Videokanál poslanca

Trestné oznámenia padli, keď rátam, na ten kamerový systém, trestné oznámenia, tie trestné oznámenia budú teda ešte v podstate nasledovať, lebo ak teraz, v tejto chvíli, aby som povedal presne, okrem kamerového systému ešte trestné oznámenie iné nebolo podané. Podané boli veľmi prísne forenzné audity, forenzný audit, ktorý má priniesť informácie o tom, akým spôsobom sa niektoré organizácie chovali, a z tých práve vyplynie takisto, ako aj z vyšetrovania NAKY, aké budú ďalšie závery a postupy.

Dobrý deň. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka je jedno z tých ministerstiev, na váhe ktorého spočíva množstvo hektárov našej krajiny. Jeho primárnou úlohou je krajinu samozrejme zveľaďovať, zabezpečovať, robiť to, čo sa od pôdohospodárov očakáva. Ale otázka bola postavená jasne a ja na ňu musím jasne odpovedať.
Denne prichádzame k poznaniu, že sme prevzali rezort v stave, ktorý môžem nazvať jednoznačne chaotický, katastrofálny, skorumpovaný. Viem, sú to silné slová, možno sa to ani nehodí, lebo nikdy nie je svet čierno-biely, ale, žiaľbohu, svet, do ktorého som vstúpil so svojimi najbližšími spolupracovníkmi, je naozaj oveľa viac čierny ako čierno-biely.
Denne prichádzame na nové a nové poznatky o tom, ako nehospodárne, nekalo hospodárili naši predchodcovia s verejnými zdrojmi. Je viac ako trestuhodné, že enormné finančné zdroje, ktorými disponuje toto ministerstvo, upozorňujem, jedná sa o stovky miliónov, sa nedostali k tým, ktorí ich potrebujú v takej miere, ako sa mali dostať, k tým, ktorí našu krajinu ozaj mozoľnatou a ťažkou prácou zveľaďujú a zabezpečujú to základné, potravinovú bezpečnosť Slovenska, dostatok kvalitných, zdravých potravín.
Netransparentné obstarávanie rôznych tovarov a služieb, nefunkčný manažment rezortu, nespravodlivé, krajne nespravodlivé rozdeľovanie dotácií a nastavenie schém, výziev, ktoré bolo viac ako účelové, neštandardné odmeny, vysoké odmeny - aj včera som musel rozhodnúť o zastavení mnohotisícových odmien, ktoré mali ísť riaditeľom podnikov, ktorí ich doviedli do katastrofálneho stavu - a na stôl som dostal včera ráno návrhy na ťažké tisíce odmien, ktoré jednoducho nemôžem pustiť, aj keď neviem, či sa nedostávam na hranu s urči..., s istými pravidlami, to všetko svedčí o tom, že posty obsadzované kamarátmi, kamarátmi, ktorí boli ochotní robiť, čo od nich mocní v pozadí očakávali, to všetko spôsobilo to zákonité z hľadiska technokratického, ekonomického, že sme prišli o obrovské zdroje. Obrovské zdroje, ktoré, viete, že to, čo sa teraz zjavuje na mediálnom trhu, to sú len také útržky z tej skutočnej kalnej rieky, ktorá prúdi pod týmto ministerstvom, a to, že niektorí ľudia sú dnes zadržaní a vyšetrovaní, napokon z dnešného rána informácia o 37 ľuďoch z prostredia zase štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, zrejme poznáte, len sa potvrdzujú tie rôzne informácie, o ktorých sme nechceli im veriť, že môžu byť pravdivé, o ktorých sme často počuli, že predsi iba kritizujete, a ono sa ukazuje a ukázalo sa, že pravda je ešte smutnejšia a vážnejšia.
No ale čo je ešte horšie, možno s týmito obrovskými prostriedkami unikla aj viera v to, že našu krajinu, tento rezort, jeho základné systémy je možné spravovať spravodlivo, že už sa nám viera v to, že krajina sa dá riadiť čestne, odborne a transparentne.
Mám tu veľa informácií a už vyberám z nich len to, že predchodcovia nám zanechali nevýhodné a predražené zmluvy, nevysporiadané pozemky, neukončené reštitúcie, enormné dlhy a pokuty a aj zamestnancov, ktorí sú často apatickí a naozaj neveriaci, že sa to dá inak. Často som sa v posledných týždňoch dozvedel, že vy ste už náš ôsmy minister a všetci ste boli približne rovnakí.
Nuž, chcem záverom povedať, že je určite množstvo ľudí aj v rezorte, aj práve tam, kde sú nasmerované naše úsilia, na polia, do lesov, ktorí sú čestní, pracovití, ktorí robia to, čo sa od nich chce, a ktorí sa nepodieľali na tých lumpovačkách, na tej bezbrehej korupcii.

Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, za všetky vaše vstupy. Možno si dovolím hlavne reagovať na opozičných poslancov. Ďakujem, samozrejme, aj svojim koaličným kolegom, že teda, to najpodstatnejšie, čo povedal pán poslanec Ferenčák, ďakujem pekne. To vy ste vystihli tú podstatu. Áno, nie slová, ale činy. No ale bojujeme tu slovami, takže v tejto chvíli tie činy musím nejakým spôsobom, tie budúce činy, nejakým spôsobom vložiť do nášho krásneho slovenského jazyka. A chcem vyhlásiť, že som už príliš starý na to, aby som sa tu pred vás prišiel hrať na nejakého sľubovača, ktorý tu potrebuje prežiť nejaké štyri roky alebo dva roky alebo koľko. Ak mám nejakú ambíciu a chcem nejaký honorár za túto službu, do ktorej som vstúpil, tak je to ten jeden jediný, aby sa naša krajina naozaj, nie zmenila úplne, to nepôjde, aby sa pohla k tomu potrebnému cieľu, ktorý tu zaznieva a za ktorý vám ďakujem, že sme sa na ňom stotožnili.
Využijem aj ďalšieho pána opozičného poslanca Petráka. Ďakujem. Poviem vám jed... takú, taký jeden príbeh veľmi krátky. Z dvoch veľkých niekoľkotisíchektárových majetkov. Dvaja, nechcem povedať latifundisti, dvaja úspešní muži, obidvoch by ste možno aj poznali; na jednom majetku nachádzam množstvo ciest, remízok, rôznych záhonov, záhrad, ciest, krásnych chodníčkov, obrovská produkcia. A na druhom majetku hneď vedľa nachádzam lány, kde nevidím ich konca. Ten jeden mi hovorí, že sa nebojí zastropovania. Ten druhý mi odkazuje, že to bude jeho koniec. Ako je to možné, že máme dva veľké majetky a dva také rozdielne prístupy?
Nebudeme nikoho ničiť. Nebudeme nikomu hovoriť, že ho nechceme. Nech produkuje, pán poslanec. Ale nech produkuje spôsobom, ktorý táto krajina potrebuje. Dá sa to. Je to majstrovstvo, je to umenie. To nie je tak akože, však to sú majstri pôdohospodári, ako sú majstri lesníci, ako každý je majster od svojho remesla. Tak chceme podporiť majstrov. Nechceme podporiť ľudí, ktorí len, poviem to vulgárne, ale viete, že je to tak, že sú niekde vo svete a dotácie plynú a mašiny prebehnú poľami. Toto vyžaduje, nech ste akokoľvek veľký, srdce a musíte tam byť. Takže to je taká vec.
Čo sa týka lesníctva, aby som aj tam zareagoval. Nuž áno, ekoslužby. Veď som hrdý na to, že môžem hovoriť, pán poslanec Kuffa, o pánovi profesorovi Papánkovi, Zacharovi, Čabounovi. To sú ľudia, ktorí tú metodiku už dávno vypracovali, na všetky ekoslužby. My nemáme problém v lesníckej vede. My máme problém v spoločnosti, ktorá ešte nebola ochotná akceptovať to, že tá veda musí vstúpiť do nášho praktického života. Vieme to urobiť. Naozaj to nie je žiadny problém.
Ja mám teda neobmedzený čas? Nie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Ja viem, že vy by ste rád, pán minister, ale nie. (Povedané s pobavením.)

Mičovský, Ján, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Pozerám, lebo som sa snažil veľmi rýchlo.
Čo sa týka včiel, aj včera boli včelári, aj dnes som rozprával s jedným veľmi vzácnym včelárom. Jednoznačne. Veď pri mede možno dokážeme tú krátku cestu medzi producentom a spotrebiteľom veľmi efektívne využiť, pretože máme 90 % medu predávaného práve z dvora. Je to výborné, len stále nám chýba ešte asi 40 % medu, aby sme mohli ho mať vlastný, aby sme ho nedovážali z krajín Európskej únie alebo z krajín mimo Európskej únie.
Asi takéto moje odpovede, aby som teda bol zdvorilý vo vzťahu k času. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán kolega, člen vlády, dovoľte, aby som vystúpil hlavne nie kvôli tomu, aby som rozvinul kapitolu pôdohospodársku do nejakých podrobností, pretože to, čo je napísané vo vládnom programe, na tom, samozrejme, ja osobne a moji kolegovia budeme trvať, ale skôr, aby som urobil to, čo považujem za korektné a čo sa mi niekedy v časoch, keď som sedel v opozičných laviciach, nie vždy pozdávalo, že teda nebola možnosť zareagovať. Ja touto, týmto svojím vystúpením hlavne chcem vám ponechať možnosť zareagovať na tie tézy, ktoré sú dané v programovom vyhlásení, s tým, že sa pokúsim na vaše faktické poznámky, pokiaľ nejaké budú, odpovedať priamo na telo, naživo.
Viete, začnem tým, že v živote sú chvíle, keď, keď veci sa učíme, keď ich jednoducho pochopíme, a potom niekedy prichádzajú chvíle, keď veci precítime. Keď využijeme iné ľudské senzory na to, aby sme zistili, že čosi sa deje, čosi možno nie je v poriadku. Ja by som túto úvodnú tézu rozvinul do takých dvoch rovín, jedna je taká kruto politická a druhá už je rýdzo pôdohospodárska. Tá kruto politická je tá, že sme vedeli, vedeli sme to veľmi dobre, že žijeme v krajine, kde veci nie sú v poriadku. Kde nefungujú základné pravidlá slušnosti, práva, spravodlivosti, pravidlá súcitu a pravidlá nádeje, pretože aj tú sme niekedy strácali. A ktovie, ako by to bolo bývalo, keby neprišla chvíľa, keď sme toto svoje poznanie mohli aj precítiť. Tie chvíle precítenia boli možno vtedy, keď zazneli tie osudné výstrely, ktoré navždy zmenili našu krajinu, možno vtedy, keď sme zistili, že existujú nejaké divné aplikácie v telefónoch, ktoré sú dokonca šikovnejšie ako tí najšikovnejší podvodníci a ktoré nám odhalili aj to, čo sme možno nikdy ani nechceli vedieť a počuť.
Hovorili sme často o úpadku a my sme zistili strašnú vec, že ten úpadok je ešte upadnutejší, ako sme si mysleli. To je možno na konto tej politickej pravdy, ktorá nie je pravdou koaličnou ani opozičnou, je to pravda o nás. Všetci sme žili v tejto krajine a možno keď budem veľmi sebakritický a veľmi sa snažiť postaviť nad vec, tak poviem, že všetci sme sa na tej biede možno nejakým spôsobom podieľali. Niekto viac, niekto menej, niekto svojím konaním a niekto len svojím mlčaním a takých bolo vždy veľa, aj keď vieme, že dá sa nájsť veľa slov na ospravedlnenie takéhoto počínania.
Prejdem teraz k tej pôdohospodárskej pravde o poznaní a precitnutí; tá už bude konkrétnejšia a už bude sa týkať priamo kapitoly, ktorú vám predostieram. Som do veľkej časti spoluautorom tých slov, ktoré tam nachádzate a ktoré boli aj predmetom doterajšej diskusie v rozprave. Ste tam často sa vyjadrovali, počúval som, resp. vypočul som si aj zo záznamu niektoré vaše vystúpenia; vážim si všetkých, ktorí zaujali stanovisko k tejto kapitole pôdohospodárskej, teda poľnohospodárskej a lesníckej.
Všetci sme vedeli a vieme, že slovo sebestačnosť v potravinách je záležitosť, kde sa ťažko vnášajú pochybnosti. Videli sme aj to nízke percento, ale nablýskané výklady obchodných reťazcov, plné pulty, dostatočne veľké parkoviská, ešte väčšie nákupné košíky, ako sme boli kedysi zvyknutí, to všetko vytvorilo pocit, že, že to poznanie o sebestačnosti je síce pravdivé, ale až tak veľmi sa nás netýka. Až kým neprišla tá chvíľa precitnutia. Ja viem, že povedať, že vďaka pandémii sa stalo niečo dobré, v tejto chvíli by bolo viac ako nerozumné, ale predsi len téza o tom, že kríza umožní nahliadnuť niekedy hlbšie, ako sme zvyknutí, platí aj pre tú strašnú pandémiu, ktorú dnes zažívame a ktorá, dúfame, že čoskoro nahliadneme na jej koniec, aj keď ešte to zďaleka nemôžeme takto povedať.
Čo sme precítili vďaka pandémii? No precítili sme fakt, že sebectvo krajín môže byť veľmi veľké a že krásne slová o spolupráci môžu mať aj svoj koniec, lebo rúška, ktoré sa stali v istej chvíli nedostatkovým tovarom, sme zažili, že zrazu ten import a export nefunguje a že sa môže ľahko stať, že síce je nám ľúto, že druhá krajina nemá dostatočne veľké množstvo rúšok, mrzí nás to, ale je to lepšie, ako keby sme my sami nemali dostatočné množstvo rúšok. A to isté sa môže týkať aj potravín. Potravín, ktoré sa dostali do štandardnej ponuky na tých pultoch veľkých obchodov a ktoré sme si mysleli, že teda navždy ich máme zabezpečené bezproblémovo, ale ktoré nás donútili sa pozrieť sebakriticky na vlastnú produkciu a odhalili nám skutočnosť, že naše sebazásobovanie vo výške tých necelých 40 % naozaj nie je len percento, ale hrozba pre potravinovú bezpečnosť Slovenska.
A práve v tom je to poučenie a tá nádej a v tom je aj tá synergia alebo synchrón s vládnym programom, že je tu článok, ktorý sa domnievam, že nemôže byť predmetom polemiky medzi opozíciou a koalíciou, lebo keď ráno vstaneme, všetci chceme mať, úplne jedno do akého spektra padáme, raňajky, potom aj obed a večera a podľa možnosti, aby to bolo zdravé a kvalitné a chutné, aby bolo toho dosť. A zdalo sa nám, že je to tak naveky, a nemusí byť. A práve vládny program robí v tomto zásadný krok a na ten jediný bod by som vás upozornil, aj keď viem, že tých téz je veľa, o ktorých môžeme diskutovať, ale ja vystupujem z hľadiska pôdohospodárstva v tejto chvíli pred vami s touto jednou zásadnou, že neviem vám povedať to, čo ste sa domáhali tak často, o koľko percent zvýšime niektoré parametre, neviem, o koľko percent nám stúpne naša sebestačnosť potravinová, ale poviem vám iný kontrolný parameter, ktorý vám dávam k dobru a ktorý môže byť predmetom kritiky ešte skôr ako o štyri roky.
Chcem, chceme a urobíme všetko preto, aby naše polia – nie na konci tohto štvorročného obdobia, ale dajbože už na budúci rok – ukázali, že sme schopní vyprodukovať viac, kvalitnejšie, zdravšie a bohatšie. Že naše polia nemusia byť tak orámcované tou žltou farbou, že všetci, ktorí letia ponad Slovensko, hovoria, že veľmi ľahko spoznajú, kedy sú nad územím Slovenska, lebo sú obrovské plochy žltou farbou vyznačené repky, slnečnice; že sú to plodiny, ktoré celkom legitímne na tých poliach rastú, avšak nám nezabezpečujú to hlavné, čo by sme potrebovali bez výnimky, mať k dispozícii dostatok vlastných potravín. Pretože z technických plodín sa dá urobiť možno dobrý biznis a legitímny biznis, biznis, ktorý tu roky fungoval; a ja sa nedivím, že to ľudia, ktorí mali túto možnosť, aj využívali, pretože nemôžme čakať, aby ľudia nevyužívali zákonné možnosti, rámce, ktoré boli nastavené, štátnej pomoci a najmä pomoci Európskej únie, ale o tomto stave našich polí nám práve dnešná doba vypovedá, že musíme to veľmi zásadným spôsobom zmeniť, a preto to aj zmeníme.
A preto vám ponúkam veľmi jednoduchý kontrolný pohľad, že už na budúci rok by mali byť políčka, polia fragmentované, že sa postaráme o to, aby veľké lány nemohli byť veľkými lánami, aby mali maximálne 30 hektárov, aby sme do tých polí vnášali veľmi dôležité remízy, biopásy, vetrolamy, možno aby sme tam niekde zatočili aj potôčikom, aby sme mali jasné aleje, cesty, aby proste tie polia začali vypadať tak, že sú to nie priemyselné lány, ale že sú to vľúdne lány, v ktorých pestujú producenti tie potraviny, ktoré naša zem, naša zemepisná šírka, naše klimatické a pôdne pomery umožňujú pestovať. Lebo to tu zaznelo niekoľkokrát a dávam to strašné číslo na vedomie, na naše maličké Slovensko prúdi denne 700 kamiónov s potravinami, ktoré si vieme dopestovať sami. A to je memento, ktoré ak by v tejto chvíli ktokoľvek, akákoľvek vláda, ktorá predstupuje pred vás a pred občanov tohto štátu, nezobrala do úvahy, že sa tu musí zásadným spôsobom niečo zmeniť, tak by dokonala alebo by sa priblížila k dokonaniu zločinu na vlastnom štáte.
My jednoducho toto nemôžme nezmeniť. Nemôžme sa o to nepokúsiť a nástroj, aby sme sa o to pokúsili, nebude samospasiteľný, máte pravdu, nikdy nebude toľko peňazí, koľko je potrebných, vždy sú potreby vyššie ako, ako možnosti, ale náš vládny program je garantom toho, že všetky možnosti, ktoré sú, využijeme naozaj na to, aby sme našim domácim producentom, či už ich budeme nazývať malí, strední, rodinní alebo začínajúci, aby sme im umožnili využiť tú najväčšiu hodnotu, ktorú naša krajina má a ktorú spravuje ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, a to je vlastnú zem. Pretože ak nevieme vyrábať kvalitné televízory, nuž ich vozme z Japonska, ale vyrábať si vlastné produkty je určite prvým prikázaním. Voziť cibule, cesnaky, papriky a všetko možné, čo si vieme dopestovať, z ďalekých krajín, je nezmysel.
Ja nebojujem proti voľnému trhu, nech vozia, nech konkurujú, ale urobíme všetko preto, aby naši producenti, tí, ktorí nestratili vzťah k pôde, alebo tí, ktorých dokážeme k tomuto vzťahu ešte prinavrátiť, aby využili. A ja verím, že tá šanca je tu veľká, lebo však vidíte, obrovsky stúpol teraz záujem o záhradky, zrazu už nehovoríme o tom, že chceme byť kdesi na pobreží pri moriach a mať tam nejaký rezort a mať tam all inclusive a mať tam všetko len tak "šťuk", zrazu nám začínajú byť dobré záhradky. Necítite, že je v tom silné posolstvo? Ja áno a tých múdrych ľudí, ktorí sa vracajú k múdrosti našich starých otcov, ktorí mali v tej chalúpke drevenej aj jamku so zemiakmi, aj s kapustou, aj slanina tam bola kdesi zavesená a prežili by nie taký mesiac, dva, tri, ale možno aj rok, aby sme sa k tejto múdrosti vrátili. Samozrejme, nie s motykou a s nejakým, nejakou krošňou na chrbte, ale s moderným hospodárstvom, ktoré vieme podporiť tými stovkami miliónov eur, ktoré nám tá štedrá Európska únia dáva, len musíme urobiť všetko preto, aby sme sa tou štedrou Európskou úniou nehanbili, lebo to, čo sa deje aj v týchto chvíľach, to, čo sme zistili o stave nášho využívania týchto prostriedkov, o tom, koľko prehnitých, zlých postupov sa vložilo do narábaní s prostriedkami Európskej únie; ja naozaj v tejto chvíli vám neviem povedať, ako obstojíme, lebo obávam sa, že môžme zažiť nielen veľkú hanbu, ale aj veľké reštrikcie. Pevne verím, že to vysvetlíme a najmä, že dokážeme garantovať, že sa to už nebude opakovať, že naši farmári nebudú musieť používať tú strašnú vetu, že ak chceli peniaze mať, tak najprv museli niečo dať.
Neviem, čo všetko sa zmení a čo všetko dokážeme, ja len chcem uistiť za seba a za mojich kolegov a predovšetkým za seba, aby som, lebo každý musíme ručiť sám za seba aj každý z vás, aj každý z členov vlády, že pokiaľ budeme mať na to vplyv, je vylúčené, aby sa akékoľvek euro rozkotúľalo do nejakých korupčných vrecúšok. A tým by som možno ešte doplnil; a potom prejdem chvíľku k lesníctvu a nechám priestor na vaše otázky, na vaše faktické poznámky; ako to urobiť? No tým, že naša legislatíva, európska legislatíva umožní a umožňuje presmerovať pomerne značné množstvo z tých stoviek miliónov pre tých farmárov, ktorí sú hodní nádeje, že sa pustia do tohto biznisu, do toho samozásobovania a, samozrejme, nejde len o rastlinnú výrobu, ale rovnakou mierou o živočíšnu, ktorá rovnako trpí a je poddimenzovaná. Že ak dokážeme presmerovať tie piliere, tie možnosti, ktoré tam sú medzi prvým a druhým, aj v rámci prvého, nebudem vás zaťažovať tou schémou, sám som sa ju len toť nedávno poriadne musel naučiť a nie som si ešte istý, či by som obstál, keď budem mať možnosť prvýkrát rokovať v Bruseli, či všetky tie nuansy ovládam, ale možno povinnosťou ministra nie je byť najmúdrejší, ale obklopiť sa múdrymi ľuďmi a mne sa to našťastie pomaličky tam darí. Tak aby sme teda tie všetky schémy využili na to, aby sme tie peniaze presmerovali tam, kde podporíme nie plochu, ale produkciu. A nie produkciu obyčajnú, ale produkciu kvalitnú, produkciu zdravú, ktorú sa nebudeme báť dať na stôl aj našim deťom, aj sami sebe.
Tie možnosti sú tam veľké. Len doteraz bolo zvykom urobiť to, čo teda končí, to hovorím otvorene, už nepoužijem to slovo, na ktoré sa hnevajú niektorí veľkí farmári, aby som ich tak nezaradil do tej skupiny tej šľachty, ale určite príde k zastropovaniu, určite urobíme to, čo niektorí ste sa obávali, že čo sa stane, keď, keď zrazu tí mnohotisíchektároví nebudú mať na každý hektár to, čo mali doteraz. No neviem, čo sa stane, len viem, že doteraz žili dobré časy, férovo dobré, podľa zákonov dostali veľké podpory. A dneska je čas, aby ukázali aj trocha samostatnosti, aby ukázali, že keď to zastropujeme vo výške 150-tisíc na majetok jeden, tak že vedia z toho prežiť, lebo roky hojnosti im umožnili sa naučiť, poučiť a vedieť, ako múdro hospodáriť, ako pridať ďalšiu hodnotu, že nie len vysiať možno tú repku, prebehnúť to nejakou chémiou, mnohokrát veľmi možno aj s bolestnými dôsledkami; to nechcem teraz hovoriť o tých vplyvoch na krajinu, lebo to sa na to pozreme, to vás uisťujem, veľmi podrobne, čo sa týka chémie. A aby teda títo ľudia ukázali; nebudeme bojovať proti veľkým, my budeme podporovať malých a tí veľkí už nedostanú to, na čo boli zvyknutí. To je téza, za ktorou si budem stáť, a verím, že to pochopia jedni aj druhí, pretože my chceme, potrebujeme a veríme, že sa naučíme správne využívať fondy tak, aby krajina produkovala nie maximum, ale optimum toho, čo je možné a čo od nej chceme, aby sebestačnosť stúpala, aby ste sa mohli z lietadla pozrieť na krajinu, ktorá už nebude žltá a ktorá bude mať dostatok vlastnej produkcie, kde oviec nebude ani nie polovica z tých, čo voľakedy bola, kde bude mať dostatok včelstva, kde bude dostatok chmeľníc.
Všade, kde som zatiaľ nahliadol, všade máme možnosti rozvoja nie nekonečné, lebo určite správne dostanem otázku a za čo to bude? No bude to za tie stovky miliónov z tej Európskej únie, aj keď aj tam sú zdroje obmedzené a i tam budeme musieť priznať, že budeme musieť byť úsporní, tobôž keď vieme, do akej doby vstupujeme. Ale to už je umenie možného, použiť prostriedky tak, aby sme ich použil najmúdrejšie, ako sa dá.
Dovoľte ešte niekoľko slov k lesníctvu. Tu je základná téza veľmi jednoznačná a tu by som možno sa obmedzil len na to najdôležitejšie. Aj lesníctvo musí prejsť, tak ako poľnohospodárstvo, zásadným prerodom. Ten prerod sa volá veľmi jednoducho, je to veta alebo pojem, ktorý používam už roky, ktorý bol možno voľakedy taký trocha smiešny a nie celkom hodnoverný, ale je to pojem, ktorému verí čím ďalej, tým viac mojich kolegov lesníkov a ja nepochybujem o tom, že tento pojem sa nestáva tézou programového vyhlásenia vlády 2020 – 2024, ale sa stáva tézou základnej stratégie tohto štátu k svojmu lesnému bohatstvu pre celé 21. storočie. A to je prírode blízke hospodárenie, ktoré je naozaj takým zázračným perpetuum mobile, lebo je ekologické, ekonomické v širokom časovom rozsahu, je estetické, je sociálne, je stabilizačné. Jednoducho, tento malý zázrak funguje a my musíme prestaviť vnútorné mechanizmy tak, aby sme tento malý zázrak podporili. Jednak podporili prerod myslenia aj mnohých mojich kolegov lesníkov, ktorí možno neverili, že sa to dostane v takomto rozsahu do vládneho programu, no a potom aby sme aj premenili prerod celej spoločnosti, že tí lesníci naozaj nemôžu žiť z predaja dreva, lebo nech by ste tam postavili kohokoľvek, keď mu poviete, uživ sa, tak to môže byť vždy cesta do pekla.
My musíme jednoducho vedieť, že lesy naozaj nie sú bankou pre štátny rozpočet, aby dodávali dane a odvody zo štátneho rozpočtu, lesy sú poisťovňou pre zdravie tejto krajiny. A vy všetci viete, čo máte niečo poistené, že do poisťovne sa musí pravidelne platiť, a tak je to aj s lesmi. A platiť nie preto, aby bohatli lesníci, aby mali väčšie autá alebo väčšie platy, ale aby každé euro, ktoré vyprodukujú, nie drevoprodukčné funkcie, ale ekologické funkcie, aby sa do lesa vrátili a tým aby naša krajina bola naozaj nielen z hľadiska percent taká lesnatá, je tu najvyššie percento lesnatosti v Európe, ale aby reálne bola to krajina zdravá a aby produkovala tie hodnoty, ktoré všetci, keď ideme do lesov, užívame. Možno sa nám zdá, že sú všetky automatické a zadarmo, verte tomu, že tak tomu nie je. Tie obrovské funkcie lesa, vodou začínajúc a končiac možno psychohygienou, nie sú zadarmo, treba ich majstrovsky pripravovať, pracovať na ne, vedieť namiešať mix tých produktov, vedieť sa o to starať, lebo Slovensko malo šťastie na múdrych panovníkov, tie lesy sa nám zachovali v oveľa lepšom stave, ako mnohé krajiny ich na svete majú zachované... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán minister, môžem vás poprosiť, aby ste dokončili myšlienku, lebo v zmysle rokovacieho poriadku váš čas je obmedzený na 30 minút.

Mičovský, Ján, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Aha, pardon. Dobre, takže v tejto chvíli, naozaj ja sa ospravedlňujem, že, že som sa možno trocha pustil do tej srdcovej témy. Nech sa páči. Toľko moje vystúpenie k tomu, aby ste mohli zareagovať. Som ochotný vypočuť nielen vaše faktické poznámky, samozrejme, ale som ochotný o každom bode nášho programu rokovať, obhajovať ho a snažiť sa o to, aby sa stal životaschopnou súčasťou Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil do druhého čítania návrh novely zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý má za cieľ pomôcť pri plnení týchto úloh jednotlivých spoločenstiev a to v tom zmysle, že dnešná situácia v zdravotnom stave republiky pod vplyvom koronavírusu neumožňuje robiť niektoré úkony tak, aby bolo ich možné vykonať bezpečne. Konkrétne v tomto prípade ide o valné zhromaždenia, ktoré môžu niekedy počítať počet osôb niekoľko desiatok až niekoľko sto a ktorých zhromaždenie by nebolo v súlade so zámermi chrániť obyvateľov pred šírením pandémie.
Práve kvôli tomuto dôvodu sa navrhuje touto novelou zákona o pozemkových spoločenstvách, aby sme niektoré kompetencie, ktoré sú určené valnému zhromaždeniu, a konkrétne ide aj o takú závažnú kompetenciu, ako je schválenie uzávierky za predchádzajúci hospodársky rok, ktoré obyčajne sa deje v I. štvrťroku nasledujúceho roka a ktoré je potrebné, aby bolo prerokované najneskôr do konca, do konca mesiaca júna nasledujúceho roka, aby sme takéto zhromaždenia mohli vylúčiť zo života spoločenstiev a nahradiť schvaľovací proces prácou výborov, ktoré sú v spoločenstvách ustanovené. Zároveň sa teda predpokladá, že takýto proces môže nahradiť aj niektoré ďalšie dôležité úkony, ktoré sú inak v kompetencii valných zhromaždení a ktoré týmto návrhom úpravy zákona sa navrhujú, aby boli v kompetencii výborov pozemkových spoločenstiev.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako už aj bolo teda prerokované v prvom čítaní, ako to bolo prerokované na výboroch, poprosím vás, aby sme s ohľadom na skutočnosť, že je nutné plniť úlohy dané zákonom pre pozemkové spoločenstvá a zároveň je nutné chrániť členov pozemkových spoločenstiev pred šírením pandémie, prijali toto riešenie a poprosím vás o jeho podporu tak, ako bolo predložené do Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ospravedlňujem sa, že som teda donútil vás meniť poradie. Mrzí ma to, pokúsim sa, aby sa to už neopakovalo. A v tejto chvíli vás teda dovolím si, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o prerokovanie návrhu zákona, ktorým sa mení, upravuje zákon o pozemkových spoločenstvách 97/2013, a to v súvislosti s mimoriadnou situáciou, ktorá je na území Slovenska kvôli vírusovému onemocneniu, pandémii.
Podstata tejto zmeny je v tom, že sa navrhuje, aby účtovná uzávierka, ktorá podľa doteraz platného zákona musí byť prerokovaná do 30 dní po skončení účtovnej uzávierky, to znamená predchádzajúceho roka, teda do 30. júna roka nasledujúceho, bola prerokovaná, schválená, teda nie prerokovaná, ale schválená len výborom, a to namiesto schválenia valným zhromaždením, ktoré má podľa doteraz platného zákona túto kompetenciu.
Zmyslom tohto návrhu je skutočnosť, aby sa podarilo jednak naplniť literu zákona v tom zmysle, že je zákon prerokovaný, aj keď táto účtovná uzávierka prerokovaná, aj keď ide o zúžený rozsah, a zároveň, aby sa zabezpečila aj skutočnosť, že sa nestretne väčšie množstvo ľudí, ktoré by bolo nutné pri valnom zhromaždení dať do jedného úzkeho priestoru. To znamená, mohlo by sa jednať aj o niekoľko desiatok alebo aj sto podielnikov. Takže toto je podstata tej zmeny, že kompetencia prechádza na výbor, ktorý túto uzávierku účtovnú vie schváliť, a tým pádom sa zabráni na jednej strane tomu, aby došlo k porušeniu zákona o pozemkových spoločenstvách, a na druhej strane tomu, aby sa schádzalo kvôli takémuto prerokovaniu väčšie množstvo ľudí.
To je všetko, ďakujem za pozornosť, skončil som.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám stručne priblížil (zaznievanie gongu) dôvod skráteného konania a prijatia tohto zákona. Jedná sa o zákon o pozemkových spoločenstvách, ktorými sa riadi činnosť týchto dôležitých malých, ale pre našu krajinu významných spoločenstiev, ktoré spravujú (zaznievanie gongu) množstvo lesných aj poľnohospodárskych pozemkov, a je ich okolo 2 900 takýchto subjektov. A príčina, prečo predstupujem pred vás s týmto návrhom, je tá, že práve tento zákon ukladá pozemkovým spoločenstvám povinnosť prerokovať účtovnú uzávierku za minulý rok do šiestich mesiacov od jeho skončenia, teda do 30. júna nasledujúceho roka.
Vzhľadom na to, že žijeme v mimoriadnej situácii, ktorá nám obmedzuje niektoré konania v záujme zdravia obyvateľov, a medzi tieto významné obmedzenia patrí aj obmedzenie stretávania sa väčšieho počtu ľudí. A keďže valné zhromaždenie je zhromaždenie všetkých oprávnených vlastníkov, ktorí majú podiel v jednotlivých pozemkových spoločenstvách, tak je úplne zjavné, že v takomto prípade by došlo ku konaniu, ktoré nie je zlučiteľné so zdravotnou situáciou na Slovensku, resp. ktoré nie je zlučiteľné s našou snahou znížiť zdravotné postihnutie obyvateľstva z titulu vírusového ochorenia na minimum.
A preto podstatou tohto zákona je, alebo teda tejto novely zákona o pozemkových spoločenstvách je to, aby účtovnú uzávierku neschvaľovalo mnohopočetné, niekedy aj viac ako sto početné alebo niekoľko sto početné valné zhromaždenie jednotlivých vlastníkov podielov, ale aby táto kompetencia prešla na výbor, ktorý má niekoľko členov. Toto je podstata tohto návrhu a teda keď teraz pred vami predstupujem s požiadavkou, aby bolo odsúhlasené skrátené legislatívne konanie, tak teda uvádzam, že príčinou tohto skráteného konania a jeho cieľom je to, aby sme nestratili termín a aby bolo možné tento zákon prijať tak, aby na jednej strane sa neporušila zákonná povinnosť vlastníkov podielov a pozemkových spoločenstiev a na druhej strane aby sa teda nenarušila bezpečnosť a zdravotná situácia účastníkov tohto konania, resp. spolumajiteľov. Takže kvôli tomu je potrebné vás požiadať, aby ste odsúhlasili prijatie tohto zákona v skrátenom konaní.
Ďakujem za pozornosť, skončil som, pán podpredseda.