Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, rád by som sa aj ja vyjadril k predkladanej petícii za lepšiu ochranu prírody, ktorú, ako vieme, podpísalo takmer 104-tisíc občanov.
V prvom rade by som sa chcel poďakovať organizátorom tejto petície z Lesoochranárskeho združenia VLK a všetkým podpísaným občanom a podporovateľom tejto petície. Som veľmi rád, že aj prostredníctvom tejto petície môžeme diskutovať v pléne Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a že sa čoraz viac dostáva do povedomia ľudí, ktorým záleží na tom, v akom prostredí žijeme.
Ako sme už počuli, petícia obsahuje dve požiadavky, o ktorých sme na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie diskutovali.
Prvou požiadavkou je zredukovať tie základné režimy ochrany v chránených územiach, čo považujem tiež za logické a správne riešenie, ako to už aj tu odznelo, ktoré prinesie zjednodušený model a súčasných päť stupňov je zbytočne zložitý model, ktorý nie je zrozumiteľný pre širokú verejnosť a dokonca aj medzi odborníkmi dochádza k rozdielnym interpretáciám. Vymenil by sa, teda dá sa povedať, že boli by tri stupne ochrany. Prvý by zahŕňal územie celého Slovenska, teda tam by nebola takpovediac ochrana asi žiadna v tom zmysle ochrany prírody. Do druhého stupňa by patrili územia s aktívnou ochranou, teda manažované územia. Bol by to taký medzistupeň. A tretím stupňom by boli územia s prísnou ochranou, tzv. bezzásahové územia. Zrejme by tam potom boli ešte nejaké kategórie v rámci toho.
Zároveň signatári petície žiadajú, aby bezzásahové územia stanovili na minimálne 10 % rozlohy Slovenskej republiky do roku 2030. Možno je otázka, prečo práve 10 %. Myslím, že to má niekoľko dôvodov.
Prvým z nich je splnenie medzinárodných záväzkov prichádzajúcich z EÚ, ktorá odporúča všetkým krajinám zaradiť minimálne 10 % svojho územia do najvyššieho stupňa ochrany. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje asi 43 miliónov CO2. 10 % bezzásahových území a lesov na Slovensku dokáže absorbovať až 1,8 miliardy CO2, čo pri tomto množstve nám stačí na štyri... za 40 rokov to naplníme.
Na Slovensku by to bolo takmer 500-tisíc hektárov územia v bezzásahovom režime. Tu by som chcel poznamenať, že pri vytyčovaní týchto území je potrebné podrobne vytýčiť všetky územia, ktoré si takúto ochranu skutočne zaslúžia bez ohľadu na to, či to bude viac, alebo menej ako 10 %.
Čiže súhlasím s tým, že to kritérium by nemalo byť že 10 % a teraz akokoľvek to urobme, ale skutočne územia, ktoré si to skutočne zaslúžia, aby boli bezzásahové a chceme ich za také mať. A v rámci národných parkov sa predpokladá asi, že by to malo byť 5 %, teda polovica, a tie ďalšie by boli asi mimo národných parkov, ochranné lesy, pralesy, vodozádržné lesy či lesy, ktoré sú kvôli svojej geomorfológii hospodársky a ekonomicky neefektívne obhospodarované. V tak, teda také, kde sú náklady na hospodárenie vyššie ako samotné zisky, ako tu zaznelo, že takéto časti tu boli aj v minulosti, kde proste aj tí vlastníci usúdili a aj teraz to tak praktizujú, že je tam neekonomické, neekonomické hospodáriť.
To, na to číslo 10 %, u nás vlastne sa o tomto čísle diskutovalo už skôr medzi odborníkmi, lesníkmi a ochranármi, ako to bolo odporučené zo strany Európskeho parlamentu. Je to možno reálne číslo a ekonomicky to bude mať väčší úžitok, ako umelo dotovať hospodárenie v územiach, ktoré sú napríklad veľmi ťažko dostupné, kde to nemá zmysel.
Tou druhou požiadavkou, ako sme už o tom tu dnes hovorili, je všeobecne umožniť voľný pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach. Vrátili by sme sa tak do stavu do roku 2002, kedy sa to zmenilo do súčasnej podoby. Ako dlhoročný ochranár sa s touto požiadavkou plne stotožňujem. Pri diskusiách o reforme národných parkov sme sa častokrát stretávali práve s argumentom, že ochranári zakazujú vstup do lesov alebo nebudú chcieť púšťať ľudí do lesov a národných parkov. Táto požiadavka je plne v záujme ľudí. Môžu sa voľne pohybovať po všetkých lesoch a vyčlenia sa len tie územia, ktoré sú najprísnejšie chránené, a tam sa zakáže vstup.
Zároveň som veľmi rád, že signatári petície majú aj reálne a splniteľné požiadavky, na ktoré vymedzili dostatočne dlhé obdobie na splnenie, a to do roku 2030. Za tento čas dokáže ministerstvo životného prostredia pripraviť kvalitnú legislatívnu úpravu.
Takisto sa myslelo aj na veľmi dôležitý fakt, na ktorý sa pri petíciách často nehľadí, a to na financovanie, ktoré by zmenou zákona č. 414 o obchodovaní s emisnými kvótami prerozdelilo financie. Čiže toto by mohol byť zdroj územia, kde sa nerobí nič, teda je ten bezzásah. Nemajú také vysoké náklady na to obhospodarovanie, ale určitý rozpočet je aj tam určite potrebný.
Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja podporujem, aby sme schválili rezolúciu k tejto petícii a podporili vôľu viac ako 100-tisíc občanov Slovenska, ktorým záleží na budúcnosti našej krajiny a zasadzujú sa o zlepšenie ochrany prírody na Slovensku.
Ďakujem.
