskej republiky
pri rokovaniach a hlasovaniach v inštitúciách a orgánoch Európskej únie dôsledne rešpektovať stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky podľa bodu A.2. tohto uznesenia, t. j. zdržať sa postupov, stanovísk a hlasovaní, ktoré by viedli k podpore obmedzení doterajších hlasovacích práv členských štátov v inštitúciách a orgánoch Európskej únie,
B.2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti
a.) predložiť informáciu po konzultácii s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o právne záväzných a iných aktoch Európskej únie, o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie, do konca októbra 2023 a o pozícii Slovenskej republiky k týmto aktom, termín: bezodkladne;
b.) bezodkladne informovať predsedu a podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky o predložení návrhu stanovísk k legislatívnym a iným aktom Európskej únie s významným vplyvom a dosahom na Slovenskú republiku, a to vrátane návrhu stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie; v prípade nekonania rokovania výboru zabezpečuje informovanie podľa predchádzajúcej vety predseda výboru alebo jeho tajomník."
Ďakujem.
