Videokanál poslanca

Milí kolegovia, chcem sa vám poďakovať veľmi pekne za vaše faktické poznámky. Ja som Kežmarčanka, ale vždy, keď sa ma niekto pýta, odkiaľ som, tak poviem, že som Podtatranka. Naše hory milujem. Vidím celú panorámu z okna. Máme to šťastie oproti možno mnohým z vás. Verím, že tento návrh zákona bude podporený. Vysoké Tatry sú naozaj symbolom Slovenska a zaslúžia si špeciálnu starostlivosť. Nielen hory ale hlavne, nielen hory ako samotné Vysoké Tatry, ale aj to podhorie, mesto Vysoké Tatry, pretože podľa môjho názoru je v mnohých oblastiach zanedbané. Roky sa možno neinvestovalo do niektorých vecí, ktoré možno týmto zákonom sa nám podarí nejakým spôsobom zrekonštruovať, obnoviť a pomoc rozvoju samotnému mestu. Pretože tí turisti, keď skončia svoju turistiku, tak večer sa idú prejsť aj po samotných tých tatranských osadách. A myslím si, že je potrebná väčšia investícia práve do mesta Vysoké Tatry. Ako tu už Peťo Vons povedal, Tatry sú špecifické napríklad tým, že v zime potrebujú špeciálny posypový materiál tzv. inertný, ktorý je dosť finančne náročný. Čiže je to mesto, ktoré, ktoré možno má vyššie výdavky v iných oblastiach, ako, ako ostatné mestá na Slovensku.
Keď už mám slovo možno dnes prešiel aj zákon o Horskej službe, kde sme zvýšili vek povinnosť nosiť prilbu do 18 rokov. Čiže sú to veci, ktoré fakt pre mňa dôležité a ja budem veľmi rada, ak tieto zákony podhorské, horské vy nám taktiež pomôžete podporiť, aby, aby boli úspešné, aby sa realizovali.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Zákon o meste Vysoké Tatry predkladám spoločne s mojimi kolegami poslancami Máriou Šofranko a Petrom Vonsom, s ktorými som pri spoločných debatách a analýzach dospela k presvedčeniu, že prijatie takého zákona je správne a opodstatnené. Keďže som ako bývalá športovkyňa prežila značnú časť svojho života vo Vysokých Tatrách a moja osoba aj počas pôsobenia v poslaneckých laviciach je stále úzko spätá s týmto územím okrem iného možno aj v minulosti z pohľadu spoluautorky viacerých publikácií a brožúr zameraných na kultúru, históriu a rozvoja regiónov vnímam nielen horské prostredie mesto Vysoké Tatry, ale aj ako samosprávu, ktorá si vzhľadom na jej osobitné postavenie v rámci Slovenskej republiky zaslúži záujem a starostlivosť zo strany štátu. Mesto Vysoké Tatry ako územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktoré zabezpečuje úlohy a povinnosti vyplývajúce mu zo zákona 369 Z. z. o obecnom zriadení je potrebné vnímať z viacerých uhlov a aspektov vzhľadom na jeho špecifickosť oproti iným samosprávam.
Jedným z nich je špecifickosť v rámci jeho členenia, rozlohy spravovaného územia, jeho polohy či počtu obyvateľov oproti iným mestám a obciam. Mesto má 15 častí, jeho celková rozloha je 360 štvorcových kilometrov. Svojou rozlohou je porovnateľné s Prahou, jeho dĺžka z východu na západ je 63 kilometrov. Počet obyvateľov je 3 900 a patrí medzi najmenšie mestá, čo sa týka počtu obyvateľov. Veľmi dôležitá je v tomto smere výška podielových daní, ktorá vzhľadom na malý počet obyvateľov a rozsiahle územie predstavuje nedostatočnú sumu na pokrytie nutných výdavkov mesta. V iných mestách tvoria podielové dane 40 až 50 percent bežných príjmov, pričom v meste Vysoké Tatry je to len okolo 30 percent. Vzhľadom na nadmorskú výšku, poveternostné podmienky, rozlohu a postavenie v cestovnom ruchu má mesto Vysoké Tatry zvýšené výdavky na údržbu miestnych komunikácií, starostlivosť o majetok, ktorý okrem iného tvoria aj kultúrne pamiatky. Odvoz komunálneho odpadu a vykurovanie budov v jeho vlastníctve.
Oproti ostatným je tiež mesto Vysoké Tatry limitované skutočnosťou, že na celom území mesta sa nachádza národný park TANAP a intravilán mesta je zaradený v treťom stupni ochrany, kedy je mesto v zmysle platnej legislatívy limitované v mnohých oblastiach svojho pôsobenia napríklad pri použití inertného posypového materiálu v zimných mesiacoch, ktorého suma je pre samosprávu aj rozpočet neprijateľná. Aj vďaka tejto skutočnosti v mestskej pokladnici chýbajú výdavky, s ktorými sa podstatná časť samospráv na Slovensku nestretáva. Lesné pozemky na území mesta Vysoké Tatry sú v zmysle zákona lesmi osobitného určenia, a teda nepodliehajú dani z nehnuteľnosti. Ich plocha predstavuje 341 miliónov metrov štvorcových a v zmysle platného VZN mesta Vysoké Tatry by daň z nehnuteľnosti za tieto pozemky predstavovala takmer 850 000 eur a práve o túto sumu prichádza mesto vo svoje príjmovej časti rozpočtu.
Samostatnými zákonmi bolo napríklad mestu Martin a mestu Banská Štiavnica priznané osobitné postavenie v rámci Slovenskej republiky, kedy sa štát každoročne čiastkou zo štátneho rozpočtu spolupodieľa na ochrane a rozvoji územia a kultúrneho dedičstva týchto miest. Mám za to, že územie mesta Vysoké Tatry je minimálne porovnateľným a rovnako cenným územím z hľadiska zachovania prírodného kultúrneho dedičstva Slovenska a zaslúži si svoje osobitné postavenie. Špecifickosť tatranského územia bola medzinárodne uznaná prijatím biosférickej rezervácie Tatry v rámci programu UNESCO Človek a biosféra.
Mesto Vysoké Tatry vnímam aj z pohľadu postavenie v oblasti cestovného ruchu. Cestovný ruch je jednou zo základných funkcií mesta Vysoké Tatry a úzko súvisí s jeho ďalšími funkciami a kúpeľnou liečbou, o ktorej sa tiež trošku zmienim neskôr. Mnohým označované je mesto za mesto ako klenot či symbol Slovenska, ktorý patrí všetkým občanom našej republike a je najnavštevovanejšou destináciou na našom území. Na tomto území je evidovaná denná návštevnosť v letnej sezóne približne 25 000 návštevníkov a 25 000 návštevníkov denne, denne a každoročná približne dva a pol milióna návštevníkov. V ročnom území je na území mesta päť a pol krát viac iných návštevníkov ako ubytovaných a práve táto skutočnosť úzko súvisí s napríklad s odvozom odpadu z tzv. chodníkových košov, ktoré ostávajú na pleciach samosprávy.
Z pohľadu poslankyne vnímam návštevnosť Vysokých Tatier viac ako pozitívne, pretože za jeden kalendárny rok je z územia mesta ubytovacích, stravovacích a ostatných služieb poskytujúcich zariadení do štátneho rozpočtu odvedených približne 11 miliónov eur dane z pridanej hodnoty, a preto spolu s predkladateľmi tohto zákona zastávam názor, že aj vďaka tejto skutočnosti by časť týchto prostriedkov zo štátneho rozpočtu mala smerovať práve späť na jeho územie.
Konkurencieschopná destinácia Vysoké Tatry si vyžaduje dobudovanie viacerých produktov cestovného ruchu. Napríklad vybudovanie cyklomagistrály okolo Tatier a jej napojenie na ďalšie cyklochodníky v regióne, dobre poznám tento projekt, ako aj vytvorenie jednotného dopravného systému, čo samospráva bežnými príjmami v rozpočte nikdy nedosiahne. Je nespochybniteľné, že takéto investície možno, že na takéto investície možno čerpať nenávratné prostriedky z grantov a dotácií, avšak aj pri zapojení sa do výziev je mesto limitované vlastníctvom pozemkov, povoľovacími procesmi či stanovenými podmienkami výziev.
Mesto je taktiež centrom vládnych a zahraničných návštev a významných osôb v oblasti politického, kultúrneho a spoločenského života. Nemožno nespomenúť návštevu Jána Pavla II. a kráľovnej Alžbety II. Mesto v tomto smere prezentuje sa v tomto smere prezentuje v čo najlepšom svetle. Vyčistenými komunikáciami, parkovými úpravami, funkčným osvetlením a to nielen s cieľom reprezentovať seba, ale hlavne Slovenskú republiku ako celok. Taktiež je mesto každoročne dejiskom rôznych odborných konferencií a seminárov s medzinárodnou účasťou. S funkciou cestovného ruchu úzko súvisia aj náklady mesta na kultúrny život a propagáciu, ktoré samospráva vynakladá na prezentáciu mesta nielen v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí. Mesto Vysoké Tatry ďalej vnímam ako významné stredisko kúpeľnej liečby na Slovensku, ktoré je vyhlásené za kúpeľné miesto Vysoké Tatry. Je niekoľkonásobne väčšie ako ostatné kúpeľné územia, čo si vyžaduje zvýšenú starostlivosť na úseky bezprašnej údržby komunikácií a chodníkov predstavujúcich približne 65-tisíc metrov a zvýšenú intenzitu starostlivosti o zeleň. Pravidelné kosenie plôch o výmere približne 600-tisíc metrov štvorcových. Len na zabezpečenie týchto úloh mesto vynakladá zo svojho schváleného rozpočtu ročne 700 až 800-tisíc eur. Zároveň je toto kúpeľné mesto druhé najstaršie. Charakter kúpeľného územia je príznačné len pre mesto Vysoké Tatry vďaka vysokohorskej liečebnej klíme.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dôvodov, prečo priznať mestu Vysoké Tatry osobitné postavenie a dofinancovanie schválením zákona o meste Vysoké Tatry je naozaj mnoho. Viac ako bolo na pôde Národnej rady spomenuté. No schválením predloženého návrhu zákona by mesto bolo viac spôsobilé zabezpečovať a vykonávať samosprávne funkcie na svojom území, budovať a udržiavať konkurencieschopnosť mesta ako významného medzinárodného strediska cestovného ruchu, zabezpečiť kvalitnú infraštruktúru, mobiliár, údržbu ciest a chodníkov, kvalitné osvetlenie, parkovú úpravu zelene, pravidelne kosenie a vhodné podmienky pre klimatickú liečbu nielen pre svojich obyvateľov, aj pre nás všetkých občanov Slovenskej republiky a zahraničných turistov. Dúfam, že náš zákon podporíte. Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ďakujem za slovo. Počet hospitalizácií kvôli srdcovocievnym ochoreniam je na Slovensku dvakrát vyšší, než je priemer Európskej únie. Tieto ochorenia sú príčinou takmer polovice všetkých úmrtí na Slovensku. Mnoho z nich môžeme zaradiť medzi predčasné. Často postihnú aj mladých ľudí, teda sú aj odvrátiteľné.
Úmrtnosť v nemocniciach práve kvôli srdcovému zlyhaniu je dvakrát vyššia, ako pri cievnej mozgovej príhode. Čísla a štatistiky sú alarmujúce a dvíhajú nám varovný prst. Už dlhšie vnímam to, že vo svete sa umiestňujú automatické externé defibrilátory tam, kde sa nachádza väčšie množstvo ľudí a som rada, že podobná iniciatíva prišla aj tu. Niekto by si mohol pomyslieť, že laik by týmto defibrilátorom skôr uškodil, ale opak je pravdou. Nielenže jeho obsluha je aj v stresových situáciách jednoduchá, ale navyše prístroj aj sám zmeria postihnutej osobe EKG a vyhodnotí, či a aký silný výboj najviac pomôže. Ľudia síce môžu robiť preventívne kroky k tomu, aby tieto ochorenia obchádzali, ale niekedy si človek, žiaľ, nevyberie. Zdravotníctvo a zdravie našich občanov je jednou z priorít, a preto verím, že za tento návrh zahlasuje čo najviac poslancov.
Ďakujem pekne za slovo.

Pitím energetických nápojov sa snažíme len podviesť svoje telo, ide o falošnú hru so zdravím, ktorá sa nám môže veľmi ľahko vypomstiť, neplatí to len o dospelých, ale u mladých ľudí, ale aj u detí. Sama som niekedy, sa priznám, dala som si energeťák a krídla som nedostala, skôr som sa divila, čo sa s mojím telom dialo. Myslím si, že mnohí sme sa stretli aj vidíme, ako si deti v obchodoch nakupujú tieto nápoje, sú lacné, sú dostupné. Láka tie deti chuť, obal, je tam kopec cukru. Mnohé dokonca aj známe osobnosti propagujú tieto energetické nápoje a deti ich pijú ako náhradu čistej či minerálnej vody a neuvedomujú si absolútne riziká týchto nápojov, nehovoriac o tom, že mnoho ani rodičov si tieto, tieto veci neuvedomuje.
Energeťáky majú nielen riziká pre dospelých, ale aj najmä pre deti a dokonca niektorí vedci uvádzajú, že by mali sa označovať ako voľnopredajné lieky v lekárňach aj s uvedením rizík a vedľajších účinkov. Sťažujeme sa, že naše deti nie sú zdravé, že u mnohých vidíme nadváhu či obezitu a chceme tretiu hodinu telesnej výchovy, ale stále môžeme urobiť viac aj napríklad týmto návrhom zákona, keď obmedzíme predaj týchto nápojov, môžme prispieť k lepšiemu vývinu našich detí.
Ďakujem.

Ja nadviažem na pána kolegu Ondreja Dostála, máme dosť podobné otázky, čiže, čiže budem sa zároveň pýtať aj pána, pána predkladateľa. Aktuálny stav je taký, že dnes povinná osoba zverejňuje aj zmluvu, resp. objednávku na vypracovanie analýzy. Táto informácia je dostupná širokej verejnosti, ktorá si následne môže v zmysle infozákona príslušnú analýzu vyžiadať. V prípade prijatia návrhu zákona je možno dôležité rozšíriť rozsah analýz, ktoré sa nezverejňujú, o analýzy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, napríklad analýza rizík, analýza bezpečnostných incidentov a podobne.
Ak má vzniknúť centrálny register analýz, je dôležité, aby v ňom boli všetky analýzy, teda aby v ňom analýzy zverejňovali aj ako obce, VÚC a ich rozpočtové príspevkové organizácie, či to bolo nejak diskutované, toto by som sa chcela opýtať.
A takisto sa chcem opýtať na tie sankcie, ktoré tu spomínal Ondrej Dostál. Osoby, ktoré sa dopustia priestupku nezverejnením povinne zverejňovanej analýzy. Za priestupok sa musí uložiť pokuta vo výške 5 000 až 30 000 eur a zároveň aj zákaz činnosti až na dva roky. No sú rôzne analýzy, ktoré sa vypracúvajú v rôznej hodnote, tak sa chcem spýtať, či sa to bude týkať napríklad aj analýz, ktoré stoja niekoľko stovák eur.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja možno ešte z tohto miesta by som chcela vyzvať všetkých lyžiarov, aby nosili prilbu na kopci. Ja som lyžiarka a zažila som na kopci už toho veľa. Osobne som tiež mala zrážku s iným lyžiarom a odvtedy som si uvedomila, že tú prilbu teda predsa len začnem nosiť. Nosím ju nejakých pätnásť, šestnásť rokov. Môžem uviesť aj napríklad príklad môjho manžela, ktorý spadol tiež na kopci, udrel si hlavou o svah, prilba mu praskla. Čiže, ak by nemal tú prilbu, tak by došlo určite k úrazu. Čo sa týka detí, ja osobne odporúčam aj nosiť korytnačku na, na chránenie chrbátika, čiže sú to drobnosti, ktoré nikdy neviete, ako môžu pomôcť a môžu zabrániť mnohým zraneniam, ktoré, ktoré sa možno niekedy stávajú aj zbytočne na tých kopcoch a naozaj chcem vyzvať všetkých, aby dodržiavali Biely kódex, aby dodržiavali odstupy jeden od druhého, aby dávali pozor v nepriehľadných miestach na zjazdovkách, aby, aby chránili nielen seba, ale aj tých, čo idú najmä pred nimi, lebo ten, čo je pred vami, nevidí, čo sa deje zozadu a kto sa na vás rúti. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako dbáme na našu bezpečnosť v bežnom živote či na cestách, mali by sme o ňu dbať aj v horách. Práve preto navrhujeme upraviť a doplniť niektoré podmienky fungovania Horskej záchrannej služby tak, aby ich činnosť neovplyvňovali vonkajšie či iné faktory.
V prvom rade sa vypúšťa doteraz zavedená legislatívna skratka Horská služba, po ktorej vypustení sa bude v celom zákone používať termín Horská základná služba v príslušnom tvare. Dôvodom je najmä snaha zabrániť aplikačným problémom, ktoré boli v doterajšej praxi zaznamenané, a to zameniteľnosť Horskej záchrannej služby s rôznymi subjektami venujúcimi sa záchrannej činnosti v horách, ktoré v názve používajú označenie horská služba. Obdobne bez zavádzania legislatívnych skratiek je riešená i právna úprava vo vzťahu k Policajnému zboru a Hasičskému a záchrannému zboru. Už samotný zákon 544 je zákonom o Horskej záchrannej službe.
Účelom doplnenia nových ustanovení do § 2 je zabrániť zneužívaniu označenia Horská záchranná služba a znaku Horskej záchrannej služby, a to zavedením výslovného zákazu jeho používania osobami, ktoré nevykonávajú úlohy horskej služby. Zneužitie označenia a znaku Horskej záchrannej služby má byť priestupkom, resp. iným správnym deliktom podľa § 13 a § 14 zákona o Horskej záchrannej službe. S cieľom dostatočne presného definovania predmetu ochrany pri vymedzení skutkovej podstaty priestupku a iného správneho deliktu je znak vyobrazený v prílohe tohto zákona.
Zákon o Horskej záchrannej službe v § 2b hovorí o zriadení a postavení Národnej asociácie horských vodcov, právnickej osoby, ktorá je samosprávna, neštátna stavovská inštitúcia, ktorej poslaním je presadzovať a chrániť práva a oprávnené záujmy svojich členov a ochraňovať ich stavovskú česť, podieľať sa na zvyšovaní ich odbornej úrovne a plniť ďalšie úlohy podľa tohto zákona. V súčasnosti má asociácia tieto orgány: predseda, predsedníctvo a snem asociácie. Našou novelou navrhujeme doplniť ešte dva orgány, a to konkrétne disciplinárnu komisiu a odvolaciu komisiu.
Disciplinárnu komisiu ako etický a disciplinárny orgán asociácie, ktoré má najmenej troch členov a vykonáva disciplinárnu právomoc v súlade s týmto zákonom stanovaným a disciplinárnym poriadkom v disciplinárnom konaní v prvom stupni. Odvolacia komisia ako odvolací orgán asociácie, ktorý má najmenej troch členov a vykonáva disciplinárnu právomoc v súlade s týmto zákonom, stanovami a disciplinárnym poriadkom v disciplinárnom konaní v druhom stupni. Zároveň sa navrhuje, že členom disciplinárnej komisie alebo odvolacej komisie nemôže byť predseda alebo člen predsedníctva. Tieto ustanovenia predstavujú komplexnú úpravu právneho rámca pre uplatňovanie disciplinárnej pôsobnosti asociáciou. Tieto nové orgány Národnej asociácie horských vodcov budú príslušné na disciplinárne konanie členov asociácie a registrovaných osôb a určuje ich zloženie a pôsobnosť. V súlade so slobodou usadiť sa a slobodou poskytovať služby zaručujúcom mobilitu podnikov a odborníkov v rámci Európskej únie sa na účely zvýšenia bezpečnosti sprevádzaných osôb zavádza disciplinárne konanie aj voči osobám s odbornou spôsobilosťou podľa tohto zákona, ktorí nie sú členmi asociácie alebo osobám, ktoré majú uznanú odbornú spôsobilosť podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (horskí vodcovia z krajín EÚ).
Zároveň sa zavádza inštitút registrovaných osôb, ktoré sa registráciou v asociácii nestanú členmi, ale majú právo na území Slovenskej republiky vykonávať činnosť horského vodcu, pričom sa dobrovoľne zaväzujú riadiť metodikou a bezpečnostnými pokynmi asociácie.
Podobne je problematika upravená aj u zdravotníckych záchranárov, kde pre výkon povolania je potrebné buď členstvo, alebo registrácia v Komore zdravotníckych záchranárov. Prípady z praxe ukazujú, že pôsobenie poskytovateľov služieb bez predchádzajúceho uznania odbornej spôsobilosti môže mať tragické následky. Na území Tatier pôsobí množstvo zahraničných tzv. odborníkov bez odbornej spôsobilosti pravidelne ohrozujúcich životy nič netušiacich klientov. Takýmto bol napríklad príklad z minulého roku, kedy sprievodca z Poľska bez potrebnej spôsobilosti zapríčinil svojím neodborným postupom tragédiu počas zimného výstupu na Gerlachovský štít. Udalosť si vyžiadala, vyžiadala aj smrť troch ľudí vrátene sprievodcu a niekoľkodňovú pátraciu akciu.
Základným dokumentom, podľa ktorého sa riadi samotná asociácia, sú stanovy, ktoré schvaľuje snem asociácie. V rámci tejto novely zákona vkladáme do zákona nový paragraf 2ba – Registrácia a členstvo v asociácii. Členstvo v asociácii je dobrovoľné. Členom sa môže stať fyzická osoba s požadovanou odbornou spôsobilosťou na základe písomnej žiadosti o zápis do zoznamu členov. Požiadavku na odbornú spôsobilosť môže splniť nadobudnutím odbornej spôsobilosti podľa § 11a zákona a v prípade odbornej spôsobilosti nadobudnutej v inom členskom štáte, preukázaním uznania odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov a vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov. Podrobnosti o vzniku a zániku členstva ustanovujú stanovy asociácie.
Za účelom zabezpečenia dodržiavania profesijných pravidiel pri výkone povolania horského vodcu osobami s odbornou spôsobilosťou, ktoré nie sú členom asociácie a osobami, ktoré majú uznanú odbornú spôsobilosť získanú v inom členskom štáte a nie sú členmi asociácie, sa zavádza inštitút registrovanej osoby. Právna úprava registrovanej osoby vychádza z ustanovení hlavy I článku 5 a 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. Z uvedeného dôvodu sa na účely uľahčenia uplatňovania disciplinárnych ustanovení platných na našom území a dodržiavania pravidiel odborných organizácií, v tomto prípade Národnej asociácie horských vodcov Slovenskej republiky, zavádza predmetná registrácia. Dôvodom pre zavedenie tejto právnej úpravy sú skúsenosti z praxe, najmä absencia sankčného dosahu na osoby vykonávajúce horskú vodcovskú činnosť na základe uznania odbornej kvalifikácie bez členstva v asociácii.
Ako príklad uvediem Francúzsko. Vo Francúzsku sú pravidlá domácej vodcovskej organizácie záväzné pre všetkých vodcov prichádzajúcich zo zahraničia - napríklad počet vodených osôb, uzávera nebezpečných trás a tak ďalej. To znamená, že sa nemôže stať, že sa porušujú pravidlá domovskej krajiny, ak áno, je možné uplatniť sankcie.
Porušovanie pravidiel pri horskej vodcovskej činnosti ohrozuje bezpečnosť klientov a v krajnom prípade môže mať fatálne následky. Z pohľadu bezpečnosti je dôležité, aby tieto pravidlá platili pre všetkých horských vodcov, a to aj tých zahraničných pôsobiacich na území Slovenska.
Za zmienku stojí aj prípad, kedy počas zimného prechodu Tatier došlo k úmrtiu klienta v lavíne, pričom celá akcia bola vedená českým horským vodcom vo veľmi zlých podmienkach. Ani tá najlepšia legislatíva nedokáže zabrániť všetkým tragédiám, ale dokáže nastaviť jasné pravidlá pre všetkých a minimalizovať tým potencionálne nešťastia.
V § 2c – Pôsobnosť asociácie - dopĺňame nové body. Zákon rozširuje pôsobnosti asociácie vzhľadom na jej postavenie ako člena Medzinárodnej únie národných asociácii horských vodcov o vydávanie metodiky na vykonávanie odbornej spôsobilosti na výkon horskej vodcovskej činnosti, ktorá napomôže pri celom procese získania odbornej spôsobilosti.
V nadväznosti na verejný záujem zabezpečiť najvyššiu možnú kvalitu služieb poskytovaných horskými vodcami sa zavádza pôsobnosť asociácie vydávať metodiku na vykonávanie odbornej spôsobilosti na výkon horskej vodcovskej činnosti a vydávať pokyny upravujúce požiadavky na bezpečnosť pri výkone horskej vodcovskej činnosti, ktorá sa v praxi ukázala ako nevyhnutná pre dosiahnutie bezpečnosti vodených osôb. Cieľom je zaviesť jednotnosť niektorých postupov pri výkone horskej vodcovskej činnosti a predchádzať prípadným pochybeniam na strane horských vodcov. Rozšírením povinnosti asociácie viesť zoznam svojich členov a registrovaných osôb, ktoré sú oprávnené na výkon činnosti horského vodcu a ich zverejňovanie na svojom webovom sídle, sa zabezpečí informovanie verejnosti o osobách oprávnených na výkon činnosti horského vodcu. V súlade so zavedením právneho rámca na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti sa ustanovuje rozhodovanie o disciplinárnych opatreniach ako jedna z pôsobností asociácie.
Ďalšou zmenou je rozšírenie rozsahu vodcovskej činnosti o vedenie kurzov technickej pomoci v horách. Horská vodcovská činnosť ako vedenie a sprevádzanie osôb v horskom a vysokohorskom teréne mimo turistických chodníkov a trás a vedenie výcviku v disciplínach alpinizmu bude okrem túr chodeckých a túr lezeckých na skale, ľade a snehu alebo v kombináciu uvedených terénov spresnená o prvý a vyšší stupeň horolezeckej obťažnosti podľa medzinárodnej stupnice Medzinárodného zväzu horolezeckých spolkov.
Rozširuje sa teda rozsah vodcovskej činnosti o kurzy technickej pomoci, čo znamená najmä lavínové kurzy a kurzy improvizovanej záchrany, ktoré nie sú nikde upravené. Zároveň sa spresňuje pojem lezeckých túr, aby bolo jednoznačné, že sa jedná o pohyb v prvom a vyššom stupni v súlade s medzinárodnou horolezeckou stupnicou. Navrhovaná právna úprava dopĺňa požiadavku osoby vykonávajúcu činnosť horského vodcu o povinnosť byť členom asociácie alebo registrovanou osobou, ktorých zoznam zverejňuje asociácia na svojom webovom sídle. Vzhľadom na charakter horskej vodcovskej činnosti, ktorá podlieha tzv. „certifikačnému procesu“, t. j. procesu získania alebo uznania odbornej spôsobilosti, sa zavádza zákonná povinnosť vykonávať horskú vodcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, čo je profesionálny prístup horského vodcu, ktorého povinnosťou je sa starať, dbať o zdravie a bezpečnosť svojich klientov a zároveň zákonná povinnosť dodržiavať pokyny vydané asociáciou podľa § 2c písm. m). Cieľom je zvýšiť bezpečnosť osôb sprevádzaných horským vodcom. V praxi často dochádza k aplikačným a výkladovým problémom vo vzťahu k možnosti pohybu príslušníkov Horskej záchrannej služby a iných osôb pri výcviku v teréne chránených území bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody. Pravidelný výcvik príslušníkov Horskej záchrannej služby, ako aj osôb odborne spôsobilých na výkon záchrannej činnosti je jedným z predpokladov úspešného výkonu záchrany v horách a je zároveň súčasťou plnenia základných úloh Horskej záchrannej služby. Zákon o ochrane prírody a krajiny ustanovuje možnosť pohybu v teréne chránených území bez prechádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody v súvislosti s plnením úloh horskou službou.
Vzhľadom na to, že v platnom znení § 4 zákona o Horskej záchrannej služby nie je úloha Horskej záchrannej služby spojená s uskutočňovaním výcviku príslušníkov a odborne spôsobilých osôb výslovne ustanovená, v praxi často dochádza k odlišnej interpretácii pojmu „úlohy horskej služby“ orgánmi ochrany prírody, ktorí podmieňujú uskutočňovanie výcviku v teréne chránených území svojím predchádzajúcim súhlasom. K uvedeným odlišnostiam v interpretácii úloh Horskej záchrannej služby dochádza i napriek tomu, že v platnom znení § 4, odsek 2, písm. i) zákona o Horskej záchrannej služby je explicitne ustanovená ako jedna z úloh Horskej záchrannej služby výcvik psov na výkon záchrannej činnosti. V záujme dosiahnutia súladu pri aplikácii predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny v súvislosti s výkonom úloh Horskej záchrannej služby sa navrhuje výcvik horských záchranárov explicitne vymedziť ako jednu z úloh Horskej záchrannej služby. Podľa doterajšej legislatívy sa príjmy Horskej záchrannej služby podľa § 11 ods. 3 a § 4 ods. 4 zákona o Horskej záchrannej službe považujú za prostriedky podľa § 17 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a ich použitie je viazané na rozpočtový rok. Reklasifikovaním týchto prostriedkov na prostriedky podľa § 22 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy by sa umožnilo Horskej záchrannej službe efektívnejšie realizovanie výdavkov, nakoľko prostriedky sa používajú na nákup materiálno-technického vybavenia, ktorého obstaranie je časovo náročné a hlavne v čase pred skončením rozpočtového obdobia je očakávaný najvyšší príjem za výkony Horskej záchrannej služby problematické. Navrhovaná úprava umožní v prípade potreby kumuláciu prostriedkov, a tým pádom prefinancovanie finančne náročnejších technológii potrebných k horskej záchrane, prípadne doplnenie vybavenia Horského špecializované modulu určeného na pátranie živých osôb v ruinách. Možnosť použitia použiť prostriedky získané zo záchrannej činnosti v súlade s § 22 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy umožní efektívnejšie nakladanie s takto získanými prostriedkami, ktoré sú už zákonne viazané na záchranné činnosti a materiál a zároveň nebude mať žiaden finančný vplyv na štátny rozpočet.
Sústreďovanie príjmov na samotnom účte Horskej záchrannej služby umožní kumulovať prostriedky z roka na rok s následným použitím na obstaranie nákladnejších investícii. Navrhovanou zmenou budú môcť prostriedky prijaté na samostatný účet po skončení rozpočtového roka byť použité na úhradu výdavkov v nasledujúcom roku. Zároveň chceme, aby sa aktívne predchádzalo úrazom na zjazdových tratiach. Počas zimnej sezóny sme boli svedkami vážnejších zranení nielen dospelých, ale aj neplnoletých lyžiarov. V súčasnosti lyžiari vedia pri lyžovaní na dobre upravených tratiach dosahovať vysoké rýchlosti, ktoré môžu dosahovať až 70 – 80 km/hod, čo sú rýchlosti porovnateľné s jazdou na motorke. Je zrejmé, že v takýchto rýchlostiach sa vo väčšine prípadov stávajú ťažké úrazy. Zo štatistík úrazov vyplýva, že až v 90 % úrazov na zjazdovkách je dôvodom neprispôsobenie a precenenie fyzickej a technickej zdatnosti lyžiara. Bezpečnosť na svahoch rieši Biely kódex, ktorý vypracovala Medzinárodná lyžiarska federácia a zaväzuje sa ho dodržiavať každý, kto vstúpi na lyžiarsku trať. Hovorí okrem iného o tom, aby sme boli ohľaduplní, nepreceňovali svoje schopnosti, neohrozovať ostatných našou jazdou, dodržiavať primerané odstupy z každej strany či zastavenie a státie na zjazdovkách. Tieto ale i ďalšie usmernenia mnoho ľudí nerešpektuje a následkom môžu byť nielen ťažké zranenia a potrebný zásah Horskej služby, ale aj strata životu.
Z pohľadu prevencie úrazov a bezpečnosti na zjazdových tratiach je preto veľmi dôležité, aby neplnoleté osoby povinne nosili lyžiarske prilby. Aj táto súčasť lyžiarskej výbavy zvýši bezpečnosť na zjazdových tratiach. Preto navrhujeme, aby všetci lyžiari do 18 rokov si na lyžiarskej trati chránili hlavu riadne upevnenou lyžiarskou prilbou. Máme za to, že záchrannú činnosť môžu vykonávať iba osoby, ktoré splnia všetky podmienky pred tým určené. Proces získavania odbornej spôsobilosti na výkon záchrannej činnosti sa rozširuje o absolvovanie vstupného testu, ktorý predchádza absolvovaniu špecializovanej prípravy. Vstupným testom sa má overiť technická čiže lezecká a kondičná, vytrvalostná spôsobilosť žiadateľov s cieľom vyselektovať už v prvej fáze získavania odbornej spôsobilosti žiadateľov, ktorí nie sú pripravení absolvovať špecializovanú prípravu. Vstupný test pripravuje školiace stredisko podľa skúšobného poriadku Horskej záchrannej služby. Ako bolo spomenuté na začiatku, vzhľadom na súčasnú ľahkú zameniteľnosť iných subjektov venujúcich sa záchrannej činnosti v horách s Horskou záchrannou službou navrhujeme zakázať neoprávnené používanie názvu Horská záchranná služba a jej znaku. Vzhľadom na to priestupky a iné správne delikty sa rozširujú o nedodržanie zákazu používanie označenia „Horská záchranná služba“ podľa § 2 ods. 7 a o nedodržanie zákazu používať znak Horskej záchrannej služby podľa § 2 ods. 8. Zároveň pre lepšiu rozoznateľnosť vozidiel Horskej záchrannej služby navrhujeme úpravu zákona súvisiacu s legislatívnym ukotvením vyobrazenia znaku Horskej záchrannej služby a potrebou odlíšenia vyhotovenia alebo označenia vozidiel ostatných prevádzkovateľov od vozidiel horskej služby.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo a vám, kolegovia, za pozornosť.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, za skupinu poslancov predkladám novelu zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe.
Cieľom návrhu je upraviť viaceré problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe, ktoré majú za snahu zabrániť zneužívaniu označenia Horská záchranná služba a znaku Horskej záchrannej služby. V praxi často dochádza k aplikačným a výkladovým problémom vo vzťahu k možnosti pohybu príslušníkov Horskej záchrannej služby a iných osôb pri výcviku v teréne chránených území bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody. Pravidelný výcvik je jedným z predpokladov úspešného výkonu záchrany v horách. Návrhom sa upravuje použitie finančných prostriedkov získaných za výkon záchrannej činnosti, ktorých použitie je viazané na rozpočtový rok. Návrhom sa ďalej upravia pravidlá registrácie a členstva v Národnej asociácii horských vodcov Slovenskej republiky a zakotví sa disciplinárna právomoc k osobám vykonávajúcim horskú vodcovskú činnosť. Zároveň sa rozširuje rozsah vodcovskej činnosti o vedenie kurzov technickej pomoci v horách.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti, žiadne sociálne vplyvy, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Zatiaľ toľko k tomuto zákonu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, chcela by som požiadať o termínovanie poslaneckého návrhu zákona č. 544/2002 Z. z. o horskej záchrannej službe, je to tlač 1671, na piatok 19. 5. 2023 o 9.00 hod. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ty si sa vo svojej rozprave zmienil aj o sprievodcoch. Ja ti chcem len povedať, že horská sprievodcovská činnosť je zadefinovaná v zákone o Horskej záchrannej službe pod § 2g a v odseku 2 sa hovorí, že horskú sprievodcovskú činnosť môžu vykoná... môže vykonávať fyzická osoba, ktorá má platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti na výkon horskej sprievodcovskej činnosti vydané asociáciou sprievodcov. Osvedčenie má platnosť tri roky od jeho vydania.
Čiže ja by som ťa len možno v tomto chcela doplniť, že vlastne tí horskí sprievodcovia sú už zadefinovaní aj v zákone o horskej záchrannej službe.