Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.9.2020 o 18:55 hod.

Ján Benčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2020 18:55 - 18:56 hod.

Ján Benčík Zobrazit prepis
Pán primár, nechcem vôbec spochybňovať mnohé veci, ktoré ste tu uviedli o škodlivosti určitých liečiv a prípravkov. V tom sa vyznáte vy, ale konečne to je všeobecne známe, že mnohé liečivá majú, samozrejme, aj negatívne účinky.
Ale chcem sa opýtať, či si uvedomujete, že takýmto, týmito svojimi postojmi vlastne povzbudzujete tendencie antivaxerského hnutia, ktoré pod rúškom teda len toho, že bojujeme len proti pokutám, vlastne spochybňuje očkovanie. A uvedomujete si, že to môže teda veľkému množstvu detí reálne ublížiť, keďže mamičky potom nečerpajú informácie od odborníkov, od lekárov ako ste vy, ale práve lovia informácie na internete v rôznych pochybných skupinách? A teda sa vás teda norm..., chcem opýtať, či ná..., či vy ako primár kliniky interného lekárstva Ústrednej vojenskej nemocnice Slovenského národného povstania naozaj spochybňujete očkovanie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2020 18:28 - 18:29 hod.

Ján Benčík
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2020 14:40 - 14:40 hod.

Ján Benčík
Ďakujem za slovo. Myslím, že takýto zákon mal, mal byť prijatý už dávnejšie, pretože akákoľvek propagácia a najmä verejná myšlienok či hnutí neonacizmu a komunizmu je pre mňa neakceptovateľná. Veľmi pekne ďakujem predkladateľom toho ná..., tohoto zákona a, samozrejme, ho s radosťou a hrdosťou podporím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.7.2020 9:47 - 9:48 hod.

Ján Benčík Zobrazit prepis
Áno, na všetkých životoch záleží, v tom má pán Mazurek pravdu. Keď však o ochrane životov nenarodených detí hovorí práve pán poslanec Mazurek, nemôže sa poslucháčovi nevynoriť pred očami obraz z roku 2015, keď luza vyprovokovaná jeho vulgárnym a agresívnym revom zasypala spŕškou skál deti, ženy a tri malé deti. Kde bol vtedy hrdina činkárne, prečo nechránil životy malých detí, pre ktoré mohol mať zásah skalou do hlavy fatálne následky? (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Tiež by ma zaujímalo, či rovnakú hodnotu má pre Mazureka život detí z osady, ktorej obyvateľov nazýval incestnými zaostalými poloopicami a degenerovanými špinavými parazitmi. V tomto kontexte sa mi v mysli vynára spomienka na repliku hrdinu životopisného filmu o spisovateľovi Jackovi Londonovi... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kotleba, prosím vás.

Benčík, Ján, poslanec NR SR
... Ten podobnému falošnému krasorečníkovi povedal túto vetu: „Tieto slová mi vo vašich ústach pripomínajú perlu na záchodovej doske.“
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.7.2020 15:55 - 15:56 hod.

Ján Benčík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne Jarovi Šeligovi za pravdivé pomenovanie reálnej situácie, ktorá sa momentálne odohráva v Národnej rade. Ide v podstate naozaj o divadielko zrejme s vopred dohodnutým koncom.
Zazneli tu argumenty teda, že niekto nie je prilepený na stoličke. Pričom celá vlastne tá kauza je o vlastne len o tom, že niekto na tej stoličke reálne prilepený je. A proste tak cíti, no.
Čo sa mňa týka osobne, zazneli tu poznámky od rôznych Černákových vojačikov. (Smiech v sále.) Ja osobne budem sa správať kontinuálne tak, ako som sa vyjadril 24. júna, keď pán minister Mičovský sa vyjadril, že po tomto by pán Kollár na, vo funkcii druhého najvyššieho ústavného činiteľa nemal zostať. Tak ja si to isté myslím od tej doby a nič na tom nemienim meniť, čo dokážem aj hlasovaním.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.7.2020 15:14 - 15:20 hod.

Ján Benčík Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítal otvorený list doktorandov vedeckých, pedagogických a ďalších zamestnancov Filozofickej fakulty Univerzity Komenského adresovaný všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
"Krádež a podvod sú spoločensky netolerovateľné a musia po nich nasledovať náležité sankcie, okrem iného ide hlavne o prvky, voči ktorým sa súčasná vláda zaviazala bojovať vo svojom programovom vyhlásení. Plagiátorstvo ako forma krádeže a podvodu je chápané ako neoprávnené prevzatie myšlienky, teórie, záverov, hypotéz, metafor a podobne, a to nielen úplne, ale i čiastočné. Autorský zákon podobný fenomén zachytáva napríklad v hlave štyri, kde hovorí o ochrane autorského práva.
V porovnaní s krádežou majetku sa môže zdať, že ukradnúť myšlienky je menej závažný delikt, no plagizovať znamená nielen odobrať zásluhy tým, ktorým právom patria, ale najmä obohacovať sa na ich úkor. Ide hlavne o etické zlyhanie, no zároveň o zlyhanie s právnymi konzekvenciami. Podľa toho, či niekto je, alebo nie je citovaný, sa rozhoduje, či je odborník, odborníčka, či si zasluhuje titul a či je vôbec členom, resp. členkou akademickej obce.
Preto akákoľvek rešpektovaná akademická inštitúcia plagiátorstvo odsudzuje a dbá o to, aby jej študenti a študentky robili to isté. Napríklad Univerzita Komenského v Bratislave vo svojom etickom kódexe v treťom oddiele jasne stanovuje, že netoleruje podvody falšovania a plagiátorstva vo vedeckovýskumnej a umeleckej činnosti a vo zverejnení jej výsledkov. V prípade porušenia etického kódexu môže Univerzita Komenského uplatniť príslušné právne kroky v akademickej, pracovnoprávnej, trestnoprávnej alebo disciplinárnej rovine. Plagiátorstvo škodí na rôznych úrovniach študentom, vedecko-vzdelávaciemu systému a napokon hlavne v praxi spoločenského života, na ktorú ich mal vzdelávací systém pripraviť.
Ak hlavní predstavitelia a predstaviteľky štátu s enormným dosahom na formovanie vzorov správania sami vytvárajú podvodmi, výhovorkami a krúžkovaním v zákonoch nemorálne precedensy, aký dopad môže mať toto konanie na chod inštitúcií, ktoré sa systematicky sta... (pozn. red.: nejasne vyslovené) pravý opak?
A ako je vôbec možné, že v 21. storočí na najvyšších miestach takej dôležitej spoločnosti, ako je politický priestor, sme neustále svedkami elementárnych etických zlyhaní, v tomto prípade do očí bijúceho plagiátorstva? Ako je možné, že po odhalení takýchto káuz sme svedkami toho, že dotyční predstavitelia nie sú ochotní prevziať aspoň elementárnu zodpovednosť za takéto konanie?
Ide o výsmech štandardom zdravej spoločnosti, dehonestáciu verejného priestoru, na ktorom sa ľudia podieľajú nielen raz za štyri roky pri volebných urnách, ale najmä svojím konkrétnym životom.
Opäť sme na posmech celému svetu. Už by sme konečne chceli žiť v krajine, v ktorej sa za našich najvyšších predstaviteľov nemusíme hanbiť.
Požadujeme preto okamžité vyvodenie dôsledkov u všetkých politikov, u ktorých sa akt plagiátorstva potvrdil. Na úrovni právnej, teda v zmysle prijatia právnej normy umožňujúcej odobrať akademický titul a následného odobratia titulov a nielen počas pôsobenia v parlamente, no predovšetkým na úrovni eticko-politickej. Na tej dotyčným zostáva vykonať jediný zmysluplný krok, ktorý je úplnou samozrejmosťou vo väčšine civilizovaných krajín - okamžité odstúpenie z verejných funkcií.
Treba si zároveň uvedomiť, že tento škandál je možno organickým dôsledkom dlhodobého nedostatku verejnej reflexie a absentujúcou implementáciou základného etického hodnotového systému naprieč celou spoločnosťou.
V tomto zmysle ide azda o prirodzený jav. Napokon, už Platón hovoril, že pokiaľ nebudeme participovať na veciach verejných, nakoniec nám budú vládnuť tí najhorší z nás. Z tohoto pohľadu môžeme dané verejné pochybenia vnímať aj ako dôležitú celospoločenskú lekciu, ako kritiku nás samých, pretože sme svojou nečinnosťou takýto neblahý verejný stav v prvom rade dopustili.
Koľko prešľapov a káuz sa bežne deje v akademickej obci, vo verejnej správe a v úradoch či podnikaní a pracovnoprávnej oblasti? Naučme sme sa teda, že v niektorých otázkach, v otázkach hodnotových či v otázkach verejného blaha, kompromisy robiť nemôžeme. V každej profesii a na každom mieste vnímame svoje konania a dianie okolo nás ako súčasť niečoho väčšieho. Snažme sa vybudovať vyspelejšiu, morálnejšiu krajinu. Vytvárajme zdravé spoločenské prostredie a snáď z neho raz vzídu ľudia, za ktorých sa vo verejnom priestore nebudeme hanbiť, no, naopak, budeme za nich vďační, že pozitívnym príkladom a spravodlivou legislatívnou aktivitou umožňujúcou spoločenskú očistu od klamstiev a podvodov.
S úctou dolu podpísaná neformálna skupina študentov vedeckých a pedagogických zamestnancov Filozofickej fakulty Univerzity Komenského."
A teraz pás slov za seba.
Vážený pán predseda, s úctou a pokorou, ale aj všednou naliehavosťou a nieže vyzývam, ale prosím, zachovajte sa noblesne, neľpite na funkcii, vzdajte sa jej, ste vo veku, keď máte život, či už osobný, alebo politický, v podstate pred sebou a verte tomu, že spoločnosť si vás zachová v pamäti podstatne lepšie ako v prípade, že na svojej funkcii budete ľpieť napriek tomu, že ste boli usvedčený z plagiátu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.6.2020 10:05 - 10:07 hod.

Ján Benčík Zobrazit prepis
Hovorí sa, že národ bez pamäte je národ bez histórie, pretože bez úcty k minulosti niet úcty k budúcnosti. Ak sa niekto nedokáže poučiť zo svojej minulosti, zo svojich chýb a zlyhaní, reálne mu hrozí, že tieto chyby bude znovu opakovať. Slovom, kto sa nedokáže poučiť z minulosti, musí si ju znovu prežiť. Preto je Ústav pamäti národa pre Slovensko s jeho zložitou minulosťou, keď Slovensko v nie tak dávnej minulosti zažilo dva zločinecké totalitné režimy, ktoré napáchali na tele a duši národa veľké škody, mimoriadne dôležitou inštitúciou. O to viac, keď aj priamo v parlamente máme poslancov, ktorí sú obyvateľmi obidvoch týchto zločineckých režimov, niektorí doslova obidvoch.
Ústav pamäti národa má preto v dôslednom bádaní o našej minulosti a zverejňovaní výsledkov tohto bádania moju podporu v prípade, že bude vo svojej činnosti pokračovať v duchu svojho zakladateľa Jána Langoša a nie v duchu svojich nedávnych pracovníkov Petranského, Lacka či Bobáka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.6.2020 17:50 - 17:51 hod.

Ján Benčík Zobrazit prepis
Len veľmi krátko.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Benčík, Ján, poslanec NR SR
K pánovi poslancovi Tarabovi, ubezpečujem vás, že o kresťanstve toho viem dosť, vy zrejme neviete o tom, o mojom pôvode.
Pani poslankyni Záborskej, výnimočnosť nedele nijako nepopieram ani nezľahčujem, len chcem povedať, že asi, že tá nedeľa nemá zrejme rovnaký význam napríklad pre vás a pre mňa a napríklad, čo ja viem, pre pána poslanca, ktorý sa tu priznal, teda prehlásil, že je ateist, že je ateista, o to mi ide vlastne.
Pán Beluský, že štát, štát nemá vstupovať do; my sme sa nepochopili zrejme. Nie, podľa mňa áno, do vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa je ingerencia štátu možná, tam ide o to práve, že napríklad tie príplatky bola ingerencia štátu, ale ja vravím, že štát by nemal vstupovať do vzťahu medzi predávajúcim a kupujúcim. Toto som mal na mysli.
Pán Kotleba, no neviem, nákupné centrá v tomto sa v podstate zhodneme, vy ich nemáte rád a ja očividne tiež ich nemám rád, ja nákupné centrá vzhľadom na môj vek a moje záujmy naozaj sú to posledné miesto, ktoré ma láka, tam ma človek dostane, možno dostane len hrubou silou alebo presvedčovacími metódami mojej manželky, ja radšej trávim čas v prírode. (Povedané s pobavením.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.6.2020 17:30 - 17:39 hod.

Ján Benčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, ak sa z nejakého širšieho hľadiska vyjadrím k navrhovanému zákonu, tak ako už viacerí spomenuli, obmedzenie či zrušenie nedeľného predaja nie je nejakou veľkou výnimkou a funguje to vo viacerých štátoch, ktoré sú úspešné a demokratické.
Ak mám povedať zo svojho osobného hľadiska, tak mňa alebo našej rodiny by sa prijatie, prípadné prijatie tohto zákona nejako nedotklo, pretože v nedeľu nakupovať nechodíme, stáva sa to veľmi výnimočne. Pamätám si jednu takú príhodu, je to už viacej rokov. Vracali sme sa od manželkinej mamky a zistili sme, chlieb na večeru zostal tam u nej, tak sme sa zastavili v Kauflande, no a v tom Kauflande sme stretli nemenovaného pána biskupa, ktorému sa stalo to isté. Bola to nedeľa. (Povedané s pobavením.) To len ako tak na osvieženie.
Napriek tomu, že sa necítim byť ani ateistom, ani kapitalistom, pre prijatie takéhoto zákona nemám pochopenie pre to, že nepovažujem za rozumné obmedzovať iných ľudí a vnucovať im svoj názor a najmä nie formou zákona, pretože s týmto návrhom zákona sú spojené aj isté ideologické konštrukcie. Fundamentalistické náboženské kruhy ho podporujú kvôli tomu, že z ich hľadiska ide takrečeno o znesvätenie nedele ako dňa určeného na návštevu kostola, a socialisti ho presadzujú kvôli údajnej ochrane pracujúcich pred vykorisťovaním zo strany ziskuchtivých kapitalistov. Tieto v podstate legitímne dôvody však narážajú v dnešnej dobe na realitu, ktorá je iná ako myšlienkové konštrukcie predkladateľov. Už dávno totiž nežijeme v dobe rurálnej selanky, keď sa podstatná časť obyvateľstva venovala poľnohospodárstvu. V dnešnej dobe početná časť zamestnancov rôznych profesií pracuje v odvetviach, v ktorých jednoducho z rôznych dôvodov musia pracovať aj v nedeľu alebo sviatok. Nejde iba o priemyselné závody s nepretržitou prevádzkou, kde výrobu jednoducho nie je možné zastaviť, ale o celý segment služieb spojených s cestovným ruchom, dopravou, ubytovaním, stravovaním, zdravotníctvom, kultúrou, športom či zabezpečením bezpečnosti a verejného poriadku. V tomto kontexte pracovníci obchodu, ktorých sa navrhovaná zmena týka, predstavujú iba neveľké percento, takže sa zákonne natíska otázka, prečo by práve oni mali byť zvýhodnení.
Iste, nakupovať v nedeľu či vo sviatok nepatrí k základným ľudským právam, ale pokiaľ je to po takomto predaji dopyt a je ochota tento dopyt uspokojiť, prečo sa do obchodného vzťahu medzi zákazníkom a predávajúcim má starať štát? My, ktorí sme tu žili aj pred rokom 1989, máme zasahovania štátu do našej súkromnej sféry viac ako dosť.
Čo sa týka argumentov z hľadiska kresťanskej viery, je mi jasné, že od čias ediktu cisára Konštantína sa za deň pracovného pokoja v civilizačnom okruhu s majoritným kresťanským vierovyznaním považuje nedeľa. Ak by sme však chceli byť puntičkárski, v samotnej Biblii o svätej nedeli nie je žiadna zmienka. Tretie božie prikázanie znie takto: Pamätaj, že máš svätiť sviatočný deň alebo pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni. Exodus 28: Pamätaj na sobotný deň, že ho máš svätiť. Deuteronómium 5.12: Zachovávaj sobotný deň, aby si ho svätil. V obidvoch prípadoch je reč o sobote, nie o nedeli, a dokonca aj dnes malá časť kresťanov, adventisti siedmeho dňa, svätí sobotu. U veriacich iných náboženstiev či ľudí bez vyznania ani nehovoriac. A iba pripomeniem, že podľa ústavy sa Slovenská republika neviaže na nijakú ideológiu ani na náboženstvo.
K argumentom socialistov odborárov brániť záujmy zamestnancov myslím, že kompromisom by mala byť klauzula o tom, že zamestnanec má právo odmietnuť prácu v nedeľu a zamestnanec ho kvôli tomu nemôže postihnúť. Lenže nie všetci zamestnanci sa bránia práci v nedeľu. Niektorým to vyhovuje kvôli príplatku za prácu, iným kvôli tomu, že uprednostňujú z určitých dôvodov voľno v iný deň v týždni. V obchodných reťazcoch pracujú na zmeny, a tak služba v nedeľu nepripadá vo všetky, na každý týždeň. INESS to spracoval a bolo to tu už povedané, v čom by to, aký dopad by malo toto zrušenie predaja na zníženie zamestnanosti, zníženie dostupnosti, brigádnický úväzok či na zníženie čistej mzdy.
K zákonu sa vyjadrila aj Iniciatíva slovenských maloobchodníkov, podľa ktorej nedeľné zatvorenie obchodov môže pripraviť o prácu niekoľko tisíc ľudí, preto by podľa nich malo byť zatvorenie obchodov počas nedele na dobrovoľnej báze. Každý zamestnanec by mal aj právo vyjadriť sa, či chce pracovať v posledný deň v týždni alebo nie. Maloobchodníci sa nebránia diskusii o zatvorení obchodov počas nedieľ, ale nerozumejú, prečo v týchto kritických dňoch by sa mala ekonomika ešte viac spomaliť. V aktuálnej situácii si obchodníci vážia každý jeden deň, kedy môžu dobiehať straty, ktoré vznikli núteným zatvorením takmer na dva mesiace. Uviedli v stanovisku pre médiá. Privítali by, keby otázku zatvorených obchodov počas nedele mohli vyriešiť zamestnávatelia so svojimi zamestnancami na dobrovoľnej báze. Navrhujú alternatívne riešenie, aby sa každý zamestnanec mohol pri nástupe do práce vyjadriť, či chce alebo nechce pracovať v nedeľu, a zamestnávateľ bude povinný túto voľbu rešpektovať. Podľa maloobchodníkov nie je nutné, aby štát násilím obmedzoval zamestnancov, ktorí chcú dobrovoľne ísť do práce.
A teraz niečo ku konkrétnemu, k konkrétnemu tomuto, konkrétnemu poslaneckému návrhu. V dôvodovej správe sa okrem iného píše: "Slovenská republika sa vo svojej ústave hlási k cyrilo-metodskej tradícii. Sv. Cyril a Metod na slovenské územie priniesli v reči ľudu vieru v Ježiša Krista, ako Božieho syna, a požiadavku podľa tejto viery aj žiť. K tomu patrí aj zachovanie nedele ako sviatočného dňa." Svätá ideológia! No a tuná potom ešte druhá, druhá strana mince: "Žiaľ, v našej republike existuje skupina bezohľadných, ziskuchtivých ľudí, ktorí by pracujúcich vyžmýkali do posledných síl a najradšej z nich zodrali aj kožu." Takto návrh ĽSNS spája argumenty obidvoch krajností.
Maloobchodný predaj je už aj dnes zakázaný počas štátnych sviatkoch vymenovaných v § 94 ods. 5 Zákonníka práce. Sú tam aj uvedené výnimky z tohoto zákazu v prílohe č. 1a. Namiesto pripísania nedele k týmto sviatkom zvolili poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko neobvyklú legislatívnu techniku. Za odsekom 5 pridali odsek 6, ktorý v podstate kopíruje odsek 5, ale netýka sa sviatkov, ale iba nedele. Zo zákazu maloobchodného predaja v nedeľu stanovili výnimky, ale ani tu sa neuspokojili s vymysleným, a teda prílohou č. 1a, ale pripojili novú prílohu 1b, ktorá okrem výnimiek už uvedených v prílohe 1a zavádza tri nové výnimky: Predaj pri ubytovacích a stravovacích službách, predaj pri prevádzkovaní športových zariadení a zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu a predaj pri organizovaní športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí.
Touto legislatívnou technikou sa im podarila zaujímavá vec. Vezmime si napríklad 5. júl 2020. 5. júl je sviatok svätého Cyrila a Metoda. Je zaradený medzi štátne sviatky, počas ktorých je zakázaný maloobchodný predaj už dnes, a teda podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce. V roku 2020 pripadá tento sviatok práve na nedeľu. Ak by sa návrh zákona schválil tak, ako ho navrhujú poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko, bol by maloobchodný predaj napríklad na športových podujatiach 5. júla 2020 podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce zakázaný a podľa § 94 ods. 6 Zákonníka práce povolený. Áno, dva odseky za sebou a podľa jedného sa niečo môže, podľa druhého nemôže. Nielen preto, ale aj preto tento zákon nepodporím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 4.6.2020 17:06 - 17:08 hod.

Ján Benčík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Ako Ružomberčan, ktorý žije v tomto meste 44 rokov, by som chcel pripomenúť výročie, ktoré síce nie je okrúhle a svojím významom sa nemôže rovnať udalosti, ktorej sté výročie sme si dnes pripomenuli, napriek tomu si myslím, že aj táto udalosť si zaslúži zmienku na pôde zákonodarného zboru Slovenskej republiky.
Dňa 4. júna 1939 vojaci ružomberskej posádky razantne vyjadrili svoj odpor proti režimu vazalského Slovenského štátu, ktorý vznikol po otvorenom nátlaku a z vôle vodcu tretej ríše Adolfa Hitlera. V tento deň vojaci po incidente v Hrabove, kde zbili a vyhnali členov Hlinkovej gardy a funkcionárov Deutsche Partei, vyvolali v meste vzburu, ktorú potlačili až privolané posily. Režim vzburu zatajoval a označoval ju ako výtržnosť. Išlo o najväčšiu protiľudácku rebéliu na území Slovenska až do vypuknutia Slovenského národné povstania.
Domnievam sa, že toto protifašistické vystúp... (Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.)
Skryt prepis