Videokanál poslanca

Ďakujem. No, chcem povedať, že budú tam traja odborníci. Čiže naozaj to nemôže poňať všetkých podľa tohto návrhu. Ale ja tiež rozumiem tomu zámeru, opakujem, preto som tak aj začala. Len si myslím, že teda rozumnejšie by to bolo treba spraviť, lebo tu sa dostáva do veľmi zlej pozícii ministerstvo zdravotníctva a s ním aj celá vláda. A ešte to aj bude neefektívne.
Ja si teda myslím, aj čo páni hovorili, že ako teda urobiť to, aby bolo na ďalší rok menej diabetikov a menej karcinómov a tak ďalej, že to nie je možné len tak. No ja neviem, mne to tak vychádza, že to ministerstvo by malo si s nimi sadnúť na začiatku roka a povedať, no tak, milí, zlatí, tuto máme zlé výsledky, chcem od vás zlepšenie. A chcem to, viem na to dať toľkoto peňazí. Povedzte mi, o koľko, takou tou golfovou metódou, povedzte mi, o koľko sa viete v tomto ukazovateli zlepšiť. Dohodnúť sa, podpísať to a keď to na konci roka neni, ani diskusia o nejakom, o nejakých dividendoch, ani diskusia, takto by sme mali obmedzovať zisk. Buď to bude prínos pre pacienta, alebo nedostaneš nič, lebo si mi nanič, lebo si nedodržal, čo si povedal. Ja som takýto návrh dala aj na koaličnej rade. Bohužiaľ, bolo to odmietnuté.
A naozaj toto je presne tá situácia, keď je zodpovedná poisťovňa, na to ju máme. A ja chápem, toto je opäť raz že pokus, pokus vynechať tie poisťovne, lebo, lebo ich považujeme za nepotrebné. Ale uvidíte a pocítite, pocítiš aj ty, pán minister, nie je to úplne ľahké čeliť tomu tlaku pri nedostatku financií, nespokojnosti zdravotníkov. A obávam sa, že štát nemusí byť až tak efektívny. Je to jednoducho tak. A hlavne na tie poisťovne ja predsa môžem mať pod hrozbou, že si nebudú môcť vyberať zisk, ja na nich môžem dať požiadavky, na všeobecnú mám priamo, cez nominantov mám vplyv. Ale keď raz príde potom, keď to takto zariadime, zlé obsadenie ministerstva, čo raz môže prísť ďalší Paška, tak potom si, dámy a páni, ani neluskneme.

Ďakujem veľmi pekne. Chcela by som v prvom rade povedať, že k tomuto návrhu zákona prebehla patričná diskusia a chcem sa za to veľmi pekne pánovi ministrovi poďakovať a myslím si, že nám to pomohlo niektoré veci odpratať zo stola, ako sa povie. Myslím si, že pán minister aj bol veľmi ústretový, aj počúval a naozaj nie je tu dôvod sťažovať sa na komunikáciu. Myslím, že je fajn aj pochváliť, keď je za čo. Tak chcem začať s týmto.
V podstate sú veci, s ktorými nesúhlasím a sú obsahom zákona, ale ministrom je Marek Krajčí a nemôžeme predsa, nemôžem, ja si uvedomujem úplne každú maličkosť tvrdohlavého si stáť za svojím, a preto nebudem hovoriť o tých veciach, na ktorom, na ktorých, ktoré prijal, nie som z nich úplne nadšená, ale teda sú tam. Naopak, takisto aj pán minister ustúpil v niektorých veciach, ktoré sme my navrhovali a prijal ich, čiže myslím si, že o tom hovoriť netreba.
Jediné, o čom chcem hovoriť, a to som aj avizovala, a prečo mám veľký problém s tým návrhom zákona a chcem teda deklarovať, že to hovorím preto, aby aj voliči koalície rozumeli, prečo ja nehlasujem za nejaký konkrétny návrh, a chcem to teda vysvetliť v tomto prípade. To, čo obsahuje návrh zákona 581, je vlastne problém v tom, že zavádza takzvané, takzvaný programový rozpočet alebo rozpočtovanie, čo samé osebe nie je teda že nejaká katastrofa, ale v kombinácii s fondom solidarity, ktorý bol navrhnutý v pozmeňováku, chcem vám vysvetliť, čo to v praxi, čo to v praxi spraví s motiváciami, lebo my máme takú tendenciu písať do zákonov návrhy, ktoré myslíme dobre, len vo výsledku nie vždy sa ľudia správajú podľa toho, čo je napísané v tom danom zákone.
Ja sa naozaj obávam, že toto bude veľmi nešťastné najmä pre ministra zdravotníctva a pre ministerstvo ako také aj v budúcnosti. Ministerstvo zdravotníctva vlastne tu už všeobecne, tu určuje v tomto, navrhuje v tomto zákone, že všeobecne záväzným predpisom určí percento sumy na jednotlivé typy starostlivosti, čiže určí presné výdavky, urobí také akoby chlieviky a povie, no tak tento chlievik, tam dá mašličku, toto je určené na ambulancie, toto je určené na preventívne prehliadky, toto je určené na lieky, toto na hospitalizácie. Takto, takýmto spôsobom označí, ako sa peniaze vybrané na zdravotnom poistení z toho kotla majú prerozdeliť a v podstate prikáže poisťovniam, akým spôsobom ich majú minúť. A ja úplne rozumiem tomu zámeru, že teda chcú aby, aby tá zdravotnícka politika sa robila podľa nich. Ale ja som presvedčená, že sa to má robiť inak a to tak, že stanoviť tým poisťovniam podmienku. Hej, že mám za cieľ, aby, ja neviem, kleslo percento napríklad cukrovkárov, hej, lebo v benchmarku s inými krajinami zistím, že tuto teda Slovensko zaostáva. Alebo karcinóm hrubého čreva, hej, zistím, že Slovensko s týmto má problém, no tak prvé, čo spravím, dám povinnosť poisťovni znížiť, ja neviem, v ďalšom roku o percento, v perspektíve piatich rokov o 5 %, netuším, toto musí byť naozaj diskusia medzi ministerstvom, odborníkmi a poisťovňami, ale konkrétny záväzok určím a keď tento konkrétny záväzok tá poisťovňa nedodrží, tak nemôže ani pomyslieť na dividendy, lebo načo mi je taká poisťovňa, čo nedoručí výsledok.
Čiže ja si myslím, že ministerstvo by malo úplne jasne určovať, regulovať, čo treba splniť, malo by to prísne sledovať a kontrolovať a vyvodzovať prísne sankcie, keď sa to nesplní, ale nemyslím si, že je šťastné, aby ministerstvo sa stalo priamo organizátorom a teraz vám poviem prečo, skúsim, aby ste si to vysvetlili v praxi, čo to spôsobí. No keď si predstavíte že ste zdravotná poisťovňa, dostanete takýto príkaz, načo potom budete rokovať s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti? O čom, načo? Však dostanete peniaze v danom chlieviku, vydelíte to počtom poskytovateľov, pošlete a čo to spraví, je, že vlastne nebude apel alebo nebude tlak na tú kvalitu, na tú efektivitu, na benefity pre pacienta, lebo my sme zbavili poisťovne akejkoľvek zodpovednosti. V tomto momente sa stáva zodpovedným za organizovanie zdravotnej starostlivosti ministerstvo zdravotníctva a poisťovne len povedia, prepáčte, v chlieviku mám málo peňazí.
Konkrétny príklad lieky. Na lieky rok čo rok, sa hovorí, každá jedna inštitúcia, think tank, zdravotnícki analytici, všetci sa zhodujú v tom, že napríklad revízia úhrad, ktorá sa robí veľmi ťažko, lebo tam ide o tú diskusiu originály verzus generiká, že jednoducho mali by sme tu byť prísnejší, ale neni to ľahké. Vôbec neni politicky ľahké povedať, však aj my sme toho súčasťou, povedať ľuďom, že no, milý môj, zlatý, mal si teraz päť rokov, desať rokov nejaký liek, ale prišiel na trh iný a ja ti prikazujem zo zákona, buď ho zmeníš, alebo budeš doplácať 2-tisíc euro. Toto neni ľahká situácia. Ja rozumiem aj Marekovi, keď takéto niečo nechce spraviť, je to len potrebné s ohľadom na verejné financie, ale nie vždy sa to spraví. A teraz si predstavte, v chlieviku na lieky sa minú peniaze a poisťovňa podľa tohto návrhu nesmie urobiť nič, nesmie to presunúť do iného chlieviku, musí to minúť len na tú zdravotnú starostlivosť alebo v ďalšom roku na tú istú, alebo to vrátiť ministerstvu, ale nesmie to presunúť inak.
Našťastie, pán minister, zapracovala som moju prosbu o to, že keď teda to bude veľmi akútne, tak tam poisťovňa môže prísť požiadať na ministerstvo a prehodiť si. A toto sa týka aj štátnej, aj všetkých, aby bolo jasné, že si príde požiadať, aby mohla prehodiť z chlieviku do chlieviku nejaké peniaze. Tak dúfam, že toto bude možné. Ale ja si myslím, že to bude veľmi časté, lebo v tomto čase COVID-u ja si neviem predstaviť, že či to, neviem si predstaviť situáciu žiadneho ministra, ktorý dokáže tak presne naplánovať zdravotnú starostlivosť a výdavky pri takom nedostatku zdrojov, čo tu máme, že sa to, že nebude potrebné presúvať. A potom tí pacienti budú na to čakať, na doťahovačky, čo to spraví.
No a v podstate sa stane to, že poisťovne zavedú limity, paušály. To, čo sme bojovali, aby tu nebolo, tak toto spravia poisťovne, lebo ony majú čisté, ony budú mať čisté svedomie, ony povedia, toľko mi dalo ministerstvo, sorry, ja za to nemôžem. Limity, hotovo. Príde pacient, keď sa prekročí limit, nedostane zdravotnú starostlivosť. Prečo? Ministerstvo. Prepáčte. Toto sa stane v praxi. Oni na to aj v tej komunikácii upozorňujú, že naozaj, akože je to logické, logické chovanie, keď urobíte takýto, takýto krok.
V podstate to vyzerá, že všetci dostanú rovnako, ale pravda je taká, že nebude to úplne že všetci rovnako. Lebo my vieme, tí zdravotníci, oni predsa majú v rukách životy a zdravie ľudí. A oni môžu začať tlačiť napríklad cez médiá napríklad v predvolebnom roku. Môžu začať zverejňovať príbehy ľudí, ktorí nedostali zdravotnú starostlivosť, tak ako si oni predstavovali, a už nebudú chodiť na poisťovne rokovať. Už budú chodiť všetci do jedného na ministerstvo. Všetci do jedného a budú hovoriť, aha, tuto mi chýba striekačka, tuto moja dcéra na vozíčku nedostala tú zdravotnú starostlivosť, nedostala som lieky na moju, na moju onkologickú diagnózu, môžem umrieť. Za to môže ministerstvo, nie poisťovne, dámy a páni! Už teraz ministerstvo bude za to môcť. A ministerstvo bude pod takýmto tlakom určovať ceny alebo už aj ceny vlastne, lebo aj o tom sme sa bavili, že aj DRG sa presúva, alebo, alebo skôr tie percentá, ale bude aj určovať to prerozdelenie výdavkov pod takýmto tlakom.
A ja mám, ja mám naozaj úprimnú ľudskú obavu, že môže sa stať, lebo ja si to sama neviem predstaviť, že ja by som dokázala ustáť tie úprimné prosby napríklad matky, ktorej ide o život dieťaťa a ktorá to zverejňuje. A teraz vysvetľujte to tým voličom, vysvetľujte tým médiám, že viete čo, na tento chlievik už nemáme peniaze, lebo do zdravotníctva už išlo 300 mil. a nemôže tam ísť proste ďalších 300. A peniaze nikdy nebudú nekonečné, nikdy nebude dosť na všetko. Taký štát neni, ktorý zabezpečí a zaplatí úplne všetku zdravotnú starostlivosť. Čiže jedného dňa, veľmi skoro, prídeme k tomu, že budeme musieť ľuďom povedať: Stop, už nemáme viac peňazí. A všetko sa to zlizne, všetko si to zlizne táto vláda. No, takže v praxi sa obávam tohoto, no a toho tlaku na ministerstvo zdravotníctva, kam budú všetci chodiť lobovať.
Ale ja garantujem, že 99 % sektora bude mať pocit, že oni si zaslúžili viac a tí ostatní majú veľa. A nie oni. A to ešte, akože to sa ešte obráti proti tomu ministerstvu, nech je to akýkoľvek dobrý úmysel. A miesto toho, aby ministerstvo bolo v komfortnej vlastne pozícii nejakého regulátora, práve sa stalo organizátorom zdravotnej starostlivosti a bude zodpovedné za úplne poslednú chýbajúcu striekačku kdekoľvek v systéme.
Takže ja som teda bola ojedinelá na výbore. Ale ja si myslím, pochopte ma, prosím, že to je tak vážna vec a tak vážny dopad to môže mať na, jednak na zdravotníctvo, ale aj na túto vládu, že ja si, ja naozaj som nepočula argument prečo nie. A z tohto dôvodu, úprimne a ľudsky to hovorím, si myslím, že tie motivácie sa nastavia tak, že už nebude tlak na nejakú efektivitu, na nejaké porovnávanie, hodnotenie poskytovateľov, ale bude tlak len na také to klasické plánované hospodárstvo socialistické a prerozdeľovanie, a to teda, ja teda k tomuto naozaj neinklinujem.
No a hovorím špeciálne s fondom solidarity, ktorý vlastne robí to, že sa to nemôže minúť v inom chlieviku. Lebo keby toto nebolo, keby nebol fond solidarity, ja som to aj navrhovala, nech nedávajú pozmeňovák o fonde solidarity. Dobre, vyskúšajme to, že aspoň nebude tá mechanická zábrana toho, aby sa vlastne tie peniaze dali medzi jednotlivými sektormi presýpať, ale jednoducho je tam. Ja som ho vyňala aspoň na samostatné hlasovanie. Ja by som, keby to tam nebolo, tak hlasujem za to. V tomto prípade sa budem musieť zdržať, lebo jednoducho je to absolútne v rozpore s mojím presvedčením, že toto je dobrý a správny krok, ktorý bude mať dobrý efekt nakoniec.
Aj keď ja som naozaj úprimne presvedčená, že Marek Krajčí toto, samozrejme, myslí dobre a nechce urobiť niečo zlé. Len ja si myslím naozaj, že si ešte nevieš, pán minister, predstaviť ten obrovský tlak a dôsledky, ktorým v ťažkých časoch, veľmi ťažkých časoch budeš čeliť. A ja som napríklad aj čo sa týka, čo sa týka rozpočtu, naozaj som bojovala za viac peňazí aj pre toto. Lebo ja keď si predstavím, že pri tomto, pri tom, ako ty budeš mať za toto zodpovednosť, ešte aj sme dali v rozpočte na zdravotníctvo menej peňazí, ako potrebuje len na to, aby, aby, aby zvládlo napríklad nárasty miezd alebo starnutie obyvateľstva, ešte menej je tam teraz. Jak to budeme vysvetľovať tým ľuďom? Toto jednoducho, táto kombinácia je veľmi nešťastná. Takže za mňa len preto zdržanie.
A veľmi by som sa tešila, keby sa podaril ten fond solidarity vyňať. Programové rozpočtovanie by zostalo, ale aspoň by sme vedeli tým ľuďom podľa toho, čo potrebujú, tak vedeli by sme presýpať medzi jednotlivými tými sektorami, medzi tými chlievikami by sme vedeli tie, alebo tie poisťovne by vedeli tie peniaze presýpať. A keď sa minú teda, keď sa minie fond na lieky alebo chlievik na lieky, tak sa zobere z inej zdravotnej starostlivosti, kde teraz akurát sú a naopak.
Takže za mňa toľko. A ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

Kolegyňa Letanovská, veľmi kvalitné vystúpenie, úplne súhlasím, chcem ale povedať, ja rozumiem pánovi ministrovi, prečo sa snaží vlastne urobiť tie veci, ktoré navrhuje v zákone, lebo je realita, že úrad pre dohľad dnes nefunguje dobre, že tie výsledky práce sú teda naozaj smiešne, ja som napríklad z tohto dôvodu ani nehlasovala za ich rozpočet. A ja rozumiem tú tendenciu ministra, sa snaží to zariadiť, lebo teraz na to nemá dosah a ony tam teda naozaj, tie výsledky, sú katastrofálne. Ale chcem teda tiež povedať, že; a nebudem teda k tomuto nejako protestovať, ale chcem povedať, že veľmi súhlasím s argumentami a hlavne aj s tými návrhmi, čo si uviedla.
Doplnila by som ešte, že by tam malo byť sedemročné obdobie, na ktoré sa volí ten predseda úradu, lebo tá apolitickosť je veľmi dôležitá, pretože tá kombinácia, že štát vlastní aj poisťovňu, aj nemocnice, potom si to má sám zhodnocovať, či urobil chybu, a potom ešte aj rozhodovať o tom a vziať ďalšie kompetencie, jednoducho nie je to šťastné, takže preto s týmto súhlasím. Ale musím povedať, že na druhej strane naozaj úrad takto, ako funguje, je nefunkčný. Myslím si, že našou úlohou je v prvom rade zvoliť schopné vedenie úradu pre dohľad a sadnúť si k tej reforme, kde naozaj máte aj vy veľmi dobré, veľmi dobré návrhy. A chcem takto poďakovať pánovi ministrovi, že bol ochotný vlastne sa s nami stretnúť a pristúpiť k tej reforme Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Takže toľko za mňa. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Fico, ja naozaj úprimne rozumiem vašim obavám. Vy ste žili v takomto svete, takto to fungovalo, ale ja si na rozdiel od kolegov myslím, že to nesmieme používať na to, aby sme neodpovedali na otázky a máme byť rovnako kritickí sami k sebe, ako sme boli k vám, a preto si myslím, že pri takomto veľkom nákupe, ešte navyše, ktorý sa nedal z časových dôvodov robiť cez ten dynamický nákupný systém, sú otázky úplne namieste a našou úlohou je na ne odpovedať. A preto sa o to idem trošku posnažiť, aspoň tých vecí, čo sa týkali SaS-ky.
Áno, Ivana Juráša poznáme, dokonca aj ja osobne ho poznám. Mám informáciu o tom, že v tej Lambe, Euro Lambda bola vlastne založená od 2003, do roku 2006 bol v predstavenstve a potom do 2010 v Dozornej rade. Odvtedy s ňou nič nemá, v 2007 predal akcie inému pánovi.
Čo sa týka nákupu, 9. októbra štátne hmotné rezervy dostali žiadosť od ministerstva zdravotníctva so špecifikáciou testov a vlastne poslali ešte v ten deň mail dvadsiatim záujemcom, ktorí sa ohlásili už predtým na tú, na tú predošlú akciu, ktorých mali, kde nakupovali.
12. októbra zasadla komisia a pozvala na toto rokovanie, na ktoré prišlo len deväť firiem, a tá komisia sa skladala zo zástupcov ministerstva zdravotníctva, Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, štátne hmotné rezervy, no a odporučili podpísať zmluvu s piatimi, ktoré spĺňali podmienky. Dve firmy ale následne zásadne zmenili teda svoje podmienky, a tak komisia zasadla ešte raz a odporučila tie tri firmy, ktoré nakoniec podpísali ten kontrakt. Ten kontrakt sledovalo a podrobilo dohľadu aj napríklad nadácia Zastavme korupciu a vyjadrili sa, že naozaj neurobil štát žiadnu chybu.
Tak ja len odpovede, myslím si, sú v tomto namieste.

Ďakujem pekne. Prosím vás pekne, prosím členov zdravotníckeho výboru, po skončení ústavnoprávneho výboru budeme za... (pozn. red.: Chýba koniec textu kvôli výpadku mikrofónu.)

(Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 13.00 hodine.)

Ďakujem. Pán Mazurek, zastupujete množstvo ľudí, ktorí sa hnevajú a možno sa sčasti hnevajú preto, lebo nerozumejú niektorým veciam. Nemyslím to ako urážku. Myslím to úprimne. Je to komplikovaná situácia.
Tak za nás chcem povedať, že prečo my tento zákon podporujeme a prečo sme podporili testovanie.
Konkrétne tento zákon umožňuje v podstate zazmluvňovanie subjektom ministerstvom zdravotníctva, ktoré priamo testujú, čiže nejaké ambulancie atď. Dnes to nie je možné. Dnes to môže robiť len poisťovňa. A na to, aby to mohlo byť ministerstvo, potrebujeme tú zmenu zákona. Tam krachlo to, tie odberné miesta, ktoré mali robiť, ministerstvo zdravotníctva. Čiže preto to potrebujeme urobiť rýchlo a má to zmysel.
Potom rozširuje množstvo ľudí, ktoré môžu testovať. Ale všetci títo ľudia majú zdravotnícke vzdelanie. Špeciálne som sa na to pozerala. Viete, že ja teda viem normálne povedať kritiku a tiež som si na to dala pozor. Čiže aj v tomto prípade sme okej s obidvoma časťami zákona a budeme hlasovať za.
Čo sa týka testovania, podporili sme ho preto, napríklad aj výsledky na Orave ukázali, že plošné testovanie má zmysel. Tam bolo okolo 5-tisíc pozitívnych. Pri reprodukčnom čísle, aby sa nám ľahšie počítalo, 1,5, to znamená, že každý jedného až dvoch nakazí, to je cca 7,5 tisíca ľudí, ktorí by inak boli v obehu, ak to mám tak povedať, 6 % z nich by skončilo v nemocnici, to je 450. Cena na JIS, ARO za jeden pobyt je 300 euro. To by stálo 1 350-tisíc, čo sú úspora peňazí zo zdravotníctva. To je môj, môj osobný prepočet, prečo som ja to podporila. A testy, ktoré sme na to použili, stáli pol milióna. Ale čo je najväčšia pridaná hodnota, 10 % z hospitalizovaných zomiera, to je 45 ľudí.
Rozumiem, že tie testy používať plošne stále dokola nemá zmysel. Má to zmysel používať v ohniskách. A úplne ideálne ešte potom robiť to PCR, na to tlačíme. Ale naozaj nemá zmysle taký úplne nezmyselný strach. Ten záujem je aspoň z našej strany naozaj úprimný a založený na týchto faktoch, ktoré som vám povedala.
Ďakujem za pochopenie.

Ondrej, ďakujem za tvoj naozaj faktický prejav. Ja chcem len doplniť, že možno zmena názvu by bola vhodná, možno práve preto, že by to bolo zosúladenie s praxou, lebo pokiaľ viem, tak dotácia, dotá... ako sa to volá? Dotácia na vyrov... na boj alebo na, za rodovú rovnosť, alebo ako sa to volalo, tak teraz sa ide meniť ten názov. A pokiaľ viem, tak táto dotácia bola teraz rozdelená len trom organizáciám, všetky tri organizácie boli proliferské, dve z toho sú teda organizácie okolo kolegýň z OĽANO, a presne, a stalo sa to prvýkrát v histórii. A presne, tie organizácie, ktoré reálne bojujú za rodovú rovnosť a za práva žien, napríklad aj právo ženy rozhodnúť sa, kedy sa chce stať matkou, tak tieto organizácie boli vlastne z tejto pomoci vyškrtnuté – prvýkrát v histórii, čiže možno je to len zosúladenie praxe s realitou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Herák, pán poslanec Kuriak, no to je presne ukážka, ja som nebola vôbec útočná, vôbec som nebola emotívna, vôbec som nebola osobná. Obidve vaše, dva príspevky sú typické útočné. Samozrejme, že neurážam všetky ženy.
Pýtate sa, odkiaľ mám to, že keď niekto dostane 3 000 eur za to, keď si teda nechá dieťatko, ktoré bude geneticky alebo vývojovo ťažko poškodené, že, že odkiaľ to mám, že môže sa stať, že si tie peniaze vyberie a potom ho nechá v ústave. No ja neviem, či ste si všimli, ale aj dnes končia takéto deti v ústave a to bez bonusu 3 000 eur. Čiže teraz to bude ešte, ešte intenzívnejšie. A mne na tom vadí, že vôbec neriešite, ale vôbec neriešite, čo bude potom. Riešite len, hlavne nech sa to narodí, lebo to je proste vaša ideológia.
A mám to, keď sa pýtate, odkiaľ to mám, tak mám to od lekárov, ktorí sa s takýmito situáciami stretávajú aj dnes, keď sa matka dozvie, že jednoducho má takéto vážne zdravotne poškodené dieťa, tak keď je to už neskoro, tak ho jednoducho aj dnes dáva do ústavu, len teda, opakujem, tuto bude mať ešte finančnú motiváciu, aby takýchto detí bolo viac, však nie je ich dosť v tých ústavoch.
Pán poslanec Kuriak, ďakujem, že ste sa za mňa pomodlil. Mne vôbec vaše modlitby nevadia a bola by som rada, keby vám nevadil môj zdravý rozum a normálne uvažovanie na úrovni tohto storočia. Ja totiž nebojujem, samozrejme, za zabíjanie detí. Po prvé, nie je to zabíjanie. Keby to bola vražda, tak aj lekári, aj matky idú do väzenia. Samozrejme, že naša legislatíva to ako vraždu nevníma, pretože to nie je vražda, nakoľko to nie je dieťa, je to embryo.
Takže ja bojujem za slobodu žien, aby mohli rozhodovať, kedy sa budú reprodukovať a akým spôsobom. A keď už to máme legálne, tak ešte navyše bojujem za to, aby to mohli robiť spôsobom, ktorý, ktorý pre nich nemá až také následky, tak ako do toho nútite ženy vy, že keď si teda nerozhodla tak, ako ja si predstavujem, tak aspoň trp. To je vaša vizitka.

Ďak... Ďakujem veľmi pekne. (Neutíchajúci ruch v sále.) Asi mnohí vz..., mnohí z vás nie úplne vedia, čo sa deje. My už teda aj s navrhovateľkou vieme, že tento zákon sa prerokováva už teda niekoľko mesiacov, a z toho dôvodu predbehol aj lehoty, ktoré v ňom boli navrhnuté, a je potrebné zasiahnuť doňho a zmeniť lehoty, odkedy má teda konkrétny návrh aj pozmeňujúce návrhy platiť, preto zrejme, predpokladám, že vystúpi aj pani navrhovateľka, a dovolím si ja, aj ja vystúpiť, nakoľko okrem toho, že chcem pripomenúť, že aby sme nezabudli za ten mesiac, že jednoznačne ide o obmedzenia práva žien, že jednoznačne napriek tomu, že sa tam hovorí o pomoci a podpore, že tá pomoc a podpora, ako som už niekoľkokrát opakovala, sa síce pekne počúva, ale v skutočnosti sa tam nenachádza.
Jediné, čo sa dá podporou nazvať a čo navrhovatelia deklarujú, je vlastne akási finančná pomoc. Tá je v podobe 800-eurového príspevku, ktorý sa dnes vypláca pri narodení dieťatka. Ten, ten sa má rozdeliť na 400 a 400 eur, pričom prvých 400 sa má vyplatiť vlastne v prvom trimestri, a toto už je zmenené, prepáčte, áno, toto už je zmenené. My takisto v našom pozmeňujúcom návrhu v podstate túto možnosť nejakým spôsobom vyhadzujeme. Ale chcem povedať, že aj keby to tak zostalo, ako to je navrhnuté, tak jednoducho toto pomoc nie je, pretože keď dáme 400 eur skôr z 800-eurového príspevku, keď sa dieťa narodí, tak to znamená, že keď sa narodí, už mu tých 400 chýba, už to nie je pomocou pre to dieťa samotné. Ale tu chcem povedať, že OĽANO navrhuje alebo navrhne vlastne ten príspevok pre tehotné ženy po 200 euro, čo je, myslím si, kompenzáciou, a z tohto dôvodu aj my v pozmeňováku a myslím, že aj pani Záborská vlastne vyhadzuje túto akože pomoc, ktorá ale ako nie, nie, takto, poviem to tak, že tá pomoc 200 eur mesačne je podľa mňa reálne väčšou pomocou každý mesiac, ako, ako zobrať na konci tých 400 euro tomu dieťaťu, keď sa narodí.
Druhá forma pomoci je, ktorú, ktorú predkladatelia tvrdia, že je pomocou, je teda motivácia vo výške 3-tisíc euro, ak si necháte dieťa alebo ak si žena nechá dieťa, ktoré je zdravotne ťažko postihnuté alebo geneticky, alebo vývojovo ťažko postihnuté. Toto už teda hraničí s morálkou. My sme v našom pozmeňujúcom návrhu, ja teda tvrdím, že toto pomoc nie je. To už je teda naozaj zvláštna motivácia. Nevadí, že bude choré, hlavne ho poroď a to už je jedno potom, kde skončí a čo s ním bude, lebo nič iné ten zákon nerieši, iba to, že nech sa narodí. Nechcem vidieť tie čierne scenáre o niekto..., o niektorých jedincoch, o niektorých ženách, ktoré na pokraji núdzi túto akože, poviem to, poviem to, že tento návrh zoberú ako ponuku, ktorá sa neodmieta. Vyberú si tých 3-tisíc euro a dieťa potom nechajú v nejakom ústave, ktoré sú už dnes preplnené.
My s kolegami navrhujeme zmeniť toto ustanovenie tak, že keď to teda má byť pomoc reálne, tak nech sa to vypláca rok s tým, že zostáva to rodine, ktorá sa naozaj, ktorá sa naozaj o takého dieťa stará a ktoré, u ktorého vlastne, u ktorej rodiny zostáva. Rozdeľujeme tých nejakých 3 100 euro na 12 mesiacov. Každý mesiac to vychádza nejakých 250 euro.
Ďalšia vec, čo má byť pomocou podľa navrhovateľov, je vlastne, sú informácie. No informácie sú však úplne jednostranné, nenájdete tam ani zmienku o tom, čo čaká ženu, ktorá veľakrát ako samoživiteľka v zlých sociálnych podmienkach sa, sa rozhodne teda dieťa si nechať. Nenájdete tam ani slovo normálne s nadhľadom medicínsky, kde by boli riziká tehotenstva, riziká pôrodu ako takého, ale zato, zato teda všetko možné iné sa snaží, snaží vlastne formou nejakej informácie žene doručiť. Nie sú tieto jednostranné informácie nikdy pomocou, vždy je dobré, keď, keď sú, ale keď sú, keď sú, teda naozaj sú tam zahrnuté všetky aspekty.
Čo my robíme s informáciami v našom pozmeňujúcom návrhu, je to, že v podstate zachovávame také tie informácie o finančnej, materiálnej, psychologickej pomoci, o výške materského, rodičovského príspevku a tak ďalej. Toto všetko tiež nechávame, aby lekár dal teda tej, tej žene, ktorá prichádza za interrupciou alebo ktorá si to teda má rozmyslieť, ale teda robíme to spôsobom, že, že vlastne to urobí spolu s informovaným súhlasom hneď v prvom kole, aby s tým nemal nejaké pletky ďalšie. A, samozrejme, zaväzujeme ministerstvo, aby všetky tieto dáta dali vlastne dokopy na ministerstve, na stránke ministerstva zdravotníctva, aby si to mohli tí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vytlačiť.
Ďalšia vec, ktorú navrhovatelia nazývajú pomocou v tomto zákone, je, teda my im dávame čas. Prosím vás pekne, my tým ženám dávame čas, aby sa mohli rozhodnúť, pričom, podotýkam, stále je tam 12 týždňov, jediný rozdiel, 12 týždňov, dokedy môže ísť žena na interrupciu, ani o deň menej, ani o deň viac. Jediné, čo sa mení, je, zakazuje ísť tej žene štyri dni po tom, ako lekár odošle správu, ani nie, že kým ho navštívi, lebo keď natrafíte na lekára, ktorý to bude ešte z nejakých dôvodov zdržovať, tak môže to byť dlhšie, ale jak odošle správu lekár, tak štyri dni sa zakazuje tej žene ísť na interrupciu. Tak ja neviem, čo je toto za dávanie času, že z 12 týždňov uberete štyri. A viete, niekto si môže povedať, že však štyri to je nič. Ale štyri je furt o 100 % viac, ako je to dnes, nie sú to dva dni, keď niekto potrebuje rozmýšľať, keď žena potrebuje rozmýšľať, keď ide na interrupciu, tak už rozmýšľa, samozrejme, predtým. Keď už nie, ešte berem ako tak, no neberem ho, ale dobre, ten argument, že, že dobre, tak potrebuje nejaké informácie, dostane, tak má v súčasnej legislatíve dva dni, tak načo teraz ideme dávať ešte ďalšie dva dni.
No realita je taká, že navrhovatelia sa snažia, aby sa niektoré ženy napriek tomu, že chcú ísť na interrupciu, k nej nedostali. A napríklad aj v kombinácii s výhradou so svedomím, v kombinácii v nedostatku zdravotnej starostlivosti alebo tejto služby v niektorých regiónoch a to môže znamenať, že žena keď sa teda po dlhom váhaní a ťažkom váhaní rozhodne, že na interrupciu, príde teda k lekárovi, po nejakých návštevách sa teda dozvie, že tento lekár má výhradu vo svedomí, musí teda niekde hľadať ďalej. Jednoducho môže sa, môže sa stať, že, že, a k tomu tie štyri dni, keď to je nebodaj niekde na Orave, no tak to sa jej ťažko bude hľadať, lebo tam máme naozaj vážny nedostatok, môže sa stať, že jednoducho tá lehota bude príliš dlhá na to, aby, aby tú interrupciu stihla. Nehovoriac o tom, že ona, samozrejme, nevie od prvého dňa, nevie, že je tehotná.
Takže čo tam zostáva najvážnejšie, jednoznačne je tento zákaz ženy ísť na interrupciu vlastne tých 96 hodín a od tohto vlastne navrhovatelia neustúpili. Čo je dobré, od čoho ustúpili, je aspoň to, že ten posudok, ktorý bol vlastne povinný, je teraz vlastne dobrovoľný. To máme v pozmeňujúcom návrhu takisto zahrnuté aj my, aby, aby bol dobrovoľný. V každom prípade často hovoria navrhovatelia o kompromise. Ja si ale myslím, že v súčasnej dobe, v dobe najmenšej, najmenšej miery interrupcií v histórii je naozaj odvaha hovoriť, že kompromisom má byť sprísnenie interrupčnej politiky, zabránenie ženám k prístupu k reprodukčnému zdraviu, zabránenie ženám k tejto službe, resp. dávanie prekážok, aby čo najkomplikovanejšie a čo najneskôr sa k tejto službe dostali.
Ešte predtým, než prečítam pozmeňujúci návrh zákona, chcem pripomenúť, že náš pozmeňujúci návrh zavádza tzv. medikamentóznu formu interrupcie. Áno, je to trochu na hlavu postavené, že my tu v parlamente hovoríme, akou farmou, formou lekári môžu robiť zákroky. Je to to isté, ako keby som tu teraz stála a hovorila o tom, akou formou, a či v narkóze, alebo nie, majú operovať mozog. Tak, samozrejme, toto by mala byť vec odborníkov. Ale odborníci už 20 rokov volajú po medikamentóznej forme a na zásah veľmi vplyvných náboženských kruhov, musím povedať, jednoducho tomuto je zabránené a na Slovensku sa ženy nedostanú k takejto pokrokovej forme interrupcie napriek tomu, že je to legálna forma zákroku, s čím je spojené mnoho rizík. Iste si pamätáte tú hŕbu, štúdiu, ktoré som doniesla, ktoré dokazujú, o koľko je interrupcia medikamentóznou formou a v akých aspektoch je bezpečnejšia. Chcem povedať, že interrupcia samotná je jeden z najbezpečnejších zákrokov zdravotníckych, aké existujú. Napriek tomu tá medikamentózna samozrejme tým, že sa nerobí v narkóze, ešte aj napríklad počas COVID-u, že sa nezasahuje takýmto invazívnym spôsobom do tela tej ženy, tak v podstate je, samozrejme, bezpečnejšia, a nielen pre ňu, ale aj pre jej budúce deti, lebo predchádza predčasným pôrodom, predchádza komplikáciám v ďalších tehotenstvách, predchádza nízkej pôrodnej váhe.
Ak dovolíte, prečítam pozmeňujúci návrh zákona.
Pozmeňujúci a doplňovací návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej, Andrey Letanovskej a Zuzany Šebovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 154).
1. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
„2. V § 6b ods. 2 písm. d) tretí bod znie:
3. finančnej, materiálnej alebo psychologickej pomoci v tehotenstve, poskytovanej občianskymi združeniami, neziskovými organizáciami, nadáciami, cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktoré sú zapísané v registri podľa osobitného predpisu 6ba), ako aj ich zoznam s uvedením sídla,“.
3. V § 6b ods. 2 sa písmeno d) dopĺňa štvrtým bodom a piatym bodom, ktoré znejú:
„4. informácie o výške sumy materského, rodičovského príspevku, príspevku na starostlivosť o dieťa, príspevku pri narodení dieťaťa a prídavku na dieťa,
5. informácie o rozsahu a podmienkach poskytovania sociálnej služby v zariadení núdzového bývania,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6ba) znie:
„6ba) § 62 až 69 zákona č. 448/2008 Z. z.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021.
2. V čl. II sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
4. Za § 5 sa vkladá § 5a, ktorý znie:
㤠5a
Umelé ukončenie tehotenstva sa vykonáva podľa najnovších poznatkov lekárskej vedy, a to chirurgicky alebo medikamentózne.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2021.
3. Za čl. VIII sa vkladá nový čl. IX, ktorý znie, no:
„ČI. IX
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 105/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 382/2019 Z. z., zákona č. 385/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z., zákona č. 157/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 258/2020 Z. z. a zákona č. 275/2020 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. § 34 sa dopĺňa ods. 7 a 8, ktoré znejú:
„(7) Poistenkyni, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom 50aa), vzniká nárok na nemocenské od 21. týždňa tehotenstva. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po dni odvolania písomnej žiadosti podľa prvej vety, najneskôr uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Poistenkyňa má v takomto prípade právo na osobitnú ochranu svojich osobných údajov.
(8) Ak si poistenkyňa uplatní nárok na nemocenské podľa ods. 7, je povinná oznámiť Sociálnej poisťovni názov zdravotníckeho zariadenia, v ktorom predpokladá pôrod. Sociálna poisťovňa oznámi zdravotníckemu zariadeniu a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately deň predpokladaného pôrodu spolu so žiadosťou poistenkyne o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom 50aa), pričom dodržiava právo na osobitnú ochranu osobných údajov poistenkyne.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 50aa) znie:
„50aa) 1. § 11 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
2. V § 48 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Nárok na materské nemá poistenkyňa, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom 50aa); to neplatí, ak poistenkyňa svoju žiadosť písomne odvolá.“
3. V § 48 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Poistenkyni, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom 50aa) a svoju žiadosť písomne odvolala pred pôrodom, vzniká nárok na materské dňom nasledujúcim po dni odvolania žiadosti, ak spĺňa ďalšie podmienky pre vznik nároku na materské. Poistenkyni, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom 50aa) a svoju žiadosť písomne odvolala až po pôrode, vzniká nárok na materské dňom nasledujúcim po dni odvolania písomnej žiadosti o takéto utajenie, ak spĺňa ďalšie podmienky pre vznik nároku na materské a ak poistenkyňa svoju žiadosť písomne odvolala do šiestich týždňov odo dňa pôrodu.“
4. Za § 293fk sa vkladá § 293fl, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠293fl
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2021
Ak nárok na nemocenské podľa § 34 ods. 7 vznikol pred 1. januárom 2021 a trvá aj po 31. decembri 2020, nemocenské sa určí za obdobie po 31. decembri 2020 podľa zákona účinného od 1. januára 2021.“
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. Tento článok nadobúda účinnosť 1. januára 2021.
Pán predsedajúci, zároveň žiadam, aby sa body 1, 6 a 12 môjho prvého pozmeňujúceho návrhu vyňali na osobitné hlasovanie s mojím odporučením neschváliť, nakoľko som z dôvodu potrebnej zmeny účinnosti zákona predložila druhý pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka práve týchto bodov. O každom z týchto bodov žiadam hlasovať osobitne.
Dovoľte mi na záver poďakovať kolegom, ktorí si zachovali zdravý rozum.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, ako spoločná spravodajkyňa výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007, tlač 306a. Uvedený vládny návrh zákona prerokovali určené výbory, a teda ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a pre zdravotníctvo ako gestorský výbor.
Ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj vyslovili súhlas s návrhom a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor pre zdravotníctvo vyslovil súhlas s návrhom zákona a odporučil Národnej rade schváliť návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré boli obsiahnuté, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. (tlač 306), vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a stanovisko gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona (tlač 306) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa obsahuje 20 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporučil hlasovať v bodoch 1 až 20 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 51 zo 14. októbra 2020, kde ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu k predloženému návrhu zákona.
Pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.