Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Počas rozpravy pri prerokovávaní vyhlásenia Národnej rady k agresii na Ukrajine 25. februára tohto roku som povedal, podobne ako teraz pani poslankyňa Pleštinská, že mi je do plaču nad tým, že politici – všetci vrátane mňa aj tých, ktorých poznám, aj tu, aj v celej Únii – dopustili po 77 rokoch vojnu v Európe. Je to zlyhanie politiky, či si to budete vysvetľovať tak, alebo onak. Je to zlyhanie diplomacie. Hanbím sa za to a budem sa hanbiť do smrti. Ako mohla Únia, všetci predstavitelia bez toho, aby vyvinuli všetky sily k tomu, aby takéto čosi sa nestalo, dopustiť niečo také?
Inak, pán poslanec, to vaše vystúpenie beriem, je to z vášho pohľadu úplne normálne, len jednu poznámku. O charaktere Slovenskej republiky a tam, kde patrí, sa rozhodovalo niekedy v rokoch ´98 – 2002. Mimochodom, bol som vtedy vládnym poslancom v prvej Dzurindovej vláde, aj čo sa týka Únie, aj čo sa týka NATO. Takže berte to, prosím, do úvahy, nikdy sme nespochybnili a vždy hovoríme, že je to náš životný priestor.
Ďakujem.

V rozprave k tlači 1010 som podal pozmeňujúci návrh, ktorý týmto sťahujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem vám všetkým, páni kolegovia, ktorí ste s faktickými pripomienkami alebo poznámkami reagovali na moje vystúpenie. Chcem zopakovať, že som pokojným spôsobom tu postavil podmienky, ako politické strany vstupujú do politického diania v spoločnosti. A vy, ktorí ste to počúvali, si sami dávate odpovede na to, s akými hodnotovými orientáciami prichádzajú strany do spoločnosti, s akými výsledkami svojej programovej práce, akých ľudí pripravili na činnosť na ministerstvách, na iných ústredných orgánoch štátnej správy, aké, akú úroveň vzťahov prinášajú do spoločnosti.
Nazdávam sa, že ak ste si vypočuli tieto moje pripomienky k tomu, že čo politické strany robia a majú robiť, tak ste si zároveň dali aj odpovede, kto s čím naozaj do slovenskej spoločnosti prináša.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Dámy a páni, slovenský parlament po prvýkrát v histórii prerokováva otázku súhlasu poslanca Národnej rady do väzby na základe návrhu alebo požiadavky prokuratúry.
Je príznačné, že koalícia má snahu zjednodušiť celý tento proces, všetko to, ako to prebieha v parlamente, a rýchle schválenie. Nie je tu nič, čo by nejakým spôsobom dokázali sami sebe, možno pred zrkadlom zdvihnúť prst, že či tu náhodou nie je niečo, čo by tento proces nemalo tak zjednodušovať a mal sa posudzovať v súvislostiach? Nikoho netrápi, že v zdôvodnení sú napríklad aj otázky politickej činnosti? A to, že ide o lídra opozície? Nikoho netrápi napríklad, že sa, že je práve rok, keď bol šok v tomto parlamente, keď sa tu prerokovávala správa Slovenskej informačnej služby, ktorú po tom, ako nás šokovali tie kusé informácie o nej, prečítal v tom znení, ako bola, druhý najvyšší ústavný činiteľ v Slovenskej republike, predseda parlamentu?
Iste, po tom šoku sme čakali, že sa čosi udeje, že najvyšší ústavní činitelia aj pred nami poslancami, aj pred verejnosťou buď povedia, aké opatrenia sa prijali, aby niečo také sa už neopakovalo, alebo že to nie je pravda. Neviem nič, o ničom takom a aj dneska v parlamente, keď sa o tom už hovorilo, sme sa zhodli na tom, že ani pani prezidentka, ktorá sa zúčastnila toho rokovania, kde sa o veciach jednalo, na základe čoho potom bola pravdepodobne aj tá správa do parlamentu doručená, ani predseda vlády, ani nikto zo zodpovedných činiteľov, ústavných, neurobil nič. No a teraz, samozrejme, sme v zlomovom bode, pretože je tu jednoznačný útok na opozičného lídra, a teda na opozíciu.
Moji kolegovia tu poukázali na mnohé rozporné veci ohľadne zdôvodnenia tohoto návrhu veľmi podrobne. Keďže sú to naozaj rozporné veci, dovolím si v závere potom predložiť jednoduchý pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia, a toto svoje vystúpenie chcem sústrediť na zodpovedanie otázky, aké je vlastne miesto parlamentu v pluralitnom politickom systéme? Nie z pohľadu toho formálno-právneho hľadiska zákonodarného orgánu a najvyššieho ústavného orgánu, ale ako prostredia a priestoru, kde sa v praxi uskutočňuje politika poslancami zvolenými občanmi. Áno, politika. Toto je vlastne najvyššie kolbište ako vrcholná úroveň politickej činnosti politických strán. Dostať sa na túto vrcholnú úroveň mať poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je cieľom, dá sa povedať, každej politickej snahy, je to trvalou snahou dostať sa na túto vrcholnú úroveň a aktívne v parlamente pôsobiť.
Treba si dať otázku a ujasniť si v tejto súvislosti, keďže sme v parlamente, o čom vlastne budeme rozhodovať pri tomto návrhu? A treba povedať otvorene, pretože je tu zahmlievanie a mnoho kolegov a samozrejme aj médií ešte stále hovorí o tom, že ideme rozhodovať o, ako keby rozhodovať o zastavení trestného stíhania poslanca Roberta Fica.
Je to taká interpretácia a potom, samozrejme, z toho vyplývajú rôzne názory, že ideme vlastne ho postaviť do polohy nie takej, ako majú všetci ostatní občania, ale do nejakej inej. Samozrejme, ideme rozhodovať o vydaní do väzby, tak ako som už povedal, prvýkrát v histórii slovenského parlamentu, pretože to rokovanie, ktoré kedysi bolo o poslancovi Lexovi, keď ešte bola platná imunita poslancov, bolo o vydaní na trestné stíhanie, to znamená zbavenie imunity a nie o vydaní do väzby.
Ak som povedal, že parlament je politické kolbište, to najvyššie, ktoré je snahou všetkých politických strán dostať sa do neho, povedzme si aj takú, takú jednoduchú otázku, čo vlastne politické strany prinášajú? No určite prinášajú alebo mali by prinášať svoju hodnotovú orientáciu. Malo by byť jasné, že čo tá strana, aké otázky myslí ohľadne vzťahu k sociálnemu štátu, ohľadne otázok viery alebo cirkvi, otázky medzinárodnej politiky, medzinárodných vzťahov, ale aj všetky ostatné. Strany prinášajú alebo by mali prinášať do spoločnosti a do parlamentu aj výsledky svojej programovej práce v podobe programov k rozvoju spoločnosti a pokúsiť sa v politickej súťaži presadiť ich a prísť s nimi k rozvoju spoločnosti.
Tieto veci hovorím najmä preto, aby sme si konfrontovali, čo s čím prichádza a čo má, ako sa hovorí, v talóne, v batohu, ak prichádza na politické kolbište. V neposlednom rade je to prinášanie ľudí dostatočne pripravených na výkon funkcií na všetkých úrovniach verejnej správy a najmä na posty na ministerstvách a iných ústredných orgánov štátnej správy, ale aj iných funkciách, kde sa nominujú za štát. Samozrejme, že prinášajú, či chcú alebo nechcú, aj istú úroveň vzťahov do spoločnosti. A keď som nehovoril pri tých ostatných veciach, ale určite kolegovia najmä z opozície, moji kolegovia, ste si dali otázky možno na tieto niektoré odpovede, ale povedzme si, či už bola niekedy takto rozdelená spoločnosť, ako je teraz. A kto prispel k tomu, že táto spoločnosť je takto rozdelená a graduje to stále viac?
No a, samozrejme, ak strany toto prinášajú, tak potom svoju politiku presadzujú prostredníctvom politickej činnosti na rôznych úrovniach a rôznymi formami, či už je to tá centrálna tu v parlamente alebo je to na regionálnej úrovni, alebo na komunálnej úrovni. Zopakujem ešte raz, presadzujú prostredníctvom politickej činnosti, pretože to je, ako sa hovorí, tá najdôležitejšia vlastnosť z podstaty samých politických strán, že okrem toho, že sa organizujú samé vo vnútri ako strany, a tu tiež si treba povedať, kto je na tom ako, a navonok je to najmä v politickej činnosti. Ňou sa presadzujú všetky veci, ktoré strany chcú presadiť a samozrejme aj v tej politickej súťaži so všetkými ostatnými.
No a ako som už povedal v úvode, tá najvyššia úroveň politickej činnosti je tento parlament a centrálna úroveň politiky, kde, kde najmä prostredníctvom lídrov sa politickými nástrojmi, ktoré sú konferencie, tlačové konferencie, semináre alebo aj verejné zhromaždenia, a tým sa vlastne do spoločnosti dá prinášať posolstvo, alebo, alebo návrh jednotlivých strán.
Parlament je teda tým miestom, kde sa vo vzťahu k mandátu poslancov majú posudzovať politické súvislosti, najmä k právu slobodne vykonávať politickú činnosť. Práve táto parlamentná sieň je tou posvätnou, kde sa skladá sľub poslanca pred ústavou, a táto sieň má aj zaručovať slobodný výkon mandátu poslancov, okrem iných vecí, ktoré vyplývajú, samozrejme, aj z otázok právneho systému. A práve politické súvislosti aj v tomto dnes prerokovávanom prípade, ktorý sa dotýka nášho predsedu SMER-u - sociálnej demokracie Roberta Fica, treba podľa môjho názoru prerokovať tu, pretože žiadny iný orgán v systéme štátu nemá kompetencie hodnotiť obsah a formy politickej činnosti politických strán. Nemá, politickú políciu predsa nemáme.
Niektorí z vás, vážení poslanci a vážené poslankyne, prichádzate s tým, že nech sa rozhodne súd a Národná rada nemá robiť prekážky pre uvalenie väzby, to ale znamená, že súd v tomto konkrétnom prípade má posudzovať aj to, čo je a čo nie je politická činnosť? (Reakcie z pléna.)
V priebehu, v priebehu rozpravy tu zaznel aj názor, že ak poslanec nebude, ak Národná rada nebude súhlasiť s väzbou pre Roberta Fica, že stratí svoju legitimitu. Dovolím si za nás povedať, že náš názor je práve opačný. Parlament stratí legitimitu, ak po prvý raz v histórii rozhodne o tom, že bude súhlasiť, že aj politická činnosť je možná v posudzovaní orgánov činných v trestnom konaní. A nazdávam sa a chcem to tu povedať, že tento parlament stráca legitimitu z iných dôvodov. Ak mu ústava káže byť kontrolnou, plniť kontrolnú funkciu voči, voči vláde, ak mu ukladá prerokovávať veci ohľadne sociálno-ekonomickej situácie, rokovať o zásadných otázkach medzinárodnej politiky, sociálnej situácii občanov a ak to nerobí, tak tým práve stráca legitimitu.
A tu mi dovoľte poukázať na niektoré návrhy, ktoré práve pod vedením Roberta Fica boli predložené do tohto parlamentu ako výsledok politickej činnosti a, samozrejme, vždy boli zamietnuté. Či už to bolo na 13. schôdzi schválenie stanoviska k vypracovaniu národného plánu podpory, obnovy a odolnosti, to znamená Európska únia pre ďalšie generácie na roky ´21 až ´23, či už to bolo na 14. schôdzi prijatie uznesenia k okamžitým opatreniam odstraňujúcim negatívne dopady druhej vlny pandémie, či na 19. schôdzi, respektíve, pardon, 26. schôdzi návrh na prijatie uznesenia k ďalším problematikám v súvislosti s COVID-19, či už to bola 33. schôdza a návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k štátnej korupcii, či už to bola 37. schôdza, prijatie uznesenia k výraznému rastu cien elektriny, plynu, tepla pre slovenské domácnosti a malé a stredné podniky v roku 2022 a k rizikám pre príjmy štátneho rozpočtu pri sprevádzkovaní plynovodu Nord Stream 2, či už 43. schôdza na prijatie uznesenia k vážnym sociálnym dopadom výrazného rastu cien elektriny, plynu, tepla, k ohrozeniu finančných záujmov Slovenskej republiky v súvislosti s otvorením prevádzky plynovodu Nord Stream 2, 45. schôdzi k prijatiu uznesenia, kde sa žiada vláda o predloženie plánu na stabilizáciu stavu verejných financií od roku 2022, na 44. schôdzi prijatie uznesenia k posilneniu cenovej stability potravín, prijatia uznesenia k národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky prijať nevyhnutné opatrenia na ochranu poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, či už na 53. schôdzi prijatie uznesenia k vážnym sociálnym dopadom výrazného rastu cien energií a základných potravín, alebo 54. schôdza na schválenie uznesenia Národnej rady o vyhlásení referenda, ale aj 56. schôdze na prijatie uznesenia k vážnym sociálnym dopadom výrazného rastu cien energií a základných potravín, no a, samozrejme, na 61. schôdzi návrh na schválenie stanoviska k ohrozeniu strategických energetických záujmov hospodárstva občanov Slovenskej republiky o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie.
Toto sú veci, ktoré sú výsledkom politickej činnosti strany SMER a poslaneckého klubu, ktoré sa pod vedením Roberta Fica do parlamentu dostali a boli, boli predložené. Samozrejme, všetky boli zamietnuté. To znamená, ak hovoríme o legitimite parlamentu, ak neplnil parlament tieto rozhodujúce otázky, nenapĺňal, neprerokovával a odmietal všetky návrhy, ktoré k tomu smerovali, tak toto je ten najhorší prehrešok ohľadne legitimity slovenského parlamentu.
Dovolím si teraz predniesť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Faič, Vladimír, poslanec NR SR
... pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Vladimíra Faiča k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku svojich zistení pri prerokovávaní žiadosti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 22. apríla 2022, evidovanej pod číslom VII Gv 56/22/1000-15, o vydanie súhlasu Národnej rady na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1100 (správne: tlač 1010, pozn. red.).
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku svojich zistení pri prerokovaní žiadosti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 22. apríla 2022, evidovanej pod číslom VII Gv 56/22/1000-15, o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1010, znie:
"Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje
A.1. prerušenie rokovania o žiadosti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1010, za účelom vyžiadania stanoviska Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o spôsobe rozhodnutia o námietkach poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého sa žiadosť týka, a za účelom zistenia, či žiadosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nepredložil vylúčený vedúci prokurátor;
B. žiada
D.1. Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky
a) predložiť Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko o spôsobe rozhodnutia o námietkach poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého sa žiadosť týka,
b) predložiť Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko, či žiadosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nepredložil vylúčený vedúci prokurátor."
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Richter, súhlasím s tebou, že celú túto tému predloženia návrhu Generálnej prokuratúry na vzatie Roberta Fica do väzby je treba chápať v kontexte s celkovou situáciou, politickou, sociálnou, hospodárskou, aj medzinárodnou, aká teda je nevídaná na, nielen na Slovensku. Zároveň mi to dáva odpoveď na mnohé otázky, na mnohé otázky, ktoré súvisia, že je tu mnoho rozporov v samotnej koalícii na rôzne veci, že nie sú a neboli schopní doteraz predložiť žiadne veci, ktoré by sa dotýkali pomoci občanom v súvislosti so zdražovaním, v súvislosti s inými otázkami, ktoré budú mať dopad na sociálnu situáciu občanov, že tu sú mnohé iné otázky, ktoré tu dennodenne nabehujú, ale nie je v silách tejto koalície sa s nimi vysporiadať. Veď si to nakoniec mnohokrát pred médiami sami hovoria.
A toto všetko keď zoberieme do úvahy, tak samozrejmé, že sa hľadá politický nástroj, ktorý by nejakým spôsobom ukázal na druhú stranu toho politického kolbišťa, a to je na opozíciu. A toto, čo sa teda deje v tomto konkrétnom návrhu, naozaj nie je nič iné, len pokúsiť sa politicky zavrieť ústa lídrovi opozície, aby neprichádzal s vecami, ktoré sa dotýkajú postavenia občanov a ktoré sa dotýkajú celkovej situácie na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Zahorčák, tvoje vystúpenie je cenné najmä v tom, že si tu jasne a plasticky preukázal a zdôvodnil, že ak sa moc v histórii vždy rozhodla zatočiť s niekým, či už s nejakými skupinami alebo s konkrétnymi ľuďmi, tak vždy to, samozrejme, nasledovali, nasledovalo mediálne krytie, prípadne iných ľudí, ktorí to mali podporiť a ktorí jasne preukázali, že to tak musí byť bez toho, a by bol pripustený iný názor, iný pohľad na vec a aj iné myslenie, samozrejme.
Aj v tejto súvislosti v tejto téme, ktorú prerokovávame, som sa dočítal, že vlastne parlament by nemal váhať a mal by vydať Roberta Fica do väzby, pretože sa tým nenaruší, nenarušia počty poslancov v parlamente, pokiaľ sa týka jednotlivých strán alebo najmä teda koalície. No z tohto mi, pripadá mi to tak, ako keby poslanci v Národnej rade boli, boli nejaké kusy alebo, alebo teda ľudia, ktorí sú naskladaní a nespraví to po formálnej stránke žiaden prevrat v parlamente, pretože tie počty sú jasné. Tieto názory absolútne opomínajú, že parlament je vlastne najvyšším zákonodarným a ústavným orgánom, že tu má každý poslanec právo slobodného výkonu mandátu a že lídri politických strán, z ktorých je poskladaný parlament, majú právo na politickú činnosť a v politickej súťaži presadzovať svoje názory. Toto sa absolútne opomína a ísť takýmto spôsobom formálnym, že sa nenarušia počty v parlamente, to je čosi nevídané.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dávam si otázku, že či majú miesto v Národnej rade v rozprave takéto vystúpenia, ako predniesol pán poslanec Baška. Túto otázku si kladiem najmä ako reakciu na názory mnohých koaličných poslancov aj niektorých médií. Podľa môjho názoru bezpodmienečne má miesto takéto vystúpenie, pretože dáva do pozornosti mnohé informácie, ktoré sa inak občan nedozvie. Hodnotí úroveň správy štátu veľmi jasne v mnohých oblastiach. Upozorňuje na zavádzajúce informácie v mnohých otázkach, ktoré s tým súvisia. A, samozrejme, aj zdôvodňuje z pohľadu výkonu poslaneckého mandátu, že či poslanci majú právo hovoriť o tejto téme, keď nie sú právnici, ako sme sa mohli dočítať v komentári v jednom, v jednom médiu.
Ale veď parlament je politické kolbište. V parlamente sa hovorí o politických súvislostiach. V parlamente prebieha politická súťaž a v parlamente, samozrejme, má prebiehať aj zodpovedanie, položenie mnohých otázok a aj možnosť na ne dostať odpovede. No a z tohto pohľadu si myslím, že také vystúpenie, ako mal pán poslanec Baška, je absolútne na mieste a je treba, aby v Národnej rade, v pléne zazneli.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Som rád, že si, pán poslanec, zvolil taký komplexný prístup k poňatiu tejto témy a podal si tú výpoveď o tom, čo priviedlo vlastne vládnu koalíciu až k tomu, že chce opozičnému poslancovi zabrániť v politickej činnosti, uvalenie väzby, a poukázal si na to, že je to vlastne výsledok politickej činnosti strán tejto vládnej koalície a celej koalície.
Zaujala má tá časť, keď si hovoril o správe SIS, ktorá je podľa mňa takým zlomovým momentom. Je neuveriteľné, že v kauze, v ktorej, o ktorej oficiálne hovorí správa Slovenskej informačnej služby, nik oficiálne nevyhodnotil. Veď si to spomeňme, ako keby nebola. A spomeňme si na to, bol to šok, aspoň pre mňa teda veľký, keď sa tu prerokovalo v parlamente, že čo vlastne správa obsahuje a na záver potom, keď ju prečítal druhý najvyšší ústavný činiteľ predseda Národnej rady Slovenskej republiky, bol to skutočný šok. A čakali sme, že čo sa bude diať po tomto. Čo budú robiť ústavné orgány alebo ústavní činitelia? Čo urobí pani prezidentka? Veď sa zúčastnila prerokovávania tých vecí, ktoré, ktoré tam boli. A ide o škandál. Čo urobí predseda vlády? Čo urobia všetci zodpovední činitelia? Predsa ide o ohrozenie štátu, jeho demokracie, celého ústavného systému. Nikto nič. A sme teraz v zlomovom bode, útok na opozíciu.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Vážny, tvoje slová, ktoré si tu vyriekol v rozprave, som si konfrontoval aj s vyjadreniami najmä koaličných poslancov, ale aj niektorých médií. Naozaj stále pokračuje, pokračujú v prezentovaní názorov, že tento parlament ak nevysloví súhlas s vydaním Roberta Fica do väzby, zastavuje trestné stíhanie. Tento, tento zmätočný návrh alebo skôr by som povedal, že návrh, ktorý má zmiasť verejnosť, sa ale nezakladá absolútne na pravde, pretože trestné stíhanie pokračuje a parlament má rozhodovať o ďalšom, by som povedal, rozhodnutí alebo návrhu prokuratúry, ktorý má teda viesť Roberta Fica do väzby. Dáva sa tu dokonca za precedens rokovanie parlamentu a vydanie Ivana Lexu na trestné stíhanie, ktoré sa ale nedá s týmto absolútne porovnávať, pretože vydanie Ivana Lexu vtedy bolo na základe trestnoprávnej imunity, ktorá bola zakotvená v ústave.
To znamená, ak budeme teraz rozhodovať o tomto návrhu, nebudeme rozhodovať o vydaní na trestné stíhanie, ale budeme rozhodovať o akejsi nadstavbe k tomu, čo ešte mnohí koaliční poslanci chcú, teda nielen trestné stíhanie, ale aj do väzby, tak, aby sa opozičnému lídrovi zamedzila politická činnosť. Toto je úplne zjavné a každý, kto chce, tomu porozumie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zazneli počas rozpravy v tomto pléne aj také názory včera, že ak Národná rada nevysloví súhlas na väzbu pre pána poslanca Fica, že stratí legitimitu. Podľa môjho názoru Národná rada stratí legitimitu, ak prijme opačný postoj, ak bude vydávať pána poslanca do väzby. Tú legitimitu stratí tým, že v tejto, na tejto pôde posvätnej Národnej rady skladá každý poslanec sľub pred ústavou, že bude vykonávať slobodne mandát a tak ďalej, ale že získava zároveň právo mať ten mandát a pôsobiť v Národnej rade, čo mu zároveň umožňuje robiť politickú činnosť na najvyššej úrovni, na najvyššej zákonodarnej ústavnej, ale aj politickej úrovni v Slovenskej republike. Ak sa toto právo obmedzí, tak tým sa stráca legitimita Národnej rady a tá legitimita stráca sa aj tým, že počas celých týchto dvoch rokov sa ani raz v tejto Národnej rade nerokovalo o sociálno-ekonomickej situácii Slovenska, hoci takéto právo Národná rada má a boli zamietnuté aj všetky pokusy od opozície, ktoré k tomu smerovali. Týmto sa najmä legitimita Národnej rady pod vedením tejto ústavnej väčšiny tejto koalície... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)