Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Som rád, že sa rozprava aj faktické niesli vo vecnom duchu a vlastne sa nespochybnila, nespochybnil tento zámer, ktorý máme, kde chceme posilniť kompetencie ministerstva financií, ministerstva pôdohospodárstva aj Slovenskej obchodnej inšpekcie vo vzťahu k cenám a cenovému vývoju.
Niekoľko poznámok. Nazdávam sa, že je absolútne legitímne hovoriť o tom, či štát má, alebo nemá vstupovať do tvorby nástrojov, ktorými má ovplyvňovať cenový vývoj. Nazdávam sa, že tu nikto nepovie nikomu, že tu sú nejaké anarchistické strany. Ako hovoril pán Oravec, ide tu skôr o mieru, akým spôsobom sa jednotlivé politiky a, samozrejme, jednotlivé strany stavajú k tomuto, či chcú urobiť niečo, alebo skoro nič. Ak hovoril pán Viskupič o cenovej stabilite aj o tom, že Európska únia tento jeden fenomén zvýrazňuje a dáva ho na úroveň vývoja verejných financií a ekonomického rastu ako teda ekonomických nástrojov a veličín, tak to treba tak aj brať a k tomu vytvoriť aj príslušný mechanizmus.
Štát musí mať verejné politiky aj v oblasti cien a cenového vývoja, aj ekonomické a aj politické nástroje, ktorými má pôsobiť. Veď si povedzme otvorene. Obchod a podnikateľský systém funguje s cieľom dosahovať zisk. Samozrejme, aj uspokojovať potreby výrobkami, no ale štát a ja myslím, že aj poslanci Národnej rady sú súčasťou, cez verejné politiky sa musí zaoberať zvyšovaním životnej úrovne a sociálno-ekonomickým rozvojom štátu. Myslím si, že toto je hlavné poslanie nás a aj Národnej rady.
A ešte jednu poznámku. Aj v čase pandémií a posledné tri roky tiež tomu ukazujú, aké nástroje boli využité a čo sa vlastne nejakými pravidlami uskutočnilo. Už počas koronakrízy pravidlá stanovené verejnými inštitúciami postavili podmienky úplne diskriminačné pre podmienky predaja výrobkov pre malých predajcov, dokonca ich zatvorením. A úplne opačne, rozšírili priestor pre obchodné reťazce. Veď si to povedzme celkom otvorene, ak hovoríme o tom, že prečo je taká marža a prečo sú také zisky. No a samozrejme, že dá sa povedať, že s jedlom rastie aj chuť. A keď bolo zdražené, čo len všetko mohlo byť, tak predstavitelia záujmových organizácii s ministrom pôdohospodárstva uzavreli dohodu o udržaní cenovej stability potravín. No a tú cenovú stabilitu sa pokúšame dneska rozšifrovať a povedať, ako to vlastne je, aj s našimi návrhmi.
Toľko prosím, ešte raz prosím o podporu tohoto návrhu novely zákona. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Príjemný deň, dámy a páni, spolu s Richardom Takáčom predkladáme na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dôvodom predloženia návrhu je extrémne nežiaduci cenový vývoj životne dôležitých výrobkov a súčasne nedostatočná, resp. mizivá reakcia verejnej politiky v oblasti cien a cenových orgánov. Rešpektujeme skutočnosť, že v podmienkach trhového hospodárstva má štát obmedzené možnosti ovplyvňovania vývoja spotrebiteľských cien. Obmedzené však neznamená žiadne možnosti. Opakujem. Obmedzené neznamená žiadne možnosti.
Prvotnou príčinou ľahostajnej reakcie na skutočne extrémne nežiaduci cenový vývoj nie je absolútne nevhodná právna úprava v predmetnej oblasti, skôr polarizovaný pohľad na verejnú politiku v oblasti cien. Buď cenové orgány nevykazujú žiadnu aktivitu, alebo sa diskutuje o opačnom póle, to znamená, čo by v danej situácii urobila cenová regulácia. A tak to v tom celom priebehu vývoja Slovenskej republiky aj pokračovalo. Nakoniec sa úplne rezignuje na nástroje a opatrenia verejnej politiky v oblasti cien vrátane opatrení na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja a v lepšom prípade sa uplatnia alebo uprednostnia nástroje kompenzačné, čo sa, samozrejme, musí zaplatiť zo štátneho rozpočtu.
Účelom návrhu zákona nie je vstupovať do právnej úpravy opatrení na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja. Predmetom návrhu zákona je zdokonalenie právnej úpravy v pôsobnosti niektorých cenových orgánov, koordinovanejšieho postupu cenových orgánov a kontrolných mechanizmov vo vzťahu k reálnemu výkonu existujúcich kompetencií cenových orgánov.
Návrh zákona obsahuje zdokonalenie právnej úpravy pre uskutočňovanie verejnej politiky v oblasti cien, doplnenie ďalších kompetencií pre ministerstvo financií a najmä doplnenie pôsobnosti vlády v oblasti cien a cenového vývoja vrátane zavedenia štandardného nástroja správy predkladanej vládou Národnej rade Slovenskej republiky každoročne v prvom štvrťroku o cenovom vývoji dôležitých výrobkov, opatreniach na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja, plnení koncepcie cenovej politiky a uplatňovaní zákona 18/1996 Z. z. Súčasne sa vytvorí priestor pre uplatňovanie kontrolnej právomoci parlamentu voči výkonnej moci a verejnej politiky v oblasti cien.
Ku konkrétnym navrhovaným zmenám.
Prvá z nich sa dotýka koncepcie cenovej politiky. Ako už bolo zdôraznené, aj v podmienkach trhového hospodárstva úlohu ústredného orgánu štátnej správy v oblasti cien a cenovej kontroly plní ministerstvo financií. Tak je to vo veľkom kompetenčnom zákone. Z tohto jeho postavenia už viac ako dvadsať rokov vyplýva aj oprávnenie a povinnosť vypracovať koncepciu cenovej politiky. Táto koncepcia má významným spôsobom určovať podobu, vecné zameranie a mieru akčnosti verejnej politiky v oblasti cien. Na základe skúseností, ktoré mám z činnosti v zbore poradcov predsedu vlády v celom období našich vlád, zároveň viem, ako ťažké bolo doslova vydolovať koncepciu od ministerstva financií. Bolo to najmä preto, že ten vývoj o deregulácii a čo najmenšej úlohe štátu v tejto oblasti sa premietal v celej činnosti alebo celého vývoja Slovenskej republiky. Nová vláda, ktorá nastúpila v roku 2006, zahrnula vypracovanie tejto koncepcie do programového vyhlásenia a tak ho aj splnila.
Nachádzame sa na konci VIII. volebného obdobia, hovoríme o extrémne nežiaducom cenovom vývoji životne dôležitých výrobkov a o koncepcii cenovej politiky ani chýru, ani slychu. Aj z týchto dôvodov predkladáme túto novelu.
Jedným z najdôležitejších nástrojov verejnej politiky v oblasti cien je využívanie informačného systému, ktorý zároveň nezasahuje do trhového prostredia. Preto sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti ministerstva financií o každoročné predloženie informácie o výsledkoch využívania tohto informačného systému na vládu. Súčasne sa do pôsobnosti ministerstva financií dopĺňa kompetencia, aby za účelom vyhodnocovania vývoja cien zabezpečovalo súčinnostné väzby so Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Nakoľko vývoj cien má významný vplyv na vývoj životnej úrovne a sociálno-ekonomický rozvoj, je opodstatnené využívanie údajovej bázy generovanej štátnou štatistikou aj pre potreby cenových orgánov.
A nakoniec sa navrhuje zavedenie povinnosti ministerstva financií predkladať správu s návrhom riešení na prerokovanie vládou, ak nastane výrazne nepriaznivý cenový vývoj výrobkov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť ministerstva... v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Podľa existujúcej kompetencie ministerstvo pôdohospodárstva je povinné, ak nastane výrazne nepriaznivý cenový vývoj pri vybraných potravinárskych výrobkoch, všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť rozsah, spôsob stanovenia a ostatné podrobnosti nevyhnutné pre určenie ekonomicky oprávnených nákladov u predávajúceho. Za účelom zosúladenia verejných politík sa navrhuje, aby ministerstvo pôdohospodárstva informovalo o tejto skutočnosti Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. Neuplatňovanie tejto koncepcie zo strany ministerstva pôdohospodárstva, ak nastane výrazne, takýto výrazne nepriaznivý vývoj pri vybraných potravinárskych výrobkoch, je zrejmé a bez akejkoľvek reakcie vlády a, samozrejme, tiež Národnej rady Slovenskej republiky.
Ešte v apríli v roku 2022 sme spolu s kolegami poslancami Kamenickým a Tkáčom predložili návrh jedného veľkého uznesenia, ktoré malo riešiť tieto otázky, malo žiadať aj, ako plní kompetencie ministerstvo financií, pôdohospodárstva, vláda. Samozrejme, vládna väčšina odmietla čo len rokovať o tomto návrhu.
Rovnako ako tomu bolo u ministerstva financií aj u ministerstva pôdohospodárstva, sa navrhuje zavedenie povinnosti predložiť správu s návrhom riešení na prerokovanie vládou Slovenskej republiky v prípade výrazne nepriaznivého cenového vývoja pri predaji vybraných potravinárskych výrobkov konečnému spotrebiteľovi.
K Slovenskej obchodnej inšpekcii. Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie je upravená zákonom o štátnej kontrole vnútorného trhu. Súčasne podľa zákona o cenách je cenovým orgánom s odkazom práve na zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu. Za účelom zdokonalenia uvedenej právnej úpravy sa v § 4 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu rozširuje pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie. Rozširuje sa oprávnenie Slovenskej obchodnej inšpekcie ako cenového orgánu podľa zákona č. 18/1996 o cenách vykonávať cenovú kontrolu a uskutočňovať konanie o porušení cenovej disciplíny pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb konečnému spotrebiteľovi.
V § 10 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, ktorý upravuje spoluprácu obchodnej inšpekcie s orgánmi verejnej správy a združeniami na ochranu spotrebiteľa, sa dopĺňa úprava jej spolupráce s cenovými orgánmi, najmä aby sa obchodná inšpekcia podieľala na vypracovaní a uskutočňovaní koncepcie cenovej politiky, predkladala podnety na zlepšenie práv... na zlepšenie právnej úpravy a zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja a cenovej kontroly a podávala návrhy na zdokonaľovanie informačného systému. Vcelku sa jedná o zdokonalenie právnej úpravy inštitucionálnej roviny pre uskutočnenie verejnej politiky v oblasti cien.
Navrhuje sa účinnosť od, právneho predpisu od 1. augusta 2023.
Dámy a páni, záverom si dovolím zhrnutie.
Po prvé, vývoj cien, ich nekontrolované, neodôvodnené zvyšovanie má priamy vplyv na životnú úroveň občanov, rast chudoby, prehlbovania nerovností a zároveň má vplyv na celý sociálnoekonomický rozvoj.
Po druhé, v Slovenskej republike stále prebiehajú spory o úlohe hospodárstva v spoločnosti a samoregulačných mechanizmoch. Postupne tak došlo aj k znižovaniu vplyvu štátu na cenovú stabilitu. Časť politickej elity cieľavedome presadzovala a presadzuje názor o nezlučiteľnosti trhového hospodárstva a verejnej politiky v oblasti cien a cenového vývoja.
A po tretie, verejné politiky, ich obsah, subjekty, ktoré tam majú vyvíjať činnosť, musia mať zákonný rámec, jasne vymedzené kompetencie a nástroje. Tak to musí byť aj pri realizácii verejnej politiky v oblasti cien s cieľom zabrániť nežiaducemu cenovému vývoju.
Ďakujem za pozornosť a prosím o vašu podporu.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Dostál, vy ste tým svojim zdôvodnením spravili novú verziu zdôvodnenia konania vlády v demisii alebo dočasne poverenej vlády. Pretože ani premiér a ani jeden z ministrov doteraz nepovedal, že nemajú právo rozhodovať o všetkých veciach, o ktorých rozhodujú. Vy ste s tým prišli, že to vlastne je len tak, že teda vláda schválila čosi, čo sa nedá povedať ako ucelený materiál, ale len nejakú, nejakú formu možno úplne nekonkrétnu, toto predsa neobstojí. Je tu nejaký legislatívny proces a tam má každý svoje miesto bez toho, aby vláda neschválila nejaký, nejaký dôležitý materiál, či už zákon alebo, alebo nejaké iné veci, či už zmluvy alebo nejaké koncepcie, tak to nemôže prísť do parlamentu predsa, vy sám o tom veľmi dobre viete. To už potom fungovalo len predtým do ´89, keď nerozhodovali orgány výkonnej moci, ale rozhodovalo sa na Hlbokej. Ďakujem.