Videokanál poslanca

Dobrý deň. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tomuto zákonu, pretože ja hovorím, že pred vodou neutečieš, ale voda je základ, lebo keď ju nebudeš mať, tak, tak ako jedlo, skončíš. A myslím, že nechceme skončiť na Slovensku bez vody, keďže v súčasnej dobe patríme medzi krajiny, ktoré sa môžu hrdiť tými prírodnými vodnými danosťami, ktoré tu máme, a tu už nemusím hovoriť o iba prírodných tokoch, ale aj o tých liečivých minerálnych a ďalších.
Takže áno, bol tu, je tu zákon teda pozmeňujúci, ktorý hovorí o zákone o vodách a ja ako pozemkár musím povedať, že v prvom rade ma, samozrejme, bude zaujímať, akým spôsobom sa vysporiada to vlastníctvo k týmto pozemkom, a tomu sa budem venovať v druhej časti môjho vystúpenia. Ale v prvej by som chcel povedať, že áno, tie pripomienky, ktoré sme povedali či už na výbore, alebo tu v pléne Národnej rady v prvom čítaní, ako tu už, myslím, že kolega Čepček aj Kuffa spomínal, že padli na úrodnú pôdu, a veci, ktoré sa tu povedali, boli aj uskutočnené. Konkrétne napríklad to, že v prípade, že ak ohlási sa, ohlásenie vlastníka vodnej stavby na odstránenie, zmenu vodnej stavby nespĺňa podmienky podľa určitých odsekov, tak musí stavebnú úpravu uskutočniť na základe povolenia. Áno, to znamená, aby tam bolo celé to stavebné konanie, ktoré musí prebiehať.
Som veľmi rád, že dostalo sa aj do toho pôvodného znenia, ktoré tu už bolo v prvom čítaní, že prílohou, ak chceme robiť revitalizáciu, tak prílohou toho ohlásenia musí v prvom rade byť doklad preukazujúci majetkovoprávne usporiadanie dotknutých pozemkov, vlastnícke alebo iné právo. A hovorím, že zákon a usmernenie sa majú čítať od prvého riadka až po posledný a ten prvý je ten najzaväzujúcejší a ostatné sa majú ako dopĺňať, takže verím, že tak to budú chcieť aj pracovníci, ktorí budú mať v kompetencii túto revitalizáciu vodných stavieb a revitalizáciu ako takej ako krajiny.
Ja ju vítam, pretože momentálne asi ideme naprávať chyby, resp. chybné kroky minulého režimu, ktorý sa volal socializmus a socialistické zriadenie, ktoré, asi viete, tí, čo ste postarší, že sme tu mali tzv. Štátnu melioračnú správu, ktorá mala za účelom, by som povedal, zúrodňovať poľnohospodársku pôdu a maximálne sa snažiť z nej vyťažiť, tak jak to bolo na vzor Sovietskeho zväzu, aby sme tu mali. Takže Štátna melioračná správa bola v 90. rokoch zrušená a odvtedy aj tie jej, by som povedal, že majetky, ktoré ostali v teréne, a hovorím teraz o odvodňovacích detailoch a závlahových systémoch, ktoré tam máme, prakticky sa dostávali do rôznych rúk. Áno, máme teraz podnik Hydromeliorácie, štátny podnik, ktorý ale nezdedil, resp. nedostal do svojho vienka celú túto plejádu odvodňovacích a závlahových systémov. A napríklad aj Slovenský pozemkový fond, to len aby ste vedeli, má zhruba 60-tisíc hektárov odvodňovacích plôch na svojom... vo svojom majetku, ktoré boli, tieto detaily odvodňovacie zahrnuté z titulu, že Slovenský pozemkový fond v prípade privatizácie štátnych majetkov vlastne preberal ten majetok, či už budovy, alebo odvodnené a závlahové nejaké tie systémy, do svojho majetku.
Kolega Marosz, riaditeľ Slovenského pozemkového fondu, sa snaží s týmto majetkom nejakým spôsobom naložiť, aby mu nezaťažoval jeho konanie a jeho hospodársky výsledok, a zatiaľ sa mu to nedarí, tak verím, že aj túto vec dáme tomu do správy, ktorý to má v svojej kompetencii, a myslím, že Hydromeliorácie, štátny podnik, by to mali prevziať. To, že financie ani v Hydromelioráciach sa nejako veľmi logicky až tak neinvestovali a niektoré investičné dobré zámery ostávali tam niekoľko rokov, by som povedal, akože mŕtvy chrobák, to je druhá vec, ale nechcem to rozoberať, to je asi na inú tému.
Samozrejme, že pokiaľ udržíte vodu v krajine spôsobom meandrov, tak prakticky dáte šancu tej vode, aby jednak vsiakla a jednak aby sa mohla vyparovať, a tým pádom vymeníte mikroklímu daného územia, či sa niekomu páči, alebo nepáči. Najväčším chladičom teploty je rastlina a voda. Pokiaľ ju tu budeme mať, tak budeme mať aj tie klimatické zmeny, ktoré sa na nás rútia z každej strany, ako každý vníma, na celom svete a na celej planéte, prakticky budeme mať o to miernejšie. Žiaľ, ktorá generácia to skôr pochopí a bude robiť príslušné opatrenia, tak tejto sa tie klimatické zmeny v príslušnej váhe o to menej ako prejavia, a pokiaľ my si toto neuvedomíme, tak budeme asi veľmi ťažko zdôvodňovať našim ďalším generáciám, čo sme im to pripravili pre ich život.
Takže nechcem tu filozofovať, ale chcem povedať, že tú vodu musíme brať, ja ju beriem, akože je to priateľ a mali by sme ju zadržať hlavne tam, kde padne. Keď padne v horných partiách lesa, tak tam nech sú tie lesy a to je... a ten mach, ktorý ju tam zadrží. Keď padnú na poľnohospodársku pôdu, aby to nepadalo na ornicu, ale nech to padá na nejaký ten porast, ktorý na nej je, pretože najhoršie je, keď sa pôda dostane pod vodnú eróziu, a myslím si, že u nás máme oblasti cez úrad, geologický ústav Dionýza Štúra vyprofilované a cez naše výskumné ústavy pôdnej úrodnosti a ochrany pôdy máme vyšpecifikované územia vodnej erózii, ako je to náchylné, a myslím si, že tomu sa budem musieť tiež pri tej revitalizácii venovať, aby sme prakticky aj túto, by som povedal, vodnú eróziu zabránili... jej zabránili.
Teraz čo ma najviac... Ale keďže... takto, každý počin a každý nejaký úkon, mám za to, že by mal mať začiatok a koniec. Mal by tam byť ucelený celok určitých činností a súčinností určitých organizácií, jak to má byť, alebo odvetví, ktoré by mali ten daný cieľ napĺňať. Aj v tomto tu musím povedať, v tomto zákone sa budú stretávať asi viaceré aj odvetvia či už poľnohospodárske, lesnícke alebo ďalšie, aj kataster a ostatní, a pokiaľ sme rozbehli tú prvú etapu, to znamená, sme zadefinovali, čo je to revitalizácia, ako sa má robiť, kde sa máme ohlásiť, aké je tam povolenie alebo ohlásenie a ďalšie veci, tak mali by sme to zavŕšiť čím? No predsa zápisom do katastra nehnuteľností, aby skutkový stav, ktorý je v teréne, zodpovedal aj skutkovému právnemu stavu na listoch vlastníctva alebo užívacích listoch alebo správcovských listoch, ktoré sa tam potom ako užívajú, resp. ťarchy, ktoré sa na týchto listoch vlastníctva zavádzajú, a to by malo byť. Žiaľ, neviem prečo, ale na túto anomáliu, že my momentálne v súčasnosti ani nevieme povedať, že kto to má robiť, že aký proces by tam mal nastať, a prakticky vyzerá, že si prehadzujeme asi horúci zemiak z jedného rezortu, teraz hovorím konkrétne rezort pôdohospodárstva, rezort životného prostredia, úrad geodézie a kartografie, a ja som tiež inicioval počas môjho pobytu na ministerstve pôdohospodárstva, aby sme tento, takýto svízelný balík a to klbko, ktoré nikto doteraz nechcel rozmotávať, aby sme ho rozmotali.
Áno, určite veci sa pohli, ale neni to až tak, ako som si to predstavoval, a v súčasnosti musím povedať, že mám prísľub, a ten prísľub teraz hovorím verejne, že ešte v tomto volebnom období dopracujeme túto verziu toho, ja hovorím tomu špagát, že kto má dať podnet, kto má ísť na prešetrenie, kto má dať rozhodnutie, kto sa môže odvolať, kto to má zapísať, kto to má vrátiť, kto to môže verejnosti dať na predloženie, aby sme mali jasno, že to bude takéto ministerstvo, takýto úrad, takéto... takíto úradníci a nakoniec to skončí v katastri, pretože robiť ďalej nesúlad druhov pozemkov, a ideme teraz, asi registrujete, že idem aj do pozemkových úprav, lebo toto má veľa aj s pozemkovými úpravami, kde budeme robiť tú revitalizáciu krajiny. A tam sa to môže hlavne, by som povedal, využiť v súčasnosti aj tento, by som povedal, pozmeňujúci návrh, ktorý dávate do zákona o vodách. Tým pádom otvoríme trošku ruky, aby sme tú krajinu aj... urobili aj krajinotvornú časť v pozemkových úpravách, nie iba tu komasačnú.
Takže chcem apelovať, že aby ste aj do budúcna mysleli na tú bodku, keď budete robiť nejaké zákony. A u mňa tá bodka bude to, že do katastra zavedieme stav, ktorý bude hovoriť, že keď je tam vodná plocha, tak je vodná plocha. A pokiaľ je tam iba orná pôda, tak nemôže tam byť vodná plocha. Žiaľ, aj v súčasnosti, a to musím povedať, máme aj niektoré vodné nádrže, ktoré nie sú vôbec vysporiadané. A z tých veľkých spomeniem napríklad Oravu alebo Hričov, kde časť vodnej nádrže, ktorá spadá pod Slovenský vodohospodársky podnik, nie je majetkoprávne vysporiadaná. To znamená, nemáme ju zapísanú. A pritom vykazuje E-čkový stav, tam vykazuje, že je orná pôda alebo pasienok, a je to zaliate vodou. Vlastníci do dneska neboli odškodnení, takže to tiež apelujem aj na ministra z tejto pozície. Občania, hláste sa o svoj majetok, aby ste boli odškodnení, pretože vyzerá, že zatiaľ sme v tomto asi veľmi nepokročili. A veľa tých vodných plôch, ja viem o 97 takýchto vodných plochách, ktoré vôbec neboli vysporiadané, nie iba z titulu štátu, ani z titulu možnože nejakých obcí, samospráv a iných, by som povedal, užívateľov tejto vodnej plochy, ktorej majú v jednotlivých katastrálnych územiach.
Takže v takomto duchu, ale podporím a budem rád, ak to dotiahneme do konca v tom, ešte v tých troch schôdzach, ktoré ešte pred nami v tomto volebnom období majú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne.

Fecko, Martin, poslanec NR SR40.
Takže ďakujem. A žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, za toto tvoje vystúpenie. Nakoľko však si z praxe, ako tu spomenul aj kolega. Áno, keď chceme riešiť aj tie rómske osady, tak v prvom rade musíme riešiť pozemky. A ja som veľmi rád, že teraz aj za kolegu Mičovského, keď sme boli ešte na ministerstve, sa začala tá spolupráca od nejakého roku 2016, čo malo sa vysporiadavať pozemky pre nejaké energovody do jednotlivých osád, aby sa ich životná úroveň týchto obyvateľov tam zvýšila, tak objavili sme v rámci pozemkových úprav možnosti riešiť jednoduché pozemkové úpravy a po prvotných, by som povedal takých akože detských chorobách, vyzerá že pracovníci štátnych pozemkových odborov začínajú učiť jednotlivých koordinátorov ako na to majú ísť, akým spôsobom sa budú môcť tie eurofondy rozbehnúť v trošku väčšej miere aspoň v tej oblasti, v ktorej sú naši pozemkoví a lesní pracovníci za okresných úradoch zodpovední. A myslím si, že máme už aj svetlé príklady, kde prakticky sa to dá, len musíme možnože aj osvetu trošku zvýšiť, aj tých koordinátorov, aby vedeli čítať tie zákony. Pretože mnoho tých koordinátorov si to mýli a potom je, sú veľké prieky, úradníci nejdú konať, pretože nemajú základné podmienky splnené. Takže pokiaľ by sme toto odstránili nejakou tou či už osvetou, alebo nejakou možnože aj tou, tým nejakým školením, tak by sa aj tu pohli veci, aby sme mohli mať pozemky pre dané siete, ktoré tam potrebujeme dotiahnuť. Čo už odpad, elektriku, vodu, cesty, aby sme mali vyriešené.
Takže verím, že to zvládneme ešte aj do konca volebného obdobia aspoň časť z tejto agendy, ktorá bude veľmi ťažká, ale potrebné aby sme ju vyriešili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem, že ste reagovali na mňa, kolegyne a kolegovia. Áno, ostali tam ešte nejaké nezodpovedané otázky a stále budem hovoriť, že to vlastníctvo od 24. júna 1991, odkedy je zákon o pôde, nikto bez vášho súhlasu nemôže užívať pozemok, a to je jedno, či je lesný, alebo poľnohospodársky, a pokiaľ je to vo verejnom záujme, tak iba, viete, v akom rozsahu a za akú náhradu.
Pán Suja, myslím si, že ja mám svedomie čisté, a to, to, čo som tam nariadil, prikázal, podpísal, za tým si stojím. A aj na mojich nejakých teraz už viac-menej prednáškach, ktoré robím, si, som konfrontovaný a vysvetľujeme to, takže nebojte sa, hore si to potom povieme, čo sme tu robili, keď sme boli v Národnej rade, vy na jednej lodi, my na druhej lodi a naopak.
Takže berte takto, že v takomto duchu ja beriem tento život, že týmto životom to nekončí. Ešte pôjdeme tam niekde, kde to budeme mať svedomie voči svedomiu a tam si to budeme hovoriť, ako sme to tu všecko riadili, keď sme dostali tú možnosť byť medzi stopäťdesiatimi poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Dobré popoludnie. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, tiež kvitujem, že máme aj takýto zákon na tejto schôdzi, a myslím si, že, ako tu už bolo spomenuté mojimi predrečníkmi, tá 130-ročná história si zaslúži, aby mala aj ten legislatívny rámec príslušný dobe.
Aj v mojej rodine mám z manželkinej strany veľa turistov. Ja som tiež ako ornitológ, takže tiež chodím po krajine a tiež som veľmi rád, keď vidím, že sú tam chodníky označené, a vieme, kam máme ísť. Chcel by som sa k niekoľko otáznikom, ktoré mi vyvstali, keď som celý tento zákon ako čítal. Je to asi okolo päť nejakých takýchto otáznikov, a preto by som, aby sme to zbytočne nenaťahovali, začal hneď.
Všade charakterizujeme, že ide o vlastníka, nájomcu alebo správcu, že majú nejakú kompetenciu k niečomu sa vyjadrovať. Ja sa pýtam, je to v pomere rovnocennosti alebo v pomere, že prv vlastník, až potom užívateľ a správca, lebo jakonáhle pôjdeme takto, tak vlastne vlastník sa nedozvie, keď správca dá súhlas alebo užívateľ dá súhlas na niečo, a vlastník sa ani nedozvie, kde sme sa na mojom pozemku, čo sa tam stalo, akým spôsobom, takže to by som chcel vysvetliť, aby to bolo jasné. Oni to tam uvádzajú vo viacerých paragrafoch, a myslím si, že je to... socializmus už tu bol, a myslím, že tá demokracia a ochrana vlastníckeho práva aj v tomto zákone mala mať tú, to čelné postavenie.
Ďalej. Hovorím o turistických trasách. Samozrejme, hovorím aj o pútnických miestach, vodných, cyklotrasách a ďalších, ktoré charakterizujeme turistickými trasami, a hovoríme o tom, že kto má tam možnosť napríklad aj ukladať pokuty. Krásne sme tam vymenovali Stráž prírody, lesná stráž, vodná stráž, rybárska stráž, Horská záchranná služba, príslušníci Policajného zboru a obecnej polície, bodka.
A ja sa pýtam, kde je poľná stráž? Máme ešte aj poľnú stráž, ktorá síce neni v rovnakom nejakom rozpoložení počtom alebo nejakých kompetencií ako nejaký Policajný zbor alebo Horská služba, samozrejme, ale áno, máme aj poľnú stráž a je riešená v zákone z roku 1994, v 255, to znamená, že bol by som veľmi rád, keby sme aj toto tam doplnili, lebo môže sa stať, že tí vlastníci sa môžu zgrupiť na poľnohospodárskej pôde a takúto poľnú stráž si vytvoriť, majú na to možnosť. A pri súčasných, však viete, ako sa nám niektorým akože agropodnikatelia aj na pozemkoch bijú, pretože im niekto kradne úrodu a všecko možné, takže vyslovene im tá poľná stráž im ako dáva od roku 1994 možnosť urobiť tam nejakú tú stráž, ktorá bude aj, má dokonca aj právomoci zasahovať aj so zbraňou, aj svoju nejakú rovnošatu a všetko okolo toho. Len táto poľná stráž sa ako keby nám vytratili z nášho rezortu a viac-menej je to také ako hluché, takže bol by som veľmi rád, keby sme aj tú poľnú stráž do toho dali.
Ďalej, pýtam sa, hovoríme, že robíme nový register turistických trás. Pýtam sa, že keďže je to ako nový register, ako do neho budú zapisované staré trasy, lebo pri nových trasách máme tam nejakú kompenzáciu, aspoň mala by byť podľa tohto, jak som si to prečítal. Pýtam sa, staré trasy budú automaticky bez nejakej kompenzácie vo verejnom záujme nejakým spôsobom zapísané a je to nemeniteľné, vybavené a zisťujeme, že prakticky nič by tam nemohlo sa s týmito trasami diať voči vlastníckemu právu a nejakému tomu odškodneniu toho vlastníka, ktoré, obmedzenie možnože už na tých starých trasách takisto existuje, ale tá kompetencia zatiaľ som ju, som ju tam nenašiel, že by sme aj tie staré trasy, takže vysvetlenie, aký majú vzťah staré turistické trasy v tom širšom, najširšom ponímaní, ako to tento zákon charakterizuje, a nové, ktoré vznikajú, verzus odškodnenia vlastníkovi alebo tomu správcovi, alebo tomu užívateľovi.
A pýtam sa, či každý rok ako podľa tohto zákona, že každý rok sa môže prihlásiť, zas si pamätám, vlastník, v jednom prípade tam je proste už iba vlastník, niektorým je aj, aj správca aj tento, aj ďalší, aj ten užívateľ, že môže sa prihlásiť za minulý rok, v ďalšom roku si môžte ako pýtať kompenzáciu za to. Tak sa pýtam, že či tá kompenzácia bude do nekonečna u tých dajte tomu, že čo budú noví, pretože keď je nová trasa, tak nehovoríme, že do desať rokov sa to bude vyplácať alebo jednorazovo bude také vyplácanie, že sa to vykúpi, alebo neviem, čo sa urobí, a tým pádom je to vybavené. Ale stále proste beriem, že to bude permanentne sa platiť tá ujma, ktorá z umiestnenia takejto trasy turistickej v tom najširšom zmysle slova na jeho pozemku sa stane.
Takže to sú také otázky, ktoré momentálne som v tomto zákone nemal zodpovedané, a pokiaľ by ste, pani predkladateľka alebo aj pán spravodajca, mi na ne zodpovedali, bol by som rád, aby sme jasne povedali národu, akým spôsobom sa k tomuto, by som povedal, zákonu postavili. A myslím si, že, ešte raz hovorím, som za, aby sme aj turistov aj tých, ktorí nám budú zachraňovať životy, a ďalší na rôznych tých turistických trasách v najširšom význame mali podchytené aj legislatívne.
Takže ďakujem za tento podnet a za túto legislatívnu iniciatívu všetkým, ktorí sa k tomu pripojili, a rád by som, keby ste mi zodpovedali na tieto otázky.
Naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, Igor, zhodnotil si to tak, ako to navzájom cítime a tých dvanásť rokov, čo sme tu, ako to aj deklarujeme. Áno, ísť na samý koniec, to je to, ktoré si niekto nevie ani predstaviť a myslím si, že tam sa ukáže tá veľkosť toho voliča aj toho kandidáta do poslaneckých lavíc Národnej rady. Áno, musíme oživiť ten, by som povedal, demokratickú možnosť našich občanov, aby si uvedomili, že ich hlas môže byť rozhodujúci v danej chvíli, akého kandidáta kde môžme postaviť.
Správne teraz aj doplnil kolega, predkladateľ Šefčík, že okrem toho máme tam aj zníženie kvóra na referendum, kde ja hovorím, že prakticky podľa súčasne nastavených pravidiel vieme, koľko úspešných referend sme tu absolvovali a práve preto, že by si ľudia uvedomili, že tá sila možnosti rozhodovania je aj cez referendový nejaký inštitút, to hovorí, že tá demokracia sa tu vyvíja. My sme ešte veľmi ďaleko od tej, by som povedal, pragmatickej demokracie, kde každý hlas rozhoduje o tom, kde sa kto postaví. Áno, aj tým znížením kvóra keď sa zistí, že, ja neviem, 29 % ľudí príde a už sa rozhoduje o tom, kde 75 % si povie, že je to zlé, tak potom si poviem, tak nech, na druhé referendum pôjdem aj ja, pretože tá sila referenda sa prejaví v tom, že môj prehlasuje tých, ktorí momentálne hlasujú proti môjmu nejakému presvedčeniu, a toto si musíme uvedomiť, že môže aj na vlastných chybách, resp. aj na vlastnom, by som povedal, nejakom ublížení v tom referende si vyburcujeme toho voliča, aby išiel do toho referenda, resp. toho, kto má v tom referende sa ako uplatniť. Takže v takomto duchu a myslím si, že dokonca ja som za absolútny krúžok, že by to bolo bez nejakého toho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, členovia vlády, dovoľte, aby som tiež predniesol interpeláciu, samozrejme, vezmem to z nášho rezortu, takže na pána ministra Vlčana, keďže som pozemkár. A ďakujem veľmi pekne, že sme schválili tých 240 území na pozemkové úpravy, ktoré máme aj z minulého obdobia, že každých, každý rok tých 120 máme, ešte za pani Matečnej a ďalšie sú, by som povedal, pripravené a sú na to aj financie, hoci sme z plánu obnovy nedostali nič, ale myslím, že z iných zdrojov sa to bude financovať aj možnože v spolupráci s ministerstvom životného prostredia.
Každopádne práve tie pozemkové úpravy, ako hovorím ja, že sa skladajú z dvoch častí. Prvá časť je komasačná, druhá časť je krajinotvorná. A pri tej komasačnej, samozrejme, aby sme nevyhádzali, nevyhadzovali peniaze von oknom, pretože teraz to skomasujeme a o 30 rokov sa dostaneme do toho istého stavu, tak chcel by som vedieť, keďže sme v zákone 180 zadefinovali aj paragraf, ktorý hovorí o zákaze drobenia pozemkov, tak chcel by som vedieť, akým spôsobom sa to v praxi realizuje a nerealizuje.
Keď som volal notárom, dokonca aj vysokopostaveným, tak čo sa týka komory, tak niektorí mi povedali, že fíha, tak to ste ma zaskočili, a preto by som bol veľmi rád, keby ste mi dali určitý prehľad, nakoľko vyzerá, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka je príjemcom tohto príjmu, ktorý by mal byť teda na, za tieto drobenia pozemkov. Áno, pre občanov hovorím, že teraz sme to zvýšili, tú hranicu drobenia, z 2 000 m2 poľnohospodárskej pôdy na 3 000 m2, u lesnej pôdy ostáva tých 5 000 m2. Ale základná taxa je 2 ha, 20-tisíc hektá... 20 000 m2 a pod to by sa nemalo drobiť, až keď sa začne drobiť, tak vtedy už by mali byť nejaké tie sadzby.
Takže, pán minister, prečítam, myslím, že bude z nej jasné, čo od vás chcem, a týmto spôsobom by som, sme si ujasnili, ako sme prakticky v tom zákone 180, kde sme zvyšovali, teraz asi pred pol rokom sme zvyšovali sadzby z 10 % na 30 a z 30 na 60 %, či sa to nejako možnože aj prejavilo, resp. tie roky, ako sa to, to drobenie prejavilo aj v tých financiách, ktoré notári mali vyberať od tých dedičských a iných nejakých konaní, kde sa nevedeli dohodnúť, že ten pozemok ostane vcelku.
Takže, vážený pán minister, v súlade s ústavou a čl. 80 tejto Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov je nadobúdateľ poľnohospodárskeho pozemku alebo lesného pozemku v určenej výmere povinný zaplatiť odvod za drobenie pozemkov. Odvod je príjmom štátneho rozpočtu. Podľa § 22 ods. 4 citovaného zákona vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoví podrobnosti o podmienkach platenia tohto odvodu podľa ods. 1 a 2. Týmto nariadením je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 85/1996 Z. z. o podmienkach platenia odvodov za drobenie pozemkov. V zmysle tohto nariadenia odvod za drobenie platí žiadateľ prostredníctvom štátnej pokladnice na účet Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičová 12, Bratislava, a to bankovým prevodom alebo poštovou poukážkou. Odvod za vznik poľnohospodárskeho pozemku alebo lesného pozemku, ktorý vznikol z jestvujúceho pozemku vo výmere a za podmienok uvedených v zákone č. 180/1995 Z. z., ďalej len odvod, sa platí jednorazovo pred vkladom alebo záznamom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
To znamená, tu možnože ešte bude vstupovať aj kataster, že jakým spôsobom to tam, aj s kolegom Mrvom už máme nejaké prvé konzultácie, tak uvidíme, ako to vychádza u nich. V tomto smere je zaujímavé, že podľa § 22 ods. 2 zákona 180/1995 Z. z. účinného od 31. 8. 2002 bol odvod príjmom štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ak išlo o poľnohospodársky pozemok, alebo štátneho fondu zveľaďovania lesa Slovenskej republiky, ak išlo o lesný pozemok. Oba tieto fondy však zanikli. A neviem, či by nebolo dobré pouvažovať ich trošku aj oživiť a z tohto aspoň sčasti nejakým spôsobom revitalizovať tú krajinu aj cez ten poľnohospodársky a lesný pôdny fond.
Vzhľadom na uvedené vás týmto žiadam o vyčíslenie finančných prostriedkov zaplatených ako odvod od roku 1996 do dnešného dňa a to v členení podľa rokov, podľa okresov a podľa toho, či išlo o drobenie poľnohospodárskeho alebo lesného pozemku.
Pán minister, vopred vám ďakujem za vaše informácie, ktoré mne ako poslancovi Národnej rady budú veľmi užitočné do ďalšej práce. Takže ďakujem veľmi pekne a odovzdávam to písomne aj predsedajúcemu tejto schôdze.

Ďakujem pekne za upozornenie, pani kolegyňa, takže asi tak. No a aj napriek tomu žiadam o podporu tohto zákona a novely zákona, v druhom čítaní to môžme opraviť, keď bude potrebné, zatiaľ nevidím tú potrebu, takže asi v takom duchu.
Naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, takže sme vo finále, posledný návrh, dúfam, že nebude až taká búrlivá debata, lebo, hovorím, ide iba o legislatívno-technickú úpravu, ktorá hovorí o tom, že k 1. 1. 2023 Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, prestal, štátny podnik, prestal existovať a bol, by som povedal, priradený ako jedna z položiek Lesov Slovenskej republiky, štátnemu podniku. To znamená, v tomto zákone 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému majetku prakticky píšeme a vyhadzujeme slová „Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik" sa nahrádza slovami „Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik". Aby reálny stav bol aj so stavom právnym zosumarizovaný. Tak verím, že toto by nemalo vzbudiť až taký veľký ohlas, že by sme tu ešte museli sedieť ďalšiu hodinu a brániť tak ďalším kolegom, aby mohli prednášať svoje návrhy. Pretože dnes som nepredpokladal, že až takýto veľký časový dosah budú mať tie moje pozmeňujúce návrhy. Aj som rád, že sme sa trošku nad tým zamysleli a myslím si, že treba to riešiť, či sa niekomu páči alebo nepáči, do budúcna. A to je jedno, či budú mať koaliční alebo opoziční, ale treba tieto veci riešiť. Takže toľko z mojej strany.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za tú veľkú rozpravu, ktorá tu sa strhla pri ďalšom mojom pozmeňovacom návrhu. Iba asi jednu takú poznámku, že ako zabrániť tomu, aby zahraniční tu neišli a nefungovali u nás. No, vážení, my musíme v prvom rade vzbudiť záujem ľudí o pôdu, že ich vlastníctvo je to, ktoré by ich malo živiť. A pokiaľ máme 90 % v nájme, že negazduje na vlastnom, tak on viete jak, on si ten nájomca tú pôdu akože váži, hej, viete ako. Takže preto ja hovorím, že pokiaľ nebudú tu rodinní farmári, ktorí budú gazdovať na vlastnom, nie na prenajatom, na vlastnom, a preto robíme aj tie pozemkové úpravy, aby sme mohli každý pozemok sprístupniť, aby to bolo v jednej jednine. Aby sme nemali problém s tým, že niekto mi tam bude hovoriť, že musíš ísť do pod, pod, pod, podnájomnej zmluvy. To musí byť zmluva vlastník – užívateľ, keď už tak to je, viete ako. Lebo nakoniec zistíte, že nemáte ani koho za to, jak vám zdegradoval vašu pôdu, koho ani sankcionovať. A keď som sa pýtal pani Matečnej, že do akej kategórii tie podnájomné zmluvy máme robiť, donekonečna. No nehnevajte sa, to je čo, to sme sa kde dostali. Takže, pán Takáč, ja vám rozumiem, že sme na našom výbore za to, aby sme naše poľnohospodárstvo zvyšovali. Ale uvedomte si aj vy, v akom stave sme. A treba to riešiť, či sa vám to páči alebo nepáči.
Čiže v takomto duchu a hovorím jednu vec, že tento zákon tiež bude, dá sa povedať, že umožňovať, aby, jak som povedal na začiatku, tie eurofondy a ďalšie veci neprepadali z titulu nemožnosti manipulovania s ním, Slovenským pozemkovým fondom, ktorý spravuje štátnu pôdu a nezistených vlastníkov. Takže hovoríme teraz o tej štátnej pôde a myslím si, že tie neknihované pozemky si takúto nejakú vážnosť zaslúžia, pretože aj to tvorí portfólium majetku tohto štátu.
Takže chcel by som požiadať o podporu tohto, tejto mojej novely. Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem.

Môžem povedať, že bude to riešené tak, ako to bolo pred prijatím zákona o tom, že sme zakázali predaj neknihovaných pozemkov. To znamená, bude to v tom istom režime ako keď sme mohli, Slovenský pozemkový fond mohol skupovať všetky pozemky neknihované. Takže ten istý režim. Tam nič iné sme nevymysleli. Len to, čo bolo, sme zakázali. Tým pádom, či tam bude taký alebo taký, to takto už je v zákone, ktorý som čítal. Takže bude ten istý režim, ako bolo pred zákazom scudzovania týchto pozemkov. Nič viacej.