Videokanál poslanca

Pán minister, nejde vám tu pochlebovanie tých vašich pážat na nervy? (Reakcia ministra hospodárstva: „Nie, vôbec.") Však vy ste normá, (Smiech.) však vy ste, však vy ste normálny človek. Ale na druhej strane sa teším, že pôjdeme ruka v ruke na to SPP a niečo tam ako vymyslíme.
Ale teraz, teraz vážne, dobre? Ja by som sa chcel úplne vážne ako ktorýkoľvek občan tejto republiky spýtať, vy ste tu predložili, vy ste tu predstavili istý scenár zvyšovania cien. To nie je jednoduchý scenár a hlavne to nie je lacný scenár. Mňa by zaujímalo, či máte vypočítané, koľko percent občanov toto zvyšovanie, to, čo ste predstavili, toto zvyšovanie, vydrží. A potom hlavne teda tá, tá ďalšia otázka je, že čo s tými, ktorí to nevydržia. Preto lebo to nie je lacné, čo ste vy povedali. To ako je tuná teda čosi čo nás tuná čaká a možno jednou jedinou výhodou tohto celého je, že sa na to môžu občania nejakým spôsobom pripraviť. No, ale čo s tými, čo, čo s tými ľuďmi, ktorí toto vzhľadom na svoje príjmy jednoducho nevydržia. Zadlžia sa, môžu raz, dva razy, päť, čo, no proste, čo s nimi. Toto im oznámte. Nie to, že pár ľudí, možno väčšina to vydrží.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady, za slovo.
Vážená pani ministerka, vážený pán kolega, ja začnem trošku inak, ak by ste boli takí dobrí.
Pani ministerka má dneska narodeniny, ja by som jej chcel aj z tohto miesta pogratulovať a popriať jej všetko, všetko, všetko najlepšie, hoci politicky máme, samozrejme, výhrady, to musíme mať. Ale ľudsky sa máme radi, aspoň keď to môžem takto z mojej strany povedať, lebo všeličo sme prežili, aj keď ona bola na tej opozičnej stoličke, na tej koaličnej.
(Odznelo mimo mikrofónu: "Čiže, pani ministerka, všetko dobré, veľa zdravia prajem, všetko dobré. Rečník pristúpil k ministerke a osobne jej zablahoželal.) Reakcia ministerky: "Ďakujem.")
Oslaďte si trošku život, je to tak, je to dobré na nervy (povedané so smiechom). No a ja vám dám jeden, jeden darček ako k tomu. Ja nebudem dlhý, samozrejme. Ja vystúpim k tomu návrhu zákona a vystúpim veľmi jednoducho.
Pani ministerka, stiahnite ten zákon sama. Dopracujte ho. Ten zákon je strašne komplikovaný, ten už je tak komplikovaný, že sa v ňom 99 % ľudí stráca. Aj tých ľudí, ktorí vlastne by sa tým mali profesionálne zaoberať. Ten zákon treba spraviť oveľa jednoduchším. Teraz už, teraz už vlastne sa robia opravy opráv. No a naozaj, naozaj to nie je dobré, lebo keď to nestiahnete teraz, o šesť mesiacov niekto príde zase s nejakou novelizáciou. Proste, a ja to hovorím v dobrom a nechcem vôbec, aby z toho tuná bola nejaká zase tupá politická rozprava. Proste ten návrh zákona nie je dobrý, to sa stane. A to je tak zhruba z mojej strany všetko.
Čiže ja znova navrhujem tento návrh zákona vrátiť predkladateľovi na prepracovanie a v dobrom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, excelencia. Veľmi kľudne a veľmi úplne normálne, pani Vaľová mala v mnohom pravdu, čo hovorila obsahovo, preto, lebo naozaj to vypočutie bolo smutné v tom, že bolo nekorektné aj voči tej komisii, ktorá vlastne nevedela, do akej situácie prišla jednoducho preto, že pán predseda neinformoval všetkých kolegov svojich vo výbore, čo vlastne zmyslom tej komisie je, kto v tej komisii bude sedieť, aké tá komisia má urobiť závery v zmysle voľby riaditeľa. A keby sa takéto niečo stalo, proste bolo to a je to dodnes, je to všetko zakryté jedným rúškom tajomstva, lebo my vlastne čakáme na nejaké rozhodnutie komisie, o ktorom vôbec nič ani nemôžeme vedieť, preto, lebo nemôžeme vedieť, na základe čoho sa tá komisia rozhodne, ako sa rozhodne. A vlastne tá komisia je mimo misu s tými právomocami, ktoré má. Jednoducho aj z toho dôvodu, že tá komisia mala včera prednosť pred poslancami.
Kolegovia, veď ste tam boli všetci. Tá komisia, tá komisia kládla otázky a potom dodatočné otázky mohli klásť poslanci. Veď toto ani z hľadiska mandátu tých poslancov nie je v poriadku. Tak sa tu nerozčuľujme zbytočne. Skonštatujme, že predseda výboru spravil chybu a spravil chybu. Spravil chybu preto, lebo dodnes nevieme o tom, čo tá komisia, vlastne aký ona má mandát na základe toho, že si ju zvolil pán predseda, dal jej nejaký mandát, dokonca jej sám predsedá, hovorí o tom, že je nezávislá komisia a predsa je predseda závislý predseda výboru. Veď ako, veď toto sú naozaj také veci, o ktorých sa tuná nemusíme baviť a keby to bolo opačne, tak by ste reagovali presne tak isto, ako reagujeme my. Takže je zbytočné sa rozčuľovať, treba hovoriť pravdu a treba si jednoducho povedať dopredu, čo od čoho očakávame.
To je všetko. A nerozčuľujme sa.

Ďakujem veľmi pekne cteným kolegom za faktické poznámky, ozaj len v prípade pána spravodajcu mi tuná nehrá vec, nehrá jedna vec, o ktorej sme hovorili. Inak túto vojnu, o ktorej ste hovorili, túto vojnu o nejaký kompromis sme vybojovali práve v tom minulom volebnom období a pani ministerka bola pritom zhodou okolností, ktorá bola vtedy na inej strane.
Ale jedna vec mi nesedí, vy dnes hovoríte o tom, čo ste povedali. Na druhej strane váš Matovič si dovolí predložiť, ako to povedal teda do médií a nedávno aj, aj za týmto kecpultom, jeden mediálny paškvil o tom, aby obmedzil právo poslancov, alebo respektíve strán vystupovať v parlamente len preto, že neprešli voľbami. Dovoľuje si vstupovať do dramaturgie verejnoprávnych médií, súkromných médií, a to vám nevadí. A vy dnes s kamenným ksichtom poviete to, čo ste hovorili, niečo o slobode médií. Pán poslanec, to sa mi zdá z vašej strany neuveriteľne nekorektné a protirečiace si navzájom. Ja ako naozaj, veď si to pustite, čo ste povedali, a dajte si to dokopy s tým, čo hovorí váš Matovič. To je nebe a dudy, proste to ako, to snáď nemyslíte vážne čo ste povedali. Veď protirečíte si sám sebe v tom čo ste povedali. Ešte raz, Matovič sa snaží ovplyvňovať dramaturgiu médií, či printových, alebo elektronických. Nechápete v čom je ten rozpor? A vy tu predkladáte toto.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ja už som o tom hovoril na výbore, tak to len zopakujem v krátkosti, prečo tento návrh zákona je pre nás neprijateľný a prečo zaňho nebudeme hlasovať.
Vládny návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál. Jeho zámerom je upraviť proces odovzdávania deponátov periodických publikácií a neperiodických publikácií právnickým osobám vymedzeným zákonom. Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti uvedenú problematiku rieši zákon č. 212/1997 o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnožením audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov, nevyhnutnosť novej právnej úpravy považujeme za odôvodnenú.
Predkladateľ sa však súčasne rozhodol integrovať do legislatívneho návrhu aj zákon č. 167/2008 o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poznáme pod názvom tlačový zákon, hej, s cieľom prispôsobiť ho meniacim sa podmienkam trhu a tiež pripravenej novej právnej úpravy v oblasti mediálnych služieb, detailnejší pohľad na návrh ustanovení zákona však svedčí o tom, že vláda Slovenskej republiky mení viaceré kľúčové ustanovenia tlačového zákona podľa požiadaviek a v prospech vydavateľov periodických publikácií, prevádzkovateľov spravodajských webových portálov a tlačových agentúr. Dokumentovať to možno na viacerých príkladoch.
Teda zaniká napríklad právo na opravu ako tradičný opravný prostriedok tlačového zákonodarstva nielen na Slovensku, ale vo väčšine vyspelých demokratických štátov. Znamená to, že občania, ako aj právnické subjekty nebudú mať naďalej možnosť žiadať o opravu nepravdivých skutkových tvrdení o svojej osobe. Legalizuje sa tak právo vydavateľov uverejňovať lživé informácie tzv. fake news, ku ktorému sa už dávnejšie uchyľujú viacerí vydavatelia a prevádzkovatelia spravodajských webových portálov. Máme toho kopec na internete, všetci to môžeme potvrdiť. Právo na odpoveď upravené v § 8 zákona č. 167/2008 Z. z. (tlačový zákon) sa v súlade s návrhom zákona o mediálnych službách premenúva na právo na vyjadrenie. Pôvodná koncepcia, podľa ktorej malo právo na odpoveď garantovať "rovnosť zbraní" medzi vydavateľom a dotknutou osobou, sa opätovne posúva v prospech vydavateľov. Vypúšťa sa napríklad povinnosť vydavateľa uverejniť vyjadrenie žiadateľa na rovnocennom mieste s rovnakým typom písma, akým bolo uverejnené skutkové tvrdenie, a dokonca návrh zákona neobsahuje ani povinnosť uverejniť ho v rovnakej periodickej publikácii, či spravodajskom portáli.
Predlžuje sa aj lehota na zverejnenie vyjadrenia, bolo to do troch dní, respektíve v najbližšom vydaní periodickej tlače, zvyčajne do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie vyjadrenia, alebo v inej primeranej lehote, nie dlhšej ako 60 dní. Ak vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu alebo tlačová agentúra neuverejnia vyjadrenie vôbec alebo ak nedodržia niektoré z podmienok jeho uverejnenia, rozhodne o jeho uverejnení na žiadosť dotknutej osoby, tak ako doteraz, súd. Súčasne sa ale ruší možnosť dotknutej osoby uplatniť si na súde nárok na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 euro do 4 980 euro podľa platného tlačového zákona. Uvedené skutočnosti presvedčivo dokumentujú, že vládny návrh zákonov o publikáciách a mediálnych službách zásadným spôsobom redukuje zákonné možnosti občanov i právnických osôb efektívne uplatniť opravné prostriedky masmediálneho zákonodarstva na dosiahnutie nápravy v prípadoch, ak sa v periodických publikáciách, spravodajských webových portáloch, ale aj v rozhlasových a televíznych programových službách, či na platformách na zdieľanie videí zverejňujú nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkajú cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu a dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť.
Vláda Slovenskej republiky svojimi legislatívnymi návrhmi opäť dokazuje, že nekoná v prospech svojich občanov, ale v záujme súkromných vydavateľov, vysielateľov a prevádzkových mediálnych služieb. Viete, tu je ešte jeden rozpor je tuná v tejto chvíli, ktorý ma napadá. Na jednej strane celá spoločnosť, a nielen naša, bojuje proti tým takzvaným falošným, nepravdivým, zavádzajúcim, skresľujúcim informáciám. No na strane druhej sa týmto zákonom ako keby povoľuje liace všetkým tým, ktorí chcú vlastne tento priestor spresniť, upresniť, zabrániť tomu, aby všetky tie lživé informácie mali aj nejakú dohru v spoločnosti, aby jednoducho nebolo možné uverejniť čokoľvek bez toho, aby ten, ktorý to uverejňuje, bol za ne priamo zodpovedný a bol si aj toho vedomý, že je zodpovedný za lživé informácie.
Preto si myslím, že to nastavenie, ktoré tuná bolo, aj teda v tlačovom zákone o ktorom prebehli rôzne diskusie v minulom období, a poznáme to veľmi dobre, lebo aj tí, čo sme boli v koalícii alebo v opozícii sme sa týchto diskusií zúčastňovali a nielen na pôde parlamentu, ale aj na rôznych diskusných fórach, ktoré organizovali samotní novinári, a prišli sme k nejakému kompromisu. Ten kompromis bol prijatý v parlamente. Ešte vtedy absolútne nehrozilo to, to nesmierne krupobitie tých lživých informácií, ktoré pociťujeme dnes v podstate na všetkých frontoch internetu a v ktorých sa vyznať je niekedy naozaj neskutočné, až nemožné. Preto si myslím, že táto liberalizácia v tejto chvíli tohto čo ponúka ministerstvo kultúry je akosi nepatričná aj z hľadiska toho v akej spoločnosti sa v súčasnosti nachádzame a čo všetko si musíme vypočuť, prečítať, respektíve zaujať k tomu nejaký názor, nejaký postoj. A z hľadiska toho návrhu, ktorý tuná je, sa vlastne toto všetko znovu uvoľňuje.
Myslím si, že oprava lživých informácii je nesmierne dôležitá a je úplne jedno koho sa to týka. Či sa to týka politikov, či sa týka občanov, či sa to týka teda občanov takých alebo onakých podnikateľov, a môžeme teraz všetky tie rezorty vymenovávať. Jednoducho táto liberalizácia v tejto chvíli sa mi zdá nepatričná. Je to náš pohľad, preto za tento návrh zákona, ktorý predkladá ministerstvo kultúry prostredníctvom pani ministerky kultúry, nemôžeme hlasovať. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani ministerka kultúry, za to, čo ste povedali, ale na čo mám ja reagovať, ak nie na to, čo je v prvom čítaní? Ja neviem, aké sú tie vaše pripomienky a ktoré z nich budú platiť a nebudú platiť a ktoré z nich parlament prijme alebo neprijme, na čom sa dohodnete alebo sa nedohodnete. Ja reagujem na to, čo je napísané v prvom čítaní.
A to, čo som povedal, o tom, čo je teraz na stole, je absolútna pravda, a vy ste to tiež nespochybnili, len ste povedali, že odvtedy už pretieklo veľa vody v Dunaji a isté veci sa pohli. To je jedna vec.
Poznámka k tej RTVS. No viete, my či s tou RTVS súhlasíme, alebo nesúhlasíme, my musíme chrániť RTVS aj z toho dôvodu, že veď my chránime, keď chránime RTVS, chránime duálny systém. Môžu to byť také alebo onaké problémy, ale my predsa máme chrániť duálny systém. A v tom prvom čítaní jasne, keby toto všetko prešlo, čo je v prvom čítaní, ten duálny systém je ohrozený. To viete aj vy, keďže ste už tie rokovania mali, ako hovoríte.
No a zase vy hovoríte o tom, že finančné krytie máte zabezpečené. Ja... tak ak ste si ho, ak sa niečo zmenilo včera, predvčerom, pred týždňom, môže byť zabezpečené, ale naozaj to by mal niekto garantovať. Minis... minimálne minister financií by to mal garantovať, že je to zabezpečené, preto lebo jeho štátny tajomník dvakrát povedal, že to zabezpečené nie je. Ja som sa na to naozaj pýtal na výbore. Však sú tu aj živí svedkovia, ktorí tam boli. Štátny tajomník nevedel o žiadnych debatách, nevedel o žiadnych zvýšených nákladoch v prípade nového návrhu zákona o RTVS alebo teda o mediálnych službách, či ako to budeme volať. Proste toto treba garantovať. Pokiaľ vy negarantujete financie, ten zákon ide do vzduchu a nie je finančne zabezpečený. To je ten základ všetkého.
Takže ako beriem to, čo ste povedali, chvalabohu, ak to tak bude, ale hovorím, reagujem na prvé čítanie. Uvidíme, čo z toho, čo ste povedali, bude pravda na záver.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážená pani ministerka, jedna taká pesnička z dávnych dôb znie: "Dobrý den, majore Gagarine, tak jsme se konečně dočkali." Takže dobré ráno, pani ministerka kultúry, tak sme sa konečne dočkali.
Ďakujem veľmi pekne, že tento návrh zákona, ako máme takto na stole, ja budem pripomienkovať to, čo máme na stole bez toho, aby som pripomienkoval tieto pozmeňujúce návrhy od pána poslanca Šefčíka, ktorý je zjavne v problematike, ako nám to pred chvíľou ukázal. No a ja by som si myslel, že asi by sme sa tu v tejto chvíli mali stretnúť kvôli tomu, aby sme hovorili o, ja neviem, napríklad novej mediálnej iniciatíve Matovičovej alebo aby sme hovorili o situácii v Opere Slovenského národného divadla. To sú totižto tie aktuálne témy, ktoré ako v tejto chvíli touto spoločnosťou nejakým spôsobom rezonujú. My tu máme na stole nekonečný príbeh zákona o mediálnych službách, no a ja si dovolím pripomienkovať to, čo v prvom čítaní máme na stole, nie to, o čom hovoria tieto pozmeňujúce návrhy.
Ako sme už uvádzali dávno, návrh zákona mal byť stiahnutý z legislatívneho procesu nielen vzhľadom na obrovské množstvo výhrad odbornej verejnosti, ktoré stihla uplatniť v priebehu skráteného pripomienkového konania, ale predovšetkým na zásadné pripomienky verejnoprávneho rozhlasu a televízie, viď stanovisko RTVS, o ktorom teda budem ešte hovoriť. Problém nesplnenia lehoty, ten už je vybavený pokutou Rady Európy, to znamená, že už sa nemáme kde ponáhľať, no o kvalite predkladaného právneho predpisu svedčí aj skutočnosť, že príslušné výbory Národnej rady Slovenskej republiky uplatnili voči nemu 265 pripomienok, a to hovorím, to bolo do prvého čítania, 265 pripomienok, ktoré gestorský výbor pre kultúru a médiá schválil.
Transpozíciu smernice sa dalo v nevyhnutnom rozsahu a časovo v primeranom limite zabezpečiť novelou platného zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov a ustúpiť od neúspešného pokusu o zásadnú revíziu celého komplexu právnej regulácie audiovizuálnych služieb. Okrem toho, samozrejme, že sa tuná rušia dva mediálne zákony, hej? To ako si treba povedať na rovinu.
Ale teda trošku, trošku z histórie tohto, tohto návrhu a hlavne teda, čo sa stane s verejnoprávnou inštitúciou. Čo sa stane s RTVS po prijatí tohto návrhu zákona? Hovorím, opäť vychádzam z toho, čo máme na stole. To je to prvé čítanie, ktorým tento návrh zákona prešiel.
Podľa dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona je primárnym dôvodom jeho predloženia potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym spôsobom alebo správnym opatrením v členských štátoch, týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb.
Je paradoxom, že ustanovenie, ktoré predstavuje transpozíciu smernice 2018/1808, tvorí menšiu časť predloženého návrhu zákona. Väčšinu jeho ustanovení tvorí, tvoria právne normy, ktoré nijako nesúvisia s potrebou transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady, avšak zásadným spôsobom menia podmienky fungovania mediálneho sektora v Slovenskej republike. Potreba transpozície smernice však bola využitá ako zámienka na skrátenie medzirezortného pripomienkového konania k tomuto návrhu zákona len na osem pracovných dní, čím bola prakticky vylúčená akákoľvek vecná debata v odbornej verejnosti k predloženému návrhu zákona a to napriek skutočnosti, že návrh zákona prináša zásadné zmeny s dlhodobým dopadom na slovenský mediálny trh.
Ministerstvo kultúry ako predkladateľ podľa vlastných slov pripravilo návrh zákona aj prostredníctvom pracovnej skupiny, ktorá bola zriadená už v roku 2017, a relevantné subjekty mali v priebehu rokov 2017 až 2019 možnosť oboznámiť sa a konzultovať problematiku novej regulácie audiovizuálnych služieb. Skupina bola daná, len sa vymenili persóny a tie persóny raz zastupovali ministerstvo kultúry a raz zastupovali tretí sektor, viď pán štátny tajomník ministerstva kultúry. Po ukončení spoločných rokovaní na úrovni dočasnej pracovnej skupiny ministerstvo pristúpilo k individuálnym rokovaniam na úrovni vybraných subjektov, ktorých sa vybraná téma najviac týka.
Budem hovoriť teraz o RTVS, ktorá bola účastníkom rokovaní pracovnej skupiny ministerstva kultúry v rokoch 2017 až 2019, avšak v tomto období sa nerokovalo o žiadnych konkrétnych návrhoch vo forme návrhov paragrafového znenia, ale iba o vybraných témach mediálnej regulácie všeobecne. Takto úplne absentovali témy ako napríklad zabezpečenie a poskytovanie multiplexu či reálne nastavenie samoregulačných mechanizmov. Iné témy boli prerokované iba rámcovo, ako napríklad problematika vlastníctva médií, zákazu krížového vlastníctva či transparentnosti vlastníckych vzťahov.
Oblasť mediálneho práva však nie je oblasťou, ktorá má reálny dopad iba na individuálne vybrané subjekty, ktorých sa vybraná téma najviac týka, citujem ministerstvo, ale na celú spoločnosť. Veď práve legislatívnym nastavením mediálneho prostredia sa v reálnom živote uplatňujú práva na slobodu slova či prístup k informáciám. Médiá formujú verejnú diskusiu, verejnú mienku a napokon aj politické preferencie a rozhodnutie bežných ľudí.
Práve s ohľadom na uvedený zásadný vplyv mediálnej legislatívy, myslím si, že ministerstvo pri jej rýchlej príprave, na jeseň 2021 zrazu sa objavil návrh zákona v paragrafovom znení, ktorý predtým nikto nevidel, možno okrem individuálnych vybraných subjektov, úplne rezignovalo na participatívny spôsob tvorby práva, čo sa jasne odzrkadlilo v návrhu, čo sa jasne odzrkadlilo na návrhu zákona, ktorý je pre širokú verejnosť nezrozumiteľným a pre úzke záujmové skupiny potichu výhodným. Tu treba dodať, že nejde iba o transpozíciu smernice o audiovizuálnych mediálnych službách do nášho práva, transpozícia predstavuje menej ako 30 % celého návrhu zákona a návrh samotný teda reguluje množstvo oblastí, ktoré s právom EÚ nijako nesúvisia, napríklad rozhlasové vysielanie či poskytovanie multiplexu, čo je uvádzané ako hlavný dôvod potreby novej právnej úpravy, ale i komplexnú rekodifikáciu mediálneho práva na Slovensku.
Návrh zákona v dvanástej časti, to je, myslím, ten § 100, upravuje problematiku plurality informácií a transparentnosti majetkových a personálnych vzťahov. Oproti súčasnému stavu úplne ruší koncept krížového vlastníctva v oblasti médií a jeho zákazu, ktorým cieľom je zamedzenie vzniku mediálnych a informačných monopolov vo forme mediálnych impérií, ktorých spoločensky zhubné pôsobenie poznáme zo zahraničia. Naopak, návrh zákona otvára možnosť koncentrácie médií v rukách jedného vlastníka, ako teda zákon uvádza ´konečného užívateľa výhod´, až do stropu ovládnutia 60 % mediálneho trhu.
Takéto nastavenie určite nie je optimálne, dokonca môže priniesť reálne ohrozenie demokratických procesov – hlavne v období volieb – či sploštenia verejnej diskusie pri spoločensky zásadných témach. Verejnú mienku by tak mohol formovať jediný vlastník mediálneho impéria podľa vlastných subjektívnych preferencií. A možnože o to práve ide. Túto oblasť je potrebné nanovo dostatočne kriticky prediskutovať a navrhnúť a prijať opatrenia, ktoré budú funkčné a najmä vhodné pre osobitosti slovenského mediálneho prostredia.
Napriek skutočnosti, že smernica o audiovizuálnych mediálnych službách vo vybraných oblastiach odporúča, neprikazuje, odporúča členským štátom zavedenie samoregulačných mechanizmov, návrh zákona otvára dvere samoregulácii v nevídanom, v podstate neobmedzenom priestore. Návrh zákona v § 127 definuje samoregulačný orgán ako iniciatívu alebo orgán samoregulácie pôsobiaci na území Slovenskej republiky, presadzujúci samoregulačný mechanizmus uplatňovaný na základe kódexu správania sa alebo obdobného samoregulačného systému pravidiel správania sa. Navyše v odseku 3 otvára možnosti samoregulácie až nad rámec povinností podľa zákona. Takéto nastavenie v skutočnosti môže úplne negovať zmysel verejnoprávnej úpravy pravidiel hry, ktoré sú prijímané demokraticky prostredníctvom zákona.
Návrh dokonca pripúšťa v § 128, aby vznikol a uplatňoval sa kódex, k dodržiavaniu ktorého sa zaviazal len jeden poskytovateľ obsahových služieb, stačí, aby pokrýval významnú časť trhu. Namiesto zákona a predvídateľných demokratických pravidiel môže vzniknúť súbor pravidiel, ktoré si pre seba vytvorí jediný silný hráč na trhu. Návrh zákona v tejto časti považujem za úplnú rezignáciu štátu pri ochrane práv občanov pred mediálnou ľubovôľou, ako i pri ochrane práv malých mediálnych subjektov na trhu, ktorých pôsobenie či nepôsobenie bude plne v područí a na rozhodovaní tých tzv. veľkých hráčov, ktorí môžu vytvoriť samoregulačné mechanizmy a teda aj vlastné pravidlá hry bez ohľadu na verejný záujem.
Návrh zákona úplne ruší možnosť vzniku a prevádzkovania verejnoprávneho terestriálneho multiplexu pre verejnoprávneho vysielateľa. Naopak, ponecháva verejnoprávneho vysielateľa v situácii, kedy bude úplne vystavený ľubovôli poskytovateľa multiplexu a podmienkam, ktoré si poskytovateľ určí. Súdna ochrana, ktorú návrh zákona v tomto prípade nastavuje ako protiváhu, možnosť verejnoprávneho vysielateľa v prípade, že nesúhlasí s podmienkami poskytovateľa multiplexu žiadať na súde určenie obsahu zmluvy, sa javí teda ako nedostatočná a nefunkčná v reálnom čase. Ponechanie verejnoprávneho vysielateľa bez reálneho zabezpečenia šírenia signálu jeho vysielania považujem za priame ohrozenie duálneho systému vysielania v Slovenskej republike, ako aj ohrozenie včasného vyrozumenia obyvateľstva v krízových, v krízových situáciách. Navyše v spojení s navrhovaným oficiálnym akceptovaním mediálnych skupín ovládajúcich trh a rezignáciu vlády Slovenskej republiky riešiť katastrofickú situáciu financovania verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike považujem tento návrh v jeho šiestej časti za významný krok k likvidácii nezávislého verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike.
Základným, základom bezproblémového a kvalitného fungovania akéhokoľvek systému je jeho vyvážené nastavenie a optimálny chod. To, čo je obsahom v podstate zákona o mediálnych službách, túto vratkú, ale predsa len doteraz krehkú rovnováhu v oblasti systému fungovania médií úplne rozvracia. Pod proklamovanou zámienkou transpozície, ktorá hovorí predovšetkým o potrebe zlepšovania prístupu osôb so zrakovým alebo sluchovým postihnutím k mediálnym obsahom, podpore európskych diel, ochrane maloletých a zavedení pravidiel v online priestore, sa predloženým návrhom zákona otvára celý rad ďalších zákonov, ktoré s uplatňovaním tejto smernice nemajú nič spoločného.
Týmto návrhom zákona štát ukladá na verejnoprávneho vysielateľa, RTVS, ďalšie povinnosti, ako je napríklad zvýšenie objemu programov, ktoré musia byť tlmočené do posunkového jazyka, sprevádzané titulkami pre nepočujúcich alebo hlasovým komentovaním pre nevidiacich či zvýšenie objemu programov vysielaných pre národnostné menšiny, etnické skupiny až do takej miery, že ich samotní príslušníci konštatujú, že také množstvo programov nie sú v dohľadnej dobe schopní vyprodukovať.
No a návrh zákona však neprináša v tejto chvíli žiadne riešenia finančného krytia. Nákladom na plnenie týchto nových povinností verejnoprávneho vysielateľa, paradoxne v tom istom zákone, štát sám navrhuje znížiť alebo úplne odobrať verejnoprávnemu vysielateľovi možnosť, ako doručiť predpisovaný obsah divákovi a poslucháčovi. Svedčí o tom aj bezprecedentné vypustenie pojmu verejnoprávny multiplex z tohto zákona, čím sa štát sám zbavuje možnosti doručiť obsah vysielania k čo najväčšiemu počtu obyvateľov, čo je jeho základnou povinnosťou.
No a ešte jedna pikoška. Napriek nárastu počtu zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá sa podľa návrhu zákona transformuje na Radu pre mediálne služby, o 21 zamestnancov, sa štát zbavuje primárneho práva nad elementárnou kontrolou dodržiavania celého radu zákonných povinností spojených s vysielaním programov – násilie, oplzlosti, ponižovanie ľudí – a túto kontrolu prostredníctvom aplikovania systému samoregulácie presúva fakticky na tých, ktorí ich sami vysielajú.
Dámy a páni, prečítajte si nahlas a ešte raz si prečítajte ustanovenie v § 127 ods. 1 návrhu zákona: "Samoregulačný orgán na účely tohto zákona je iniciatíva alebo orgán samoregulácie."
A teraz to prečítame po ľudsky. Samoregulačný orgán je orgán samoregulácie. Toto je definícia samoregulačného orgánu. No tak áno, nie je to sranda, je to skutočne napísané tak, ako to čítam. Samoregulačný orgán je orgán samoregulácie. Vybavené. Skutočne fantastické! Gratulujem každému, kto toto napísal a kto s tým súhlasil.
Navrhovaný zákon vytvára priestor na to, aby sa celý súkromný sektor televíznych aj rozhlasových vysielateľov v podstate kontroloval sám, a celú pozornosť štátneho regulátora sústreďuje na verejnoprávneho vysielateľa v online priestore. Zavádzaním pravidiel v online priestore sa dá rozumieť, ide o výrazné okliešťovanie postavenia verejnoprávneho vysielateľa. No a čo a mohol by som o tom skutočne hovoriť nesmierne dlho, preto lebo toto celé je nezmysel. Pokiaľ ide o samoregulačné a koregulačné systémy, tak smernica 2018/1808 v bodoch 29 až 31 preambuly podporuje ich využívanie predovšetkým na zníženie vystavenia detí audiovizuálnym komerčným oznamom o potravinách a nápojoch, ktoré majú vysoký obsah soli, cukru, tuku, nasýtených tukov alebo transmastných kyselín, zníženie vystavenia detí a maloletých audiovizuálnym komerčným oznamom o alkoholických nápojoch, programov zodpovedného hrania hazardných hier, ochranu spotrebiteľa, zdravia obyvateľstva. Návrh zákona tento rozsah samoregulácie výrazne presahuje.
No, vzhľadom na zásadné nedostatky predloženého návrhu a hovorí, hovorí o tom aj to množstvo pripomienok, ktoré určite ešte budú a mnohí budeme o tom diskutovať, či áno, alebo nie, mi dovoľte na záver napísať len, povedať len jednu vetu. Tento celý návrh zákona je finančne nepokrytý. On je finančne nepokrytý so všetkými tými zmenami, a to nielen z hľadiska vyššieho počtu ľudí v Rade pre vysielanie a retransmisiu, ktorý skutočne má ísť až na 21 ľudí. Ja som sa pýtal na to pokrytie na výbore dva razy štátneho tajomníka ministerstva financií. Dva razy mi pán štátny tajomník na ministerstve financií povedal, že pokrytie k tomuto návrhu zákona nie je, vôbec sa o ňom nediskutovalo, možno včera áno, ale dovtedy, ako bol na výbore, nie. Čiže neexistuje finančné pokrytie tohto návrhu zákona. Nech by ten zákon akýmkoľvek spôsobom zvyšoval, zvyšoval povinnosti všetkých zainteresovaných v rámci zákona, jednoducho to finančne pokryté nie je. A to hovorím ešte raz, aj v prípade Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Preto mi dovoľte v zmysle § 83 rokovacieho poriadku povedať tú čarovnú vetu, vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, respektíve prepracovanie. Preto lebo, ja som to už povedal na začiatku, už nás časovo v tejto chvíli nič nenaháňa, pokuta bola udelená. Ešte neviem, čo sa týka výšky, ešte nie, ale jednoducho bolo konštatované, že ministerstvo kultúry si nesplnilo svoju úlohu, teda niet sa kam s touto nesplnenou úlohou ponáhľať. Bude asi lepšie tento návrh skutočne zobrať späť, znovu sa ním zaoberať, prepracovať všetko to, čo prepracovať sa dá, ak sa dá, aby sme to všetko nedoplňovali 474. pripomienkou návrhu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa len chcem pánovi poslancovi Šefčíkovi poďakovať za 467 pripomienku k tomuto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No v náväznosti na to, čo povedal pán kolega Fico, mňa napadajú už iba dve veci, viete. Ide o to, že mňa zaujíma, či sa tento štát ničí touto koalíciou z nejakej nevedomosti a neschopnosti vládnuť, to je jedna vec, alebo na druhej strane, či sa toto absolútne cielené ničenie zámerne robí na objednávku niekoho. To sú len dve veci, ktoré môžu normálneho človeka napadnúť pri takýchto návrhoch zákona a im podobných, ktoré sme si tu mohli za tých, za tie dva roky vypočuť. Proste to je, o čom, o čom to, prosím vás pekne, je? Kto z tohoto bude mať úžitok?
Mne to už pripadá ako začatie predvolebnej kampane koalície, ktorá sa tuná doťahuje, kto z koho, a je len otázkou času, kedy sa to rozpadne a kedy sa budú títo ľudia predbiehať v tom, kto prvý z tejto skutočne otrasnej koalície vyjde ako prvý, kto získa na tom najviac tých preferenčných bodov. Veď toto je absurdné, čo sa tuná deje v tomto, v tomto štáte. Boj koalície v rámci seba. Urážanie v rámci seba, oni budú štrajkovať dokonca sami proti sebe. Jeden a druhý, jeden z jednej strany, druhý z druhej strany. Postavia sa na čelo štrajku tých, ktorým mali dať peniaze, a budú sa navzájom obviňovať, kto za to môže. Prosím vás pekne, skončite to, choďte už od toho preč a nezdržujte tuná všetkých, pokiaľ to nerobíte na objednávku niekoho iného, to by som ešte tak vedel pochopiť, že teda toto je to vaše, toto je tá vaša argumentácia.
A je to strašné, je to strašné a ja dúfam, že to Slovensko vám to raz poriadne zráta.

Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi krátko. Mňa veľmi mrzí, že pán poslanec Baránik si zobral svoj batôžtek nenávisti znovu na chrbát a odišiel z tejto rokovacej siene, lebo toto ako, to je aj otázka nejakej slušnosti, tak niečo poviem, tak hádam si vypočujem tých, ktorí chcú na to reagovať a už keď teda táto, táto nadrealistická reality show, už neviem, ako to mám nazvať, ako sa blíži k takémuto, chvalabohu, koncu, tak dovolím si povedať jednu vec, že, to, čo som už povedal raz: úspech sa neodpúšťa. Pre toto chcete všetci ničiť Roberta Fica. Úspech sa neodpúšťa a budem to opakovať dovtedy, kým budem sedieť v tomto parlamente.
Dvanásť rokov vládnutia SMER-u, veď predsa SMER si nevymyslel, že bude vládnuť dvanásť rokov, o tom rozhodli občania Slovenskej republiky, ktorí dôverovali SMER-u. A prečo ten SMER už nevládol ďalej? No preto, lebo prišla nejaká vražda novinára a bola hrozným spôsobom zneužitá súčasnou koalíciou. Hrozným spôsobom zneužitá.
Prečo teraz nerobíte, páni z koalície, tie vaše protesty, ktoré ste robili pred voľbami? Skúste ich spraviť teraz, kto vám dôveruje a koľko ľudí na tie protesty príde. To bola jedna ohyzdnosť zo strany súčasnej koalície, jedno klamstvo a už nehovorím o kadejakých vilách, kde si pánko z Trnavy povedal, že bude jednoducho klamať, čo teda pretavil vo svoj volebný úspech. Áno, podarilo sa mu to. Lenže viete, všetko má svoj koniec a aj táto koalícia má svoj koniec a myslím, že nebude radostný.