Vystúpenie v rozprave
5.11.2021 9:11 - 9:19 hod.
Jana Majorová Garstková
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za vašu ochotu.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorého cieľom je zjednodušiť a hlavne zefektívniť Správu národných parkov, ale nie samoúčelne.
Národné parky majú svoje poslanie a aj v zákone vymedzený účel a cieľ. Predstavujú len 6,48 % výmery Slovenska, ale v otázkach boja s...
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za vašu ochotu.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorého cieľom je zjednodušiť a hlavne zefektívniť Správu národných parkov, ale nie samoúčelne.
Národné parky majú svoje poslanie a aj v zákone vymedzený účel a cieľ. Predstavujú len 6,48 % výmery Slovenska, ale v otázkach boja s klimatickými zmenami zadržiavania vody v krajine a ochrany biodiverzity vedia zohrať kľúčovú úlohu.
Kolegovia, kolegyne, diskutujeme tu o budúcnosti a vízii týchto vzácnych území, pričom niektorí, či už z neznalosti alebo cielene, sa snažia podsúvať mnohé klamlivé a zavádzajúce informácie a strašia obyvateľov vidieka zánikom života a prosperity. V tomto kontexte je zaujímavé pozrieť trochu do histórie, napríklad vzniku národných parkov na hranici s Poľskom, či už Tatranského národného parku alebo Pieninského národného parku.
Prvé snahy o ochranu vzácnych stanovíšť živočíchov a rastlín a aj po vzore vzniku Yellowstonského národného parku sa datujú v Tatrách na koniec 19. storočia. Prvý návrh na komplexnú ochranu Tatier vznikol v Poľsku v roku 1888, ale snahy o ochranu flóry či fauny boli známe na slovenskej strane už oveľa skôr, napríklad lokalita Kvetnica vo Velickej doline v roku 1876.
Snaha o vytvorenie národného parku na území Tatier súvisela so vznikom Československa a v tomto období sa zniesla vlna protestu miestnych obyvateľov urbárskych obcí chovateľov dobytka, ktorí sa obávali, že vyhlásenie národného parku bude znamenať ekonomický úbytok, úpadok územia a iniciátorov smerovali s takými myšlienkami na území nižších Tatier, Ďumbier. Asi sa zhodneme, kolegyne, kolegovia, že obce v podhorí TANAP-u dlhodobo prosperujú z cestovného ruchu viac ako z iných odvetví.
Súčasťou týchto snáh na Slovensku, ale aj v Poľsku bolo nielen územie Tatier, ale aj Pienin. Pieninský národný park je síce najmenším národným parkom na Slovensku, ale za to s Poľským národným parkom Pienińsky park Narodowy 1930 predstavuje PIENAP prvý a teda najstarší cezhraničný národný park v Európe1932.
Prečo to spomínam? Dnes sme tu, kolegovia a kolegyne, takmer po sto rokoch a diskutujeme, ako posunúť ochranu týchto vzácnych území ďalej, ako reflektovať nielen vývoj v spoločnosti, ale predovšetkým hrozby, ktorým čelíme a súvisia napríklad so zvyšovaním odtoku vody z krajiny aj v dôsledku necitlivých a zbytočných zásahov v lesoch, kedy ekonomické a krátkodobé záujmy v týchto vzácnych územiach prinášajú dlhodobé poškodenia pôdneho krytu biodiverzity a odolnosti ekosystémov.
Niektorí z kolegov tvrdia, že je potrebné mať na zreteli predovšetkým človeka. S tým ja súhlasím. Akurát je potrebné mať na zreteli naozaj toho človeka, nielen krátkodobý zisk jedinca, nakoľko ak si niekto myslí, že bez vody, stabilnej klímy a biodiverzity a iných pridaných hodnôt, ktoré nám príroda ponúka, vieme prosperovať alebo vôbec existovať, tak si neuvedomuje, že to všetko robíme pre nás. Príroda nás nepotrebuje, ale my prírodu áno. Sme závislí dennodenne na jej produktoch, ale aj na jej vrtochoch.
Naši predkovia, ktorí sa zasadili za vznik národných parkov a ďalších chránených území, určite nepredpokladali, že národné parky budú v 21. storočí výrazným zdrojom ťažby dreva, ktorej spôsob sa s rozvojom technológií zmenil a dokáže v krátkom období napáchať množstvo škôd. Verím, že osud národných parkov bude aj naším pričinením iný. Rozhodujeme tu relatívne o malej výmere z celkovej plochy lesov, ale z hľadiska funkcií, ktoré tieto najstaršie veľkoplošné a najvzácnejšie chránené územia vedia priniesť, je to dôležité.
Potreba reformy národných parkov sa diskutuje na Slovensku už od roku 1990. Ide pritom o štandardný postup riadenia národných parkov v takmer každej krajine Európskej únie, resp. sveta. Naopak, Slovensko bolo a stále je v spôsobe riadenia národných parkov istou anomáliou. V roku 2021, po tridsiatich rokoch váhania a diskusií, je potrebné sa posunúť od diskusií k reálnym činom a v čase krízy biodiverzity a klimatickej krízy je potrebné prijímať opatrenia a riešenia, ktoré nás odbremenia od zbytočnej byrokracie. V niektorých národných parkoch správy prostredníctvom troch štátnych subjektov, ktoré medzi sebou veľmi komplikovane komunikujú, aj vzhľadom na ich rôzne úlohy definované ich podstatou a zriaďovateľom ani nenachádzajú spoločnú reč.
Vo svete veľmi funguje model, ktorý sa aj my touto novelou snažíme uviesť do života. Programové vyhlásenie vlády si dalo za cieľ, že správa týchto chránených území bude jednotná a v gescii rezortu životného prostredia. Je teda prirodzené, že dochádza k napĺňaniu týchto vládou a Národnou radou Slovenskej republiky schválených cieľov.
Každá reforma prináša so sebou aj množstvo odporcov a negatívnych postojov či emócií. Je to síce prirodzené, avšak potrebné je zachovať si zdravý úsudok a hľadieť na celkový prínos a cieľ. Preto verím, že nikto z vás nepochybuje, že hlasovať za túto reformu je nevyhnutné. Je to krok, ktorý, bohužiaľ, predchádzajúci zákonodarcovia neiniciovali alebo nepodporili a ďalšie odkladanie riešenia, ktoré máme na stole, bude stáť všetkých občanov značné negatívne dôsledky, ktoré sa napokon prejavia aj ekonomicky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis