Videokanál poslanca

Vážení kolegovia, dovoľte mi povedať ešte jeden aspekt k tejto problematike ohľadne Ondrejského cintorína. Z histórie, neviem, či viete, je známe, že tento cintorín, Ondrejský cintorín je dvojičkou, vtedy boli zriadené dva cintoríny – Ondrejský a pri Kozej bráne, katolícky a evanjelický, 1783, vďaka jozefínskej reforme. Na evanjelickom sú tiež pochovaní evanjelickí dejatelia, napríklad skladateľ Ján Levoslav Bella, nebudem menovať ďalších, a teda vidím tu problém, lebo vtedy sa to vyslovene dodržiavalo, že kaplnka, architekt Riga aj na jednom, aj na druhom cintoríne, keď si všimnete, sú totožné, jedna má vežu, druhá nemá vežu a podobne.
Čiže vidím tu ten problém ako, ktorý tiež môže vyvolať nejaké odozvy, že národný cintorín nemôže byť koncesne ohraničený, v tomto prípade na katolícku cirkev a vynechaný teda cintorín pri Kozej bráne, ktorý počas celej histórie bol dvojičkou tohto Ondrejského cintorína. Čiže logicky z toho vyplývajúc, by malo byť, že mali by sme mať ešte tretí národný cintorín pri Kozej bráne, aby aj evanjelickí dejatelia mali možnosť byť na národnom cintoríne, ak to tak preženiem vlastne, pretože v Bratislave to takto sa historicky vyvinulo, že tieto dva cintoríny tu počas celej histórie fungovali ako dvojičky.
Čiže ja len pridávam tento aspekt ako určitý problém pri otázke, keď uvažujeme o vyhlásení národného cintorína, Ondrejského cintorína za národný cintorín, že minimálne by sme mali uvažovať zároveň, keď by mal byť v Bratislave tento národný cintorín, tak zároveň s cintorínom pri Kozej bráne. A, alebo proste tá druhá alternatíva, nechať len jeden cintorín národný v Martine.
Ďakujem za pozornosť.

Navrhujem doplniť do programu 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle odporúčania výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo prerokovanie petície Za klímu a za budúcnosť.

Ďakujem pánovi Karahutovi za tento príspevok. Vidno, že sa vyznáš vo veci a asi všetci súhlasíme s tým, že musíme chrániť našich producentov a výrobcov a zrejme tu vyvstáva otázka podľa toho, ako som pozeral aj tú dôvodovú správu a sledujem diskusiu, že čo je vlastne potrebné transponovať z tej európskej smernice, keď my môžeme mať prísnejšie vlastne naše vlastné pravidlá podľa toho, čo je tam uvedené. A teda vlastne mali by sme chrániť všetkých našich výrobcov aj tých primárnych producentov, teda celý ten potravinový reťazec.
Nevyznám sa, ale viem, že sú nejaké otázky aj ohľadne toho, za čo nakupujú tí výrobcovia od poľnohospodárov, čiže celý ten komplex, a myslím, že je dôležité, aby sme dôkladne zvážili, čo, čo z tohto, ktoré, čo z tých návrhov alebo proste čo z toho, čo tá smernica uvádza, je skutočne, skutočne nevyhnutné prijať a možnože zvážiť, že či napriek všetkému netrvať na tom, aby sme chránili našich producentov a výrobcov.
Ďakujem.

Aj ja chcem privítať túto legislatívnu iniciatívu, pretože už moji predrečníci spomenuli, že tento problém vizuálneho smogu je veľmi veľký a vstupy do miest vyzerajú ako vstupy do hypernákupných centier a podobne. Aj počuli sme, že ani vidiek nie je výnimka, že nám to spôsobuje veľký problém. A zároveň myslím, že keďže je to reklama, ja to hodnotím aj z tohto hľadiska, že to ukazuje, na čo kladieme dôraz. A nechali sme vlastne tu raj pre týchto, pre tieto reklamné spoločnosti a propaguje to premrštený konzum a vplýva to aj na psychiku ľudí.
A tiež chcem privítať, že sa rozširuje kompetencia samosprávy a občania môžu takto cez samosprávu reagovať a pripomienkovať rozmiestnenie bilbordov. Ide o krok dopredu a je to, samozrejme, vítaný krok k tomu, aby sme možno aj viac prejavili svoju zodpovednosť aj v tejto oblasti a mohli to ovplyvňovať.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja tiež vítam, že vznikla a vznikne táto možnosť. Ja osobne mám skúsenosti jednak s rodičmi, ktorí majú nejakým spôsobom hendikepované dieťa, že, že nemali túto možnosť a bolo to komplikované ju riešiť. A tiež vidím ešte jednu dôležitú dimenziu, tiež že kvôli aj tej kvalite vzdelávania, ako aj tu predrečník povedal, a úrovni.
Takú kuriozitu poviem, tí, ktorí prví zaviedli všeobecné vzdelávanie pre svoje deti, hutteriti, habáni, ktorí tu mali komunity aj na Slovensku, aj na Morave, chceli prísť na Slovensko späť a opäť tu založiť komunity, ale kvôli tomu, že by si nemohli vzdelávať svoje deti doma sami, tak to nakoniec padlo. A bola by to aj investícia dobrá z ekonomického hľadiska, ale nebola táto možnosť, aby si kontinuálne obidva stupne mohli deti vzdelávať.
Tak toľko poznámky.

Hlasovanie o tomto zákone určujem na dnes na 17.00 hod.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 445 z 25. novembra 2020 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Šudíka, Jaromíra Šíbla, Vojtecha Tótha a Jozefa Pročka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 282) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.

Výbory, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 211 z 21. januára 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 76 z 25. januára 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bode spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný poslanecký návrh zákona schváliť s pripomienkou. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného poslaneckého návrhu poslancov vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 89 z 26. januára 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať príslušných ustanovení zákona rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi povedať pár slov k Správe o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatických zmien a jej dopadov v Slovenskej republike.
Ako už tu bolo povedané, prerokovanie tejto správy nepovažujem ani ja za prerokovanie petície Klíma ťa potrebuje, ktorú podporuje viac ako 120-tisíc ľudí. Na rozdiel od kolegu Kazdu oceňujem iniciatívu organizátorov petície. Našou úlohou ako politikov je reagovať a vyžadovať od iniciátorov petície kvantitatívnu nákladovú analýzu považujem za nefér. Je dôležité si uvedomiť, že cieľom správy je poskytnúť odbornej a laickej verejnosti základné informácie týkajúce sa zmeny klímy a jej nepriaznivých dopadov na Slovenskú republiku, ako aj informáciu o pripravovaných základných legislatívnych a relevantných ďalších opatreniach. A preto vítam iniciatívu ministerstva životného prostredia pri vypracovaní tejto správy, ktorá skutočne ponúka veľmi kvalitný prehľad toho, ako môže legislatíva intenzívnejšie reagovať na potreby ochrany klímy na Slovensku.
Správa uvádza základnú charakteristiku problému zmeny klímy, strategický a legislatívny rámec a z neho vyplývajúce medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky. Charakterizuje kľúčové legislatívne a nelegislatívne opatrenia na národnej úrovni v systéme Organizácie Spojených národov a predovšetkým Európskej únie.
Ako globálna, ale aj slovenská populácia stojíme pred veľkými výzvami súvisiacimi so zmenou klímy. Je dôležité, aby sa verejnosť a inštitúcie zapojili do diskusie a hľadania riešení. Privítam otvorenú, slušnú a odbornú diskusiu k tejto problematike. Mojou snahou, a to priznávam, je zvýšiť klimatické ambície tejto vlády a parlamentu s dôrazom na konkrétne záväzky, zodpovedné a realistické, ale konkrétne.
Ďakujem pánovi ministrovi, že má také ambície. My môžeme na Slovensku prijať prísnejšiu redukciu skleníkových plynov a stanoviť dosiahnutie klimatickej neutrality na skorší termín. Bez prijatia ambicióznych cieľov a vízie zelenej a spravodlivej transformácie budú ľudia na Slovensku, ktorí už teraz pociťujú dopady klimatickej krízy, zasiahnutí čoraz viac. Bez ráznych krokov nás totiž čakajú niekoľkoročné suchá, nedostatok vodných zdrojov či zdraviu nebezpečné horúčavy, ktoré vedú napríklad aj k lesným požiarom.
Ako vedeckého pracovníka Slovenskej akadémie vied ma zaujímajú fakty a najmä názory fundovaných odborníkov. Sledujem túto problematiku už od začiatku 90. rokov minulého storočia, najmä prácu medzinárodného panelu vedcov pre zmeny klímy, ktorej cieľom je vyhodnocovať riziká zmeny klímy a publikovať špeciálne správy o stave klímy na základe vedeckých dát a dostupných analýz. Počas tohto obdobia sa to postupne zvyšovalo. Najprv varovanie, ak neprijmeme opatrenia, rastie to 0,5 stupňa, potom to bol 1 stupeň, teraz sme už na 1,5 až 2 stupňoch. Rozdiel medzi zvýšením priemernej teploty o 1,5 až 2 stupne podľa vedcov a odborníkov z tohto panelu predstavuje niekoľkonásobne vyššie ohrozenie života ľudí a nenapraviteľných zmien v ekosystémoch, ktoré sú nevyhnutné pre naše prežitie. Tých 0,5 stupňa Celzia, ten rozdiel spôsobí ohrozenie až trojnásobne väčšej populácie extrémnymi horúčavami či dvakrát väčší úbytok živočíšnych a rastlinných druhov, pričom súčasné opatrenie nás smerujú k viac ako 2 stupňom.
Pokiaľ má byť Slovensko schopné zodpovednej a kontinuálnej transformácie na bezuhlíkovú ekonomiku, musí prijať konkrétne strategické, časové a legislatívne opatrenia, ktoré sú súčasťou predkladanej správy. Oceňujem snahu ministerstva životného prostredia, ktoré sa v predkladanej správe zaviazalo v priebehu roka 2021 vypracovať vlastný klimatický predpis, zákon, aktualizovať nízkouhlíkovú stratégiu Slovenska do roku 2030, pripraviť akčný plán adaptácie Slovenska na zmenu klímy, ktoré bude implementačným dokumentom Národnej adaptačnej stratégie, návrh koncepcie vodnej politiky a legislatívne zmeny v stavebných predpisoch. Je potrebné možno doplniť niektoré strategické dokumenty schválené na úrovni Európskej únie v rámci balíčka Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý tvorí bázu energetickej politiky Európskej únie.
V tejto súvislosti nemôžem opomenúť síce obsahovo platnú, avšak koncepčne zastaralú energetickú politiku Slovenska z roku 2014, ktorú je potrebné nanovo vypracovať v kontexte uvedenej energetickej politiky Európskej únie.
Považujem za dôležité, aby ministerstvo hospodárstva podobne ako ďalšie rezorty boli do tohto úsilia pri príprave legislatívnych opatrení na zmiernenie klimatických zmien plne zapojené. A oceňujem snahu ministerstva životného prostredia urobiť to prierezovo v rade vlády pre zelenú dohodu. Vzhľadom na potrebu zvýšiť ambície v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v Parížskej zmluve, Európska rada prijala ten nový cieľ. Dohodli sa lídri EÚ, aby do roku 2030 bolo to zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 55 %.
Európska únia bude svoje ambície v oblasti klímy zvyšovať tak, aby sa podnietil udržateľný hospodársky rast, vytvárali pracovné miesta, zabezpečili zdravotné a environmentálne prínosy pre občanov EÚ presadzovaním inovácie v oblasti zelených technológií, aby sa prispelo k dlhodobej globálnej konkurencieschopnosti v hospodárstve Európskej únie.
Je jasné, že potrebné zmeny ohľadom energetickej infraštruktúry obnoviteľných zdrojov energií, obehového hospodárstva a tak ďalej bude vyžadovať veľké investície. A prostriedky z plánu obnovy môžu byť injekciou, no nie komplexným riešením. A vlastne v porovnaní s tým financie pri odstraňovaní škôd v budúcnosti budú však omnoho väčšie. Preto je potrebné prijať opatrenia a začať čím skôr. Získame náskok, pri ktorom môžeme len získať. Tie náklady, výdavky na dôsledky klimatických zmien a odstraňovanie následkov povodní, požiarov a podobne sú veľké už aj teraz.
Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov preukázala, že každé investované euro do premeny energetiky v súlade s ochranou klímy prinesie 3 až 8 eur výhod. Čiže už teraz sa ukazuje, že celý tento biznis ohľadne klimatických zmien môže priniesť aj veľké zisky.
Na záver by som chcel vyzvať všetkých kolegov, aby predkladanú správu o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatických zmien a jej dopadov zobrali na vedomie, teraz nejde o politickú nomináciu, ale o životné prostredie, v ktorom žijeme všetci spoločne a ktoré zanecháme svojim potomkom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 282. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenska republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja chcem poďakovať predkladateľom za tento návrh, pretože som dlhoročný darca krvi a zažil som aj tú prax, aj tú prax, teda keď bol deň voľna, tých, vtedy tých 24 hodín, aj keď nebol. Ja teda som mal sedavé zamestnanie, takže mi to nevadilo, ale viem, že pre ľudí, ktorí fyzicky pracujú, a možnože je to väčšina tých, ktorí darujú krv, to nemám zistené, ale určite táto novela pomôže k tomu, aby, aby možno viac ľudí darovalo krv, takže to plne podporujem a ďakujem za tento návrh.