Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, prosím, povedať niekoľko slov k predkladanému návrhu kolegu Valáška. Rád by som sa vyjadril ako dlhoročný predseda jednej z registrovaných cirkví a podpredseda Ekumenickej rady cirkví. Mám niekoľko vážnych výhrad, ktoré by som rád v krátkosti predniesol a vyjadril svoj názor na tento návrh.
Po prvé, poslanecký návrh kolegu Valáška nemá oporu v programovom vyhlásení vlády ani v súčasných zámeroch Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Takýto závažný návrh zákona by mal byť skôr ako vládny zákon, nie poslanecký, keďže zmeny v zákone by znamenali zmenu paradigmy a uvádza to aj sám predkladateľ, citujem: "V súčasnosti platné podmienky registrácie sa od prijatia zákona v roku 1991 menili dvakrát. Bolo by vhodnejšie prispieť k celospoločenskému diskurzu a pripraviť vládny návrh zákona, ktorý by bol podrobený riadnym prípravným prácam." Takisto ide o rozsiahly zásah do základného predpisu, upravujúceho postavenie a registráciu cirkví, takže by bolo nevyhnutné pripraviť nový zákon nielen jeho novelu. V tomto návrhu preto ide o nevhodné legislatívno-technické riešenie. Ústavnosť súčasného systému registrácie cirkví už posudzoval Ústavný súd v roku 2010. Konštatoval, že je v súlade s ústavou, citujem: "Náboženská sloboda garantovaná článkom 24 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 9 európskeho dohovoru o ľudských právach je ponímaná ako individuálna sloboda a preto nie je dôvod namietať rozpor označených ustanovení zákona a článku 24 Ústavy Slovenskej republiky a článku 9 európskeho dohovoru o ľudských právach tam, kde zákon č. 308/1991 Zb. upravuje právo cirkví alebo náboženských spoločností ako kolektívnych entít."
Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky stav, že určitá cirkev alebo náboženská spoločnosť nie je registrovaná, neznamená ani neimplikuje skutočnosť, že príslušníci týchto zoskupení sú obmedzovaní v samotnej podstate práva na slobodu svojho vyznania, a to v jeho prejave. Tým, že určitá cirkev nie je zaregistrovaná, sa podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky nijako nezasiahlo do výkonu základných práv alebo slobôd osôb hlásiacich sa k tejto cirkvi, ktoré sa môžu realizovať aj prostredníctvom iného právneho subjektu. Neregistrované náboženské subjekty v praxi bežne využívajú možnosť registrácie ako občianske združenia a nadácie alebo ako združenia osôb bez právnej subjektivity.
Uznávam, že je tu ten problém, že tam podľa zákona o občianskych združeniach by to nemali byť cirkvi.
Návrh by zásadne upravoval aj postavenie už registrovaných cirkví. Neprebehla žiadna diskusia či dialóg na túto tému v odbornej ani širokej verejnosti. Pán poslanec chce o téme hovoriť až priamo v pléne parlamentu, čo je v poriadku, ale asi by tá diskusia mala byť najprv inde.
Poukazujem na skutočnosť, že príprava právneho predpisu nevyhnutne vyžaduje odborný dialóg, a to zvlášť pri takejto citlivej téme. V prípade diskusie k financovaniu cirkví bola napríklad zriadená expertná komisia, kde mali svojich zástupcov cirkvi aj štát, ktorá pracovala niekoľko rokov. Expertná komisia mala viacero analytických výstupov a na jej rokovaniach boli prerokované otvorené témy. Výsledkom bol legislatívny návrh zákona, ktorý parlament schválil v roku 2019.
Za veľmi diskutabilné až nebezpečné považujem aj požiadavku v zákone, podľa ktorej by cirkvi museli podávať správu o činnosti štátu, dokonca návrh zákona zmocňuje exekutívu, to je napríklad Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, aby určilo náležitosti správy o činnosti, resp. jej štruktúru. To by znamenalo, že ak by exekutívna moc chcela šikanovať subjekty podľa zákona, vloží do vykonávacieho predpisu náležitosti, ktoré presahujú rámec zákonného splnomocnenia. V návrhu už chýba len ustanovenie cirkevných tajomníkov, ktorí budú dohliadať na činnosť cirkví a správnosť predkladaných správ. Návrh zákona potenciálne vytvára priestor pre kontrolu cirkví a obmedzenie cirkví, čo sa týka ich učenia z dôvodu neobmedzovania práv osôb bez náboženského vyznania. Podľa práve prebiehajúceho procesu vo Fínsku s poslankyňou Päivi Räsänen za to, že citovala Bibliu, by predložený návrh zákona vytváral možnosť aj na obmedzenie náboženskej slobody a slobody vyjadrovania. Cirkevní predstavitelia, ale aj bežní veriaci by minimálne boli nútení nevyjadrovať sa k niektorým otázkam a cirkvi by verejne nemohli prezentovať niektoré časti svojho učenia založené na Písme Svätom.
Návrh zákona zachádza aj do konštituovania práv, ktoré zasahujú do právnych predpisov, ktoré sú v gescii iných ministerstiev, napríklad ministerstva školstva, ministerstva obrany, ministerstva kultúry, ministerstva zdravotníctva, ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti, a tieto rezorty by nemali možnosť na patričnú analýzu legislatívnych dopadov, napríklad v oblasti práv, teda nemám vedomosť, že by to bolo s nimi konzultované, a tie práva sa týkajú vyučovať náboženstvo na školách, podľa osobitného právneho predpisu poveriť osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť, výkonu duchovenskej služby v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky, zriaďovať školy podľa osobitného právneho predpisu, prevádzkovať tlač nakladateľstva a vydavateľstva a tlačiarne, zakladať a prevádzkovať vlastné kultúrne inštitúcie a zariadenia, zriaďovať a prevádzkovať vlastné zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnych služieb a zúčastňovať sa na poskytovaní týchto služieb aj v štátnych zariadeniach a podobne. Toto všetko tento návrh zákona zasahuje a je potrebné prediskutovať dopad takéhoto zákona na všetky tieto oblasti.
To také špecifikum ešte, ktoré sa tu opakuje aj v iných súvislostiach, že návrh zákona zavádza okrem všetkých a ustálených kritérií nediskriminácie aj nové kritérium - rodová identita, ktorá, ako vieme, je pre niektorých z nás citlivým termínom a je okolo toho rozsiahla diskusia. A podľa ministerstva financií chýba aj kvantifikácia vplyvu a podrobný dopad na rozpočet na ďalšie roky.
Upozorňujem na zásadné ustanovenie § 4 ods. 2, všetky cirkvi a náboženské spoločnosti majú pred zákonom rovnaké postavenie. Toto ustanovenie bolo hlavným cieľom novely zákona v roku 2000 a zásadne ho žiadali nekatolícke cirkvi. Deklarovalo sa ním rovnaké postavenie cirkví a umožnilo sa okrem iného uzatváranie vzájomných zmlúv podľa § 3 ods. 5 medzi štátom a registrovanými cirkvami ako reakciu na medzinárodnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Predkladaná novela poslanca Valášeka § 4 ods. 2 nerieši, ale v praxi by to znamenalo, že všetky cirkvi aj v prvom, aj v druhom stupni by mali rovnaké postavenie, čo vzhľadom na rozsah zachovaných práv a možností cirkví v druhom stupni nebude pravda.
Podobne zastávam názor, že súčasný 50-tisícový cenzus je neprimeraný, zaviedla ho politicky účelová novela poslancov Slovenskej národnej strany v roku 2017. Dvojstupňová registrácia je síce možné riešenie, ale fakticky zavedie až tri kategórie cirkví, pretože tu stále bude veľká skupina cirkevných spoločenstiev, ktoré nebudú schopné splniť ani podmienky na registráciu v prvom stupni. Podľa údajov Štatistického úradu je podľa sčítania obyvateľstva viac ako 150 identifikovaných neregistrovaných náboženských skupín, ktoré často majú desiatky a menej členov. Zavedenie dvojstupňovej registrácie by znamenalo úplné prepracovanie a schválenie nového zákona upravujúceho vzťahu štátu a cirkvi, kde by bolo potrebné definovať presný rozdiel v uvedených dvoch stupňoch registrácie, ktoré by bolo potrebné premietnuť aj do značného počtu právnych predpisov upravujúcich súčasné postavenie cirkví v Slovenskej republike.
Táto legislatívna zmena by si vyžadovala primeranú dobu na jej prípravu, ako som uviedol, celospoločenskú diskusiu a konsenzus, pričom jej schválenie v parlamente považujem v súčasnom volebnom období za problematické. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti považujú súčasný stav za vyhovujúci a nežiadajú jeho zmenu. Pri príprave by bolo nevyhnutné zohľadniť aj jeho ľudsko-právny rozmer a záujem medzinárodných ľudsko-právnych inštitúcií a naše záväzky.
Vyriešenie otázky registrácie vnímam ako najzložitejší problém vo vzťahu k štátu a cirkvi, a to aj v porovnaní s otázkou ich financovania. Problémom totiž nie je cenzus a úprava neregistrovaných náboženských skupín, ale nové definovanie a spoločenské postavenie osemnástich už registrovaných cirkví, ktoré by nový zákon priamo či nepriamo priniesol. Teda uznávam, že je tu problém s registráciou a ja som tiež v konzultácii so všetkými tými skupinami, ktoré pôsobia a sú registrované podľa iného zákonu. Uvedomujem si, že je tu ten problém, preberáme ho aj na ekumenickej rade cirkvi, hľadáme možné riešenia aj v konzultácii s ministerstvom kultúry, ale nemyslím si, že tento zákon takto predložený pánom poslancom Valášekom je riešením tohto problému, pretože, ako som uviedol, má to oveľa širšie súvislosti, ktoré nie je možné takýmto návrhom zákona riešiť.
Preto, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vyzývam vás, aby ste nepodporili predkladanú novelu zákona, ktorá nepomôže súčasnému postaveniu cirkví na Slovensku.
Ďakujem.

K niektorým ďalším otázkam sa vyjadrím vo svojej, vo svojom príspevku. Len k jednej veci, pán poslanec. Ja myslím, že ste si nevybral dobrú skupinu Svedkov Liehovových na to, aby ste odôvodnili, prečo je potrebné prijať takýto zákon. Jednak táto skupina skutočne vznikla ako satira, to nepopriete. Ja poviem, že pokiaľ ide o satiru, tak každý nech má slobodu a humor proste, aj keď sa mi to nepáči. Ale keď už sa chcú registrovať, tak nespĺňajú základnú podmienku, lebo parodujú učenie iných cirkví, parodujú učenie iných cirkví a propagujú alkoholizmus. Tak to snáď nechcete, aby tuto nejaká skupina registrovaná ako cirkev propagovala alkoholizmus.

Ďakujem. Ja vo viacerých veciach môžem súhlasiť s tým, čo ste, pán poslanec, povedali, ale myslím si, že situácia dospela do takého bodu, že je potrebné urobiť aj takéto praktické kroky a zmeniť rokovací poriadok. Ja súhlasím s tým, že slovo má veľkú moc a my sme zodpovední za každé slovo, ktoré povieme a budeme sa za to zodpovedať, to vy viete veľmi dobre. Je to aj v Biblii napísané, a teda s týmto súhlasím a každý má začať od seba a súhlasím aj s tým, že, žiaľ, situácia je taká, že sa používa osobný útok vedome ako pracovná metóda a práve viacerí poslanci z tej kandidátky, kde ste vy boli zvolení, to používajú ako pracovnú metódu, ale tým, že ponížite svojho oponenta, vaše vecné argumenty sa nestanú silnejšími, ale slabšími, lebo ho nahneváte a šanca, že bude počúvať, rapídne klesá. A preto si myslím, že to úplne pragmatické riešenie je, keby sme sa zdržali osobných útokov a držali sa vecnej stránky toho, o čom sa rokuje a nepoužívali osobné útoky ako pracovnú metódu. Ďakujem.

Chcel by som reagovať na to, že ja budem hlasovať za pani Katarínu Hatrákovú, pretože ju považujem za odborníčku, ktorá sa, jednu z najlepších odborníčok v tejto oblasti. Ten mediálny lynč, ktorý spustili liberálne médiá, o tom, to nebudem komentovať. Ona podala aj trestné oznámenia, aj sa vyjadrila aj k tým výrokom, čo sa týka domáceho násilia, takže nemusíme to tu rozoberať. Myslím, že je to jedna z najlepších odborníčok. To, že o tej druhej kandidátke nie je nič, tak možnože to svedčí o tom, že nekoná svoju robotu aj tam, kde je teraz, a aj tam, kde bola, v Čistom dni predtým. Neverím, že nevedela o tom, čo sa tam deje, aj keď sa tá kauza prevalila, už tam nebola.
A pani Hatráková, naopak, kvôli Čistému dňu prišla o miesto a postavila sa proti tomu, čo tam sa deje. A vidí do veci a myslím, že mnohé, tá hlavná obava nie je, že je konzervatívna. Hlavná obava je, že bude riešiť tie veci, do ktorých hlboko vidí, do tej korupcie a všetkým zlým veciam, ktoré sa v starostlivosti o deti dejú.
Ja budem hlasovať za Katarínu Hatrákovú.

Ja len sledujem z povzdália ako neodborník túto diskusiu a trošku mi to pripadá ako pomlčková vojna kedysi, keď bola za oných čias.
A keď tu teda ide len o to, zatraktívniť to, aby sa ľudia hlásili na štúdium na strednú školu za týchto zdravotníckych pracovníkov, tak možno, možno keď ide len o to, ako pán poslanec Kočiš hovoril, že to znie lepšie a podobne, aby sa tam hlásili, a tým argumentujú stredné školy, že keď sa zmenil názov, tak sa prihlásilo viac ľudí, tak čo nejako to spojiť dokopy s tým, že teda od začiatku sa to môže volať, môže tam byť to slovíčko sestra, keď študuje už tie 4 roky s tým, že automaticky bez nejakých ďalších, tak ako sa prechádza v podstate medzi bakalárom a magistrom, že by tí zdravotníci mohli automaticky prejsť ďalej na štúdium, aby dosiahli skutočne to vzdelanie potrebné pre zdravotnú sestru, a teda, keď nepôjdu ďalej po tých 4 rokov, tak budú asistenti, a keď pôjdu, ale atraktívne to bude už keď nastupujú, keď pôjdu 4 plus 3 alebo plus ďalšie roky, tak budú zdravotná sestra a tým sa tá atraktívnosť vyrieši.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil k tomuto zákonu krátky pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Odôvodnenie. V čl. II bode 1 sa v § 2b ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov navrhuje umožniť obci umiestniť označenie ulice alebo iného verejného priestranstva aj na inú stavbu ako budovu, pričom vlastník budovy je povinný takéto označenie strpieť. Vzhľadom na skutočnosť, že nie v každom prípade musí byť vlastník budovy aj vlastníkom inej stavby, na ktorej môže byť umiestnené označenie ulice alebo iného verejného priestranstva, je to potrebné v návrhu zákona zohľadniť.
A druhá malá zmena je, súvisí s týmto, s touto prvou zmenou. Takže idem čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Jána Szőllősa a Marcela Mihálika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2015 Z. z. o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 736.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2015 Z. z. o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II bod 1 znie:
"1. V § 2b odsek 6 znie:
(6) Vlastník stavby je povinný strpieť označenie budovy alebo inej stavby názvom ulice alebo iného verejného priestranstva.".".
2. V čl. II bode 4 v § 27c ods. 2 sa slovo "budovy" nahrádza slovom "stavby".
Toto bolo znenie pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážení kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu a stručne ho odôvodnil.
Účelom tohto pozmeňovacieho návrhu je oprava textu § 12a ods. 3 týkajúca sa definovania administrátora schémy, ktorá bola obsahom pozmeňovacieho návrhu uvedeného v spoločnej správe. Navrhované ustanovenia § 12a predstavujú právny základ pre poskytovanie štátnej, resp. minimálnej pomoci (ďalej len „pomoc“) v podobe záruk a úverov poskytnutých prostredníctvom úverových inštitúcií na podporu konkurencieschopnosti mikro-, malých, stredných a veľkých podnikov pôsobiacich v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve, lesnom hospodárstve a rybnom hospodárstve. Podporné opatrenia budú vychádzať z príslušnej legislatívy EÚ pre poskytovanie pomoci.
Táto finančná pomoc sa bude poskytovať vo forme záruky za úver vo forme odpustenia poplatku za záruku a vo forme úhrady úroku alebo časti úroku z úveru. Poskytovateľom takejto finančnej pomoci bude Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Úlohu administrátora schémy bude na základe zmluvy s poskytovateľom pomoci plniť fond spravovaný spoločnosťou Slovak Investment Holding, a. s., vykonávateľmi schémy budú banky a pobočky zahraničných bánk (ďalej len „banka“), ktoré budú činnosti spojené s poskytovaním finančnej pomoci vykonávať na základe zmluvy, ktorú uzavrú s administrátorom schémy. Prijímateľmi tejto finančnej pomoci budú môcť byť všetky kategórie podnikov, to znamená mikropodniky, malé podniky, stredné podniky alebo veľké podniky (ďalej len „podnik“).
Finančná pomoc sa bude môcť poskytovať v súlade s legislatívnymi normami Európskej únie pre poskytovanie pomoci na základe a za podmienok ustanovených týmto zákonom a podmienok upravených v zmluve medzi poskytovateľom pomoci a administrátorom schémy a v zmluve medzi administrátorom schémy a príslušnou bankou. Základné (rámcové) podmienky upravené v zmluvách budú vychádzať z legislatívnych noriem Európskej únie pre poskytovanie pomoci. Tieto podmienky budú následne premietnuté do úverových zmlúv medzi bankami a jednotlivými podnikmi. Komplexné pravidlá poskytovania finančnej pomoci budú upravené v schémach pomoci tak, ako to vyplýva zo zákona o štátnej pomoci. Schémy pomoci budú schvaľované v závislosti od ich právneho základu Európskej únie. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky bude ručiť ex lege za záväzky vzniknuté z poskytovania záruk za úvery.
Právne vzťahy medzi poskytovateľom pomoci a administrátorom schémy a následne medzi administrátorom schémy a vykonávateľom schémy v súvislosti s takýmto ručením upravia písomné zmluvy, pričom sa primerane použijú ustanovenia § 303 a nasledujúci... nasledujúce Obchodného zákonníka. Právne vzťahy v súvislosti s použitím štátnych finančných aktív medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a Ministerstvom financií Slovenskej republiky upraví písomná zmluva. Kontrola dodržiavania podmienok poskytovania finančnej pomoci bude zabezpečená podľa príslušných ustanovení zákona o štátnej pomoci.
Teraz prečítam znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Szőllősa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (číslo parlamentnej tlače 679).
1. V čl. I sa za doterajší bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
„4. Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 12a Finančná pomoc
(1) Finančnou pomocou je pomoc na podporu konkurencieschopnosti mikro-, malých, stredných a veľkých podnikov pôsobiacich v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve, lesnom hospodárstve a rybnom hospodárstve.
(2) Finančná pomoc sa realizuje opatreniami štátnej pomoci a opatreniami minimálnej pomoci podľa osobitných predpisov; 58a) finančnú pomoc môže ministerstvo pôdohospodárstva poskytnúť zo štátnych finančných aktív alebo zo svojej rozpočtovej kapitoly.
(3) Schémy štátnej pomoci a schémy minimálnej pomoci pre opatrenie podľa odseku 2 môže administrovať fond spravovaný akciovou spoločnosťou so 100 % priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou štátu založenou na účely podpory verejných a súkromných investícií v strategických sektoroch Slovenskej republiky (ďalej len „administrátor schémy“). Vykonávateľom schémy štátnej pomoci alebo
schémy minimálnej pomoci pri poskytovaní finančnej pomoci (ďalej len „vykonávateľ schémy“) je banka alebo pobočka zahraničnej banky. 58b)
(4) Finančná pomoc sa poskytuje v súlade s osobitnými predpismi 58c) podmienkami ustanovenými v odsekoch 5 až 12 schémou štátnej pomoci alebo schémou minimálnej pomoci, zmluvou uzatvorenou medzi ministerstvom pôdohospodárstva, administrátorom schémy a zmluvou uzatvorenou medzi administrátorom schémy a vykonávateľom schémy.
(5) Administrátor schémy a vykonávateľ schémy vykonávajú úlohy spojené s poskytovaním finančnej pomoci v mene poskytovateľa finančnej pomoci.
(6) Finančná pomoc sa môže poskytnúť žiadateľovi o finančnú pomoc, ktorým je osoba, ktorá vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na jej právne postavenie a spôsob financovania podľa osobitného predpisu. 53)
(7) Finančnú pomoc možno poskytnúť vo forme
a) záruky za úver poskytnutý vykonávateľom schémy žiadateľovi o finančnú pomoc, táto záruka nie je štátnou zárukou podľa osobitného predpisu, 58d)
b) odpustenia poplatku za záruku za úver poskytnutý vykonávateľom schémy žiadateľovi o finančnú pomoc,
c) úhrady úroku alebo časti úroku z úveru poskytnutého vykonávateľom schémy žiadateľovi o finančnú pomoc.
(8) Záruku za úver podľa odseku 7 písm. a) možno poskytnúť, ak pred prvým poskytnutím peňažných prostriedkov pri čerpaní úveru, za ktorý sa má záruka poskytnúť, najneskôr však do 30 dní od uzatvorenia zmluvy o úvere, za ktorý sa má záruka poskytnúť, vykonávateľ schémy spoľahlivo zistí, že
a) voči žiadateľovi o finančnú pomoc neeviduje
1. Sociálna poisťovňa pohľadávky na poistnom, na sociálne poistenie alebo pohľadávky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie po lehote splatnosti viac ako 90 dní alebo
2. zdravotná poisťovňa pohľadávky na poistnom na povinné verejné zdravotné poistenie po lehote splatnosti viac ako 90 dní,
b) voči žiadateľovi o finančnú pomoc nebolo začaté konkurzné konanie alebo reštrukturalizácia a
c) žiadateľ o finančnú pomoc spĺňa ďalšie podmienky uvedené v schéme štátnej pomoci alebo schéme minimálnej pomoci alebo určené vykonávateľom schémy.
(9) Na účely preukázania splnenia podmienok podľa odseku 8 je žiadateľ o finančnú pomoc povinný predložiť vykonávateľovi schémy požadované doklady.
(10) Na záruku za úver podľa odseku 7 písm. a) sa vzťahujú § 303 až 312 Obchodného zákonníka a ustanovenia osobitného predpisu. 58e)
(11) Finančnú pomoc poskytovanú vo forme podľa odseku 7 písm. b) alebo písm. c) možno poskytnúť, ak žiadateľ o finančnú pomoc počas určenej doby splácania úveru podľa zmluvy o úvere, vo vzťahu ku ktorému sa má poskytnúť finančná pomoc, riadne a včas spláca dohodnuté splátky istiny úveru a úroku z úveru.
(12) Ministerstvo pôdohospodárstva ručí za záväzky vzniknuté z poskytovania záruk za úvery podľa odseku 7 písm. a) bezpodmienečne a neodvolateľne; právne vzťahy medzi ministerstvom pôdohospodárstva a administrátorom schémy a medzi administrátorom schémy a vykonávateľom schémy v súvislosti s takýmto ručením upraví písomná zmluva. Právne vzťahy v súvislosti s použitím štátnych finančných aktív medzi ministerstvom pôdohospodárstva a Ministerstvom financií Slovenskej republiky upraví písomná zmluva.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 58a až 58e znejú:
„58a) Napríklad nariadenie (EÚ) č. 1407/2013 v platnom znení, nariadenie (EÚ) č. 1408/2013 v platnom znení, nariadenie (EÚ) č. 651/2014 v platnom znení, nariadenie (EÚ) č. 702/2014 v platnom znení, nariadenie (EÚ) č. 717/2014 v platnom znení, nariadenie Komisie (EÚ) č. 1388/2014 zo 16. decembra 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci poskytovanej podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte produktov rybolovu a akvakultúry za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. V. EÚ L 369, 24. 12. 2014) v platnom znení.“
„58b) Zákon č. 483/200 l Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
„58c) Usmernenia Európskej únie o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach na roky 2014 až 2020 (2014/C, 204/01) (Ú. v. EÚ C 204, 1. 7. 2014) v platnom znení. Usmernenia k preskúmaniu štátnej pomoci pre odvetvie rybolovu a akvakultúry (215/C 217/01) (Ú. v. EÚ C 217, 2. 7. 2015) v platnom znení, zákon č. 358/2015 Z. z.
„58d) Zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
„58e) Čl. 213 a 214 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Koniec čítania pozmeňujúceho návrhu.
Zároveň žiadam vyňať na samostatné hlasovanie bod 4 z informácie, lebo tento bod upravuje lepšie tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som predniesol.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákone o Komore geodetov a kartografov.
Odôvodnenie je to, že sú tam niektoré ešte spresňujúce, doplňujúce ustanovenia, ktoré bolo potrebné teda spresniť a doplniť, aby to vystihovalo zámer zákona. Takže prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Dominika Drdula a Jána Szőllősa k vládnemu návrhu zákona o Komore geodetov a kartografov (tlač 689).
Vládny návrh zákona o Komore geodetov a kartografov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 2 písm. c) sa slová „mimo územia Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „na území iného členského štátu ako Slovenskej republiky“.
2. V čl. I § 6 ods. 1 písm. c) znie:
„c) zloží kvalifikačnú skúšku pred komorou alebo preukáže osobitnú odbornú spôsobilosť na výkon činnosti autorizovaného geodeta a kartografa osvedčením 4), alebo ukáže uznanie odbornej kvalifikácie získanej v členskom štáte alebo v tretej krajine, alebo úspešne absolvuje preskúšanie podľa § 11 ods. 9 alebo § 12 ods. 5 druhej vety.“.
3. V čl. I v § 6 ods. 1 písm. d), § 7 ods. 2 písm. a) v 6. bode g) sa vypúšťa slovo „zo“ a v § 13 ods. 2 písm. g) sa slová „byť poistený zo zodpovednosti za škodu“ nahrádzajú slovami „mať poistenie zodpovednosti za škodu“.
4. V čl. I § 6 ods. 2 posledná veta znie:
„Výpis z registra trestov, alebo listina, ktorá ho nahrádza, musia byť opatrené osvedčením im podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,6) a predložené spolu s osvedčeným prekladom do štátneho jazyka, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, na listiny vydané v Českej republike sa povinnosť predložiť preklad do slovenského jazyka nevzťahuje.“
5. Čl. I v § 6 ods. 6 sa slová „na žiadosť komora neprihliada“ nahrádzajú slovami „komora rozhodne o odmietnutí zapísať fyzickú osobu do zoznamu“.
6. V čl. I v § 6 ods. 7 posledná veta znie:
„Ak komora v lehote podľa prvej vety nerozhodne o odmietnutí zapísať fyzickú osobu do zoznamu, má sa za to, že komora fyzickú osobu do zoznamu zapísala dňom uplynutia lehoty. Proti rozhodnutiu o odmietnutí zapísať fyzickú osobu do zoznamu je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje predstavenstvo.“.
7. V čl. I § 6 ods. 8 a 9 znejú:
(8) Správny poriadok sa vzťahuje na rozhodovanie o
a) neumožnení fyzickej osobe vykonať kvalifikačnú skúšku,
b) odmietnutí zapísať fyzickú osobu do zoznamu alebo registra
c) pozastavení činnosti fyzickej osobe,
d) vyčiarknutí fyzickej osoby zo zoznamu.
(9) Fyzická osoba, ktorá tvrdí, že spĺňa podmienky podľa tohto zákona, má právo domáhať sa ochrany na súde proti rozhodnutiam komory podľa ods. 8.
8. V čl. I § 6 ods. 17 sa druhá, tretia a štvrtá veta vypúšťajú.
9. V čl. I v § 7 ods. 2 písm. b) znie:
b) pri predĺžení času hosťovania, alebo pri opakovanom hosťovaní toho, kto spĺňa požiadavky podľa písm. a) 2., 3. a 6. bodu, a ktorých splnenie komora preverí.
10. V čl. I § 7 ods. 4 druhá veta znie:
„Ak komora v lehote podľa prvej vety nerozhodne o odmietnutí zapísať uchádzačov do registra, má sa za to, že komora uchádzača do registra zapísala dňom uplynutia lehoty, proti rozhodnutiu o odmietnutí zapísať uchádzača do registra je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje predstavenstvo.“
11. V čl. I § 7 ods. 5 sa vypúšťa prvá veta.
12. V čl. I v § 11 ods. 1 písm. b) sa za slovo „činu“ vkladajú slová „súvisiaceho s výkonom povolania.“
13. V čl. I v § 16 ods. 4 písm. d) v 2. bode sa za slovo „o“ vkladajú slová „neumožnení fyzickej osobe vykonať kvalifikačnú skúšku, odmietnutí zapísať fyzickú osobu do zoznamu, alebo registra“.
14. V čl. I v § 23 ods. 1 sa slová „sa považuje za komoru“ nahrádzajú slovami „je komorou“.
15. V čl. I v § 23 sa slová „zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o komore geodetov a kartografov v znení zákona č. 512/2007 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. Z. a zákona č. 125/2016 Z. z. vo všetkých tvaroch“ nahrádzajú slovami „doterajší zákon v príslušnom tvare.“
Zároveň žiadam vyňať na samostatné hlasovanie body 3, 4 a 5 z informácie.
Ďakujem za pozornosť.

Oceňujem, milá kolegyňa, že okrem úvodných pasáží, kde ste, žiaľ, zneužili tragický prípad v Poľsku a dali ho do súvisu s týmto zákonom, čo vecne ani fakticky nesedí, nie je nič z toho v tomto zákone. Vo väčšine príspevku ste sa venovali otázkam, o ktorých zákon vecne hovorí. Je jasné, že sa okrem nezhody v tej základnej filozofii toho že chrániť život, nezhodneme aj v niektorých konkrétnych veciach, čo tento zákon presadzuje a ani v tom základnom zámere, chcem to zdôrazniť, že tento zákon chce pomôcť tým ženám, ktoré nie sú rozhodnuté. Nie tým, ktoré sa už rozhodli pre potrat, aby sa mohli zodpovedne, slobodne rozhodnúť, teda aby mali dostatok informácií pre svoje rozhodnutie a dostatok času pre svoje rozhodnutie, čo si myslím, že sú základné podmienky pre to, aby sa niekto mohol slobodne rozhodnúť a nerozumiem tomu, keď vy, moji liberálni kolegovia, ste proti tomuto liberálnemu prístupu. Myslím, že každému ide o to, aby to slobodné rozhodnutie bolo vykonané zodpovedne, na základe dostatku informácií a nie pod tlakom nejakého času. A myslím, že toto a tú sociálnu pomoc, o ktorej ste aj vy hovorili, a myslím, že ste ju skôr mali predložiť v inom svojom zákone, tieto dobré veci, tak toto tento zákon hovorí. Ďakujem.