Pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa v čo najvyššej možnej miere, ale bez zbytočných emócií vyhnúť osobnej rovine. Pokúsim sa preto najskôr odľahčenou formou a následne s plnou vážnosťou popísať situáciu, v ktorej sa nachádzame, ako aj svoj osobný postoj.
Režisérka Mariana Čengel Solčanská si všimla, že hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera je plánované na utorok 13. decembra, teda na Luciu. S týmto dátumom sa podľa našich ľudových zvykov spája množstvo magických obradov. Jedným z nich je napísať meno niekoho, kto nám škodí, na papierik. Čie meno by som tak ako prvé napísal ja, je zrejme jasné každému v tejto rokovacej sále. Nie preto, že by ten, koho myslím, škodil mne osobne či mojim blízkym, hoci pretože škodí nielen svojej strane, vláde, ktorú doposiaľ ovláda, parlamentu, kde má dostatok verných, nekritických a hlučných prívržencov, a sprostredkovane celému Slovensku, škodí nepriamo aj mne.
Tomu, koho meno by som na spomínaný papierik napísal, neprajem osobne nič zlé, iba skromne pripomeniem, že nebyť práve jeho, dnes by sme v tejto situácii neboli. Ak nám akútne hrozia všetky tie zlé veci, ktorý tu... ktoré tu spomínajú členovia vlády či poslanci okyptenej koalície, teda že ak vláda padne, ľuďom sa nedostane pomoci a budú sedieť v tme, v chlade a nebodaj aj hlade a na dôvažok bude nad nimi pomstychtivo práskať bičom Fico, ktorý prepustí všetkých svojich zo žalárov a nebodaj tam zavrie nás.
Nakoľko, ako je evidentné, apely pozostávajúce na jednej strane z uplakaných prosieb, na druhej obvinení a neraz aj urážok, sú neúčinné, prečo, páni kolegovia, neoslovíte toho, kto je hlavným hýbateľom každej udalosti od volieb v roku 2020 vrátane odvolávania vlády, aby v záujme Slovenska a jeho občanov prejavil dobrú vôľu, odlepil sa konečne z ministerskej stoličky a zachránil tak Slovensko pred vami prerokovaným smutným osudom.
Pokiaľ ide o mňa, pokiaľ by tak urobil a z vlády by si ako spoločníkov pribalil ministra vnútra a spravodlivosti, za odvolanie vlády by som ja osobne určite nehlasoval.
Zdôrazňujem, že je to môj názor, nie názor poslaneckého klubu, ktorého som členom. Včera v televíznej debate minister Naď povedal, že Igor Matovič svoju funkciu ponúkol členom poslaneckého klubu OĽANO, ale na výzvy SaS vraj určite neodstúpi. Nuž, ja nie som člen SaS a vzhľadom na vek a ako aj na to, že sa už v politike nemienim angažovať, už do žiadnej strany vrátane SaS nevstúpim.
Naviac pán minister priamo tu v sále opakovane povedal, že si ma vraj váži. Zopakovali to aj viacerí poslanci OĽANO. Ak je to tak, skutočne v dobrom a úpenlivo ho prosím, aby v záujme Slovenska potlačil svoje ego a z vlády odišiel. Ak tak urobí, dovolím si tvrdiť, že k odvolaniu vlády ani nedôjde. Priznám sa, že sa necítim dobre, keď tu dnes takto stojím. Necítim sa dobre preto, že členmi vlády, ktorú máme odvolávať, sú ľudia ako Rastislav Káčer, ktorého si pre jeho ľudské a diplomatické kvality nesmierne vážim, ľudia ako Ján Budaj, o ktorom priatelia ochranári hovoria, že je najlepším ministrom životného prostredia v histórii Slovenska, či Jaro Naď, ktorý je podľa mňa naozaj dobrým ministrom obrany a dôsledne stráži našu proeurópsku, proukrajinskú a euroatlantickú orientáciu.
No ale stojím tu napriek tomu, lebo inak nemôžem. Rovnaké slová pred 501 rokmi povedal istý mních vo Wormse pred cisárom Karolom V. a množstvom rímskych a cirkevných hodnostárov. Slová, ktoré poznačili históriu, povedal preto, že nebol ochotný odvolať to, čo predtým napísal. A rovnako ja, hoci ktorý sa s ním v ničom nemôže porovnávať, to hovorím preto, že rovnako nemôžem odvolať, zaprieť to, že som z vlastnej vôle a podľa svojho vedomia a poznania podpísal. Nemuseli by sme tu takto stáť, keby niekto vypočul apel, ktorý sám nazval ultimátom či vydieraním, správal sa racionálne a už v lete toho roku, keď koalícia na základe jeho rozhodnutia, zahodila ústavnú väčšinu a ocitla sa v menšine, sa bolo rozhodlo inak.
Ale mohli sme tu stáť už aj skôr, mohli sme tu stáť po marci 2021, keď Igor Matovič ponúkol poslaneckému klubu ZA ĽUDÍ svoj nápad. Ten pozostával v tom, nechať ministrov za SaS podať demisiu a následne vládnuť v trojkoalícii. Súviseli s tým ponuky kresiel a kadečoho iného. Neprešlo to vďaka jednej ministerke a šiestim poslancom z tohoto klubu, ako aj dvom, ktorí z neho už predtým práve kvôli Igorovi Matovičovi odišli. Vláda by už vtedy bola stratila ústavnú väčšinu a premýšľajme spolu, ako dlho by pri tom, ako klub OĽANO postupne opúšťali jednotliví poslanci, trvalo, kým by stratila aj väčšinu prostú. A čo by za krátko nasledovalo.
Pýtajú sa nás, čo nám urobil premiér Heger. Nuž problém je skôr v tom, čo neurobil. Nie nám, ale čo neurobil ako predseda vlády, ktorý je zodpovedný za jednotlivých ministrov, ako aj za vládu ako celok.
Je to už dosť dávno, keď v roku 1992 stál pracovník prezidenta Václava Havla, vtedajší generálny prokurátor Českej a Slovenskej federatívnej republiky Ivan Gašparovič. Hoci to netušil, bol tam kvôli tomu, že ako generálny prokurátor nekonal vo veci stíhania zločinov bývalého režimu, a poslednou kvapkou bola krádež zväzkov ŠtB v Trenčíne. Tieto dokumenty boli neskôr opakovane zneužívané premiérom Vladimírom Mečiarom. A Gašparovič ale netušil, že práve toto bude dôvodom jeho práve v tej dobe odvolania. Gašparovič po tom, ako prečítali odvolací dekrét, prekvapene zahabkal: „Pán prezident, ale ja som predsa nič neurobil.“ Václav Havel na to lakonicky povedal iba dve slová: „Právě proto.“ No a v tom právě proto je práve to, čo nazývajú bratia Česi jadrom kúzla, a to, kvôli čomu tu dnes takto stojíme, a je pred nami dilema, ako ďalej.
Ja môžem povedať za seba, že tak ako tu povedali kolegovia, zajtra za pád vlády, pokiaľ teda si pán minister, a teda reálne skutočný premiér pán Matovič nevstúpi do svedomia, a teda v záujme záchrany Slovenska nepodá demisiu, a ako som už aj povedal, nepribalí k sebe ešte minimálne dvoch ministrov, za vyslovenie nedôvery vláde, zahlasujem.
Ďakujem.
