Videokanál poslanca

Dobrý podvečer, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si k tomuto zaujímavému návrhu zákona povedať niekoľko myšlienok. Je nepochybné, že tento zákon je tak ako všetky zákony veľmi dôležitý, ale možno by som dal do toho aj to mierne humorné vloženie, že tento je ešte možno dôležitejší. Som presvedčený ako teda mnohé iné, som presvedčený, že tento zákon, tento návrh zákona, pokiaľ by teda sa stal zákonom, presiahne niekoľko volebných období a veľmi výrazným spôsobom zasiahne do života krajiny a ľudí v našej krajine.
Dovolím si vyjadriť zároveň presvedčenie, že navrhovatelia tohto zákona, tých 18 koaličných poslancov boli určite vedení dobrým úmyslom. Nepochybujem o tom, že s týmto zákonom, s týmto návrhom zákona pracovali s tým najlepším vedomím a svedomím a pokúsim sa s rovnakým najlepším vedomím a svedomím a podľa vlastného rozhodnutia aj zareagovať. Napokon ústava nám to tak aj ukladá v čl. 73 ods. 2, že sme teda nie viazaní žiadnymi príkazmi, ale to svedomie a vlastné rozhodnutie by do toho malo vstúpiť a ja si dovolím uplatniť pri tomto návrhu práve tak dosť výrazne tento prístup, lebo nebudem možno celkom v jednote s mojimi koaličnými spoluposlancami a poviem to tak, ako to cítim a ako som presvedčený, že je to podľa môjho svedomia a rozhodnutia správne.
Dovolím si na konto toho, že nepochybujem o dobrom úmysle, povedať, že predkladatelia tohto návrhu možno sa vydali aj správnou cestou a možno to naozaj je cesta veľmi perspektívna, ako to ešte budem hovoriť neskôr, ale bolo to zároveň ako keby málo odvážne a málo jasné z hľadiska istej rozhodnosti. Chýbala mi tam možno tá vízia viac dopredu sa pozrieť, zistiť, aké tam budú dopady a dovolil by som si použiť slovíčko polovičatosť. A polovičatosť nie je dobrým sprievodným javom našich mnohých rozhodnutí, pretože polovičatosť je niekedy horšia ako nečinnosť. To tak ako polopravdy bývajú niekedy horšie ako klamstvá.
Takže na úvod asi tento základný pocit a k tomu by som si dovolil povedať, že napriek tomu, že poslanci majú, samozrejme, prioritne svoju zákonodarnú, zákonodarné oprávnenie k dispozícii v tejto sieni zákonnosti, ale naozaj tento zákon, tento návrh zákona z hľadiska tých vážnych dopadov na život krajiny a z hľadiska toho, že je to zákon, ktorý je výsledkom pomerne zložitých procesov z minulosti, bolo by dobré, keby bol predložený spôsobom, tak ako to naznačili aj viacerí už vystupujúci v rozprave, aj vo faktických poznámkach, aby bol predložený ako vládny návrh zákona.
Má to ten praktický rozmer, že tá diskusia, medzirezortné pripomienkové konanie, je nielen bohatšia, ale má aj väčšie dôsledky. Povinnosťou potom predkladateľa konkrétneho rezortu je zaoberať sa vážne všetkými pripomienkami a snažiť sa o ich prejednanie s výsledkom, aby boli rozdiely vylúčené pri tomto poslaneckom, aj keď tu už padla zmienka o tom, že bude obdobie pripomienkovania predĺžené, takáto povinnosť nevyplýva vlastne, nie je potom ani nutné, aby sa so všetkými pripomienkami predkladatelia vysporiadali, čo je naozaj v prípade takéhoto zákona akoby veľkou nevýhodou, resp. oberá to o možnosť vstúpiť všetky zainteresované strany, ktorých bude v tomto prípade veľmi veľa do diskusie s cieľom, aby sa našla najlepšia cesta pre vyriešenie tohto veľmi zaujímavého legislatívneho rébusu. Je, myslím si, nad každú pochybnosť jasné, že tu môžme a priori vylúčiť záujem tohto legislatívneho procesu o to, aby sme si dokazovali, ktorý rezort je silnejší. Či rezort pôdohospodárstva alebo rezort životného prostredia. Myslím, že takéto niečo by bolo nedôstojné a ako aj nedávny ešte stále, teda vtedajší predstaviteľ rezortu pôdohospodárstva som sa vždy snažil pristupovať ku kolegovi Budajovi práve z takejto pozície, že hľadáme riešenia pre krajinu, v tomto prípade pre lesy, nehľadáme riešenia pre konkrétny rezort, aby sa ukázal ako nejaký šikovnejší. Nie vždy sa mi to darilo, ale v tomto prípade chcem vyjadriť presvedčenie, že je to naozaj tak, hľadáme riešenie nie pre rezorty, hľadáme riešenie pre krajinu a v tomto prípade pre lesnú krajinu. Ak takýto postulát prijmeme, tak potom je jasné, že musíme do takéhoto hľadania vniesť čo najväčšiu šírku spoločenskej diskusie. A práve táto diskusia nám v tomto prípade absentuje, naozaj nám chýba a som presvedčený, že to je vlastne príčina toho, že vzniká tu aj takáto situácia, ktorá vedie pomerne k nejasnému záveru, ako tento návrh zákona prijmeme do podoby, ktorá by bola nie väčšinová z hľadiska počtu poslancov, aj keď to bude rozhodujúce, ale väčšinová z hľadiska záujmov našej krajiny.
Myslím, že táto dikcia zákona, spôsob predĺženia, potvrdzuje do istej miery takú zásadnú chybu, ktorou sa teda dá operovať, že nemáme tu úplne ujasnené spôsoby, ako by bolo treba tento zákon prediskutovať na takej šírke, ktorá by umožnila tie dlhodobé rozpory, ktoré tu zjavne sú, medzi lesníkmi a ochranármi dostať do roviny, ktorá by bola prijateľná nie pre ďalšie nejaké zápasy, ktoré sú ozaj kontraproduktívne, ale pre nájdenie užitočného riešenia.
Ja musím zdôrazniť ako lesník, že tu, ak sa pozrieme mierne do histórie, tak tá možnosť hovoriť o pôvode chránených území vyslovene patrí lesníkom. My sme z hľadiska 700-ročnej histórie zapísali sa do tejto krajiny ako tí, ktorí zachránili lesy. A lesy rastú na Slovensku nie napriek lesníkom, ako to niektorí zlomyseľníci hovorili, ale vďaka lesníkom ten stredovek bol v znamení ohromných devastačných snáh vyplývajúcich hlavne z banskej činnosti a z ďalších činností, a preto sa môžme hrdo postaviť pred krajinu s tým, že ak je dneska Slovensko krajina, kde je lesné bohatstvo, aj keď je v istom ohrození, tak je to naozaj zásluha práve tých múdrych panovníkov, ktorí v minulosti dokázali vytvoriť lesnícky stav práve na ochranu lesov tak, aby slúžili svojmu účelu. Napokon tie prvé chránené územia pochádzajú z 19. storočia. Dovolím si zopakovať známu skutočnosť, že prvá prírodná rezervácia bola vytvorená ešte v roku 1896 múdrym lesníkom Karolom Kánom pri Banskej Bystrici.
Príboj, to je absolútne prvá rezervácia, ktorá je dodnes platná ako národná prírodná rezervácia pre ochranu rozšírenia duba. Ďalšie známe rezervácie tiež ešte pochádzajú z čias monarchie. Nebola to zlá monarchia po každej stránke, keď sa na to pozrieme, vtedajšie rozhodnutie, myslím, z roku 1907, doslova vyzvalo lesníkov, aby určovali územia, kde sa nachádzajú tie najcennejšie prírodné úseky a ktoré teda treba vyhlásiť za chránené územia. Mohli by sme o tom rozprávať dlhšie, ale toto neni, samozrejme, predmetom tohto zákona.
Tu by sme mohli vniesť do tejto diskusie aj takú obnovu palebných čiar a vychrliť zase navzájom v tom lesnícko-ochranárskom súboji veľa rôznych faktov, ktoré by možno boli ozaj závažné a ktoré by možno zase zatriasli touto diskusiou, ale dovolím si navrhnúť, aby sme nešli týmto smerom pri tomto zákone, aby sme nehľadali spôsoby, ako sa to nedá, ale hľadali spôsob, ako sa to dá. Domnievam sa, že ak by som predsa len zabrdol do tejto oblasti, tak musel by som sebakriticky povedať za lesníkov, aby to tu zaznelo tiež, že nie všetko, čo v minulosti robili, bolo správne, mohli robiť viac a lepšie. Určite sa veľa vecí dá posúdiť kritickým okom, ale váha tej kvality a nekvality je v prospech lesníkov, o čom svedčia samotné lesy čo-ako ťažko skúšané rôznymi vplyvmi.
Takisto o ochranárskej obci by sme mohli povedať nie všetko to najpriaznivejšie, vieme, že sa udialo veľa rôznych súvislostí, ktoré možno už tu dneska zaznelo, milióny na rôzne projekty, ktoré nepriniesli tížený efekt a napríklad aj na toho hlucháňa, dnes ho tu použili viacerí ako taký podporný prostriedok pri tej diskusii. Ja si dovolím tu vniesť k tomu hlucháňovi jednu maličkú odbočku, ktorá možno by stála za to, aby sa tí, ktorí sú ochotní ísť do toho s plným záujmom, pozreli niekedy na tú Muránsku planinu. Pozreli sa na miesta, kde lesníci hospodária veľmi efektívne a kde vlastne možno pätina slovenských hlucháňov žije práve v lesoch, ktoré sú spravované spôsobom, ktorý tomu hlucháňovi vyhovuje oveľa viacej ako bezzásahové územia. Myslím, že na Muránskej lesnej správe pán správca Ing. Bábeľa by vedel o tom porozprávať a myslím, že tie stretnutia priamo na mieste sú často veľmi jasným dôkazom a umožňujú teda uchopiť predmet diskusie veľmi rukolapným spôsobom.
Ale dobre, nepôjdeme už predmetom kritiky, pôjdeme predmetom spolupráce. Máme na skvelú príležitosť a ja by som si dovolil v tejto súvislosti povedať niečo, čo by mohlo byť naozaj pretavenie tohto zjavne zaujímavého a kriticky vedeného diskusného fóra na niečo, čo by mohlo byť prelomom pre budúcnosť slovenských lesov a slovenskej krajiny. Ten môj návrh spočíva v tom a nadväzujem na tú vetu, ktorú som použil v úvode, že predkladatelia boli možno trocha polovičatí. Tú polovičatosť teraz idem vysvetliť.
Je možné, považujem to za riešiteľné a dokonca považujem to za prístup, ktorý by vylepšil tento návrh zákona zásadným spôsobom, aby sme sa nerozprávali o tom, že pozemky v národných parkoch ideme týmto návrhom zákona presunúť z rezortu pôdohospodárstva na rezort životného prostredia, to je tá polovičatosť, ktorá vyvoláva množstvo problémov, ale aby sme všetky pozemky, ktoré súvisia s lesmi, presunuli pod rezort životného prostredia. Verte tomu, že túto verziu som si nepripravil teraz ad hoc pre túto chvíľu, ja ako spoluautor volebného programu OĽANO som to takto tam aj zakotvil. Vtedy vznikla diskusia, že možno je to trocha priodvážna myšlienka a treba s ňou počkať, ale ja si ju dovolím teraz oživiť s tým najlepším úmyslom a povedať, že by to možno bolo riešenie, ktoré by zásadným spôsobom zjednalo nielen to, že zanikli by spory, ktoré sú kontraproduktívne medzi ochranárskou a lesníckou obcou, ale najmä že by sa vyhovelo tej základnej požiadavke doby, ktorá jasne ukazuje, že dochádza k vývojovému zlomu, verejná spoločenská objednávka ide úplne inde ako v snahe mať len základnú surovinu, a to drevo z lesa a obracia pozornosť, veľmi oprávnene ja s tým súhlasím, na tie ostatné produkty lesa, ktoré majú tú životodarnú funkciu a ktoré treba považovať za tie najdôležitejšie. Ak by sme to takto dokázali, tak by som bol veľmi rád, ak by sa možno týmto zaoberala potom aj táto snemovňa, aj odborné tímy, aby sme si povedali, že toto je riešenie, ktoré by zdôraznilo jeden základný fakt, že strom, ktorý rastie v národnom parku a strom, ktorý rastie mimo národného parku, mimo rezervácie, má rovnakú hodnotu pre krajinu. Tu nie je žiadny dôvod, aby sme si mysleli, že ak nám ide ozaj o krajinu a nie o národné parky, ale o vyšší stupeň prístupu k lesnému bohatstvu, aby sme tu robili nejaký zásadný rozdiel medzi stromami akýmikoľvek na akomkoľvek stupni ochrany, ktorý je vlastne len istou dohodou, vec dohody, prístupu a zákonodarcov, ale z podstaty vyplýva, že všetky stromy, všetky lesy sú pre život krajiny veľmi dôležité a budú čím ďalej dôležitejšie. Takže to je ten moment, ktorý by som vniesol do tejto diskusie ako rozhodujúci.
Podporuje myšlienky, k tomu môžem povedať, je to otázka prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. My vôbec nechceme rozdeliť lesy na národné parky a tie ostatné, kde si tí lesníci budú ďalej rúbať a ktovie, akým spôsobom budú s tým lesom zachádzať, chceme, aby prírode blízke hospodárenie ako vrcholový úkaz prístupu k lesnému hospodárstvu bolo rozhodujúcim hospodárskym spôsobom vo všetkých lesoch Slovenska.
Je tu ďalšia vec, ktorú na konto tohto návrhu zákona môžem povedať, že z hľadiska toho, že sa hovorí v návrhu, že súkromné lesy sa vynímajú, už som to povedal v jednej faktickej poznámke, je to nevykonateľný návrh, pretože máme v národných parkoch množstvo spoločenstvenných lesov, je mnoho podielových vlastníkov štátnych aj neštátnych, podiely tých štátnych a neštátnych v tom duchu, ako je návrh zákona, sa jednoducho nedá. Takže v tomto momente z tohto ohľadu by bol tento zákon nevykonateľný. Otázka diferenciálnej renty, spoločné hospodárenie v lesoch umožňuje práve to presúvanie prostriedkov tam, kde sa niečo zarobí navyše, ak zatiaľ máme iba jedine z dreva nejakú hodnotu finančnú, môžme to presúvať do tých lesov, ktoré potrebujú podporu. Akýmkoľvek rozdelením lesov o výhody diferenciálnej renty prichádzame. Ak aj teraz sa spája s týmto návrhom predstava, že fond obnovy bude výrazným zdrojom pre sanovanie národných parkov, nuž ten možno v istej fáze bude, ale ja hovorím, prečo by sme nemysleli na ďalšie roky, keď sa tento zdroj vyčerpá a nám bude treba prostriedky využívať vždy tak, aspoň v tých štátnych lesoch, súkromníkovi ponechajme nárok aj na mieru zisku primeranú, ale v tých štátnych, aby sme vždy všetky peniaze, ktoré zarobíme v lese, vrátili do lesa v plnom rozsahu.
Je tam otázka aj delimitácie, ak by sme išli v duchu tohto návrhu, tá delimitácia je tak obrovský proces plný problémov, že si neviem predstaviť, ako by sme ten hnuteľný a nehnuteľný majetok delili, koľko mesiacov by to trvalo a s akou presnosťou by sa to vykonalo. Ak by sme zobrali, že všetky lesy idú pod rezort životného prostredia, problémy s delimitáciou, problémy s diferenciálnou rentou nám v plnom rozsahu odpadajú.
Ja som si dovolil tento názor konzultovať už pred časom s viacerými predstaviteľmi obce ochranárskej a lesníckej a musím povedať, že aj keď nie u všetkých, ale u mnohých ľudí, ktorí si z týchto obidvoch obcí vážim, som našiel podporu a porozumenie, považujú to za schopnosť dovidieť dopredu. Nepozeráme sa len na aktuálny vývoj k dnešku, pozeráme sa na lesy budúcnosti, a tým by nesmierne prospelo, keby sme ich životodarnú funkciu práve zvýraznili tým, že budú patriť pod rezort životného prostredia v plnom rozsahu. Bolo by to teda vylúčenie akejkoľvek dvojkoľajnosti.
Veľa vecí tu ešte zaznelo, ktoré by sa dali hodnotiť z hľadiska tých aj takých invektív, neviem, kto to povedal, že som sa podieľal na nejakom rozhodnutí, neviem, či tu je prítomný dotyčný pán poslanec, ktorý, ktoré umožnilo niekomu kradmou rukou siahnuť na drevo, v rámci štátnych LESOV Slovenskej republiky. Musím povedať, že LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, je vo fáze zásadnej reformy a súčasťou tejto reformy je aj absolútne nový prístup ku odberateľom a ten odbytový program a forma predaja dreva je výrazne podmienená hlavne domácim spracovateľom a na vrchole tej domácej pyramídy sú práve finalizátory dreva, to znamená drevostavby, nábytok, aglomerované nejaké materiály. A tie dosky ako výsledok porezu sú naozaj kdesi na poslednom mieste. Tu musíme zdôrazniť, že to je otázka tej uhlíkovej stopy, že les vychovávaný prírode blízkym spôsobom, ktorý produkuje drevo, ktoré sa takýmto spôsobom použije, viaže uhlík oveľa lepšie ako samotný prales, kde dochádza k rýchlejšiemu rozpadu, pretože v tom nábytku, v tých drevostavbách viažeme uhlík na 300 rokov a v tom pralese možno po rozpade na 100, 150.
Veľmi dôležitým momentom v prípade takejto fúzie všetkých lesov pod rezort by bola aj otázka odstránenia tých dlhodobých legislatívnych rozdielov, ktoré máme medzi zákonom 326 a 543, kde by sa podarilo práve dospieť do štádia, kde by sme dokázali konečne legislatívu zjednotiť tak, aby slúžila lesom a aby to nebolo chápané ako súboj, ktorý každá z týchto bojujúcich strán využije na to, aby sa oprela o ten svoj zákon.
No a aby som zakončil teda túto svoju reč návrhom, pripájam sa k tomu, neviem podľa akých písmen, som si to nepoznačil, ale navrhujem v záujme práve takýchto cieľov, aby sme našli takýto spôsob riešenia, aby tento návrh poslanecký, pri všetkej úcte k mojim poslaneckým kolegom, bol z tohto rokovania stiahnutý a aby sme sa dohodli, že túto letnú prestávku do jesene využijeme na to, že sa pripraví nový zákon, ak by toto neprešlo, čo predpokladám, tak potom prosím, aby sa materiálom pozmeňovacím, v podobe pozmeňovacích návrhov dosiahla zásadná zmena, ktorá by smerovala k tomu, že lesy prejdú pod rezort životného prostredia v plnom rozsahu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážený pán poslanec Jaro, zareagujem na dva momenty z tvojho vystúpenia. Ten prvý úprimne oceňujem, že si vlastne spomenul niečo, čo ani v návrhu zákona nie je a čo je veľmi dôležité, a to je otázka potreby úhrad za ekosystémové služby. Táto téma je už tak aj trocha fúzatá, napriek tomu sme od slov nikdy nepristúpili k činom, napriek tomu, že lesníci, ktorých spomeniem, troch významných profesorov z minulých desaťročí - profesora Papánka, profesor Zachar alebo aj profesor Čabón už metodicky dávno zvládli to, ako sa majú oceňovať tieto služby a vlastne z toho vyplýva aj ten faktor, že do lesov sa peniaze musia dávať, lesy tu nie sú na to, aby boli nejakou bankou pre štátny rozpočet, ako to bolo ešte donedávna, keď boli povinné odvody zo zisku. Ale do lesov je potrebné skutočne vkladať peniaze a na základe oceňovania týchto ekoslužieb, takáto možnosť vkladania peňazí do lesov nie je preto, aby niekto bohatol, ale aby sme bohatli ako krajina, tu evidentne je.
Druhý moment, na ktorý chcem zareagovať, spočíva v tom, že si povedal, že sa netýka tento návrh zákona neštátnych vlastníkov lesov. No, nie je to celkom tak, ich sa to týka, pretože v národných parkoch je pomerne veľmi veľa pozemkov, kde sú podieloví vlastníci, tak štát, ako aj privátni vlastníci a oddeliť týchto vlastníkov, kde sú ideálne podiely, je v postate nemožná úloha, tak z tohto pohľadu je návrh zákona nevykonateľný, ale, samozrejme, dá sa to opraviť, budem o tom hovoriť bližšie v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No, točíme sa trocha dookola, ale napokon opakovanie je matka múdrosti, prečo nie. Tak ešte raz. Obvyklá výška nájmu bola zriadením spravodlivosti, reakcia na Brusel, ale predovšetkým, aby to tu zaznelo ešte raz, aj splnenie zákonnej povinnosti, pretože toto sa urobiť podľa zákona muselo. To, že ste pracovali protizákonne, to si treba vybaviť s vlastným svedomím, prípadne s inými orgánmi.
Čo sa týka tej hodnoty, ktorá bola prinesená pre Slovenskú republiku alebo pre SPF, ak sa nemýlim, bola pôvodná kalkulácia vo výške 8 mil., asi sa to nenaplnilo, ale je tam nejaký plus, možno pani generálna riaditeľka to ešte doplní, myslím, že 3 alebo 4 mil. zvýšeného nájmu, zvýšenej hodnoty z tohto titulu do fondu pribudlo.
A čo sa týka bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, áno, splnili sme zákonnú povinnosť. Obvyklú výšku nájmu sme zakomponovali do nájomných vzťahov a teraz je na ministerstve rozpracovaná nová metodika, ktorá zohľadňuje práve tie veci, ktoré sme tu už viackrát spomenuli. To znamená skutočné rentové pomery pôdy a pod tými rentovými pomermi teda poznáme aj bonitu, aj sklony, aj expozíciu, aj úrodnosť a ešte na konto toho dodám, že jedna z aktivít ministerstva je tá, že sme si povedali, že to, čo sa ešte nikdy neurobilo, urobíme.
Cez ÚKSUP sme založili a zakladáme a verím, že sa bude v tom pokračovať, monitorovací priestor, kde v rozsahu 20x20 km dokážeme pravidelne na ročnej báze zisťovať hodnotu pôdy z hľadiska živín, hnojív a všetkých ďalších parametrov, lebo my pravdu o slovenskej pôde nepoznáme a to, že 93 % pôdy je v prenájme, spôsobuje možno aj to, že vzťah nájomcov k pôde nie je práve taký, aký by sme chceli mať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Prepáčte, naučím sa to. No, otvoril si, pán poslanec, veľa tém, ale ešte teda raz k tej obvyklej výške nájmu, kde si teda povedal, že to je tá jediná vec dobrú, ktorú sme urobili. No, urobili sme tých vecí dosť, možno neboli všetky skvelé, ale využívam tento priestor aj na to, aby som poďakoval svojim spolupracovníkom, ktorí skvelí boli. Prišli slúžiť a urobili veľa dobrého a je to vec, ktorá možno nebývala až taká tradičná, že prišli naozaj bojovať za zásadnú zmenu pri správe krajiny v duchu slušnosti.
A čo sa týka toho obvyklého, obvyklej výšky nájmu, tak ešte raz využívam túto možnosť, aby som zdôraznil to, čo tu už aj zaznelo aj ústami pani generálnej riaditeľky a čo si povedal aj ty, jednoducho bola to povinnosť nielen podľa Bruselu a podľa ducha spravodlivosti a logiky, ale aj podľa zákona. My sme vlastne museli napraviť protizákonný stav, ktorý sme zdedili, a tých protizákonných stavov bolo požehnane dosť a toto bol jeden z nich.
Čo sa týka toho tvojho pohľadu na tie krajinné prvky, tak opäť to vysvetlím. Tie krajinné prvky, ktoré máme, od solitérnych stromov až po remízky a rybníky, jazerá, cesty a aleje, vetrolamy a tak ďalej, tie, ktoré sú, tak na tie pôdohospodár dostáva v duchu spoločnej poľnohospodárskej politiky nejakú dotáciu. Nie je významná, môžeme sa o tom baviť, čo sme zdedili, pretože teraz sa budú nastavovať parametre novej SPP-čky. Ale tu je podstata inde.
My jednoducho máme krajinu vyprahnutú, my máme málo tých krajinných prvkov. My potrebujeme tie krajinné prvky dostať do krajiny. Na to musia prísť krajinní architekti, ktorých sme doteraz zaznávali, boli tam len akýmsi takým príveskom. Tí povedia, kde treba z hľadiska krajiny tieto prvky vložiť. V rámci komasácií sa tie pozemky nastavia tak, aby tieto pozemky slúžili tým novým krajinným prvkom. A tam aj tá možnosť prejsť pod vlastníctvo obcí je veľmi správna, pretože obec sa postará o tieto pozemky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vítam túto debatu, lebo treba si jasne povedať, že áno, do majetku obcí čosi môže prejsť, ale nie intravilán, ale extravilán, tak ako to tu už aj možno zaznelo, ja to len doplním.
Máme 3 557 katastrálnych území na Slovensku, bavíme sa tu o pozemkových úpravách, áno, tie sa vykonali zatiaľ na 430 a týmto tempom naozaj nám treba desaťročia. Ale hovorme to a o tom, čo táto krajina potrebuje rovnako ako komasácie.
Potrebujeme ju skvalitniť z hľadiska odolnosti voči ekologickým zmenám, voči klimatickým zmenám. A na to máme, žiaľbohu, veľmi jednoduchú cifru. Komplexné pozemkové úpravy, ktoré by zohľadnili práve tie potrebné prvky v krajine, v ktorých je spoločné zariadenia, tie boli vykonané na počte katastrov, ktorý sa pamätá veľmi ľahko - nula.
A práve preto treba vniesť do systému pozemkových úprav práve aj krajných architektov, ktorí musia prednostne pred geodetmi prísť, tie prvky navrhnúť, kde majú byť tie remízky, aleje, poldre, jazerá, cesty a tí geodeti to musia len vykonať.
A potom, ak to tak vykonajú, tak tieto pozemky pod spoločnými zariadeniami, nech prejdú pod obce. Do majetkov obcí, bude to úplne v poriadku, lebo to bude chrániť predovšetkým obec, jej ľudí a jej pôdohospodárov. Tam by som si vedel predstaviť tento prechod. Ale v intraviláne sa mi zdá, že táto diskusia, pán poslanec Blcháč odišiel, ale možno to počuje. By mohla byť po spoločnej zhode zameraná práve do extravilánu, tam by som to v súvislosti s komplexnými pozemkovými úpravami ocenil. Naša krajina ich extrémne potrebuje.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, je mi jasné, že vlastne tu prebieha istý politický zápas a treba všetko kritizovať. Ja nevravím, že sme všetko robili dobre. Len viete, vy ste si teraz všimli niektoré detaily, ktoré ste mali dávno urobiť vy za tých desať rokov. Keď sme zistili my, čo všetko je zanedbané, tak sme sa do toho pustili. Napriek tomu, že to bolo nepopulárne, kritizované. Napriek tomu, že ste živili túto tému ako strašne nespravodlivú od začiatku. Prihrievate si tú polievočku aj teraz. Dá sa tomu politicky rozumieť. A čo tak keby ste sa na to pozreli takým pohľadom normálneho človeka, ktorý zvažuje nie politicky, ale spravodlivo veci tak, ako majú byť.
Tie nájmy boli kruto nespravodlivé. To, že sme ich zmenili na obvyklú výšku nájmu, to bol prvý krok. Áno, ten druhý krok ešte prebieha. Tak, ako to tu už aj zaznelo, bonito-pôdne ekologické jednotky vstupujú práve aj do upravených nových cien, kde sa zohľadní rentová situácia jednotlivých pozemkov, klasifikácia, úrodnosť, expozícia a všetky tie parametre, ktoré rozhodujú o produkcii pôdy.
Takže bolo by veľmi dobré, keby sme možno skúsili v tejto sieni byť niekedy menej politický a viacej pre ľudí, viacej sa pozreli na to, ako majú veci fungovať. Lebo platiť päť hektárov, 5 eur za hektár a platiť 50 eur za hektár v tom istom území je, akokoľvek pozeráme sa na rozdiely z hľadiska kvality pôdy a jej ďalších vlastností, je rýdzo nespravodlivé. Táto nespravodlivosť prebiehala a mohli ste sa skúsiť spýtať tých, ktorí sa z tohto pohľadu konečne poďakovali, že po rokoch vašej vlády došlo k nejakému prvému jasnému spravodlivému riešeniu, ktoré bude mať, priznávam, ešte pokračovanie v tom dobrúsení tých jednotiek.
A čo sa týka organizačnej zmeny. Áno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. No pán poslanec Kuffa, možno som sa nevyjadril úplne presne, tu nejde o pozemky, ktoré by boli v rukách oprávnene súkromných hoci aj neznámych vlastníkov, som hovoril o pozemkoch štátu, ktoré jednoznačne štátnymi sú, ale ktoré nedôsledným zápisom v rámci ROEP-u boli zapísané nesprávne, ako keby na neznámych súkromných vlastníkov. A to zneužili tie špekulantské kruhy. A nielen zneužili, ale tá hrozba zneužitia to aj pokračuje k tomu, aby povedali, aha, taktiež to nebolo napísané na štát, lebo konfiškáty podľa 104-ky sú jednoznačne štátne, tak to teda ideme urobiť z toho, skutočne nesprávne síce z pohľadu práva, ale z pohľadu záujmu týchto špekulantských kruhov, aby sa dostali k tomu ľudia, ktorí sú v takomto prípade považovaní za vlastníkov, je to nesprávne, je to protiprávne, ale zneužíva sa to.
Treba povedať, že autostrády sa ďalej budujú a treba povedať, že tie pozemky pod autostrádami budú veľmi lukratívne, a preto spolupráca tých ministerstiev, ktoré som aj v rozprave spomínal, je veľmi dôležitá, aby sme v predstihu sa pozreli na to, či tam neexistujú takéto záujmy, pretože práve takéto záujmy by mohli spôsobiť to, že by štát prichádzal protiprávne o svoje vlastníctvo. To znamená my všetci. Takže toľko na vysvetlenie.
A čo sa týka pána predsedu a poslanca Karahutu, ako všade aj na pozemkovom fonde je obrovský dlh z hľadiska informačných technológii, my naozaj potrebujeme a verím, že práve aj MIRRI ministerstvo, ktoré na tento účel bolo zriadené, by malo byť práve tou jednotkou, ktorá dokáže nie tu dať jeden informačný softvérový produkt, tu iný, ale aby sme našli dostatok prostriedkov na to, aby sme použili, ak sa dá jednotné informačné systémy, ktoré umožnia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobré predpoludnie, ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani generálna riaditeľka, dovoľte, aby som zaujal veľmi stručné stanovisko k správe Slovenského pozemkového fondu za rok minulý, teda k výročnej správe.
Zaznelo tu už z úst pani generálnej riaditeľky pomerne veľa faktov, ja musím potvrdiť, že po formálnej stránke táto výročná správa je naozaj až nadrozmerne podrobná, čo je teda hodné ocenenia, je v nej veľmi veľa faktov. Myslím, že každý, kto sa chce dopátrať niektorých vecí, musí s týmito faktami byť z hľadiska ich rozsahu, podrobností a aj prehľadnosti spokojný.
Chcem oceniť aj formálnu stránku výročnej správy, pretože je to isté zrkadlo inštitúcie, ktorá predkladá výročnú správu, a treba povedať, že aj grafické riešenie, prehľadnosť a estetika majú vo výročných správach svoje miesto, takže aj po tejto stránke výročná správa spĺňa tie základné predpoklady a predstavy čitateľa, ktorý sa vážne chce zaoberať alebo trocha vážnejšie zaoberať ohodnotenými údajmi, v tomto prípade Slovenského pozemkového fondu.
Ak by sme pristúpili k niektorým základným parametrom, ako sú v správe uvedené, tak ja nepôjdem teraz do podrobných údajov. Naozaj pani generálna riaditeľka toho vymenovala včera dosť, ale možno ten základný fakt, ktorý môže zaujímať aj povrchnejšieho čitateľa, je ten, že z hľadiska hospodárenia Slovenského pozemkového fondu v tých základných parametroch je zjavné, že hospodárili po stránke finančnej dobre, pretože dosiahli tržby, ktoré prekročili plánované tržby vo výške 107 % a zase naopak náklady, ktoré boli plánované, boli vyčerpané len na 85 %, takže v tomto ohľade prišlo v hospodárskom výsledku nejakých päť miliónov navyše, tak aj to po stránke základného ekonomického pohľadu na hodnotenie organizácie spĺňa asi ten nárok na to, aby sme mohli povedať, že hospodárenie v tom základnom rozsahu bolo správne.
No ale teraz sa budem venovať niektorým veciam, ktoré nie sú až tak formálne, resp. ktoré možno by mohli zaznieť v tejto súvislosti trocha výraznejšie. Už včera, myslím, tu zaznelo z úst pána poslanca za SMER alebo za HLAS, neviem, informácia o tom, že došlo v Slovenskom pozemkovom fonde k tomu, že sa dosiahli zmenené výšky nájmov v rozpore s nejakou logikou, v rozpore s európskymi požiadavkami a v rozpore aj so záujmami krajiny. Musím aj na tomto mieste, tak ako som to robil ešte z pozície aj ministra, odmietnuť takýto pohľad. Naozaj jedna z veľmi dôležitých vecí, ktorá zaoberala a zaujímala množstvo ľudí aj na Slovenskom pozemkovom fonde, aj na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré nie je nadriadenou organizáciou fondu, to chcem zdôrazniť, bola otázka nájmov.
Dlhé roky v oblasti nájmov poľnohospodárskej pôdy panovala rýdza nespravodlivosť. Nespravodlivosť v tom, že v rovnakom katastri niektorí nájomcovia platili za hektár päť, osem, dvanásť eur a niektorí v tom istom katastri hneď v susednej parcele platili päťdesiat. Bolo to tým, že existoval parameter, existuje parameter - obvyklá výška nájmu, ktorá sa počíta z priemeru všetkých nájmov v danom katastri a potom tu bola zase práca Slovenského pozemkového fondu, ktorý mal tieto nájmy takto nekriticky nízke. Čo teda spôsobovalo určite bez nejakého veľkého zamýšľania sa, každý to musí potvrdiť a uznať, dosť veľké konkurenčné rozdiely. Je predsa rozdiel platiť päť alebo osem eur za hektár a je rozdiel platiť päťdesiat eur za hektár.
Táto rýdza nespravodlivosť bola potvrdená aj listom, ktorý, pán poslanec, včera ste spomínali, že neexistuje, on naozaj existuje. Ten list je k dispozícii, nemám ho teraz tu, ale jednoznačne hovorí rečou bruselských úradníkov, že takýto nekomfort a takáto nespravodlivosť a takýto rozdiel sa môže považovať za neoprávnenú štátnu pomoc a nemôže byť tolerovaný. Že sa to roky tolerovalo a že to vyhovovalo mnohým, to je fakt, to, že sme boli pod paľbou kritiky na ministerstve, to je tiež fakt a to, že sa to mnohým nepáčilo, to je aj celkom zrozumiteľné.
Fakt je ale aj ten, že tí, ktorí dosiahli z tohto pohľadu spravodlivosť tým, že sa vyrovnali ceny nájmu v danom katastri, sú s takýmto riešením spokojní, ale nejde o to, aby sme jedných uspokojili a druhých neuspokojili, to by bol dosť taký krátkozraký pohľad na vec, ide o to, aby sa na trhu s pozemkami, s poľnohospodárskou pôdou zjednal poriadok, spravodlivosť. Myslím, že to sa týmto krokom podarilo, aj keď uznávam, že ten nápočet nebol definitívny a teraz na samotnom ministerstve pôdohospodárstva a aj na pozemkovom fonde, ak sa nemýlim, dochádza ešte k ďalšiemu upresňovaniu, kde sa zohľadňujú parametre poľnohospodárskej pôdy podľa bonity, podľa ekologických jednotiek, podľa terénu, podľa jeho sklonu, podľa expozície a množstva ďalších faktorov, ktoré majú naozaj vplyv na produkčnú schopnosť daného pozemku a danej pôdy. Takže to je k tejto záležitosti, ktorú považujem za vhodnú zdôraznenia.
Ďalšia taká vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, ktorá okrajovo bola spomenutá v pozemkovom, teda vo výročnej správe Slovenského pozemkového fondu, je otázka, nazvime ju, otázka konfiškátov. Chcem aj na tomto príklade oceniť istý pohľad, ktorý vnieslo vedenie Slovenského pozemkového fondu do oblasti konfiškátov, ktorá dokonca bola tak pretraktovaná, že ma navštívil vtedy aj veľvyslanec Maďarskej republiky a s istou obavou sa spytoval, že čo to po toľkých desaťročiach ideme vyťahovať zase Benešove dekréty na svetlo Božie, takže to je ako neprípustné. Samozrejme, nikto nechcel obnovovať Benešove dekréty, len zase išla tu do hry otázka poriadku.
Totižto pri ROEP-e sa vykonalo množstvo dobrej práce, ale aj množstvo nie kvalitnej a nie dôslednej práce. Mnohé pozemky, ktoré boli naozaj konfiškované podľa 104-ky Benešovej zo ´45., boli nesprávne pri ROEP-e zapísané na neznámych vlastníkov miesto toho, aby boli napísané na štát, a tým pádom sa stalo, že vzbudila sa tu vlna záujmu špekulantov, ktorí zrazu zistili, že je možné vyhľadávať neznámych vlastníkov či už na Slovensku, alebo v okolitých krajinách, najčastejšie v Maďarsku a ponúknuť im možnosť, o ktorej oni ani netušili. Veď vy máte pozemky, ktoré môžte sa o ne uchádzať, povedzme si úprimne, často to boli pozemky práve pod telesami autostrádnych plánovaných ciest a z tohto ohľadu zas vyvolal záujem, ktorý bol možno z ľudského pohľadu pochopiteľný, že tí ľudia oslovili, ktorí nevedeli, že mali takéto vlastníctvo, zrazu povedali, áno, tí notári a ďalší ľudia, ktorí okolo toho pracovali alebo nazvime to úprimne aj isté špekulantské zoskupenia, sa veľmi radi s týmto podelí, my vám to vybavíme a napokon vieme, ako s takýmito pozemkami sa potom dá celkom slušne bohatnúť.
No a v tomto ohľade tiež chcem oceniť prístup pozemkového fondu, ktorý niekoľko sto hektárov, hlavne pod telesami autostrád, takto identifikoval a zabránil tomu, aby boli naďalej ponechané v kategórii neznámych vlastníkov. To znamená v kategórii, ktorá umožňovala ďalšie nakladanie a prípadne aj odštátnenie tejto pôdy, a vrátil to tam, kde bolo to potrebné vrátiť, to znamená tam do kategórie štátnej pôdy. A tento proces, možno je hodné zdôraznenia v tejto súvislosti, ďalej pokračuje, myslím, že vtedy aj pod kuratelou ministerstva došlo k celkom dobrej spolupráci viacerých ministerstiev zahraničných vecí, vnútra, dopravy, pôdohospodárstva, kde aj po stránke notárov, aj po stránke archívu, aj po stránke vyhľadávania týchto údajov, aj po stránke práce zahraničných vecí, aby teda sa nevzbudzovali obavy, že tu niekto otvára Benešove dekréty, dochádza ďalej k tomu, že pozemky pod plánovanými, hlavne teda pod plánovanými autostrádnymi telesami sa takýmto spôsobom identifikujú. A ak v minulosti došlo k nesprávnemu zápisu na neznámych vlastníkov, tak sa to dáva na správnu mieru a robia sa z toho pozemky štátne. Nie tým, že by sa oživovali Benešove dekréty, ale tým, že ten nesprávny zápis pri ROEP-e naozaj určil nesprávnym spôsobom vlastníctvo, ktoré umožňovalo ten špekulatívny postup, aký som v stručnosti naznačil.
Tak to je ďalšia taká vec, ktorá je hodná možno zaznamenania a spomenutia, v súvislosti s výročnou správou. Rozhodne je treba oceniť aj postup pri reštitúciách, kde došlo, ja teraz poviem niečo, čo neviem celkom dopovedať, aj k tomu, že množstvo vecí, ktoré sa pri reštitúciách ukázali ako tiež podvodné a nesprávne, keď miesto toho, aby sa vydávali pozemky, ktoré sa vydať mali, sa vydávali pozemky náhradné, ktoré boli ďaleko lukratívnejšie.
Môj jeden z posledných rozhovorov s predchádzajúcou pani generálnou riaditeľkou bol práve v tom slova zmysle, že trestné oznámenia na mimoriadne citlivé veci vo veľkom rozsahu, ktoré majú podvodný charakter, boli dané orgánom činným v trestnom konaní, takže toto je tiež vec, ktorú možno treba v tejto súvislosti zaznamenať, že tých citlivých záležitostí, ktoré zaváňajú kadečím a často nie poctivosťou, naozaj v Slovenskom pozemkovom fonde je a bolo veľa.
Teraz zjavne to vypadá tak, ako keby som teda hovoril samé pozitíva, aj keď vieme, že pozemkový fond je spojený oveľa výraznejšie s negatívami. Ale skôr ako prejdem z pohľadu na tie negatíva, tak ešte jedna vec hodná zaznamenania je aj výrazná organizačná zmena, ku ktorej sa Slovenský pozemkový fond odhodlal. Ja chvíľu som na ňu pozeral dosť tak trocha skepticky, nebol som si celkom istý, do akej miery tá zmena naozaj bude dobrá, ale po analýze a veľmi dobre spracovaných podkladoch musím povedať, že táto organizačná zmena, ktorá má za cieľ koncentráciu múdrych ľudí na konkrétnych miestach, aby všade na tých pobočkách nerobili všetko, a tým pádom boli preťažení a neschopní primeraného výkonu, dokázala teda a smeruje k tomu, aby špecialisti na jednotlivých pobočkách sa venovali konkrétnym veciam. Jedni zmluvám, druhí nájmu, tretí reštitúciám, a tým pádom sa sleduje a verím, že aj dosiahne primerané zlepšenie výkonnosti Slovenského pozemkového fondu, kde tej kritiky je určite oprávnenej veľa.
No a teraz ten záver, ktorý považujem za potrebné vyjadriť za seba, a ktorý teda navrhujem, aby aj táto sieň zákonnosti zvážila a prijala ako istý pohľad na to dianie v Slovenskom pozemkovom fonde. Ja som si vedomí toho, že všetky veci, ktoré vo fonde sa diali, a tak napokon to aj včera zaznelo, myslím, že aj pani poslankyňa Halgašová to takto konštatovala, neboli v poriadku. Rozsah toho neporiadku ja nedokážem, budem úprimný, teraz odhaliť. Vieme, čo sa stalo, viacero vedúcich predstaviteľov Slovenského pozemkového fondu sú vo vyšetrovacej väzbe, boli vznesené obvinenia, musíme pripomenúť v tejto súvislosti, že tie obvinenia sa podľa medializovaných informácií spájajú s obdobím predchádzajúcich vlád, tým nechcem povedať, že za tejto je tam zrkadlovo všetko čisté, ale neviem o ničom, čo by som mohol takýmto spôsobom označiť.
Naopak, ja som sa aj pri svojich vyjadreniach držal toho, tak ako som to cítil, či sa to už niekomu páči, alebo nie, že spolupráca s fondom a výkonnosť a práca aj bývalej generálnej riaditeľky z môjho pohľadu bola hodná ocenenia alebo bol som s ňou spokojný, zaznieva to, ja viem, v tejto súvislosti možno nie najšťastnejšie, ale nebudem teraz hovoriť niečo, čo by sa viacej hodilo len kvôli tomu, že by to teda vypadalo krajšie.
Ale je teda fakt, že to moje pôsobenie aj v tejto súvislosti na ministerstve pôdohospodárstva vo funkcií ministra bolo poznačené tým, že som teda bývalú pani generálnu riaditeľku bol ochotný na základe doporučenia prijať za takú osobnosť, osobu, ktorú som posunul do vlády na vymenovanie za generálnu riaditeľku Slovenského pozemkového fondu. Ukázalo sa to ako nie dobré riešenie, urobil som to napriek tomu, že som o niektorých okolnostiach, ktoré znižovali kredibilitu tejto panej, tak som v tomto rozhodnutí zotrval, bola to určite chyba. Prijal som za ňu politickú zodpovednosť, musím povedať, že nech rozhodne ten, kto rozhodnúť má, to znamená orgány činne v trestnom konaná, do akej miery tie veci sú spojené s nepoctivosťou, s podvodmi alebo s akýmisi zoznamami, ktoré, alebo dokonca sadzobníkami úplatkov, ktoré sa na tomto fonde vraj robili. Neviem o tom podrobnosti, viem len toľko, koľko aj vy.
Ale ten samotný záver, ktorý chcem vyvodiť z tohto poznania, keď človek sa môže mýliť a môže teda v dobrej viere vymenovať alebo naozaj vymenovanie niekoho, kto sa ukáže potom ako hodný nedôvery alebo teda nie hodný dôvery je ten, že nedokážem odporučiť, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vám, aby sme túto správu, tak ako sa bude o tom hlasovať, zobrali na vedomie.
Považujem to za istú politickú schizofréniu, aby som hlasovaním "za" zobral na vedomie správu, o ktorej viem, že sa na jej vypracovaní podieľali ľudia, na ktorých leží vážne podozrenie z toho, že sa hrubo spreneverili funkcií štátneho zamestnanca a robili veci, ktoré sú nezlučiteľné s morálkou, etikou, zákonom a základnou slušnosťou.
Preto ja určite sa zdržím pri hlasovaní o tejto správe a záverom vyjadrím nádej, že tú dobu, ktorú sme žili, tú dobu plnú korupcie, znevažovania základných hodnôt budeme schopní preklenúť práve aj vďaka tomu, že si povieme pravdu, že si povieme pravdu aj o pozemkovom fonde a že sa poučí z toho fond aj my všetci, celá spoločnosť. A uvedomíme si, že na každého raz príde, že sa každý, každého raz dobehne a niekedy ten čas je dlhší, niekedy kratší, ale v tomto prípade, aj keď prezumpcia neviny, samozrejme, platí, je celkom pravdepodobné, že poučenie z tohto procesu odhaľovania korupcie na Slovenskom pozemkovom fonde bude dobré, z toho pohľadu, že by sa už takéto niečo nikdy nemalo opakovať.
A ja, vážená pani generálna riaditeľka, chcem vám popriať, aby aj u vás, teda vo vedení Slovenského pozemkového fondu došlo, možno ešte skôr ako samotné orgány činné v trestnom konaní povedia verdikt, k náprave, k zlepšeniu kontrolných mechanizmov. Ste inštitúcia sebestačná, samostatná, máte svoje kontrolné vnútorné orgány, máte Dozornú radu, je asi potrebné sa pozrieť na to tak, aby sa takéto procesy už viacej nemohli opakovať. Toľko k výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2020.
Ďakujem za pozornosť.

Dobré popoludnie, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Kuffa, ďakujem aj za túto interpeláciu, ktorá určite je zaujímavá už len z toho pohľadu, že vieme, že poľovníctvo je predmetom pomerne ostrého záujmu veľkej časti spoločnosti, nielen tých 60-tisíc poľovníkov, ale úplne oprávnene aj množstva ľudí, ktorí majú vzťah k prírode a ktorí chápu, že poľovníctvo je prirodzenou súčasťou správy krajiny. Samozrejme, za podmienky, tak ako pri všetkých zásahoch do krajiny, že sa vykonáva korektne v súlade s tradíciami, morálkou, zákonmi a istou občianskou zodpovednosťou.
Zákon o zrušení povinného členstva v Slovenskej poľovníckej komore, ktorý si zmienil, resp. kde smerovala hlavne tvoja úvodná časť interpelácie, určite takýto nebude, to vieme. Je to otázka, ktorá bude spojená so zákonom o poľovníctve, ktorý predkladá ministerstvo tohto roku do procesu legislatívneho s tým, že v tejto chvíli sa nachádza v internom pripomienkovom konaní. Priznám sa, že už v obnovenom, lebo niekoľkokrát zasadali pracovné skupiny, poradcovský zbor, ktorý mal množstvo pripomienok, množstvo variant, a myslím si, že tieto vyústili do návrhu, ktorý určite bude ešte veľmi ostro posudzovaný a predpokladám, že aj menený. Ale mám za to, že tie veci, ktoré si spomenul, tie hlavné záležitosti budú v ňom riešené koncepčne, veľmi jasne a myslím, že aj pomerne, nechcem povedať radikálne, ale s jasným cielením po výsledku, lebo naozaj si povedal správne, pán poslanec, že hlavný problém, ktorý dnes máme, ktorý budeme riešiť zákonom o poľovníctve, sú extrémne vysoké škody zverou.
Nikdy v histórii Slovenska takéto škody neboli a spôsob, ktorý teraz nebudem popisovať, lebo ani by to nebolo vhodné, aby som v tejto chvíli hovoril detaily, ale určite je správne, keď zdôrazním, že oblasť škôd zverou spôsobovaných na poľnohospodárskych a lesných kultúrach je prioritou tohto návrhu. Nie jedinou. Je tam aj množstvo ďalších aspektov, ktoré sú spojené s istým oprávneným nárokom vlastníkov pozemkov mať právo výkonu poľovníctva kvôli tomu, že logicky predpokladáme, že človek, ktorý má vlastníctvo lesnej alebo poľnohospodárskej pôdy a zároveň má aj oprávnenie vykonávať právo poľovníctva, bude mať prirodzený záujem na tom, aby zver nepoškodzovala jeho kultúry či už lesné, alebo poľnohospodárske.
Práve tu sme videli pomerne veľký rozpor v doterajšom aplikačnom procese, keď množstvo poľovníkov nemalo vzťah k samotnému pozemku, resp. kultúra na nich a prejavovalo sa, nechcem hovoriť v akom veľkom percentuálnom podiele poľovníkov, určite nie zďaleka všetci boli takí, ale istá časť, nie celkom zanedbateľná uprednostňovala možno trofeje, možno istú takú výsadnú spoločnosť, ktorá pozostávala z pár poľovníkov a mali problém prijať ďalších. Takže toto budú všetko veci, ktoré budú takými nosnými piliermi tohto zákona.
A aby som zodpovedal dôsledne otázku, tak celý proces by mal byť ukončený tohto roku tak, aby zákon sa dostal sem do siene zákonnosti v závere tohto roka. Predpokladám, že proces to bude ešte zaujímavý.
Už teraz vás môžem pozvať všetkých záujemcov z radov poslaneckého zboru Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj verejnosti. My určite usporiadame k tomuto zákonu ešte aj v priestoroch zasadačky Národnej rady stretnutia, kde by sme ďalej pokračovali ešte v niektorých precizovaniach, ale v tejto chvíli zákon je v takom stupni rozpracovania, že môžme vysloviť nádej, že aj keď bude pripomienok veľa, ale v tomto roku by mal byť platný v jeho závere.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Ďakujem za tieto reakcie.
Asi využijem túto poslednú, pán poslanec Faič, naozaj, keďže teda hlásime sa k tomu, že máme istú lesnícku spoločnú skúsenosť, tak poviem, že viete, ako rastie les. Pomaly a kým sa dopestuje, tak treba veľa pokory, veľa pozorovania a veľa múdrych zásahov. Nuž, možno aj kým zmeníme naše poľnohospodárske a potravinárske Slovensko, bude treba mať aj trpezlivosť a uznať aj straty, nejaký minister odíde, nejaký príde, ale ten cieľ je hodný toho, aby tá hora bola kvalitná. A ja som presvedčený, že k tomu práve spejeme. Takže nemám najmenšiu obavu z toho, že by sme nešli správnou cestou. Že to tak nevypadá a že oprávnene ako opozícia poukazujete na veci, ktoré možno by som na vašom mieste robil podobné niečo; niečo je fér, niečo menej, ale to už patrí do politického života.
Len tá jednoduchá otázka, ktorú ste dali, má svoju aj jednoduchú odpoveď. Áno, niektoré veci vypadajú tak, ako keby ste slúžili práve len nejakej skupine. A veľmi často počúvam, že som obklopený agrobarónmi a inými barónmi. Nuž, nie som. A keď hovoríme tak, ako mi to pripomenul váš kolega, že máme hovoriť o zákone o neprimeraných obchodných podmienkach, nuž, tak sa spytujem, čo v tomto zákone, v tejto novele 91/2019 je naozaj také, že by to svietilo, ako keby výstraha, že opäť aj táto vláda sa pridala k tým prechádzajúcim a chce nejakým spôsobom vnímať požiadavky tých najbohatších. Ja myslím, že, pán poslanec Faič, nič také tam nenájdeme. Je tam snaha len o poctivé hľadanie rovnováhy, tak ako som to zdôraznil, nájsť férový prístup. Ja som vďačný, že môžem prehovoriť za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)