Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Benčík, vy ste nám ukázali vlastne, v akom svete žijete. Váš svet je virtuálny a vy ste tu virtuálnu realitu tu prečítali. Ešte nikdy sa v parlamente nestalo, aby tu niekto čítal anonymné názory, urážky a ja neviem čo všetko možné, to, čo sa v tomto virtuálnom svete anonymnom odohráva.
A to by ešte nebolo to najhoršie. Ale ak ste povedali, že vy ste tu tri dni počúvali takéto isté veci a pritom sa tu čítali veci z uznesenia Generálnej prokuratúry, tak to už si neviem, ako dať odpoveď, že ako to môžte takto vôbec porovnávať.
Porovnávať anonymné ničím nestrážené a ničím nekorigované názory, kde si každý povie, čo mu, ako sa hovorí, aby si uľavil, porovnávať s uznesením Generálnej prokuratúry, no to je naozaj sila.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V uznesení Generálnej prokuratúry sú zadokumentované fakty z odposluchov a kolegovia čítajú podrobne, ako znejú. Znejú hrozivo. Ešte včera naši kolegovia z koalície niektorí to tu obhajovali, boli proti týmto prepisom. Dokonca niektorý povedal, že to si SMER sám spravil tieto odposluchy. No, samozrejme, mnohí ich dokonca spochybňujú. Spomeňme si, krátko po voľbách tu v Národnej rade voči SMER-u boli také vystúpenia, ktoré hovorili aj toto. Vy nemáte právo tu vystupovať, ticho seďte, šúchajte nohami a čakajte, keď príde NAKA. Z čoho vychádzali, tí, čo to tu v pléne Národnej rady takéto výrazy používali? S čím rátali? Aké mali informácie? Nevysvetľujú to náhodou aj skutočnosti, ktoré sú v tomto uznesení Generálnej prokuratúry?
Ďakujem.

Ďakujem.
V uznesení Generálnej prokuratúry sú zadokumentované fakty z odposluchov. Kolegovia ich tu čítajú a znejú hrozivo. Ja tu sledujem celý čas rozpravu. Slušným spôsobom aj kolegovia z koalície sa stavajú k týmto veciam. Niektorí ich nepovažujú za dôležité a za vážne, niektorí dokonca spochybňujú.
Vaše vystúpenie, pán poslanec Žiak, je trošku iné. Povedali ste všetko, čo ste pravdepodobne počuli, čítali alebo čo v priestore politiky funguje. Takto ste to asi nesúrodo povedali, ale tá vaša metodika, akým spôsobom sa pokúsiť rozbiť toto uznesenie Generálnej prokuratúry, je vskutku originálna. Ja by som bol rád, keby ste nás poučili o tej metodike, s ktorou ste pristupovali k tomu spochybneniu tohto uznesenia, pretože ste povedali, že to si SMER nejaké odposluchy podával a že čo ich budeme tu počúvať. Skutočne by ma tá metodika zaujímala.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja sa pokúsim kľudne hovoriť, aby som nespôsobil problém aj pánovi predsedajúcemu, ktorý sa bál aj povedať čosi k tomu, čo tu prebieha. Naozaj budem slušný. Ja som mierumilovný človek, nikdy som na nikoho neútočil, nebudem to robiť ani teraz. (Rečníkovi sa vypol mikrofón.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán podpredseda Blanár, ja som počul, samozrejme, v Národnej rade už rôzne vystúpenia, ktoré sa odvolávali alebo postavili svoje vystúpenia na istých argumentoch, ale tak silné argumenty, ktoré vyplývajú z uznesenia Generálnej prokuratúry, také asi pravdepodobne ešte tu neboli.
Do istej miery chápem koaličných poslancov, že je veľkým problémom sa pustiť do obhajoby alebo do spochybňovania veľmi jasných konštatácií, ktoré sú v tomto uznesení. Viem aj to, že dostali manuál, ako spochybňovať, že to boli formálne rozhovory, že to bolo vytrhnuté z kontextu a tak ďalej. Ale veď nie je nič jednoduchšie, ako zobrať si, neviem, myslím 105-stranové uznesenie a si ho prečítať. Nazdávam sa, že to problém neni.
Problém je tu ale iný, ktorý podľa môjho skromného názoru nastal po hlasovaní o tzv. obrannej dohode. Dovtedy, páni kolegovia, sa koaliční poslanci skrývali za sukňu koaličnej rady. Za sukňu koaličnej rady, pretože ich mená o tom, ako podporili, ja neviem, zrušenie 13. dôchodkov, ako podporili rôzne iné veci, bolo v globále, že koalícia sa dohodla. Ale pri tomto sa už jasne hovorí o tom, kto má aký postoj a ako ho vie obhájiť. Aj preto je tu tak málo koaličných poslancov a tak málo vystupuje, pretože tu nastal zlom. Už sa nehovorí o celej koalícii, ale o postoji každého koaličného poslanca.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Susko, ja som v rozprave v prvom čítaní k tomu prvému návrhu zákona o sídlach okresných súdov tu hovoril o tom, ako sa aj tie historické korene z hľadiska súdnictva ešte z Rakúska-Uhorska vysporiadali so sídlami, s ich lokalizáciou. A povedal som tu, že ten okresný súd v Topoľčanoch, ktorý vznikol ešte 1872, sa nepodarilo zlikvidovať ani za Rakúsko-Uhorska, ani po 1918. za prvej Československej republiky, ani za slovenského vojnového štátu, ani po ´48., ani po ´68., ani po ´89., až prišla pani ministerka Kolíková a chce ho zlikvidovať.
A chcem tu ešte jednu vec povedať a to súvisí s plánom obnovy. Pamätáme sa, aké výhrady sme mali pri tvorbe a prijímaní plánu obnovy a ako sme upozorňovali na to, že spraviť požiadavku na riešenie budov v súdnictve a na to napasovať požiadavku z plánu obnovy a potom s tým, ja to poviem otvorene, politicky vydierať všetkých, že ale prídeme o prostriedky z plánov obnovy a musíme prijať takúto reformu, veď to neni pravda. Brusel vám bez problémov odsúhlasí zmeny, pretože to nie sú eurofondy, ale to sú prostriedky, ktoré bude Slovenská republika musieť vracať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, predpokladám, že váš apel morálny a etický bol všeobecného charakteru vo vzťahu na požiadavky komisára a že to platil rovnako pre obe kandidátky, ktoré tu sú, lebo tak v podtóne som tak cítil, že ste síce chceli deklarovať všeobecné požiadavky, ale bolo cítiť, že ste priklonená na jednu stranu, čo vám nezazlievam, je to úplne, úplne normálne.
Také moje osobné vyjadrenie, ak ste teda zúžili ďalej väčšinu na problematiku rómskych detí. Prežil som skoro celé svoje detstvo aj s Rómami, ktorí boli mojimi najlepšími kamarátmi, pretože tie detské, ako sa hovorí, pestvá sme robili s veľkou obľubou spolu. A naozaj boli najlepšími kamarátmi. Povedali ste tu ale niektoré veci, ktoré komisárka určite ani z hľadiska kompetencií, ani svojich možností nenaplní. A to je úloha štátu. To sú veci, ktoré, či už je to dopravná infraštruktúra, či sú to školské alebo kultúrne ustanovizne, alebo vôbec celý, celý spôsob, ktorý by mal ovplyvniť život Rómov, je v rukách štátu. A komisárka je podľa mňa alebo komisár taká nadstavba, ktorá by tam mala dozerať a žiadať čosi. Ale určite to nevyrieši, ani napriek akýmkoľvek morálnym alebo etickým kvalitám.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyňa, ak by som bol škodoradostný, tak by som si povedal, pokračujte a nahnevajte ešte aj tých ostatných občanov, ktorých sa vám doteraz nepodarilo nahnevať. Ale keďže nie som škodoradostný, predkladám tu návrh, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona.
V tejto súvislosti chcem povedať jednu vec, v súvislosti s tým, že som z okresu Topoľčany, že neviem si celkom zdôvodniť, prečo by mal byť Okresný súd v Topoľčanoch zrušený. Keďže bol, patrí k tým historicky vytvoreným súdom ešte v 19. storočí, tento konkrétne 1872, prežil Rakúsko-Uhorsko, Prvú česko-slovenskú republiku, vojnový Slovenský štát, prežil po ´48., po ´68., po ´89. a zrazu v tomto období sa hľadajú dôvody, prečo by mal byť zrušený. Nesúhlasím s tým a, samozrejme, s podporou mnohých občanov tohto okresu.
Ale nie je to to najpodstatnejšie čo tu chcem povedať.
Položil som si otázku, prečo sú všetky pokusy a reformné kroky jednotlivých rezortov tejto vlády také kontroverzné vo vzťahu k verejnosti. A to už sa nedotýka len tohto návrhu zákona a ani pani ministerky, ale trošku širšie. Podľa môjho názoru je to preto, že táto vládna koalícia ani len nepohla s reformou verejnej správy, ktorú má v programovom vyhlásení vlády. Myslím, že pani kolegyňa tu spolu so mnou je vo výbore pre verejnú správu. Ja na samom začiatku tohto volebného obdobia, sme všetci, koalícia aj opozícia, vehementne hovorili o tom, aké reformné kroky, aká komplexná reforma verejnej správy sa uskutoční. Nuž ale táto vládna koalícia ani len nepohla s reformou. Dneska nie je ani jasné, kto z členov vlády túto vážnu problematiku garantuje. Aj keď som už vtedy hovoril na začiatku, že to je téma premiérska. Ak sa tejto veci neujme premiér, tak sa reforma neuskutoční, pretože sa neuskutočnila ešte za žiadnej vlády.
Toto je ten veľký problém, pretože potom z toho vyplývajú konzekvencie rôzneho charakteru.
Vieme, že verejná správa je systémový prvok, ktorý zastrešuje vlastne celú správu štátu, či už štátnymi orgánmi, alebo samosprávou. Ale, samozrejme, zabezpečuje aj veci, ktoré sa dotýkajú služieb vo verejnom záujme. A tam z ústavy každý jeden občan má rovnaké právo na služby vo verejnom záujme a, samozrejme, aj výkon verejnej správy podľa kompetencií, najmä v regiónoch a najmä v obciach, pretože Slovensko je takto rozčlenené.
Čo z toho potom vyplýva? Vyplýva z toho, že každý rezort si vysvetľuje, keďže to nemá, ako sa hovorí, pána, si vysvetľuje po svojom, čo urobiť. Vnútro uvažuje, ja neviem, s tromi krajmi alebo štyrmi, stavebný zákon nám dokonca ide proti decentralizácii, pretože ide centralizovať kompetencie. To znamená, že ide od toho ´98 alebo 2000 roku úplne v protismere. A tak aj každý iný rezort postupuje podľa toho, ako si sám dokáže pripraviť veci a ako by mu to z hľadiska možno administratívneho čo najlepšie vyhovovalo. A tak je to, samozrejme, aj s nemocnicami, teda zdravotníctvom, a tak je to aj v prípade súdnej mapy.
Toľko len prosím, chcel som tento prvok, že tu absentuje komplexný prístup k verejnej správe, kde je organizácia výkonu kompetencií a potom z toho vyplývajú aj takéto veci, ktoré sa dotýkajú jednotlivých rezortov a v tomto prípade aj tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda, tvoje vystúpenie ma inšpirovalo zaujať stanovisko k dvom momentom, ktoré si v svojom vystúpení spomenul.
To prvé je, ten prvý moment je, keď si spomenul celý ten proces ohľadne prerokovávania a schvaľovania preletov lietadiel nad naše územie do vtedajšej Juhoslávie. Sedel som v tomto parlamente ako koaličný poslanec a musím vám povedať, kolegovia, že takými rečami, medovými, takými kvetnatými, ako sa nič nebude diať, niektorí to hovorili skoro tak, ako keby tie lietadlá holubice mieru mali prevážať. A všetko bolo, samozrejme, inak. Sám som vtedy ako koaličný poslanec hlasoval proti preletom. Mohol som si to dovoliť, pretože nikto na mňa neútočil, každý to rešpektoval.
To len chcem koaličným poslancom povedať, že môžu sa nebáť a môžu mať svoj názor, aj byť sebavedomí.
A ten druhý moment je, a to chcem teda všetkým, nechcem vám vstupovať do svedomia, vážení koaliční poslanci, ale ako ste najlepšie mohli vyvrátiť tie postoje, právne postoje generálneho prokurátora Žilinku? No asi tak, že by ste tu boli mu umožnili vystúpiť a, samozrejme, rozbili tú jeho správu, ktorú tu mal. Samozrejme, že ste to neurobili, pretože nikto z vás zrejme na to nemal a ani nemá. A to, že ste mu nedovolili vystúpiť, len potvrdzuje to, že ste nechceli, aby sa tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani poslankyňa vaše vystúpenie ma, priznám sa, veľmi potešilo, pretože sme spolu vo výbore pre verejnú správu. Potešilo ma z toho pohľadu, že ak človek, ktorý sa vyzná, chce objektívne povedať veci, tak takto to vyznie. To som veľmi rád.
Zaujala ma najmä tá časť, kde ste zvýraznili verejný záujem. Áno, veď verejná správa zabezpečuje služby vo verejnom záujme pre občana. To je jej poslanie a nazdávam sa, že je to výsostne to najdôležitejšie poslanie. Čo mi trošku chýba vo vašom vystúpení alebo chýbalo, keďže sa vyznáte vo verejnej správe, trošku do toho systému sa trošku postaviť. Veď tá samospráva dostala kompetencie v rámci reformy verejnej správy nejakým vývojom. Vieme, že sa na konci minulého storočia formuloval legislatívny a organizačný proces formovania verejnej správy najmä miestnej samosprávy a miestnej štátnej správy. A vieme aj, že teda vstupom do nového storočia ako nový štát pristúpil k významnej etape reformy verejnej správy a tam je treba hľadať to miesto samosprávy a na základe toho aj prijímať všetky zákony, celú legislatívu, ktorá nie je možná, ak ho má realizovať jedna súčasť verejnej správy, a veľmi výrazným spôsobom, aby nebola od samého začiatku účastníkom tvorby každej legislatívy. Pretože potom tu máme súdnu mapu, ktorá ide jedným smerom, máme tu zdravotníctvo, ktoré ide druhým smerom a tak ďalej.
Ďakujem.