Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

26.10.2022 o 15:10 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 26.10.2022 15:10 - 15:10 hod.

Gábor Grendel
Pán poslanec Szöllös, chcete faktickú? Áno, takže nech sa páči. Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Benčíka, ako prvý pán poslanec Tomáš Valášek.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.10.2022 10:55 - 10:55 hod.

Gábor Grendel
S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Martin Beluský.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.10.2022 9:39 - 9:39 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Veľmi stručne. Cieľom tohto návrhu zákona je zaradenie Dňa obetí pandémie COVID-19, a to na 6. marca. V súčasnosti máme 21 pamätných dní v zákone, toto by bol 22.
Dôvodom prečo s týmto návrhom prichádzame je fakt, že pandémia COVID-19 mimoriadne ovplyvnili životy ľudí nielen na Slovensku, ale po celom svete. A samozrejme, najväčšiu traumu spôsobila rodinám, ktorým vzala ich blízkych. Čo sa týka počtu obetí, tak po celom svete ich rátame v miliónoch a na Slovensku podľa oficiálnych štatistík NCZI, teda Národného centra zdravotníckych informácií sme týchto obetí mali viac ako 20 tisíc. Za každým takýmto číslom sú však konkrétne osudy ľudí a ich pozostalí sa združili do občianskeho združenia Skutočné obete. A toto občianske združenie sa už niekoľko mesiacov usiluje o pripomenutie pamiatky svojich blízkych aj takouto iniciatívou, teda iniciatívou na schválenie pamätného Dňa obetí pandémie COVID-19 v zákone o štátnych sviatkoch.
Práve z iniciatívy tohto občianskeho združenia vznikol nápad, aby týmto pamätným dňom na Slovensku bol 6. marec, pretože to bol deň prvého potvrdeného prípadu ochorenia COVID-19 u nás na Slovensku. V tomto návrhu ide z môjho pohľadu o prejavenie istej empatie, ľudskosti. A myslím si, že naozaj je to najmenej čo môžeme pozostalým po obetiach pandémie na Slovensku urobiť.
Preto vás chcem touto cestou poprosiť o podporu tohto návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.10.2022 15:25 - 15:25 hod.

Gábor Grendel
Pani poslankyňa Anna Zemanová.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.10.2022 14:25 - 14:25 hod.

Gábor Grendel
Päť faktických poznámok na vystúpenie pána podpredsedu Blanára. Ako prvý pán poslanec Alojz Baránik.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.10.2022 11:10 - 11:10 hod.

Gábor Grendel
Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.

(Akt skladania sľubu poslanca.)

Cseh, Peter, poslanec NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.9.2022 18:40 - 18:40 hod.

Gábor Grendel
V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Filip Kuffa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.9.2022 16:25 - 16:25 hod.

Gábor Grendel
Berieme na vedomie. Pána poslanca Šudíka nevidím v sále, takže takisto stráca definitívne poradie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Želá si záverečné slovo pán navrhovateľ, pán minister zahraničných vecí? (Reakcia ministra.) Nech sa páči.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.9.2022 10:55 - 10:55 hod.

Gábor Grendel
Uprieť túto možnosť Fínsku a Švédsku by znamenalo uprieť suverénnym štátom ich suverénne právo rozhodnúť o svojej bezpečnosti. Teraz je čas ukázať na konkrétnom hlasovaní, či volanie po zahraničnopolitickom konsenze z úst predstaviteľov predchádzajúcich slovenských vlád boli len slová, alebo ich dokážeme v tomto parlamente potvrdiť aj skutkami. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.9.2022 10:40 - 10:40 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
46.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážený pán minister, táto rozprava krásne ukazuje, ako by sa zachovali jednotliví politici z tohto parlamentu, keby Slovenská republika bola napadnutá cudzou veľmocou s úmyslom odkrojiť si z nášho suverénneho teritória. Nebrániť sa, kapitulovať, to je, to je stratégia. Klobúk dolu, gratulujem! Ak nás naozaj sledujú predstavitelia diplomatického zboru zo Švédskeho kráľovstva a z Fínska, tiež by som ich chcel pozdraviť a chcem sa im na úvod veľmi pekne poďakovať, že aj bez členstva v Severoatlantickej aliancii sa rozhodli pomôcť Ukrajine brániť sa. Lebo je ľahké posielať protiraketovú obranu, zbrane a ďalšie systémy, keď viete, že nad vami stojí ten pomyselný dáždnik Severoatlantickej aliancie. Ale nad Fínskom a Švédskom tento dáždnik nie je a napriek tomu sa obidve krajiny rozhodli pomôcť Ukrajine brániť svoje suverénne teritoriálne územie. To je podľa mňa správny prístup.
Svoju rozpravu som chcel začať jednoduchou otázkou. Spomínate si, kolegovia, čo ste robili 24. februára tohto roka? Ono to tak totiž býva, že pri mimoriadnych udalostiach si zvykneme pamätať, kde sme boli, čo sme robili, ako sme sa cítili, keď sme sa o nejakej mimoriadnej udalosti dozvedeli. Ako príklad sa zvykne používať 11. september, vražda Jána a Martiny, a žiaľ, od 24. februára tohto roka aj neakceptovateľná a neospravedlniteľná invázia Ruska na Ukrajinu, na nášho priameho suseda. Za seba poviem, že ten pocit bol nepríjemný. Takýto agresívny ozbrojený útok nepredpokladali mnohí politici, diplomati, analytici. O čo horší by ten pocit bol u nás na Slovensku, v bezprostrednom susedstve napadnutého štátu, keby sme neboli členom Severoatlantickej aliancie? Ako bezpečne by sme sa dnes cítili? Tá dilema je veľmi jednoduchá. Zvyšuje alebo znižuje pocit bezpečia členstvo v NATO? Zvyšuje alebo znižuje schopnosť štátov čeliť podobnej agresii, ak zachovávajú neutralitu mimo Severoatlantickej aliancie?
Odpovede sú veľmi jednoduché. 24. február nám všetkým ukázal, aké dobré rozhodnutie bolo pred 18 rokmi vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Rozšírenie NATO o nové členské štáty je v súlade s bezpečnostnými záujmami Slovenskej republiky. Silnejšia Severoatlantická aliancia rovná sa silnejšie členské štáty. Teda silnejšie a bezpečnejšie Slovensko.
Vstup Fínska a Švédska do NATO je v našom strategickom záujme. Čo sú tie naše strategické záujmy? Tie sú napríklad zadefinované v bezpečnostnej stratégii, ktorú tento parlament schválil v januári minulého roka nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. V tomto strategickom dokumente sa o Severoatlantickej aliancii píše okrem iného toto: "Slovenská republika je súčasťou historicky najefektívnejšej politicko-vojenskej aliancie. V rámci Severoatlantickej aliancie, ktorú považujeme za základný pilier bezpečnosti v transatlantickom priestore a rozhodujúce fórum pre bezpečnostné konzultácie medzi spojencami, zdieľame bezpečnostný a obranný dáždnik vo forme kolektívnej obrany. Slovenská republika bude podporovať akcieschopné, politicky súdržné a vojensky silné NATO, prispôsobujúce sa a účinne reagujúce na tradičné a nové bezpečnostné hrozby a výzvy, s efektívnym odstrašujúcim konvenčným aj jadrovým potenciálom," píše sa v bezpečnostnej stratégii, ktorú sme schválili rok pred inváziou na Ukrajinu.
Členstvo v NATO ako strategickú záruku našej bezpečnosti nespochybňovala žiadna z doterajších vlád Slovenskej republiky, naopak, všetky sa zhodovali v tom, že Aliancia je spolugarantom našej bezpečnosti. Stačí sa pozrieť do programových vyhlásení jednotlivých vlád, ktoré tu boli pred nami. Počas osemnástich rokov nášho členstva v NATO tu panoval v tejto otázke absolútny konsenzus.
Pre našu dnešnú diskusiu je celkom užitočné si pripomenúť stanoviská jednotlivých predchádzajúcich vlád Slovenskej republiky. Citujem z programového vyhlásenia prvej vlády Roberta Fica, 2006 – 2010: "Vláda Slovenskej republiky považuje NATO za hlavného garanta euroatlantickej bezpečnosti. Vláda Slovenskej republiky bude podporovať pokračovanie transformácie Aliancie a politiku otvorených dverí NATO."
Programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej, 2010 – 2012: "NATO je hlavným garantom bezpečnosti Slovenskej republiky. Vláda sa bude usilovať o posilňovanie spojeneckých väzieb v rámci organizácie a o jej úspešnú transformáciu tak, aby bola schopná reagovať na nové výzvy a hrozby."
Druhá vláda Roberta Fica, 2012 – 2016: "Základom bezpečnosti Slovenskej bezpečnosti je Severoatlantická aliancia. Udržanie silnej transatlantickej väzby zostáva naším životným záujmom. Vláda bude aktívne presadzovať politiku otvorených dverí ako prostriedku na rozšírenie priestoru bezpečnosti a stability."
A nakoniec tretia vláda Roberta Fica, 2016 – 2020: "Za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO. Pre bezpečnosť Slovenskej republiky majú zásadný význam systém kolektívnej obrany NATO a spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ. Vláda bude prispievať k zvýšeniu ich potenciálu a kredibility. V rámci NATO bude presadzovať ako prioritu kolektívnu obranu a odstrašenie pri zachovaní ich flexibility vo vzťahu k plneniu ostatných základných úloh." Koniec citátu.
Dámy a páni, pristúpenie Fínska a Švédska je plne v súlade s politikou všetkých doterajších vlád Slovenskej republiky od nášho vstupu do NATO. To, že táto ambícia vyrušuje niekoho na východ od Ukrajiny, môže byť akurát tak zaujímavý argument do diskusie, ale každý štát má suverénne právo rozhodnúť, kam chce patriť a kde vidí záruky svojej bezpečnosti. Po surovom napadnutí Ukrajiny sa minuli všetky argumenty na opatrnosť v otázke rozširovania Severoatlantickej aliancie. Konflikt u nášho východného suseda, naopak, posilňuje pocit neutrálnych štátov, že ak sa nechcú stať terčom vojenského útoku, najvyššiu záruku aj ich bezpečnosti môže znamenať členstvo v NATO.
Skryt prepis