Videokanál poslanca

Takže len stručne. Ja som na úvod zdôraznil, že to bude teologický pohľad, postupoval som teologickou metódou, ktorá používa obrazy.
Čo sa týka sekty, som zo štátom registrovanej cirkvi, moje kázne si môžete nájsť na internete, ak chcete, ale nebudem tu konkrétne propagovať, kde. Ale môžete si ich vyhľadať. Postupujem korektne v zmysle teologickej metódy. Povedal som, že to je obohatenie o tento pohľad a nepovedal som vôbec, vložili ste mi do úst tu rôzne veci, aj to, že som povedal, že Boh si praje schválenie tohto zákona. To by som sa nikdy neodvážil, pán Kočiš, povedať. Ja som hovoril o základných princípoch.
Tiež ste mi, pán Mazurek, vložili do úst, že tu nejaký komunizmus propagujem, pričom ja som len upozornil, že spoločný záujem je ten, ktorý je v písme uprednostňovaný, čo mi nemôžete poprieť, a žiadne ministerstvo som tam nespomínal a varoval som pred sebectvom, ktoré je prirodzené pri tom, keď máme súkromný majetok.
Čiže otázka toho, prečo ide na sysle a nie na ľudí, zdôraznil som, pán Taraba, anthropocentricitu, že národný park je pre človeka, a že človek je ten, pre ktorého to robíme.
Pán Kuffa, povedal som minimálne dvoch správcov, nie len dvoch správcov. Čiže to zahŕňa aj tých piatich, o ktorých vy hovoríte. Je mi ľúto a, ale asi to splnilo účel, keď som, keď som trošku ako otvoril iný pohľad a je mi ľúto, pán Kočiš, že vám to spôsobilo kultúrny šok.
Ďakujem.

Môžem? Aha.
Tak, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, poslanci, kolegyne poslankyne, v diskusiu k reforme národnej, národných parkov tu v tejto snemovni, ale aj mimo nej zazneli rôzne odborné, ale aj neodborné, aj emotívne argumenty, fakty, čísla. Hodnotila sa tu odbornosť tých, ktorí predkladajú alebo sa vyjadrujú k zákonom. Dovoľte mi povedať pár slov k tejto téme a spestriť, obohatiť túto diskusiu ešte z iného pohľadu. Vyjadroval som sa ako geograf, ale moja druhá odbornosť je teológ. Tak aj z tohto pohľadu teológa a kresťana hľadať odpoveď na otázku, prečo vlastne máme národné, mať národné parky, máme chrániť prírodu a život v nich. Už pán minister Budaj načal, že toto je dôležitá otázka.
Neviem, či viete, ale podobne ako v mnohom inom, aj pri národných parkoch vlastne len nedokonale kopírujeme to, čo Stvoriteľ stvoril. Prvý národný park na svete založil už pri stvorení sveta Pán Boh a bola ním Rajská záhrada, záhrada Eden. Zároveň vymenoval aj prvého správcu tohto národného parku, človeka Adama. Hospodin Boh dal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil. Samozrejme sa to vzťahuje na celú Zem, na celé stvorenstvo, celé ľudstvo, ale konkretizované to bolo na ten prvý "národný park" a jeho prvého správcu. Stvoriteľ si už vtedy vybral človeka za spolupracovníka a zveril nám ľuďom, tebe a mne, správu tohto stvorenstva.
Človek teda dostal veľkú kompetenciu, že má poznávať a dať mená všetkým stvoreným živočíchom a rastlinám. Keď Hospodin Boh stvárnil z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ich k človekovi, aby videl, ako ich pomenuje. Ako človek pomenoval každú živú bytosť, tak sa volá. Človek dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám, ale rovnocennú pomoc nenašiel. Teda pomenovať, znamená to dobre poznať.
O to, ako túto správu najlepšie robiť, o to, kto ju robí v našich národných parkoch lepšie, kto má aké motívy, sa dnes u nás na Slovensku, žiaľ, sporia najmä dve skupiny - ochranári a lesníci. Nepochybujem, že motívy väčšiny týchto ľudí sú dobré. Pán Boh dal určité princípy pre správu svojho stvorenstva, je dobré ich dodržiavať. V podstate ich ani nie je možné nedodržiavať, lebo už vieme, že sa nám to skôr alebo neskôr škaredo vypomstí, ak to nerobíme. Ale spor je o tom, ako ich dodržiavať.
Jedným z cieľov, prečo zriaďujeme národné parky, je, aby sme stvorenú prírodu chránili a zachovali v čo možnom najpôvodnejšom stave k tomu dokonalému stavu, v akom ju stvoril na začiatku Stvoriteľ. Pretože za tie tisícročia sme toho ako správcovia hodne pokazili. Preto je aj zachovanie rozmanitosti stvorenstva, ľudovo povedané biodiverzity, jednou z kľúčových úloh národných parkov. Nejde teda len o ochranu lesa, takpovediac stromov a toho, aby sme z nich mohli mať zisk, ale práve aj o ochranu toho zmieňovaného tetrova, medveďa a konkrétnej rastlinky a prostredia, v ktorom môžu žiť a rozvíjať sa. Preto Natura 2000, preto sú rôzne konkrétne rezervácie. Ide teda o zachovanie, udržiavanie, niekedy aj obnovenie toho, aby každé stvorenie na území národného parku, všetko spolu, vrátane človeka, nažívalo v pokoji, v mieri a v harmónii podľa Bohom daných zákonov a slúžilo a pomáhalo k životu jeden druhému.
Tento vznešený cieľ nedokážeme už uplatňovať na celom území sveta alebo našej krajiny Slovenska, ale národné parky sú dobrým pokusným územím, kde sa o to môžeme snažiť. A myslím, že kvôli tomu sme to vytvorili. Dôležité je tiež povedať, že národné parky nie sú samoúčelné a ochrana živočíchov či rastlín nie je samoúčelná. Národné parky a celé stvorenstvo je tu pre človeka.
Týmto antropocentrickým pohľadom sa líši kresťanský pohľad na stvorenstvo od biocentrického, kde človek je len rovnocenným stvorením s ostatnými tvormi. Národné parky a lesy v nich majú slúžiť aj k tomu, aby človek mohol vidieť a zažívať tú nádheru, ktorú Pán Boh pre nás, pre teba, pre mňa stvoril v tej najpôvodnejšej forme, tešil sa z toho a oslovoval Stvoriteľa, že to pre nás z lásky stvoril. V reči nášho kmeňa sú to teda tie dôležité ekoprodukčné a ekologické funkcie lesa.
Celá tá nádhera, celé stvorenstvo má však aj tú funkciu, ktorá je pri tejto diskusii o národných parkoch tiež zdôrazňovaná, že ju človek má aj využívať hospodárskym a iným spôsobom, má mu slúžiť aj ako zdroj potravy, stavebného materiálu, v tomto prípade dreva alebo kameňa. Ale to všetko má byť na území národného parku obmedzené kvôli zachovaniu práve tej pôvodnosti. Preto môže prebiehať na území národných parkov aj ťažba dreva, kosenie lúk a človek má aj na území národných parkov žiť. Národný park je pre človeka, nie človek pre národný park. Všetka táto činnosť človeka v národnom parku sa však má diať tak, aby bola v súlade s cieľom, kvôli ktorému sme národné parky zriadili, a to, aby bolo stvorenstvo zachované v čo najpôvodnejšom stave.
To znamená, že má byť aj bezzásahová zóna. Veď už v samotnej záhrade Eden Stvoriteľ ustanovil prvú bezzásahovú zónu, ktorej sa človek nemal dotýkať, nemal využívať, a to bol Strom poznania dobrého a zlého. Vieme, že človek práve to porušil. Hospodin Boh prikázal človekovi, môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale nie zo Stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš. Je dôležité vidieť, mať časť prírody, kde môžeme skúmať, ako fungujú Bohom dané prirodzené stvoriteľské zákony bez nášho zásahu, aby sme ich pochopili a potom vedeli múdro spravovať ostatné stvorenstvo nielen v národnom parku, ale na celej Zemi. A z tohto pohľadu, aby mohla byť tá komplexnosť zachovaná a ukázaná, je dôležité aj to, aké veľké sú tie územia.
Pán Boh stanovil pre svoj prvý národný park jedného konkrétneho správcu a s konkrétnym menom Adama. Žiaľ, my máme na tých štátnych pozemkoch správcov dvoch, čo, ako vidíme, nerobí dobrotu. Každý totiž chce, aj lesníci, aj ochranári, čo najlepšie spravovať zverené územie podľa svojich zákonom zadaných úloh, ktoré idú niekedy proti sebe. Preto aby sme tie rôzne úlohy, kvôli ktorým sme národné parky zriadili, zladili, potrebujeme vytvoriť zonáciu, kde sa dohodneme, čo sa tam môže a čo sa tam nemôže robiť. Pri sporoch a hádkach o to, ako to urobiť, musíme stále vidieť ten pôvodný cieľ, aby sme zachovali čo najpôvodnejšiu prírodu a boli správcami podporujúcimi harmóniu spolužitia stvorenstva na území národných parkov. Ako dobrí správcovia musíme zladiť, aby všetko malo svoje miesto. Samozrejme, k tým Bohom daným princípom parí aj rešpekt k súkromnému vlastníctvu, ale tu upozorňujem, že Božie slovo nás varuje pred sebeckosťou a lakomosťou ako vážnym hriechom a Boh zdôrazňuje nesebectvo a lásku k blížnemu a spoločný záujem všetkých. Toto musíme mať na pamäti, keď diskutujeme o súkromných vlastníkoch a ich právach v národných parkoch a inde. Tiež musia byť v súlade s celkovým zámerom národných parkov. S tým prirodzene súvisí aj dohoda o tom, ktoré územia budú súčasťou národných parkov.
Tento zákon sa to všetko snaží zlepšiť, dať do súladu, samozrejme, nie je dokonalý ani nebude, ale myslím, že je to prvý krok, aby sme sa pohli dopredu a preto ho podporujem. Ak chcete niečo viac počuť o ekológii a kresťanstve, tak túto nedeľu budem mať o tom kázeň.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister, že v tomto prípade, ale aj v iných prípadoch ste zdôraznili a zdôrazňujete, keď sa o niečom diskutuje alebo rozhoduje, že ide aj o hodnotovú otázku a, samozrejme, aj pri tomto rozhodovaní a reforme národného parku ide o naše motívy, o naše postoje aj k tejto otázke. To je práve to dôležité, aké sú moje motívy, prečo konám, prečo hovorím tak, ako hovorím, a zmienili ste aj teda encykliku a ten pohľad kresťanov a je mi trošku ľúto, že práve aj pod rúškom kresťanstva vystupujú aj k tejto otázke ľudia spôsobom, akým sme to počuli. Ja nerozumiem tomu, ako môže kresťan, ktorý sa vyznáva ako kresťan, používať také slovo, urážať svojho brata v Kristu alebo blížneho, lebo to nie je v súlade s Božím slovom, tomu ja vôbec nedokážem rozumieť a preto, preto ako ďakujem, že si to zdôraznil a povedal, že toto je fakt, takáto je realita a ja sa k tomu viac vyjadrím v mojom príspevku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, Janka, že si urobila práve aj ten historický exkurz, lebo vždy je dôležité aj z môjho pohľadu ako vidieť to aj v historickom kontexte, že to nie je niečo, čo sme si práve my vymysleli z nejakého kapricu, alebo že nás to práve napadlo, aleže aj tie národné parky u nás majú aj so všetkými, všetkými svojimi nedostatkami a všetkým tým okolo, čo sa počas histórie udialo, svoje opodstatnenie, svoju tradíciu, svoju históriu. A tiež súhlasím s tým, že je čas na zmenu.
Je potrebné najmä z toho pohľadu, ako si aj zdôraznila to, aby národné parky získali reálnu právomoc, reálnu právnu subjektivitu, aby mohli v tom regióne reálne spolu pôsobiť aj s ostatnými tými záujmovými združeniami, skupinami, ľuďmi, ktorí tam žijú, aby práve cez to, že ten národný park bude mať právnu subjektivitu, tá správa bude tam a bude aj vlastne ten poradný orgán, kde budú všetci tí ľudia tam, ktorí majú nejaké záujmy v národnom parku, združení, tak môžu to reálne ovplyvniť. A to vidím za veľmi dôležitý krok, aby bol urobený aj cez túto reformu, aj cez tento zákon, aby národné parky skutočne sa aj priblížili k ľuďom a aj mohli reálne rozhodovať o tom území, na ktorom majú chrániť prírodu.

Milá kolegyňa, ďakujem aj ja za faktografické, aj také pokojné vystúpenie a ďakujem, že si pripomenula ten základný význam a rôznorodé úlohy, ktoré majú národné parky, viac k tomu poviem potom aj ja vo svojom príspevku, a tiež teda, že čo majú byť, na čo sú určené a na čo slúžia. Žiaľ, práve tento zákon je vlastne určený k tomu, on je teda určený k tomu, nie žiaľ, ale aby napravil ten stav, ktorý nie je dobrý v tom, že tú svoju úlohu nemôžu dobre vykonávať súčasné národné parky v tom, že ony sú také potemkinove dediny alebo papieroví tigri, teda tie správy národného parku, ktoré majú síce na papieri nejaké kompetencie, ale reálne nemôžu nič rozhodnúť a vykonať to, môžu len dať odporúčanie okresným úradom, odboru životného prostredia a je to veľmi komplikované a zložité. Keď som bol na diskusiách nielen v Slovenskom raji, ako si aj ty bola, ale aj so súkromnými vlastníkmi, tak som im hovoril, že práve úlohou zákona je toto zlepšiť, aby národné parky boli priamo v regióne, priamo pri tých ľuďoch. Tam správa národného parku s právnou subjektivitou, ktorá môže rozhodnúť priamo o tých veciach, ktoré budú na prospech vlastne aj tých ľudí, ktorí tam žijú a pôsobia. A zároveň tí ľudia môžu cez správu národného parku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Už tu kolega spomenul to Švajčiarsko, ale jeden ten častý argument, ktorý ste aj vy použili, pán kolega, je, že máme veľkú rozlohu národných parkov percentuálne v porovnaní s inými, inými štátmi Európskej únie a že by sme to mali vlastne nejako znížiť alebo redukovať, lebo tu bude skanzen, alebo podobné vyjadrenia som tu už počul.
A ja poviem tak, že všetci tu deklarujeme, že ako nám ide o to, aby Slovensko bolo super, aby sa tu dobre žilo, aby sme si tú prírodu chránili a všetkým nám ide o toto, verím. A potom ale chceme vlastne redukovať národné parky a argumentujeme, že prečo nám Európska únia vlastne na to vôbec dáva peniaze, aby sme tu chránili prírodu a podobne, a že my to, ako ste to hovorili, my vlastne ideme tie peniaze ukradnúť na rôzne nezmyselné projekty, čo nie je pravda, lebo odborníci nie sú len na jednej strane. Tie projekty skutočne, ja pracujem a pracoval som dlhé roky vo vedeckej inštitúcii aj v mimovládnych organizáciách a viem, že ako je to častokrát prepojené, že niektoré veci ako vedec nemôžete realizovať na vedeckej inštitúcii, ale cez mimovládnu organizáciu môžete urobiť veľký kus roboty, nakoľko doteraz u nás je veda financovaná tak, ako je financovaná.
Takže ak to nepoznáte dopodrobna, ja by som nespochybňoval odbornosť a účel tých projektov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Nezvyknem príliš reagovať, ale keďže som bol priamo menovaný, oslovený, tak budem reagovať. Je mi trochu ľúto tej zlej tradície v tejto Národnej rade, ktorého ste vy, pán kolega Suja, jeden z čelných reprezentantov, keď miesto odborných argumentov začínate a častokrát aj pokračujete vo svojom, vo svojich príspevkoch osobnými útokmi na kolegov poslancov, v tomto prípade na predkladateľov zákona. A, žiaľ, aj mnohí vaši spolu kolegovia z vášho klubu, ale aj iní sa tohto držia, že neargumentujú odborne alebo ak, tak len málo a skôr potom osobnými útokmi.
Keď už chcete vedieť, mám prírodovedné vzdelanie, vyštudoval som geografiu aj mám doktorát z geografie. Geografia sa zaoberá geosférami a štúdiom krajiny. A medzi geosférami je aj biosféra, teda aj lesy, a skúmame to, ako vzájomne tieto geosféry vplývajú na seba a zároveň aj ako činnosť človeka na to vplýva. Keď chcete vedieť, pri projektoch týkajúcich sa národných parkov a zonácie národných parkov a trvale udržateľného rozvoja národných parkov som už bol v čase kalamity v roku 2004 na Geografickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde doteraz pracujem. Toľko k odbornosti keď už. A zároveň poviem, nepôjdem vaším štýlom a nebudem skúmať vašu minulosť, čo bolo v nej, aký ste vy odborník. Verím, že máte právo sa vyjadrovať k tomuto zákonu, tak ako ja mám právo. A keď už... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Hlasovanie o tomto bode bude teraz o 17.00 hod.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 966 z 30. septembra 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 563), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 373 zo 14. októbra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre hospodárske záležitosti dňa 18. októbra 2021 rokoval, ale neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 150 zo 14. októbra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 117 z 19. októbra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy 1 až 7 a 9 až 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť a o bode 8 zo spoločnej správy hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedený bod neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 157 zo dňa 19. októbra 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem kolegovi Tarabovi za celkom konštruktívny príspevok a chcem podotknúť, že súhlasím s tým, že každý človek, ktorý žije na Slovensku, je cenný a menšiny sú naším obohatením, nie hrozbou. Takéto myslenie 19. storočia, ktoré tu zaznievalo v iných príspevkoch, je už minulosť a anachronizmus. Dúfam a ďakujem, že v tomto príspevku vašom zaznel iný tón. Skutočne, každá menšina je obohatením, preto ich treba podporovať. Konkrétne s Csemadokom mám z južného Slovenska dobré skúsenosti. Dlhoročne organizujú práve ten kultúrny život pre tých ľudí, ktorí patria do maďarskej menšiny. A ja osobne vnímam ako obohatenie, že som dvojnárodný priamo z rodiny, a preto považujem každý zákon, aj tento, ktorý prispieva k tomu, aby sa mohla rozvíjať kultúra národnostnej menšiny, za výborný krok.
Ďalšia vec je, menovali ste tu aj vy, aj viacerí slovenskú menšinu v Maďarsku. No, chcem pripomenúť len jeden fakt, že po vojne veľká časť Slovákov z Maďarska sa presídlila sem. Oni tvoria napríklad veľkú časť našej cirkvi na Slovensku, do ktorej ja patrím, a preto aj poklesol počet Slovákov v Maďarsku, lebo prišli sem po druhej svetovej vojne v rámci tzv. výmeny obyvateľstva. O tých súvislostiach ďalej nebudem k tomu hovoriť, ale toto je fakt.