Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nájomné bývanie je otázkou mnohých miest a obcí na Slovensku. V nájomných bytoch bývajú tisíce ľudí a ďalšie tisíce čakajú na ich pridelenie. Mestá a obce sa snažia vytvoriť ideálne podmienky na ich poskytovanie, avšak ľudia, ktorým je tento mestský byt, resp. obecný byt pridelený, častokrát nemajú ani základné informácie o tom, ako sa ich bývanie bude vyvíjať v...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nájomné bývanie je otázkou mnohých miest a obcí na Slovensku. V nájomných bytoch bývajú tisíce ľudí a ďalšie tisíce čakajú na ich pridelenie. Mestá a obce sa snažia vytvoriť ideálne podmienky na ich poskytovanie, avšak ľudia, ktorým je tento mestský byt, resp. obecný byt pridelený, častokrát nemajú ani základné informácie o tom, ako sa ich bývanie bude vyvíjať v závislosti od toho, ako sa im zmení životná situácia. Mnoho ľudí dodnes dostáva od pracovníkov obecných či mestských úradov, od poslancov a, bohužiaľ, aj od starostov či primátorov mylnú informáciu, čo s nimi bude po dvadsiatich rokoch, resp. po dobe, kedy obce a mestá splatia pôžičky, ktoré si vzali na výstavbu týchto bytových domov.
Otázke nájomného bývania sa venujem aj ako poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Kežmarku. Mnoho obyvateľov sa na mňa obracia s otázkami, na ktoré dlhodobo nevedia dostať relevantnú odpoveď a začínajú mať strach, že vo veľmi krátkom čase prídu o strechu nad hlavou. (Zaznievanie gongu.) Následne som začala skúmať, ako to funguje aj v iných mestách a výsledky boli porovnateľné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa. Páni poslanci, panie poslankyne, ukľudnite sa v sále a nechajte pani poslankyňu rozprávať.
Majorová Garstková Jana, poslankyňa NR SR
Nedostatok informácií, nepresné informácie a v niektorých prípadoch až zavádzajúce tvrdenia zo strany úradov svojim občanom. Chcem sa z tohto miesta poďakovať štátnej tajomníčke pani Kataríne Brunckovej za osobné stretnutie k tomuto zákonu a za vysoko profesionálnu odbornú diskusiu na tému sociálneho bývania. Po vykonaní malého prieskumu medzi obyvateľmi týchto nájomných bytov som dospela k záveru, že informovanosť občanov zlyháva najmä v týchto troch bodoch, o ktorých sme s pani štátnou tajomníčkou diskutovali. Občania majú informácie, že nájomné byty si budú môcť po cca 20 rokoch odkúpiť. Občania nevedia, že aj pri opakovanom nájme musia spĺňať podmienku povolenej hornej hranice príjmu a občania nedostali informáciu, že v budúcnosti sa bude posudzovať príjem celej domácnosti nielen otca a matky.
Dovolím si z tohto miesta zhrnúť základné skutočnosti k jednotlivým problémom. Budeme si môcť odkúpiť nájomné byty po dvadsiatich rokoch? Paragraf 11 ods. 1 zákona č. 443/2010 hovorí jasne, že ak na výstavbu alebo kúpu takého bytu bola mestu poskytnutá dotácia z ministerstva dopravy a výstavby, musí byť zachovaný nájomný charakter týchto bytov. To isté platí aj pre bytové domy, ktoré boli postavené pred rokom 2010, nakoľko od roku 2002 až do prijatia zákona 443 v roku 2010 bola v platnosti smernica ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja č. 3/2002, ktorou sa určujú pravidlá pre poskytovanie dotácií na obstarávanie nájomných bytov, kde je uvedené, že na základe zmluvy o poskytnutí dotácie dôjde k zriadeniu záložného práva v prospech ministerstva na zabezpečenie nájomného charakteru bytov. Z uvedeného teda vyplýva, že odkúpiť tieto byty možné nikdy nebolo a nebude, až kým sa nezmení zákon.
Zarazilo ma preto napríklad oficiálne stanovisko súčasného primátora mesta Kežmarok. Namiesto (zaznievanie gongu) férovej a priamej odpovede nájomníkom na otázku, či si tieto byty budú môcť odkúpiť, sa môžeme dočítať, citujem: "Pokiaľ ide o možný odpredaj bytov v prípade, že v budúcnosti skončí povinnosť mesta Kežmarok zachovať nájomný charakter bytov o nakladaní s majetkom mesta, teda aj o prípadnom odpredaji, bude rozhodovať mestské zastupiteľstvo." Táto odpoveď mesta je zmätočná a zavádzajúca vo svojej podstate, keďže dáva ľuďom nádej na niečo, o čom už je dopredu jasné, že sa neudeje, keďže jedna z priorít Európskej únie ako aj Slovenska nezávisle na tom, ktorá strana vládne, je zvyšovanie počtu nájomných bytov a nie ich redukcia odpredajom. Toto vyjadrenie pokladám za zmätočné a zvádzajúce, pretože z uvedeného textu obyvateľom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poslankyne, prosím kľud v sále.
Majorová Garstková, Jana, poslankyňa NR SR
... nemôže byť jasné, čo znamená povinnosť mesta. Mnohí, a nielen v Kežmarku, si to vysvetľujú splatením úveru, ktorý bol mestu poskytnutý Štátnym fondom rozvoja bývania a v tejto teórii ich podporujú aj poslanci mnohých obcí a miest, ale aj pracovníci úradov. Preto prosím všetkých primátorov miest, starostov obcí, poslancov, či zamestnancov úradov, aby skôr, ako dali nepresnú informáciu svojim občanom, sa poradili s príslušným oddelením ministerstva. Zabráni sa tak mnohým komplikáciám.
Ďalší problém, v nájomných bytoch postavených pred rokom 2010 sa pri opakovanom nájme údajne neskúma príjem. Taktiež sa jedná o mylnú informáciu. Uvedená smernica hovorí, že mesačný príjem nájomcu a osôb s ním bývajúcich neprevyšuje trojnásobok životného minima. Prijatím zákona 443/2010 sa horná hranica pri opakovanom nájme zvýšila na 3,5-násobok životného minima. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že sa skúma príjem všetkých osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti. V praxi sa najčastejšie stretávam so situáciou, kedy okrem rodičov začnú dosahovať príjmy aj dospelé deti žijúce s rodičmi v nájomnom byte. Vtedy prekročiť 3,5-násobok životného minima pre danú rodinu nie je žiaden problém, práve naopak, a to je ten problém. A tento problém som komunikovala s pani štátnou tajomníčkou a veľmi ma teší, že ministerstvo dopravy a výstavby pripravovalo túto novelu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Ak táto novela zákona bude prijatá, dôjde k zvýšeniu hornej hranice povoleného príjmu na štvornásobok a v odôvodnených prípadoch až na päťnásobok životného minima, aby títo občania neprišli o strechu nad hlavou doslova zo dňa na deň.
Novela zákona, ktorú máme pred sebou, sa mi okrem iného páči ešte v jednej veci. Navrhovaný bod 48 a teda doplnenie § 22 o bod 7 znamená, že mestá a obce si budú môcť voľne, mať voľnejšie ruky pri poskytovaní nájomných bytov. Desať percent zo všetkých nájomných bytov budú môcť poskytnúť obyvateľom, ktorých okruh určia poslanci prijatím všeobecne záväzného nariadenia a teda budú vedieť pomôcť obyvateľom svojho mesta či obce počas neočakávanej situácie.
Čo by som možno rada v budúcnosti v tomto zákone privítala, ak to bude teda v súlade s ústavou a inými právnymi predpismi, mohla by byť povinnosť občanovi, ktorému bol poskytnutý nájomný byt, zmeniť si trvalý pobyt tak, aby obec, ktorá toto bývanie poskytla, mohla na neho poberať aj podielové dane.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
