Dámy a páni, pozorne som vypočul, čo ste hovorili, ja som vďačný za vašu otvorenosť a úprimnosť, kedy dávate do spoločného priestoru svoje úvahy aj skúsenosti. Vzhľadom na čas budem naozaj stručný. Ale chcem povedať, že tiež ľutujem, že rokujeme zhruba v podobnom zložení, ešte o zopár poslancov menej, ako pri prvom čítaní. Želal som si, aby to dnešné rokovane bolo hneď po hodine otázok o pätnástej, žiaľbohu, boli tam predsunuté dva iné body,...
Dámy a páni, pozorne som vypočul, čo ste hovorili, ja som vďačný za vašu otvorenosť a úprimnosť, kedy dávate do spoločného priestoru svoje úvahy aj skúsenosti. Vzhľadom na čas budem naozaj stručný. Ale chcem povedať, že tiež ľutujem, že rokujeme zhruba v podobnom zložení, ešte o zopár poslancov menej, ako pri prvom čítaní. Želal som si, aby to dnešné rokovane bolo hneď po hodine otázok o pätnástej, žiaľbohu, boli tam predsunuté dva iné body, mali by sme viac priestoru a veľmi by som si želal, aby tu bolo 150 poslancov, pretože častokrát sme počuli deklarácie, že aká je to priorita vzdelávanie, výchova a na čom stojí prosperita tejto krajiny, ale stále tu vidím iba vás verných tejto téme, ktorí najčastejšie spolupracujete aj v rámci školského výboru, aj mimo neho. Veľmi pekne vám za to ďakujem, lebo aj keby tu bol čo len jeden z vás, tak by som teraz cítil privilégium, že môžem s vami o tom hovoriť. Tak sa dotknem len tých vašich najpálčivejších vecí, ktoré ste spomenuli, a nebudem sa opakovať, lebo niečo z toho sme už rozprávali pri prvom čítaní.
Pán poslanec Habánik, hovorili sme spolu o tých cykloch, vysvetľovali sme si to. Vy ste prejavili vtedy aj nejaké porozumenie tomu, že to vysvetlenie vám pomohlo vidieť, že to nie je tak ako to napríklad odborári interpretovali. Dnes chcem len reagovať na ten pozmeňujúci návrh len jedným vysvetlením, že v dnešnom, v dnešnej novele máme veľmi silný dôvod, prečo je tam napísané, že štátny vzdelávací program určuje ročníky do stupňov a nie ten zákon priamo. Je to z jednoduchého dôvodu, že práve aj tí, ktorí sa obávajú cyklov a chcú, aby to bolo overené, tak akoby nerozumeli tomu, že tieto najbližšie tri roky budeme overovať nové curriculum vrátane začlenenia cyklov na zjemnenie stupňov a budeme mať najbližšie tri roky súbeh dvoch štátnych vzdelávacích programov. V jednom vzdelávacom, v jednom štátnom vzdelávacom programe budeme mať 1. stupeň ohraničený ročníkmi 1. – 4., to je ten súčasný stav, a 2. stupeň 5. – 9. A nový štátny vzdelávací program ohraničuje 1. stupeň ročníkmi 1. – 5. a 2. stupeň 6. – 9. Preto nemôže zákon určiť, ktoré ročníky sú v ktorých stupňoch, ale musí to štátny vzdelávací program, lebo budeme mať v rámci experimentálneho overovania súbeh dvoch štátnych vzdelávacích programov. Ale, samozrejme, že môžeme o tom rozprávať ďalej v inom čase, lebo vidím a cením si váš záujem.
Pán poslanec Ledecký tu nie je, ale vy ostatní, s ktorými som tiež o tom komunikoval, či s pani poslankyňou Žitňanskou, s pánom poslancom Gröhlingom, myslím, že vám, pán poslanec Pollák, som poslal tú správu dnes. Tá úprava ospravedlňovania neprítomnosti v škole sa výrazne sprísnila. V jednom bode sa uvoľnila, ale v celkovom súčte sa výrazne sprísnila. Dovoľte mi stručne porovnať stav súčasný a stav, ktorý prináša novela. V súčasnom stave v prvej vete máte napísané, príslušného paragrafu, že zákonný zástupca, rodič, poťažmo zástupca zariadenia ospravedlňuje neprítomnosť žiaka v škole. Možno jedného dňa to tak bude, kedy táto spoločnosť dozreje na to, že budú tí rodičia považovať vzdelávanie svojich detí za totálnu prioritu. Dnes to tak nie je a to nie len v MRK, ako o tom hovoril Peter Pollák, ale nie je to tak ani v majoritnom obyvateľstve.
Zároveň tu upozorňujem na konflikt, ktorého sa, našťastie, nechytil žiaden právny spor, že keď zároveň máme v interných predpisoch škôl upravené sankcie, upravené opatrenia pri vynechaní neospravedlnených, teda neospravedlnených vynechaných hodín alebo dní zo strany školy voči rodičom, je to v rozpore priamo s touto prvou vetou, ktorá hovorí, že ospravedlňuje rodič. Prosím, ešte jednu vec uvážte. My týmto zákonom prinášame systém podporných nárokovateľných opatrení, medzi ktoré patrí aj doučovanie. 35 rokov som učiteľ, riaditeľ a manažér v školstve, ako aj niektorí z vás, a poznám tú prax. Predstavte si, že by dnes sme mali právny nárok na to, že si pýta rodič pre svoje dieťa doučovanie, pretože veľa vynecháva. Zároveň ten istý rodič ospravedlňuje, kryje to vynechávanie, čo je podľa mňa aj v určitom rozpore s povinnou školskou dochádzkou a teraz, keď by sme deťom, ktoré si to, lebo sú aj také deti a takí rodičia, uľahčujú. Namiesto toho, aby sme povedali, Anička, Ferko, seď v tej škole a rob to, čo treba, tak potom, lebo je to jednoduchšie, bude pani učiteľka povinná ako podporný nárok dávať tomuto dieťaťu doučovanie popoludní, lebo aj pre to dieťa je to komfortnejšie face to face s jednou pani učiteľkou, ako usilovať sa v kolektíve pracovať, detí, počas zorganizovaného vyučovania.
Mnoho neblahých dôsledkov by sa tu dalo popísať, ktoré z praxe poznáme. Preto je tam veľmi silná zmena, ktorá hovorí, už neospravedlňuje rodič, ospravedlňuje škola. Rodič o to len žiada a je tu jedna výnimka, ktorá vychádza z medicínskeho faktu, a to je, že infekcie netrvajú, ani ľahké ochorenia prosto tri dni. Tí pediatri po celom Slovensku povedali nám na rovinu. Oni nám nedali na výber. Povedali, končíme s vydávaním týchto potvrdení, pretože jednoducho nám to žiaden zákon, predpis v oblasti zdravotníctva neprikazuje. Bola to len naša dobrá vôľa a je vyčerpaná, lebo sme vyčerpaní my, povedali pediatri. A ich pôvodná požiadavka bola neobmedzene ospravedlňuje zákonný zástupca alebo minimálne desať dní. To, že sme sa dohodli na piatich dňoch, je výsledkom obrovského kompromisu a trpezlivej komunikácie aj s nimi, s pediatrami, so splnomocnencom vlády pre rómske komunity Jankom Herom a s ďalšími aktérmi.
Takže aj tento príklad demonštruje, že minister, ktorý ako ja nastúpi 4. októbra ´22 do menšinovej vlády, ktorá veľmi rýchlo sa ocitla v demisii a vo veľmi zložitých podmienkach parlamentnej demokracie, za týchto okolností naozaj je to umenie možného dostať do tohto zákona konsenzuálne maximum, maximum dobra pre tie deti. Ale, priatelia, kolegovia, chcem povedať, že to nie je málo. To, čo sa do tohto zákona dostalo, je z môjho pohľadu človeka z praxe totálna revolúcia v prístupe k deťom v školách. A vy, ktorí ste tiež z tohto prostredia, tomu rozumiete. Za 35 rokov alebo od teda osemdesiateho deviateho roku, nedá sa porovnať bývalý režim s týmto, nikdy sme si neposvietili, nepomenovali tie potreby detí, ktoré v škole sú. Táto republika dopustila segregáciu, ktorá sa prehlbuje, a ten začarovaný kruh, z ktorého je veľmi ťažké tie deti vytiahnuť.
Systém podporných opatrení, sociálni pracovníci, masívne podporenie podporných tímov na školách, historické otvorenie stredného manažmentu, nastavenie na kurikulárnu reformu, to sú veci, ktoré školám, ktoré hovoria o svojom poddimenzovaní, podfinancovaní, nepripravenosti, o tom, že pedagogické fakulty robia nábor, nie výber, že tie veci nemá kto robiť a nevedia ich robiť mnohí kvalitne, je to mimoriadne ambiciózne. Čiže áno, nesplnilo sa to, čo je presvedčený celým srdcom, celým svojim ja pán poslanec Pollák, že povinné predprimárne vzdelávanie pre deti od troch rokov zo SZP by urobilo razantný krok v tomto. Úprimne poviem, že sme sa v tomto nevedeli zhodnúť, ale zároveň, či by sme sa aj zhodli alebo nezhodli, nebolo to uskutočniteľné za týchto podmienok. Som rád, že ste to aj vy uvideli a že ste to tak skonštatovali.
Ten infringement je na základe stavu, ktorý začal v roku 2015. Samozrejme, segregácia nezačalo v 2015, je to dlhodobý historický jav v našej krajine a nedá sa ani revolučným zákonom zmeniť, ani v priebehu jedného volebného obdobia, nieto ešte v priebehu pár mesiacov. Inklúzia, desegregácia, znovu to zopakujem, sú ťažiskovým obsahom novely školského zákona. Ideme tak ďaleko, že mnohí učitelia, ale aj rodičia detí, ktoré nemajú takéto problémy, nás vystavujú ťažkej skúške, keď hovoria, že nás nezaujíma to väčšie, akoby väčšinové intaktné žiactvo detí, ktoré nemajú, povedzme, žiadne znevýhodnenie alebo zdravotné problémy a že sa im veľmi málo venujeme. Medzi, viete, v zborovniach a v kabinetoch nie je tak naklonené ani myseľ, ani srdce všetkých učiteľov ako vaše, ako aj moje, že s týmto musíme pohnúť, lebo to dlhujeme nielen MRK, ale celému systému SZP, ale aj bežným deťom. Bude veľmi ťažké to presadiť, aby, aby sme to presadili do praxe, preto som veľmi rád, že tento zákon prináša veci, ktoré som tu ani nespomenul.
Ja som vo svojom úvodnom slove veľmi stručný, lebo som bol o to aj požiadaný a vedel som, aká je hodina a vážim si, že ste predĺžili ten čas rokovania, pretože som chcel dať priestor vám, ktorí ste sa prihlásili do rozpravy, lebo mne sa veľmi žiadalo povedať, čo všetko bolo treba urobiť a sa v tomto krátkom čase urobilo a čo to všetko prináša. Vedel by som o tom hovoriť od rána do večera v kuse, pretože toho, čo tam je obsiahnuté, je naozaj veľa a o konkrétnych veciach. No však podstatnejšie bude než to, čo je tam obsiahnuté v rámci desegregačných opatrení, bude, ako to dovedieme do praxe. Preto vám všetkým želám, aby ste aj v najbližších voľbách uspeli a aby ste mohli pokračovať v tom úsilí, ktoré som ja za ten krátky čas s vami mohol zdieľať a ktoré si veľmi vážim.
No tak to je asi na záver všetko, už mi ostáva len dúfať, že aj v utorok, snáď, uvidíme, ako sa to navrhne, to hlasovanie, tak zvíťazí vecnosť nad povrchnou politikou kto z koho a že tento doslova historicky civilizačný zákon pre školstvo a vzdelávanie získa potrebnú podporu v parlamente. Ďakujem vám všetkým za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis