Dobré predpoludnie, ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani generálna riaditeľka, dovoľte, aby som zaujal veľmi stručné stanovisko k správe Slovenského pozemkového fondu za rok minulý, teda k výročnej správe.
Zaznelo tu už z úst pani generálnej riaditeľky pomerne veľa faktov, ja musím potvrdiť, že po formálnej stránke táto výročná správa je naozaj až nadrozmerne podrobná, čo je teda hodné ocenenia, je v nej veľmi veľa faktov. Myslím, že každý, kto sa chce dopátrať niektorých vecí, musí s týmito faktami byť z hľadiska ich rozsahu, podrobností a aj prehľadnosti spokojný.
Chcem oceniť aj formálnu stránku výročnej správy, pretože je to isté zrkadlo inštitúcie, ktorá predkladá výročnú správu, a treba povedať, že aj grafické riešenie, prehľadnosť a estetika majú vo výročných správach svoje miesto, takže aj po tejto stránke výročná správa spĺňa tie základné predpoklady a predstavy čitateľa, ktorý sa vážne chce zaoberať alebo trocha vážnejšie zaoberať ohodnotenými údajmi, v tomto prípade Slovenského pozemkového fondu.
Ak by sme pristúpili k niektorým základným parametrom, ako sú v správe uvedené, tak ja nepôjdem teraz do podrobných údajov. Naozaj pani generálna riaditeľka toho vymenovala včera dosť, ale možno ten základný fakt, ktorý môže zaujímať aj povrchnejšieho čitateľa, je ten, že z hľadiska hospodárenia Slovenského pozemkového fondu v tých základných parametroch je zjavné, že hospodárili po stránke finančnej dobre, pretože dosiahli tržby, ktoré prekročili plánované tržby vo výške 107 % a zase naopak náklady, ktoré boli plánované, boli vyčerpané len na 85 %, takže v tomto ohľade prišlo v hospodárskom výsledku nejakých päť miliónov navyše, tak aj to po stránke základného ekonomického pohľadu na hodnotenie organizácie spĺňa asi ten nárok na to, aby sme mohli povedať, že hospodárenie v tom základnom rozsahu bolo správne.
No ale teraz sa budem venovať niektorým veciam, ktoré nie sú až tak formálne, resp. ktoré možno by mohli zaznieť v tejto súvislosti trocha výraznejšie. Už včera, myslím, tu zaznelo z úst pána poslanca za SMER alebo za HLAS, neviem, informácia o tom, že došlo v Slovenskom pozemkovom fonde k tomu, že sa dosiahli zmenené výšky nájmov v rozpore s nejakou logikou, v rozpore s európskymi požiadavkami a v rozpore aj so záujmami krajiny. Musím aj na tomto mieste, tak ako som to robil ešte z pozície aj ministra, odmietnuť takýto pohľad. Naozaj jedna z veľmi dôležitých vecí, ktorá zaoberala a zaujímala množstvo ľudí aj na Slovenskom pozemkovom fonde, aj na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré nie je nadriadenou organizáciou fondu, to chcem zdôrazniť, bola otázka nájmov.
Dlhé roky v oblasti nájmov poľnohospodárskej pôdy panovala rýdza nespravodlivosť. Nespravodlivosť v tom, že v rovnakom katastri niektorí nájomcovia platili za hektár päť, osem, dvanásť eur a niektorí v tom istom katastri hneď v susednej parcele platili päťdesiat. Bolo to tým, že existoval parameter, existuje parameter - obvyklá výška nájmu, ktorá sa počíta z priemeru všetkých nájmov v danom katastri a potom tu bola zase práca Slovenského pozemkového fondu, ktorý mal tieto nájmy takto nekriticky nízke. Čo teda spôsobovalo určite bez nejakého veľkého zamýšľania sa, každý to musí potvrdiť a uznať, dosť veľké konkurenčné rozdiely. Je predsa rozdiel platiť päť alebo osem eur za hektár a je rozdiel platiť päťdesiat eur za hektár.
Táto rýdza nespravodlivosť bola potvrdená aj listom, ktorý, pán poslanec, včera ste spomínali, že neexistuje, on naozaj existuje. Ten list je k dispozícii, nemám ho teraz tu, ale jednoznačne hovorí rečou bruselských úradníkov, že takýto nekomfort a takáto nespravodlivosť a takýto rozdiel sa môže považovať za neoprávnenú štátnu pomoc a nemôže byť tolerovaný. Že sa to roky tolerovalo a že to vyhovovalo mnohým, to je fakt, to, že sme boli pod paľbou kritiky na ministerstve, to je tiež fakt a to, že sa to mnohým nepáčilo, to je aj celkom zrozumiteľné.
Fakt je ale aj ten, že tí, ktorí dosiahli z tohto pohľadu spravodlivosť tým, že sa vyrovnali ceny nájmu v danom katastri, sú s takýmto riešením spokojní, ale nejde o to, aby sme jedných uspokojili a druhých neuspokojili, to by bol dosť taký krátkozraký pohľad na vec, ide o to, aby sa na trhu s pozemkami, s poľnohospodárskou pôdou zjednal poriadok, spravodlivosť. Myslím, že to sa týmto krokom podarilo, aj keď uznávam, že ten nápočet nebol definitívny a teraz na samotnom ministerstve pôdohospodárstva a aj na pozemkovom fonde, ak sa nemýlim, dochádza ešte k ďalšiemu upresňovaniu, kde sa zohľadňujú parametre poľnohospodárskej pôdy podľa bonity, podľa ekologických jednotiek, podľa terénu, podľa jeho sklonu, podľa expozície a množstva ďalších faktorov, ktoré majú naozaj vplyv na produkčnú schopnosť daného pozemku a danej pôdy. Takže to je k tejto záležitosti, ktorú považujem za vhodnú zdôraznenia.
Ďalšia taká vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, ktorá okrajovo bola spomenutá v pozemkovom, teda vo výročnej správe Slovenského pozemkového fondu, je otázka, nazvime ju, otázka konfiškátov. Chcem aj na tomto príklade oceniť istý pohľad, ktorý vnieslo vedenie Slovenského pozemkového fondu do oblasti konfiškátov, ktorá dokonca bola tak pretraktovaná, že ma navštívil vtedy aj veľvyslanec Maďarskej republiky a s istou obavou sa spytoval, že čo to po toľkých desaťročiach ideme vyťahovať zase Benešove dekréty na svetlo Božie, takže to je ako neprípustné. Samozrejme, nikto nechcel obnovovať Benešove dekréty, len zase išla tu do hry otázka poriadku.
Totižto pri ROEP-e sa vykonalo množstvo dobrej práce, ale aj množstvo nie kvalitnej a nie dôslednej práce. Mnohé pozemky, ktoré boli naozaj konfiškované podľa 104-ky Benešovej zo ´45., boli nesprávne pri ROEP-e zapísané na neznámych vlastníkov miesto toho, aby boli napísané na štát, a tým pádom sa stalo, že vzbudila sa tu vlna záujmu špekulantov, ktorí zrazu zistili, že je možné vyhľadávať neznámych vlastníkov či už na Slovensku, alebo v okolitých krajinách, najčastejšie v Maďarsku a ponúknuť im možnosť, o ktorej oni ani netušili. Veď vy máte pozemky, ktoré môžte sa o ne uchádzať, povedzme si úprimne, často to boli pozemky práve pod telesami autostrádnych plánovaných ciest a z tohto ohľadu zas vyvolal záujem, ktorý bol možno z ľudského pohľadu pochopiteľný, že tí ľudia oslovili, ktorí nevedeli, že mali takéto vlastníctvo, zrazu povedali, áno, tí notári a ďalší ľudia, ktorí okolo toho pracovali alebo nazvime to úprimne aj isté špekulantské zoskupenia, sa veľmi radi s týmto podelí, my vám to vybavíme a napokon vieme, ako s takýmito pozemkami sa potom dá celkom slušne bohatnúť.
No a v tomto ohľade tiež chcem oceniť prístup pozemkového fondu, ktorý niekoľko sto hektárov, hlavne pod telesami autostrád, takto identifikoval a zabránil tomu, aby boli naďalej ponechané v kategórii neznámych vlastníkov. To znamená v kategórii, ktorá umožňovala ďalšie nakladanie a prípadne aj odštátnenie tejto pôdy, a vrátil to tam, kde bolo to potrebné vrátiť, to znamená tam do kategórie štátnej pôdy. A tento proces, možno je hodné zdôraznenia v tejto súvislosti, ďalej pokračuje, myslím, že vtedy aj pod kuratelou ministerstva došlo k celkom dobrej spolupráci viacerých ministerstiev zahraničných vecí, vnútra, dopravy, pôdohospodárstva, kde aj po stránke notárov, aj po stránke archívu, aj po stránke vyhľadávania týchto údajov, aj po stránke práce zahraničných vecí, aby teda sa nevzbudzovali obavy, že tu niekto otvára Benešove dekréty, dochádza ďalej k tomu, že pozemky pod plánovanými, hlavne teda pod plánovanými autostrádnymi telesami sa takýmto spôsobom identifikujú. A ak v minulosti došlo k nesprávnemu zápisu na neznámych vlastníkov, tak sa to dáva na správnu mieru a robia sa z toho pozemky štátne. Nie tým, že by sa oživovali Benešove dekréty, ale tým, že ten nesprávny zápis pri ROEP-e naozaj určil nesprávnym spôsobom vlastníctvo, ktoré umožňovalo ten špekulatívny postup, aký som v stručnosti naznačil.
Tak to je ďalšia taká vec, ktorá je hodná možno zaznamenania a spomenutia, v súvislosti s výročnou správou. Rozhodne je treba oceniť aj postup pri reštitúciách, kde došlo, ja teraz poviem niečo, čo neviem celkom dopovedať, aj k tomu, že množstvo vecí, ktoré sa pri reštitúciách ukázali ako tiež podvodné a nesprávne, keď miesto toho, aby sa vydávali pozemky, ktoré sa vydať mali, sa vydávali pozemky náhradné, ktoré boli ďaleko lukratívnejšie.
Môj jeden z posledných rozhovorov s predchádzajúcou pani generálnou riaditeľkou bol práve v tom slova zmysle, že trestné oznámenia na mimoriadne citlivé veci vo veľkom rozsahu, ktoré majú podvodný charakter, boli dané orgánom činným v trestnom konaní, takže toto je tiež vec, ktorú možno treba v tejto súvislosti zaznamenať, že tých citlivých záležitostí, ktoré zaváňajú kadečím a často nie poctivosťou, naozaj v Slovenskom pozemkovom fonde je a bolo veľa.
Teraz zjavne to vypadá tak, ako keby som teda hovoril samé pozitíva, aj keď vieme, že pozemkový fond je spojený oveľa výraznejšie s negatívami. Ale skôr ako prejdem z pohľadu na tie negatíva, tak ešte jedna vec hodná zaznamenania je aj výrazná organizačná zmena, ku ktorej sa Slovenský pozemkový fond odhodlal. Ja chvíľu som na ňu pozeral dosť tak trocha skepticky, nebol som si celkom istý, do akej miery tá zmena naozaj bude dobrá, ale po analýze a veľmi dobre spracovaných podkladoch musím povedať, že táto organizačná zmena, ktorá má za cieľ koncentráciu múdrych ľudí na konkrétnych miestach, aby všade na tých pobočkách nerobili všetko, a tým pádom boli preťažení a neschopní primeraného výkonu, dokázala teda a smeruje k tomu, aby špecialisti na jednotlivých pobočkách sa venovali konkrétnym veciam. Jedni zmluvám, druhí nájmu, tretí reštitúciám, a tým pádom sa sleduje a verím, že aj dosiahne primerané zlepšenie výkonnosti Slovenského pozemkového fondu, kde tej kritiky je určite oprávnenej veľa.
No a teraz ten záver, ktorý považujem za potrebné vyjadriť za seba, a ktorý teda navrhujem, aby aj táto sieň zákonnosti zvážila a prijala ako istý pohľad na to dianie v Slovenskom pozemkovom fonde. Ja som si vedomí toho, že všetky veci, ktoré vo fonde sa diali, a tak napokon to aj včera zaznelo, myslím, že aj pani poslankyňa Halgašová to takto konštatovala, neboli v poriadku. Rozsah toho neporiadku ja nedokážem, budem úprimný, teraz odhaliť. Vieme, čo sa stalo, viacero vedúcich predstaviteľov Slovenského pozemkového fondu sú vo vyšetrovacej väzbe, boli vznesené obvinenia, musíme pripomenúť v tejto súvislosti, že tie obvinenia sa podľa medializovaných informácií spájajú s obdobím predchádzajúcich vlád, tým nechcem povedať, že za tejto je tam zrkadlovo všetko čisté, ale neviem o ničom, čo by som mohol takýmto spôsobom označiť.
Naopak, ja som sa aj pri svojich vyjadreniach držal toho, tak ako som to cítil, či sa to už niekomu páči, alebo nie, že spolupráca s fondom a výkonnosť a práca aj bývalej generálnej riaditeľky z môjho pohľadu bola hodná ocenenia alebo bol som s ňou spokojný, zaznieva to, ja viem, v tejto súvislosti možno nie najšťastnejšie, ale nebudem teraz hovoriť niečo, čo by sa viacej hodilo len kvôli tomu, že by to teda vypadalo krajšie.
Ale je teda fakt, že to moje pôsobenie aj v tejto súvislosti na ministerstve pôdohospodárstva vo funkcií ministra bolo poznačené tým, že som teda bývalú pani generálnu riaditeľku bol ochotný na základe doporučenia prijať za takú osobnosť, osobu, ktorú som posunul do vlády na vymenovanie za generálnu riaditeľku Slovenského pozemkového fondu. Ukázalo sa to ako nie dobré riešenie, urobil som to napriek tomu, že som o niektorých okolnostiach, ktoré znižovali kredibilitu tejto panej, tak som v tomto rozhodnutí zotrval, bola to určite chyba. Prijal som za ňu politickú zodpovednosť, musím povedať, že nech rozhodne ten, kto rozhodnúť má, to znamená orgány činne v trestnom konaná, do akej miery tie veci sú spojené s nepoctivosťou, s podvodmi alebo s akýmisi zoznamami, ktoré, alebo dokonca sadzobníkami úplatkov, ktoré sa na tomto fonde vraj robili. Neviem o tom podrobnosti, viem len toľko, koľko aj vy.
Ale ten samotný záver, ktorý chcem vyvodiť z tohto poznania, keď človek sa môže mýliť a môže teda v dobrej viere vymenovať alebo naozaj vymenovanie niekoho, kto sa ukáže potom ako hodný nedôvery alebo teda nie hodný dôvery je ten, že nedokážem odporučiť, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vám, aby sme túto správu, tak ako sa bude o tom hlasovať, zobrali na vedomie.
Považujem to za istú politickú schizofréniu, aby som hlasovaním "za" zobral na vedomie správu, o ktorej viem, že sa na jej vypracovaní podieľali ľudia, na ktorých leží vážne podozrenie z toho, že sa hrubo spreneverili funkcií štátneho zamestnanca a robili veci, ktoré sú nezlučiteľné s morálkou, etikou, zákonom a základnou slušnosťou.
Preto ja určite sa zdržím pri hlasovaní o tejto správe a záverom vyjadrím nádej, že tú dobu, ktorú sme žili, tú dobu plnú korupcie, znevažovania základných hodnôt budeme schopní preklenúť práve aj vďaka tomu, že si povieme pravdu, že si povieme pravdu aj o pozemkovom fonde a že sa poučí z toho fond aj my všetci, celá spoločnosť. A uvedomíme si, že na každého raz príde, že sa každý, každého raz dobehne a niekedy ten čas je dlhší, niekedy kratší, ale v tomto prípade, aj keď prezumpcia neviny, samozrejme, platí, je celkom pravdepodobné, že poučenie z tohto procesu odhaľovania korupcie na Slovenskom pozemkovom fonde bude dobré, z toho pohľadu, že by sa už takéto niečo nikdy nemalo opakovať.
A ja, vážená pani generálna riaditeľka, chcem vám popriať, aby aj u vás, teda vo vedení Slovenského pozemkového fondu došlo, možno ešte skôr ako samotné orgány činné v trestnom konaní povedia verdikt, k náprave, k zlepšeniu kontrolných mechanizmov. Ste inštitúcia sebestačná, samostatná, máte svoje kontrolné vnútorné orgány, máte Dozornú radu, je asi potrebné sa pozrieť na to tak, aby sa takéto procesy už viacej nemohli opakovať. Toľko k výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2020.
Ďakujem za pozornosť.
