Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, málopočetné dámy a páni, sme tu, pretože opozícia navrhuje odvolanie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. V súvislosti s ňou vyslovila niektoré obvinenia, indície či podozrenia týkajúcich sa nielen jej samotnej, ale hlavne jej príbuzných. Treba ale dodať, že k opozícii sa v tejto veci verejne pridala jedna z koaličných strán, ktorá síce tvrdí, že spolu s opozíciou za odvolanie ministerky hlasovať nebude, ale jej konania a motívy, ktoré ju často k tomu vedú, sú pre námetom na zamyslenie.
Kontrola tých, ktorým občania vo voľbách zverili moc, predsa aby v ich mene správali krajinu, aby čestne a spravodlivo hospodárili s peniazmi, ktorými vo forme daní prispievajú na jej chod a bezproblémové fungovanie, na jej bezpečnosť a obranu, je svätým právom občanov, slobodných médií aj opozičných politikov. Potiaľto je všetko v poriadku. Občania, novinári aj opoziční či koaliční politici majú právo klásť otázky. Netreba však strácať zo zreteľa, či sú tie otázky relevantné, kto tie otázky kladie a v neposlednom rade aj to, či má na to morálne právo. Či vyslovením nepodložených obvinení nechce iba mútiť vodu, prekryť vlastné kauzy a pochybenia alebo dokonca odstrániť osobu, ktorá tým, ktorí ju obviňujú, prekáža.
Venujme sa teraz tým, ktorí odvolanie navrhujú, a ich morálnemu profilu či možným motívom. Nie je žiadnym tajomstvom, že po dvanástich rokoch vládnutia tu zanechali neblahé dedičstvo a dobiehajú ich následky toho, akým spôsobom spravovali im zverenú krajinu. Nejeden ich nominant či dokonca osobný priateľ sedí v kolúznej väzbe, čaká, ako to s ním dopadne, a možno uvažuje, či po vzore iných nezačne s vyšetrovateľmi spolupracovať a neuľahčí si vlastný osud. Nuž a práve to je nielen strašiakom, ale aj možným motívom útokov na ministerku, ktorá je ako keby personalizáciou boja za očistu súdnictva a prokuratúry.
Nezabudli sme, ako pred časom Robert Fico narušil slávnostný akt demisie svojej vlády bezočivým výrokom o tom, že nikam neodchádza, sprevádzaným nehanebným úškrnom. Tento cynický úškľabok sa nedá zabudnúť, najmä ak nám ho predseda SMER-u svojím konaním neustále pripomína. Jeho snahu po návrate však reálne ohrozujú najmä spomínaní nominanti a kamaráti, ktorí sú vo väzbe, a obavy z toho, či nezačnú „spievať“. A aj to, kto a kedy ich bude nasledovať. Preto jeho priam hmatateľná nervozita, preto jeho dojemná starostlivosť o podmienky vo väzbe, ktorá ho počas 12 rokov panovania netrápila o nič viac ako bzukot múch. Preto jeho neospravedlniteľné útoky na sudcov, prokurátorov či policajných vyšetrovateľov, ktorým sľubuje, že sa budú v budúcnosti zodpovedať, preto jeho útok na ministerku spravodlivosti, preto útoky na firmu jej nebohého otca, útoky na jej brata či spájanie s pokleskom jej nevlastnej sestry.
Obavy trojnásobného expremiéra v čase, keď neviditeľná ruka už možno píše na stenu to známe mene tekel, sú reálne a vedú ho čoraz k trápnejším útokom. Reálne sú preto, že nielen my si pamätáme, ako sa hlas podobný hlasu chvastal, že získal na činnosť svojej strany milióny vlastnou hlavou. Pretože si pamätáme, ako kvôli získaniu moci vytvoril koalíciu s Vladimírom Mečiarom, ktorý je spájaný s únosom prezidentovho syna a jeho ľudia dokonca s vraždou Róberta Remiáša. Tým istým Vladimírom Mečiarom, ktorému štyri roky pred tým v rámci predvolebnej diskusie sľuboval, že presadí prijatie zákona o preukazovaní majetku a Mečiarova Elektra prepadne v prospech štátu. A tiež to, že s jeho HZDS do koalície nikdy nepôjde. Ako to dopadlo, vieme a doposiaľ v jeho poslaneckom klube pôsobí nemenovaný poslanec Mečiarovho pochybného bratstva.
Pretože si pamätáme, ako dlhé roky blokoval zrušenie Mečiarových amnestií, brániacich výkonu spravodlivosti a ako ich zrušením nakoniec súhlasil iba pod masívnym tlakom verejnosti a možno s vedomím, že je už aj tak neskoro.
Pretože si pamätáme, ako spolu so svojou pravou rukou Robertom Kaliňákom verejne potupili a prenasledovali mladú študentku Hedvigu Malinovú, ktorá nakoniec bola nútená hľadať útočisko v zahraničí.
Pretože si pamätáme, ako s Kaliňákom verejne podporili policajtov, ktorí v Moldave nad Bodvou surovo mlátili Rómov, aj to, ako sa zastal Milana Mazureka, ktorý po jeho odsúdení za rasistické výroky na adresu Rómov. Trestný zákon pozná pojem schvaľovania trestného činu. Osobne nechápem, ako môže byť jeden poslanec za nejaký trestný čin odsúdený a inému, ktorý to verejne schvaľuje, sa neskriví vlas na hlave.
Pretože si pamätáme, že podľa spisu Gorila v Goriľom byte na Vazovovej ako jediný z aktívnych politikov popíjal svoju obľúbenú kolu práve Robert Fico.
Pretože si pamätáme, koho podnájomníkom bol v luxusnom komplexe Bonaparte na Napoleonovom vŕšku. Áno, bolo to v byte odsúdeného daňového podvodníka, pričom samotný expremiér neváhal hovoriť o iných ako daňových a pozemkových podvodníkoch napriek tomu, že za nič z toho neboli odsúdení. Hoci v súvislosti s tými svojimi sa často rád odvoláva na prezumpciu neviny.
A pamätáme sa aj na to, v akom stave byt zanechal, keď ho na základe dlhotrvajúceho tlaku verejnosti a médií bol konečne po rokoch nútený opustiť. Videl som v Ružomberku bytovku, v ktorej bývali členovia ruskej posádky, po ich nedobrovoľnom odchode tam tiež chýbali nejaké vodovodné batérie, umývadlá či záchodové misy. Ale s tým, v akom stave zanechal byt poslanec Fico, sa to porovnať ani zďaleka nedá. Jediné, čo to môže pripomínať, je Rím v roku 455, keď ho dobili vandali.
A pamätáme si aj to, ako počas volebnej kampane v roku 2016 vyvolával hystériu v súvislosti s utečencami, o ktorých masovom príchode nie je doposiaľ ani chýru, ani slyhu, slychu a pomohol tým dostať sa do parlamentu extrémistom.
Apropo, pán Fico, kde je a na čo slúži slávna protiimigrantská bariéra za milión eur, ktorú ste onehdy pred voľbami roku 2016 tak okázalo predvádzali s Kaliňákom v Rusovciach?
Pamätáme sa, ako predseda SMER-u svoju vládu vydával za hrádzu proti extrémizmu až to svojimi konšpiráciami o Sorosovi spolu so svojimi podržtaškami, najmä s obdivovateľom obskúrnych diktátorov, ktorý neváha vo vytváranom priestore pošpiniť a okydať kohokoľvek, koho si zoberie na mušku a nezastaví sa ani pred poškodzovaním národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky, stal jedným z nich.
Pamätáme si, ako Robert Fico nazýval novinárov hajzlovými pavúkmi, hyenami, jedovatými hadmi či špinavými protislovenskými prostitútkami a nikdy sa za to neospravedlnil. Dokonca ani potom, keď jedného z nich zavraždili a v súčasnosti má dokonca drzosť hovoriť v súvislosti s vraždou a nastavenými protestmi ako o plánovanom spiknutí za účelom zvrhnutia jeho vlády. Pretože si pamätáme, ako z bývalej mafiánskej milenky urobil svoju asistentku a hlavnú štátnu radkyňu, ktorú na hanbu Slovenska a svojej manželky vodil so sebou na rokovania s celosvetovo rešpektovanými autoritami, napriek ich oprávneným výhradám.
Pamätáme si kauzy ako pozemky v Slávkove, sociálne podniky pod taktovkou SMER-u, ktoré síce neprinášali veľký osoh sociálne odkázaným, ale o to viac ľuďom blízkym SMER-u. Mýtny tender, TIPOS, Paškove bačovanie v zdravotníctve, tetu Anku, maséra Kostku, predražené IT služby, Počiatkovu návštevu na jachte v Monaku vybavenú žltou kartou, Bašternáka, Norberta Bödöra a jeho výpalníctva a práčku úplatkov, tunelovanie agrodotácií, grófku Roškovú, BONUL a jeho kšefty, tunelovanie baní a balenie peňazí do alobalu, milé posedenia a bujaré oslavy v Zlatom kľúčiku.
Pamätáme si, ako mafián Kočner v Threeme nazýva nominantku SMER-u a bývalú štátnu tajomníčku svojou opičkou, ako táto za úplatky vybavila rozsudky a manipulovala súdy v jeho prospech a v prospech jeho ľudí. Pamätáme si aj šéfa Štátnych hmotných rezerv, ktorý o predsedovi SMER-u hovoril ako o svojom priateľovi. Toho, ktorého nominoval na Ústavný súd, kde aj sám chcel nájsť vytúžené útočisko a akiste z vrodenej skromnosti výhradne v roli šéfa súdu. Toho, ktorý usilovne zhromažďoval rezervy, síce nie pre štát, ale pre seba a svoju rodinu aj v podobe zlatých tehličiek.
Pamätáme si vašich nominantov, úplatných policajných prezidentov a ďalších vysokých policajných funkcionárov, ktorí skončili vo väzbe, ako sa ukázalo, boli hanbou Policajného zboru. Karel Kryl vo svojej piesni "Veličenstvo kat" napísal aj tieto slová: „Na rohu ulice vrah o morálce káže.“ A ja sa nemôžem ubrániť dojmu, že aj návrh SMEROHLAS-u, o ktorom tu práve rokujeme, sú tie slová, sa tie slová hodia ako uliate.
Plne podporujem ministerku Máriu Kolíkovú. Odmietam obvinenia na jej adresu.
A už iba doplním, že rovnako, ako bránim ministerku Máriu Kolíkovú, ktorá zastupuje poslanecký klub, ktorého som súčasťou, by som v prípade podobne absurdných obvinení zo strany SMER-u bránil aj ministrov iných koaličných strán, napríklad Jána Budaja, Ivana Korčoka, Richarda Sulíka, Jara Naďa či Milana Krajniaka.
V závere prehlasujem, že príspevok som si napísal sám, nič mi nediktovala ani nedopĺňala Mária Kolíková. Takže v reakciách si toto môžte ušetriť. Odporúčam inú, prípadne vtipnú poznámku, lebo keďže mu to nepísala Kolíková, ale písal si to sám, tak to tak aj vyzeralo.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
