Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, len škoda, že tu nie je pani ministerka kultúry, doteraz som ju, ale tak nevadí, však my sme sa spolu zhovárali.
Ja som veľmi rád, že konečne sa začneme venovať kultúre po dlhom čase, lebo to sa často v tomto parlamente nestáva, a ja sa budem špeciálne venovať tomu programovému vyhláseniu vlády v oblasti kultúry, ak dovolíte, a ja som ho nazval bianco šek pre vládu v jednej faktickej poznámke. Chcem len zdôvodniť prečo.
Viete, tých programových vyhlásení vlády sme už čítali niekoľko a všetky tie programové vyhlásenia vlády v oblasti kultúry boli vyhlásenia, ktoré boli, ktoré boli nesmierne pozitívne. No niekde to vyšlo, niekde to nevyšlo práve podľa toho, aké návrhy zákonov tieto programové vyhlásenia napĺňali.
Bolo tu programové vyhlásenia vlády, kde vznikol Fond kultúry, napríklad. Ten Fond kultúry mal jedno percento z rozpočtu. Nikdy to nebolo naplnené a vôbec nič sa nestalo. Pritom by to bolo fantastické, keby tá kultúra dostala jedno percento z rozpočtu.
Ďalšie programové vyhlásenie vlády opäť veľmi optimistické, v konečnom dôsledku minister, ktorý ho riešil, za jeho vlády zanikli hudobné inštitúcie. Zaniklo niekoľko hudobných inštitúcií a dodnes tie hudobné inštitúcie sa nepodarilo spraviť.
Bolo tu opäť jedno optimistické vyhlásenie, vládne, programové, v oblasti kultúry a počas neho tu bol návrh na predaj novostavby Slovenského národného divadla. Našťastie sa tak nestalo, ale bola tu opäť búrlivá debata.
Bolo tu ďalšie vynikajúce programové vyhlásenie, ale to hovorím, to nehovorím ironicky. Len tam tieto veci vôbec neboli spomenuté. Ďalšie vyhlásenie vlády, programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúry, kde, počas ktorého skoro prišlo k zbúraniu sochy Svätopluka. Opäť nikto v tom, o tom, teda nikto o tom nehovoril predtým.
Preto toto, toto, toto vyhlásenie, programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúry prináša veľmi veľa neznámych. Ale aby som nebol negatívny len. Ja za pozitívne považujem v tomto programovom vyhlásení vlády, tá spolupráca so školstvom, ďalej zákon o sponzorstve, ktorý doteraz ako neexistuje nikde preto, lebo ho, povedzme si otvorene, preto, lebo vždy to narazilo na ministra, ministra financií, ktorý si myslel, že sa mu rozvrátia financie. Čiže ja budem veľmi rád, keď niečo takéhoto skutočne opäť vznikne.
A teraz dovoľte k tomu samotnému vyhláseniu, čo sú pre mňa tie veľké neznáme. K Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky za oblasť kultúry som sa vyjadril, ako už viete, na rokovaní výboru, za prítomnosti pani ministerky kultúry som položil viaceré otázky, ktoré mi napadli pri čítaní tohto textu. Dnes by som chcel upozorniť na niektoré problémy, nad ktorými sa bude musieť vláda Slovenskej republiky a rezort kultúry vážne zamyslieť pri rozpracovaní a realizácii záväzkov a úloh, ktoré obsahuje predložené programové vyhlásenie vlády, resp. na ktoré sa pri jeho zostavovaní pozabudlo.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v programovom vyhlásení vyjadrilo ambíciu uskutočniť postupnú inštitucionálnu, obsahovú, legislatívno-ekonomickú reformu kultúry. Z dokumentu však nie je zrejmé, aké systémové inštitucionálne zmeny chce uskutočniť. Reorganizáciu Národného osvetového centra, založenie múzea 20. storočia, posúdenie opodstat... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) umeleckých fondov či výšky finančného príspevku Matici slovenskej, za také určité považovať asi nemožno.
Viete, lebo napríklad v oblasti tých fondov, ja neviem, tieto tri fondy významné, ktoré existujú, literárny, hudobný, výtvarný, vy tie fondy môžete reštrukturalizovať takým spôsobom, že urobíte z nich jeden, ale ony stratia význam, alebo urobíte, necháte všetky tri, nalejete do nich peniaze a budete v rámci tohto koronavírusu riešiť všetky sociálne veci cez tieto fondy, k čomu sú aj ony určené. To všetko sa dá. Preto hovorím, veľká neznáma, reštrukturalizácia, ako bude vyzerať, toto nie je tuná známe.
V texte sme neobjavili ani zásadné nové legislatívne opatrenia. Všetky uvedené legislatívne iniciatívy sú v podstate len čiastkové novely, resp. zámery preskúmať jestvujúce právne predpisy a v prípade potreby pristúpiť k revízii. Jedinou výnimkou je len nový zákon o audiovizuálnych mediálnych službách, na jeho príprave však v rámci transpozície príslušnej smernice Európskeho parlamentu a Rady pracuje skupina odborníkov na pôde ministerstva kultúry už druhý rok.
V dokumente som nenašiel ani odpoveď na otázku, ako rezort dosiahne výrazné zvýšenie financovania kultúry z verejných zdrojov a v akom objeme, rovnako sa nekonkretizuje, akými nástrojmi sa podstatne zvýši podpora kultúry zo súkromných zdrojov a s akým rozsahom prostriedkov rezort počas volebného obdobia kalkuluje.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky za oblasť kultúry obsahuje veľké množstvo parciálnych úloh, ktoré plní ministerstvo kultúry ako ústredný orgán štátnej správy, vyplývajú priamo z jeho postavenia. Viaceré úlohy sú formulované všeobecne, nestanovujú merateľné ciele ani nástroje, ako ich efektívne dosahovať. Ambicióznejšie by mal byť stanovený aj cieľ zníženia investičného dlhu v oblasti obnovy kultúrnych pamiatok, ktorý si ministerstvo kultúry vytýčilo ako jednu z hlavných priorít. Oprávňuje ho k tomu aj skutočnosť, že už bývalá vláda Slovenskej republiky navrhla vytvoriť na tento účel samostatnú prioritnú os v rámci prípravy nových operačných programov európskych štrukturálnych a investičných fondov a programovacom období 2021 až 2027.
K tomu len jednu veľmi krátku poznámku. Viete, ten minister kultúry sa v prvom rade musí rozhodnúť, či bude investovať finančné prostriedky do živej alebo neživej kultúry. Nedá sa všetko, lebo keby sme chceli všetko, tak by sme na to potrebovali niekoľko rozpočtov. Nie-koľ-ko roz-poč-tov. Jednoducho sa to nedá. Alebo budete riešiť prednostne pamiatky, alebo budete prednostne riešiť platy všetkých zamestnancov, ktorí sú v oblasti kultúry. Proste sa to nedá.
Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaväzuje zreformovať inštitucionálne zabezpečenie, legislatívne prostredie a finančné mechanizmy podpory kultúry národnostných menšín. Keďže základným nástrojom financovania má zostať Fond na podporu kultúr a národnostných menšín, ktorý sa za relatívne krátke obdobie svojej existencie plne osvedčil a prostredníctvom ktorého sa v ostatnom období zdvojnásobil rozsah finančnej podpory kultúr národnostných menšín, vzniká zákonitá otázka, aký zmysel a obsah ohlásenej reformy, aký je zmysel ohlásenej reformy? Vláda sa navyše zaväzuje finančne podporovať aj národnostné divadlá a súbory, hoci prakticky všetky patria do pôsobnosti regionálnych alebo miestnych samospráv, ako aj vznik nových súborov a aktivity nezávislej scény. Bude mať vláda na takúto štandardnú, na takúto štedrú pomoc disponibilné zdroje, keď v prípade kultúrnych inštitúcií v pôsobnosti štátu takýto veľkorysý prístup teda negarantuje?
Vláda Slovenskej republiky si zase dáva za cieľ uskutočniť zásadnú rekodifikáciu mediálneho práva, no okrem nového regulačného rámca pre audiovizuálnu mediálnu službu, o ktorom sme už hovorili, sa deklaruje len zámer prehodnotiť kvóty na vysielanie slovenskej hudby a uvoľniť legislatívne obmedzenia jednej programovej služby pre jedného držiteľa licencie na súkromné rozhlasové vysielanie. To, že sa v dôsledku takéhoto rozhodnutia môže výrazne posilniť postavenie najväčších komerčných vysielateľov na úkor menších regionálnych a lokálnych rozhlasových staníc, prehĺbiť koncentráciu a monopolizáciu rozhlasového trhu, akoby tvorcovia tohto návrhu nebrali do úvahy, je to však v príkrom rozpore s tézou, že cieľom mediálnej politiky je napomáhať budovaniu pluralitného a konkurencieschopného mediálneho trhu.
Vo vzťahu k legislatívnemu rámcu upravujete postavenie rozhlasu a televízie Slovenska, v programovom vyhlásení sa avizuje príprava nového legislatívneho modelu financovania verejnoprávneho vysielania, vôbec sa však nehovorí o úhradách za služby verejnosti, zato sa ale sľubuje nový spôsob voľby generálneho riaditeľa RTVS.
No ja sa budem teraz pýtať úplne otvorene. Chcete vymeniť generálneho riaditeľa? Potrebujete na to zmenu zákona? Preto, lebo zatiaľ nemáte dôvod. Každá vláda, ktorá chcela vymeniť generálneho riaditeľa RTVS a radu, hovorila o legislatívnej zmene. A viete, čo vám poviem, veľké tajomstvo? Žiadnej vláde to nepomohlo. Čiže keď takéto niečo by ste chceli spraviť, nepomôže to ani vám. Jednoducho to všetko tu už bolo. Či ten generálny riaditeľ sa volil v pléne, či ten generálny riaditeľ sa volil, ja neviem, radou samotnou, návrhy jeden, druhý, tretí, nič nepomôže. Dôležitá je vysielacia štruktúra a jej dodržiavanie.
Hovorím, teda vedeli by o tom hovoriť mnohí tí, ktorí aj sedia v tejto sále. Aby sa nerušili detské redakcie, aby bolo spravodajstvo normálne, aby tá verejná služba, aby sme nemohli povedať, že vysielacia služba bola oveľa, a teraz nechcem, aby ste ma zle pochopili, rôznorodejšia za napríklad riaditeľa Hlinického ako za riaditeľa ktoréhokoľvek, ktorý po roku ´93 nastúpil do Slovenskej televízie. Ja teraz nehovorím o tej ideologickej stránke, ja hovorím o tej rozmanitosti, ktorú tá televízia ponúkala.
Kým kedysi sme sa bavili o privatizácii druhého programu, chvalabohu, už dnes sa nebavíme, sú tu pamätníci tiež, ktorí o tom vedeli hovoriť, dnes máme tri programy a čakáme na štvrtý program, ktorý mal byť v auguste, športový program. Chvalabohu. Áno, vyriešiť financovanie verejnoprávnej televízie. Veľká úloha. Ale meniť riaditeľa a radu? Čímsi mi to zaváňa.
Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky za oblasť kultúry s výnimkou zmienky o potrebe prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí absentuje medzinárodná kultúrna spolupráca, absentuje tam napríklad zmienka o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky.
A mohol by som takýmto spôsobom hovoriť až donekonečna.
Ďakujem za pozornosť.
