Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, som rád, že Národná rada Slovenskej republiky reflektuje požiadavku takmer 128 000 ľudí podpísaných pod petíciu za klímu za budúcnosť. Ďakujem všetkým, ktorí pripojili svoj podpis, a je mi ľúto, že zástupcovia iniciatívy nemôžu tu dnes byť. Hnutie OĽANO má vo svojom programe podporu rozvoja priamej demokracie a konkrétne opatrenia v oblasti zlepšenia životného prostredia. Som rád, že súčasťou navrhovaného uznesenia k tejto iniciatíve sú aj konkrétne úlohy pre vládu a jednotlivé ministerstvá.
Národná rada v období klimatickej krízy podporuje opatrenia vlády na adaptáciu Slovenskej republiky na klimatické zmeny. V uznesení v bode C pripomína, odporúča vláde Slovenskej republiky celý rad opatrení a iniciatív, ktoré Národná rada považuje za nevyhnutné, aby Slovensko rýchlejšie a účinnejšie transformovalo na nízkouhlíkovú spoločnosť a zvýšilo svoju odolnosť voči dôsledkom zmeny klímy. Tieto opatrenia vyplývajú aj z programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala zamerať na komplexnejšiu starostlivosť o všetky zložky životného prostredia - lesy, pôdu, vodu, ovzdušie a biodiverzitu - s cieľom zmierňovať dopady klimatických zmien. Medzi najväčšie environmentálne výzvy Slovenska vláda zaradila zlú kvalitu ovzdušia. Slovensko by malo podľa programového vyhlásenia vlády aktívne presadzovať a formovať environmentálnu a klimatickú politiku Európskej únie, ku ktorej sme sa zaviazali medzinárodnými zmluvami. Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality vláda reviduje Nízkouhlíkovú stratégiu a Národný integrovaný energetický a klimatický plán a pripravuje zákon o zmene klímy.
Vláda Slovenskej republiky sa tiež zaviazala vytvoriť podmienky na prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo do roku 2050 s cieľom znižovať emisie skleníkových plynov a zlepšiť schopnosť Slovenska adaptovať sa na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Zmieňujem tieto opatrenia kvôli tomu, pretože aj ten globálny klimatický štrajk, v deň ktorého sme začali prerokovať túto petíciu, mal heslo Dosť bolo prázdnych sľubov. A treba teda prijímať konkrétne opatrenia a som rád, že Slovensko a slovenská vláda v tomto ide týmto smerom, prijímať konkrétne opatrenia.
V navrhovanom uznesení navrhujeme zrušiť dotácie do fosílnych palív, čo vítam a považujem za správny krok k zmierneniu dopadov klimatických zmien. Na druhej strane si myslím, že sme mohli byť odvážnejší a do uznesenia doplniť niekoľko bodov, napr. zaviazať ministerstvo životného prostredia, aby Národnej rade predkladalo Výročnú správu o plnení Parížskej dohody a európskych záväzkoch a tiež aby v uznesení časovo ohraničila plnenie záväzkov. Nemenej dôležitým bodom je aj zaviazať ministerstvo životného prostredia, aby zadefinovalo stav klimatickej núdze alebo aby teda aj na medzinárodnej úrovni sa na tomto pracovalo, čo to znamená, ako sme už tu diskutovali o tom, aby to - aj deklaratívne vyhlásenie je dobré -, ale aby to malo aj konkrétny obsah.
Považujem za dôležité legislatívne ukotviť, čo to je ten pojem vyhlásenia klimatickej núdze, nielen ako nezávislú, symbolickú deklaráciu, ale s konkrétnymi opatreniami, ktoré budú zo stavu núdze vyplývať. Národná rada Slovenskej republiky by mala v budúcnosti vyhlásiť stav klimatickej núdze a zaradiť sa tak medzi najvyspelejšie krajiny sveta, ktoré si uvedomujú závažnosť klimatických zmien a neberú tento problém na ľahkú váhu. Umožnilo by nám to tiež rozoznávať a nepodporovať také aktivity, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie.
Dosť bolo slov a vyhlásení, je čas na skutky. Potreba zvýšiť ambície v oblasti klímy sa vyžaduje aj v Parížskej zmluve, ktorú Slovenská republika v roku 2015 podpísala, a zaviazala sa tak plniť medzinárodné záväzky v oblasti klimatických zmien. Európska rada na zasadnutí v decembri 2020 schválila nový cieľ zníženia emisií do roku 2030. Lídri Európskej únie sa dohodli na záväznom cieli Európskej únie dosiahnuť do roku 2030 čisté domáce zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 55 %.
Údaje podľa Európskej agentúry pre životné prostredie nám dokazujú, že Slovensko od roku 1990 do 2018 znížilo podiel svojich emisií asi o 40 %. Z toho nám vyplýva, že na naplnenie dohody znížiť emisie o 55 % je potrebné najbližších 9 rokov znížiť emisie zhruba o 15 %. V roku 2023 nás čaká zatvorenie uhoľnej elektrárne Nováky, ktorá ročne prispieva asi 3,5 % emisií. Dosiahnuť hranicu 55 % nebude vôbec jednoduché, ale ak dnes začneme s opatreniami, môžeme to zvládnuť. Ročný objem emisií Slovenska je približne 43,53 mil. ton CO2 za rok 2018. V prepočte na obyvateľa je to asi 8 ton CO2 na obyvateľa.
Najväčší podiel emisií skleníkových plynov Slovenska za rok 2018 podľa Európskej agentúry pre životné prostredie podľa sektorov má na svedomí priemyselná výroba a spaľovanie v priemysle, doprava a energetika. Menšími zdrojmi znečistenia sú domácnosti, poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo. To všetko sú teda oblasti, kde môžeme zamerať konkrétne opatrenia.
Najnovší výskum popredných ekonómov naznačuje, že výdavky na zelené dekarbonizačné iniciatívy nielenže posúvajú svet na cestu smerom k nulovým emisiám, ale majú aj potenciál ponúknuť najlepšiu ekonomickú návratnosť výdavkov. Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov preukázala, že každé investované euro do premeny energetiky v súlade s ochranou klímy prinesie 3 až 8 eur výhod. Výraznejšia dekarbonizácia energetiky oproti súčasným plánom vytvorí 7 mil. pracovných miest navyše a nárast celosvetového HDP o 2,4 % do r. 2050 oproti súčasným hospodárskym plánom. V Európskej únii by to malo byť až až o 5 %.
Výskum Globálnej komisie pre hospodárstvo a klímu preukázal, že dôsledné opatrenia v oblasti klímy by mohli do roku 2030 priniesť ekonomické prínosy vo výške 26 bil. dolárov oproti doterajšej praxi, 65 mil. nových nízkouhlíkových pracovných miest.
Klimatické zmeny sa v súčasnosti dejú čoraz rýchlejšie a majú stúpajúcu tendenciu. Priemerná ročná teplota vzduchu v oblasti Bratislavy sa za uplynulých 67 rokov už zvýšila o 2 °C a predpokladá sa jej ďalší rast. Povrchová teplota Zeme má stúpajúci trend a je najvýraznejším prejavom prebiehajúcej zmeny klímy. Na Slovensku si budeme musieť zvyknúť aj na rýchlejší nástup teplého a suchého počasia v jarnom období. Ďalším prejavom klimatickej zmeny na Slovensku bude rast dennej maximálnej a minimálnej teploty vzduchu. V dôsledku vyššej vlhkosti vzduchu sa očakáva i častejší výskyt búrok, ktoré budú predstavovať vážnejšie riziko pre ľudské aktivity. Zmeny v teplotných a zrážkových pomeroch sa v zime prejavia na znížení počtu dní so snehovou pokrývkou.
Klimatické zmeny teda už dnes výrazne ovplyvňujú aj čistotu ovzdušia, kvalitu vody, úbytok stratosférického ozónu, pokles biodiverzity a degradáciu pôdy a tým pádom aj naše zdravie. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie medzi rokmi 2030 a 2050 klimatické zmeny spôsobia približne 250 000 úmrtí ročne, a to v dôsledku teplotného stresu či podvýživy, ktorá bude následkom sucha. Kvôli klimatickým zmenám sa budú zvyšovať aj náklady na zdravotnú starostlivosť.
Slovensko je podľa SHMÚ ohrozené predovšetkým nárastom intenzity búrkových javov v lete, čo môže mať za následok vyššie škody spôsobené krúpami a prívalovými povodňami. Očakávaný rast teplôt a intenzity sucha na Slovensku bude mať dopad aj na pôdohospodárstvo a vodné zdroje. Sprievodným javom tohto stavu je už aj dnes vyššie riziko požiarov. Objem škôd poistení proti požiaru a iným majetkovým škodám na Slovensku vzrástol v roku 2017 oproti roku 2016 o 123 %. Aj z týchto čísiel môžeme vidieť, že už dnes vynakladáme veľké prostriedky na riešenie následkov, ktoré spôsobuje klimatická zmena, a preto myslím, že je ekonomickejšie vynakladať prostriedky na prevenciu, aby k týmto nedokázal... nedochádzalo.
Energetika patrí medzi, ako som hovoril najväčších prispievateľov ku globálnemu otepľovaniu. Platná Energetická politika Slovenska z roku 2014, nakoľko vznikla pred prijatím aktuálneho energetického balíčka Európskej únie pod názvom Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý bol prijatý v roku 2016 a dopĺňaný ďalšími dokumentmi a štúdiami až do roku 2019, táto naša platná energetická politika teda, prirodzene, nemôže rešpekt..., reflektovať priority a ciele Európskej únie v energetickom balíčku, je svojím zameraním na neobnoviteľné zdroje energie, koncentráciu a centralizáciu produkcie energie, rozvíjanie jadrovej energetiky, podporu a dotovanie ťažby nekvalitného hnedého uhlia a produkciu elektriny z neho v kontradikcii s cieľmi energetickej politiky Európskej únie vyjadrenými v dokumentoch energetického balíčka.
Tento energetický balíček Európskej únie obsahuje 8 legislatívnych návrhov, 4 nelegislatívne návrhy opatrení a 9 detailných správ, je ambicióznou koncepciou a stratégiou s konkrétnymi krokmi smerujúcimi k transformácii energetických systémov Európskej únie smerom k udržateľnému stavu a vytvoreniu jednotného európskeho energetického systému v rámci energetickej únie.
Dôraz kladie na prechod k čistej energii, na energetickú efektívnosť, dekoncentráciu, využívanie obnoviteľných zdrojov, rozvoj regiónov a na posilnenie pozície a práv spotrebiteľov, ktorých chce zmeniť na aktívnych prosumerov, teda nielen konzumentov ale aj producentov energie. V prípade realizácie týchto stratégií a cieľov pôjde o najhlbšiu transformáciu energetických systémov za ostatných 100-150 rokov od zavedenia centralizovaných energetických systémov. Slabým miestom ostáva možnosť blokácie uvedených radikálnych zmien a ich nerealizáciu vzhľadom na nedostatočné kompetencie a implementačné nástroje Európskej komisie a ostatných orgánov EÚ vo vzťahu k národným štátom a oproti mocným energetickým korporáciám.
Dobrou správou je, že Slovensko prijalo v rámci týchto dokumentov vyplývajúcich z energetického balíčka Európskej únie Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 až 2030. Vypracovanie novej Energetickej politiky, ktorá bude v súlade s Energetickou politikou Európskej únie a v súlade s kritériami udržateľného vývoja energetiky a ktorá bude zahŕňať aj aspekty regionálneho rozvoja, sa javí ako nevyhnutné. Je jasné, že potrebné zmeny ohľadom energetickej infraštruktúry, obnoviteľných zdrojov energií, obehového hospodárstva, nedostatku vody, dekarbonizácie priemyslu či prechod na ekologickejšiu verejnú a osobnú dopravu sa nezaobídu bez investícií.
Prostriedky z Plánu obnovy môžu byť injekciou, no nie komplexným riešením. Potrebujeme teda naštartovať dlhodobé inovačné prístupy a zväčšiť reformné úsilie. Bude nutné vyčleňovať na transformáciu ekonomiky aj naše vlastné zdroje. Odstraňovanie súčasných environmentálnych záťaží a podporu zelenej ekonomiky považujem za investíciu do budúcnosti.
Uvedomujem si vážnosť týchto problémov a taktiež veľké ekonomické prostriedky, ktoré budeme musieť vynaložiť na túto snahu. Tak ako v iných oblastiach, aj v oblasti životného prostredia nie je otázka, čo robiť, ale čo skôr urobiť. Aj v tejto oblasti mi pripadá ako vhodné zhrňujúci výraz správcovstvo. Verím, že sme boli Stvoriteľom povolaní byť dobrými správcami tej časti stvorenstva, na ktoré máme dosah, ktorá je nám zverená. Aj z tohto svojho spravovania sa budeme zodpovedať.
Zodpovedne spravovať stvorenstvo znamená rešpektovať jeho životné potreby a prejavy a, samozrejme, jeho životné prostredie. Ak človek tieto potreby rešpektuje, žije v harmónii s prírodou a stvorenstvo mu slúži. Ochrana prírody a klímy je univerzálna hodnota vychádzajúca nám ľuďom danej zodpovednosti za našu planétu. Našu Zem sme nevyrobili, bola nám daná do daru. Žijeme tu len určitý čas a musíme ju zachovať a odovzdať v dobrej kondícii pre ďalšie generácie.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vyzývam vás, aby ste hlasovali za navrhované uznesenie, ktoré nasmeruje Slovensko k väčšej ochrane klímy a pomôže nám vysporiadať sa s negatívnymi dôsledkami klimatických zmien.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)