Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, pán poslanec Takáč chcel v úvode odľahčiť svoje vystúpenie, ja ho odľahčím tiež na jeho príklade. A práve aj s použitím jeho slov, že teda hovorí, že ak tento zákon prejde, tak že vlastne je to vstupenka k víťazstvu SMER-u v budúcich voľbách a ja mu chcem odkázať, prečo vlastne ten SMER v tejto chvíli nie je víťazný a prečo nie je vo vláde. Kvôli tomu, a to naozaj hovorím bez toho, aby som vás personifikoval, ide o SMER, nejde o vás, vy ste tu vtedy neboli, ale ja áno, tie miliardy ešte vtedy korún, ktoré sa dopustili v rozkrádaní lesníctva, ktoré v tomto sektore, keby sme boli použili tam, kde sa použiť majú a keby sa neboli zakrývali oči pred týmto trestuhodným úpadkom, mohli sme byť spoločne ako spoločnosť niekde inde, ale súhlasím s tým, že dozadu sa pozerať nemôžeme, to len pripomenutie a odľahčenie a poďme teraz k veci.
Tá základná záležitosť možno je v tom, že musím povedať heslo, pod ktorým sa presadzuje tento zákon, osloboďme národné parky, mi nevonia. Navrhujem lepšie: Osloboďme naše myslenie. Osloboďme naše myslenie od istej krátkozrakosti, sebectva a možno aj takej zištnosti. Je potrebné si povedať, že ak by som použil, tak ako to býva zvykom pri vystúpeniach, nejaké kľúčové slovo, tak ponúkam pre svoje vystúpenie kľúčové slovo nadhľad. Naozaj sa ním nechcem zapáčiť nikomu, ani lesníkom, ani ochranárom, ani ľuďom v regiónoch, ani opozícii, ani koalícii. Ide mi o to jedno jediné, o čo by malo ísť v tomto prípade, o les, o lesy. Ak totižto v tejto naozaj zaujímavej prelomovej dobe, keď sa vytvára nová paradigma prístupu k lesom, dokážeme mať ten nadhľad, tak dokážeme urobiť vlastne pre všetkých to najdôležitejšie, pretože ak pomôžeme lesom, pomôžeme každému občanovi v tejto krajine. V duchu toho krásneho výroku, ktorý ma už viac ako 200 rokov, Jozefa Dekreta-Matejovie, nášho múdreho predchodcu, ktorý povedal, že treba zachovať lesy potomkom, lebo ony sú základným predpokladom života na tejto zemi.
No a teraz k samotnému návrhu, prečo s ním nemôžem v tejto podobe, ako ho moji kolegovia z koalície predložili, súhlasiť. Predovšetkým nerešpektuje programové vyhlásenie vlády, ktoré jasne hovorí, že treba urobiť revíziu všetkých chránených území, že všetky sporné záležitosti sa musia riešiť spoločným rokovaním lesníkov, ochranárov, ekológov a ekonómov a ktorý hovorí, že sme v sieni zákonnosti, kde ide o legislatívu, že musíme urobiť aj taký krok, ktorý sa týka spoločného rozumného zákona o lesoch a ochrane krajiny, aby sme tie dlhoročné rozpory konečne nejakým spôsobom utlmili.
No a je tu aj druhá vec, taká faktografická, ktorá je zjavným dôkazom toho, že sa nerešpektuje programové vyhlásenie vlády týmto návrhom, totižto tam sa hovorí o chránených územiach. A tu hovoríme len o národných parkoch. Prosím vás, to tá tretina lesov, ktoré je v CHKO-čkách, to nie sú chránené územia? Tu kolegovia ochranári si povedali, že jedine národné parky? To tak znie tak lepšie? Táto krajina naozaj nepozostáva z národných parkov a tu vlastne musím zdôrazniť, že naozaj je to otázka úcty k programovému vyhláseniu vlády. Či sa nám páči, alebo nepáči, nemali by sme s tým pracovať podľa toho, ako nám to náhodou vyhovuje, ale mali by sme rešpektovať to, za čo sme zdvihli v tejto sieni zákonnosti ruku.
No a teraz tá podstata podstaty, tak ako ju chápem ja a ako ju chcem ponúknuť, vážené kolegyne, vážení občania, tejto krajine, týmto lesom, nám všetkým. Klimatické zmeny. Zásadné, kľúčové vyjadrenie zaznieva aj dnes z Glasgowa, môžme sa baviť o stupni nebezpečenstva, o tom, či tá žaba v tej vode je ešte len v letnej, alebo už v horúcej, ale v každom prípade sa varíme a to, čo sa blíži, je veľmi zlé.
Môj profesor Kolenka na lesníckej fakulte zvykol hovoriť, že najlepšie prognózy sú tie, ktoré sa nikdy nenaplnia. Ono to znie na prvé počutie tak zvláštne, ale vlastne ono je to veľmi presné. Ak je prognóza dobrá, ak sa vieme na základe toho, že je dobrá vlastne poučiť a urobiť rozumné kroky, aby sme zabránili naplneniu, tak vlastne sa preukáže, že tá prognóza naozaj bola veľmi dobrá, že teda možno by sme aj v tomto prípade mali uveriť, že to, čo sa chystá na guličku menom Zem, je veľmi vážne a že ten najzákladnejší nástroj, ktorý máme my a, chvalabohu, na Slovensku vo veľmi významnej miere v rukách, je a navždy ostanú lesy. Lesy spravované dobrým spôsobom, kde sa nevnášajú hlúpe spory a kde sa spoločnosť zhodne na tom, že tie lesy sú vhodné naozaj toho povýšenia do toho základného nástroja, ktorý pomôže nám a ktorý umožní tomu, aby naše deti a vnuci teraz nenadávali na nás, kde sme mali vtedy oči, keď sme prognózam neverili a oni nemajú pitnú vodu, čistý vzduch a úrodnú pôdu.
Takže dávam otázku tvorcom tejto novely a vlastne nám všetkým, že akýže je to rozdiel medzi stromami, ktoré rastú v národných parkoch, hovorí sa 7 %, ja mám aj trocha vyššie percento, ale o percentá nejde. A stromami, ktoré rastú mimo národného parku. Môžme azda hovoriť, že z hľadiska ochrany proti suchu, z hľadiska zachovania vodných zdrojov, z hľadiska tvorby a ochrany krajiny ako takej, z hľadiska tvorby pôdy a zabráneniu erózii, z hľadiska psychickej hygieny nás všetkých a zdravia nás všetkých, z hľadiska boja proti radiácii zvýšenej, z hľadiska tvorby kyslíka a takisto aj filtrovania vzduchu. Mal som slabý mikrofón, voľajako sa teraz lepšie počujem alebo pridali mu? Či azda je tu nejaký rozdiel medzi týmito stromami? Prečo, ak teda chápeme ochranársku obec ako obec, ktorá je akousi avantgardou, iba krátkodobou síce, lebo má za sebou na rozdiel od lesníkov iba pár rokov. My máme pár storočí, lesníci, ale ja sa spytujem úplne nad, ako som povedal v úvode, lesníkmi a ochranármi. Naozaj ako občan Ján Mičovský, ktorý má záujem, aby sa tu správali dobre, je tu nejaký rozdiel? Nie je tu žiadny rozdiel, každý strom je hodný ochrany a ku každému stromu, ak nám naozaj ide o podstatu veci, sa takto musíme aj správať, preto to vytrhnutie z kontextu národných parkov je veľmi účelové, bojím sa, že aj sebecké a krátkozraké. Nuž a patrí sa povedať aj riešenie.
To riešenie vidím relatívne ako veľmi jednoduché a dovolím si ho ponúknuť tejto sieni zákonnosti ako správne. Nie je to riešenie, ktoré som si vymyslel ad hoc pre toto vystúpenie, lebo o tomto riešení som hovoril ešte pri príprave, v tom čase nie vládneho programu, ale ešte volebného programu. Potom to vypadlo, že je to možno trocha avantgardná myšlienka. Pán Budaj mi tiež povedal, že možno žijem trocha v inom svete, že to, že to neprejde a ja sa teraz k tejto myšlienke vraciam. Áno, som proti tomu, aby národné parky a národné prírodné rezervácie, ktoré sú v národných parkoch, alebo teraz po tom pozmeňováku už aj tie, ktoré sú mimo národných parkov, prešli pod rezort životného prostredia. Som za to, aby pod tento rezort prešli všetky slovenské lesy, všetky lesy na Slovensku, lebo to bude správna odpoveď na to, akú krajinu chceme zanechať našim vnukom, ako máme spravovať lesné bohatstvo, ktorého máme tak štedro nadelené a tu sa môžme oprieť na vedecké poznatky. Možno to nebude úplne presné, ten znalecký posudok, ani autora teraz nebudem radšej menovať presne, ale tie fakty sú, že aká je hodnota našich lesov z pohľadu dreva. Ak zoberieme tých 2 mil. hektárov, tie zásoby dohromady, tak môžme hovoriť o zhruba 50 mld. eur, ktoré sú spojené s hodnotou drevnej hmoty, ktorá sa tak často spomína, ako keby to bolo prvým alebo druhým cieľom tvorby nás lesníkov. Nikdy nebolo, nám išlo o niečo iné, nie o drevo, to len mnohé doby prinášali rôzne deformácie a hnali možno aj lesníkov niekde inde.
No a otázka druhá. Aké sú hodnoty ekologické, funkcie lesov, opäť je to číslo, ktoré sa dobre pamätá, 500 mld. eur. Takže ak sa pozreme na tieto dve čísla a na to, čo som navrhol a čo sa má stať so všetkými slovenskými lesmi z hľadiska ich riadenia, tak vlastne tento pomer či skôr nepomer je doslova krásnou vstupenkou pre to, aby rezort životného prostredia, my všetci, lesníci, ochranári, poslanci, občania sme si povedali, že toto naozaj je cesta.
Druhá vec, absolútne strategickou záležitosťou pre toto storočie je to, čo sme už toľkokrát tu spomínali a čo, chvalabohu, je prvýkrát v histórii súčasťou programového vyhlásenia vlády, prírode blízke hospodárenie. To je ten malý zázrak, ktorý umožní komplexne využívať hodnotu lesov bez toho, aby sme boli zištní, aby sme ukrátili niekoho. Patrí tam všetko aj to drevo, dá sa to urobiť veľmi rozumne, ale zdôrazňujem to teraz nie kvôli tomu, aby som pripomínal hodnoty prírode blízkeho hospodárenia, ale aby som povedal, že tu je skrytá zásadná odpoveď na to, čo chceme ľuďom v regiónoch lesných ponúknuť, lebo prírode blízke hospodárenie, ako to musím povedať, niekedy zaznieva z úradu životného prostredia, teda z ministerstva, že oni budú v národných parkoch hospodáriť týmto prírode blízkym spôsobom.
Musia si prečítať kolegovia na životnom prostredí lepšie zákon o ochrane prírody. Už dávno, mnoho rokov je tam napísané, že jedine prírode blízkeho hospodárenie je povolené v národných parkoch, lebo v národných parkoch sa musí hospodáriť. Každý park potrebuje parkového majstra, to predsa vieme, a lesník je tým parkovým majstrom. Nebudeme hovoriť o chybách, o tých môžme rozprávať veľakrát a na obidvoch stranách, ale prírode blízke hospodárenie, a to je zmysel aj môjho návrhu, treba rozšíriť nielen z národných parkov, ale treba ich vtisnúť ako základný spôsob hospodárenia pre všetky lesy Slovenska. A prírode blízke hospodárenie nemá len obrovský význam ekologický, ekonomický, biologický, krajinotvorný, ale aj sociálny. Ak uchopíme vážne to, čo máme napísané v programovom vyhlásení vlády, že prírode blízke hospodárenie je základným cieľom, tak potom musíme zároveň aj povedať, že takéto hospodárenie, táto vysoká lesnícka pilotáž vyžaduje veľmi kvalifikovaných dodávateľov týchto prác, občanov, živnostníkov, lesných robotníkov a ak to naozaj myslíme s týmto naším bodom vládneho programu vážne, tak potom musíme povedať, že nezvýšime vďaka tomuto prístupu len výrazným spôsobom práve hodnotu lesa, jeho kvalitu, jeho odolnosť voči kalamitám, ktorej tiež by bola samostatná kalamita, samostatná kapitola, prečo to bolo také v minulosti. Ale my dokážeme takýmto spôsobom zvýšiť aj kvalitu života ľudí na vidieku, lebo tam sa musí hospodáriť.
Áno, bezzásah má svoj význam, to ste už zdôraznili niektorí, v rezerváciách. Rezervácie sú na to, aby matka príroda ukázala, ako sa tam bude chovať. Môžme sa baviť aj o tom ochrannom pásme nárazníkov medzi rezerváciami a hospodárskymi lesmi, ale v národnom parku a vo všetkých ďalších lesoch sa nesmie presadzovať bezzásah ako nejaký cieľ, sa musí presadzovať prírode blízke hospodárenie. Lebo zase otázka, nám naozaj ide o uhlíkovú stopu? Pani prezidentka to pekne povedala, musí po nás či v Glazgowe, musí po nich ostať dačo viacej ako len uhlíková stopa za lietadlom, ktorým prileteli do Glazgowa.
My musíme ozaj reálne brániť tomu, aby sme ten uhlík umožnili neutralizovať a viazať. Verte tomu, že nie pralesy a bezzásahové lesy, ale práve múdro k prírode blízkym spôsobom obhospodarovaný les je tou najlepšou bankou pre to, aby sa uhlík uložil na dlhé desaťročia, stáročia. Je to naozaj tak a keď už hovoríte tie príklady, ja som to minule poslal aj do takej diskusnej skupiny svojim kolegom, ak hovoríme o prírode blízkom spôsobe hospodárenia z hľadiska tak často spomínaného hlucháňa, že ako taký príklad toho, čo nám všetko hrozí, keď nebudeme sa oňho starať. No práve ten hlucháň, už to tu dneska niekto povedal, potrebuje tie múdro prírode blízkym spôsobom ozdravené lesy. Tam, kde lesník múdro hospodáril, dneska je hlucháň, možno 90 % našich hlucháňov, už ich len pár stovák existuje práve v týchto lesoch, tam kde sme mu nechali možnosť tešiť sa "z bezzásahových zón", stadiaľ odišiel, tam nedokáže žiť. Ale to je len na dokreslenie nieže absolútnej pravdy, že ja tu zastávam lesy a ostatní sa mýlia. To je len snaha ukázať a poprosiť, aby sme sa nebáli pozrieť sa z nadhľadu, ako som povedal v úvode, na tento problém a riešiť to nie kvôli tomu, aby nejaká skupina zvíťazila, ale aby zvíťazil les. A tie hranice, ktoré tu doteraz tak často boli v súvislosti práve s lesníckou obcou a ochranárskou obcou, tento návrh len prehlbuje, rozširuje a poškodzuje tým túto krajinu.
My naozaj musíme si povedať, že tie psychologické hranice musíme konečne zasypať a musíme spolupracovať, ak tvrdíme, že všetci máme rovnaký cieľ, nuž tak to aj dokážme, nie tým, že na čo budeme rozdeľovať, ale to spojme a verte tomu, že dnes obrovské množstvo lesníkov, ktorí po tom túžia a ktorí sú nespokojní, že niekedy ich možno ich šéfovia vyhnali a povedali: choď, choď dačo doťažiť, lebo nám možno chýbali prostriedky na to, aby sme naplnili hospodársky výsledok. A poznáte tú moju vetu, ktorú som tu často rád spomínal, že lesy nie sú bankou pre štátny rozpočet, lesy sú poisťovňou pre zdravú budúcnosť krajiny a do poisťovne všetci musíme platiť. Ak dneska tu zaznievala aj výhrada a ja sa viem k nej aj pridať, ale nie je podstata, že ako nezmyselne tie peniaze sa míňali na mnohých frontoch, a to aj ochranárskych, nuž tak si povedzme, že toto je obrovská príležitosť, to spojenie na to, aby sme sa tu nebavili o sysľovi za 6 mil. a zachovanie biodiverzity za 22 mil., ale aby sme si povedali, že máme obrovskú možnosť tak prostriedky z fondu obnovy, tak prostriedky zo štátneho rozpočtu v limitovanom množstve, tak prostriedky z projektov Európskej únie vložiť si do prírode blízkeho hospodárenia, ktoré musí byť spoločným cieľom všetkých, ktorým naozaj ide o les a možno dodám ešte aj k tým hraniciam ďalšiu vec, ktorá v tej novele je absolútne nenáležitá.
My ideme touto novelou ohraničiť chránené lesy v nechránených, ale to všetko nekončí, ďalšia nadhranica je v samotných národných parkoch štátneho v neštátnych, to znamená, dva úplne rovnaké porasty vedľa seba, pri jednom bude partia štátnych úradníkov z jedného rezortu, pri druhých druhého, absurdné, nezmyselné, nepotrebné. Nehovoriac o bezpečnosti krajiny, ktorá predsa musí mať záujem na tom, aby sme vedeli zasiahnuť pri požiaroch, pri povodniach a pri ďalších aktivitách, predsa toto je doslova ohrozenie aj bezpečnosti krajiny takéto delenie.
A už je vrchol všetkého, aj keď, myslím, v tej novele trocha je to zjemnené, ale ešte aj v tých spoločenstvených lesoch majú prejsť štátne podiely pod jeden rezort a tie neštátne majú ostať v poľnohospodárstve. Tam sú ideálne podiely, to by mohol pán poslanec Fecko povedať veľmi jasne, to budeme určovať, že ktorý strom patrí pod ktorý rezort, absurdistan. To je teda naozaj nenáležité a je to v podstate vylúčené.
Potom je tam novela aj veľmi nebezpečná časť, ktorá hovorí, že môže štátna ochrana prírody bez súhlasu ministerstva rozhodnúť o tom, že komu prenajme lesy v chránených územiach. Niekde som čítal takú zmienku, že takýto stupeň benevolentnosti si ešte nedovolil do zákona o narábaní so štátnym majetkom vložiť nikto doteraz. To znamená, že povieme, že kamoši z nejakej oligarchickej skupiny alebo ochranárskej skupiny, alebo nejakej inej skupiny, budú mať možnosť bez toho dokonca, aby ministerstvo o tom rozhodlo, si prenajať nejaké časti. To je, myslím, časť, s ktorou sa jednoznačne nemožno stotožniť, lebo je to niečo, čo verím, že z toho musí vypadnúť vonká.
Je toho viacej, ja ešte sa prihlásim aj do ústnej rozpravy, možno to, čo by sa dalo povedať ešte na základe toho, čo som navrhol, teda postarajme sa o to, aby lesy išli spoločne pod rezort životného prostredia, ony tam patria, ony tam aj v tých číselných rozmeroch, ako som povedal, aj z tej podstaty sú naozaj životným prostredím. To drevo neni ani na prvom, ani na druhom mieste. Takže vyzývam kolegov zo životného prostredia, z rezortu, aby sa nebáli zodpovednosti a aby nabrali odvahu to takto urobiť, lebo je to riešenie.
Je to riešenie, ktoré nelikviduje snahu o presune národných parkov, ale robí to komplexným spôsobom. Lesníci sú pripravení takto to urobiť, tí rozumní, mnohí by s tým súhlasili. Viem, že podporíme vďaka tomu lesy konečne spôsobom nielen ústnym, ale aj reálnym, že to nebudú len vyhlásenia, ale reálne prostriedky by tam išli, a bol by som veľmi rád, ak by sme to takýmto spôsobom dokázali dotiahnuť do úspešného konca.
No a existuje tu ešte aj vyšší stupeň, ktorý v tejto chvíli nie je možné navrhnúť, ale o ktorom budem rozprávať možno v tej druhej časti svojej rozpravy. Takže tu len končím tým, že dovolím si poprosiť v súlade s oprávneniami poslanca Národnej rady, aby z týchto dôvodov, aké som uviedol, bol proces prerokovania tohto zákona zastavený, aby bol stiahnutý z rokovania a prerobený do podoby, ktorá bude dobrá.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
