Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Suja, no, vy ste chceli ten jeden konkrétny prípad. Tak dovolím si povedať, že sa mi podarilo dať poslanecký návrh na zaradenie potravinárskeho, potravinárstva a poľnohospodárstva medzi kritickú infraštruktúru, čím sa dostali medzi uprednostnené, uprednostnené odvetvia. To je len jeden. Ale, samozrejme, vy ste opozičný poslanec a boli ste aj v predchádzajúcom volebnom období... tak vy nie, ale vaša strana asi áno. Preto bolo potrebné aj za, keď vládla strana SMER a kombinovaná vláda spolu so SNS, tam ste mali apelovať a tam ste sa, bolo potrebné pýtať a dávať im odporúčania, ako treba riadiť agropotravinársky sektor. To je rovnako aj na margo pána poslanca Kočiša. Čiže boli ste v opozícii aj vtedy a oni dvanásť rokov viedli rezort agropotravinárstva do trvalého úpadku. Takže to na margo.
Pokiaľ ide o obchodné reťazce a uprednostňovanie potravín, choďte do Billy do Rakúska. Odporúčam vám, choďte im tam predať jeden slovenský produkt, keď aj hlboko pod cenu. Billa vám nezoberie slovenský produkt zo zásady. Príde rakúsky dodávateľ, bude tá potravina drahšia a zoberie ju všetkými desiatimi. Čiže je to aj o určitej kultúre a určitých týchto vzťahoch. Čiže toto, na toto apelujem a odberateľov aj tu na Slovensku, aby uprednostňovali slovenské potraviny a nepozerali hlavne na cenu.
Kolega, ďakujem veľmi pekne a ja sa ospravedlňujem, veľmi zle vidím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, no, predloženým návrhom zákona je potrebné, ako už bolo spomenuté, transponovať do slovenského právneho poriadku európsku smernicu.
Otvorili sme týmto však veľmi náročnú tému, pri ktorej na seba narážajú rôzne pohľady na situáciu v celej potravinovej vertikále. Na stole máme zásadný právny predpis. Z pohľadu dodávateľsko-odberateľských vzťahov v potravinách ako obchodníkom, tak aj dodávateľom ide najmä o peniaze a je našou úlohou nájsť v tomto systéme rovnováhu, ktorá by nepoškodila ani jednu zo strán.
Novela zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami vznikla na mnohohodinových diskusiách. A získať kompromis bolo mimoriadne ťažké najmä preto, lebo zblížiť rôzne stanoviská dodávateľov, odberateľov k tak zásadným otázkam, ako sú splatnosť faktúr, logistický bonus alebo predajné akcie, je prakticky nemožné. A akokoľvek by sme chceli diskutovať výlučne v odbornej rovine, na konci dňa bolo potrebné prijať kompromisné politické rozhodnutie.
Zákon prijímame, ale je potrebné nezabúdať na slabších a v tomto prípade sú to určite dodávatelia, výrobcovia potravín. Naši potravinári v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch stále ťahajú za kratší koniec. Nemôžeme si nič nahovárať. Čelia ohromnej konkurencii zo zahraničia, ktorá vďaka štátnym podporám a vyšším dotáciám môže podliezať cenami. A dopredu vieme, že akékoľvek úľavy v prospech obchodu túto situáciu ešte zhoršia. Tržby a zisky najväčších priemyselných podnikov, ako napríklad Volkswagen, sú porovnateľné s tržbami a ziskami obchodných reťazcov. Kontinuálne im rastú a sú teda v rebríčku top 10 našich najväčších priemyselných podnikov a máme možnosť sa o tom presvedčiť aj z dostupných štatistických údajov.
Obchodné reťazce sa preto ľahšie vysporiadavajú s rastúcimi nákladmi, ako sú to dodávatelia potravín. Denne dostávam množstvo podnetov od dodávateľov aj odberateľov a našim potravinárom neustále stúpajú náklady, či už je to v súvislosti s pandémiou, alebo je to v dôsledku rastu cien surovín, obalových materiálov, alebo, ako spomenul kolega, dramatických zvýšenia, dramatického zvýšenia cien práce alebo nákladov na odpady napríklad z dôvodu zavedenia regulovaných cien na zberové spoločnosti. A tieto náklady sa musia aspoň čiastočne premietnuť do predajných cien, pretože inak to nejde. Matematika nepustí. Problém je, že narážajú na odpor obchodníkov, ktorí teda nechcú zvyšovať ceny pre svojich odberateľov, na pultoch to už je iná vec. A akokoľvek sa obchod môže tváriť, že chce predávať slovenské potraviny, nižšia cena je rozhodujúca, a preto častokrát uprednostnia zahraničných dodávateľov. Nikto sa nemôže čudovať, že peniaze sú vždy na prvom mieste, a preto mi ostáva aspoň apelovať na to, aby domáci, domácich dodávateľov nenechávali pred svojimi dverami, ale aby ich pozvali na svoje pulty.
My v tejto miestnosti sme tu najmä na to, aby sme vytvárali také zákony, ktoré pomôžu slovenským výrobcom potravín, tak aby boli konkurencieschopnými, aby sa vedeli dostať na pulty obchodov. V opačnom prípade sa budú lacné potraviny na pulty našich obchodov dovážať z cudziny a nielenže tým budeme poskytovať prácu ľuďom v zahraničí a vytvárať tam pridanú hodnotu, ale na pulty sa dostanú potraviny, ktorých pôvod nebudeme, nevieme ani skontrolovať. A tomuto by sme sa mali zo všetkých síl vyhnúť či už dnes, alebo v budúcnosti.
Ešte na margo tej potravinovej sebestačnosti. Na záver by som povedala, že ani možno nejde o to, dosiahnuť potravinovú sebestačnosť, ale z môjho pohľadu je trestuhodné, aby sme vyvážali poľnohospodárske suroviny von do zahraničia a na Slovensko dovážali tieto suroviny spracované na potraviny alebo teda ani nie tieto suroviny, ale nevieme, aké suroviny spracované na potraviny. A preto som presvedčená o tom, že je potrebné vyrovnať investičný dlh potravinárskeho priemyslu, tak aby bol konkurencieschopný zahraničným potravinárom, aby dokázal spracovávať suroviny a pre mňa za mňa aj keď sú dovezené zo zahraničia, aj vytvárať pridanú hodnotu, ale nosievať ich na pulty. A keď aj v zahraničí, pretože ja som presvedčená, že dopekané výrobky, ak by vyrábali slovenskí výrobcovia, nech ich vyvážajú do zahraničia, ale slovenskí občania si zaslúžia čerstvý chlieb.
Ďakujem za pozornosť.

Halgašová. Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, vy ste kde boli doteraz? Lebo pokiaľ ja mám informácie a teda vedomosti, tak záporné obchodné saldo s agropotravinárskymi komoditami klesá kontinuálne od roku 2004. A teda aj za posledných dvanásť rokov, takže ako toto zistenie nie je žiadne nové. A za posledných dvanásť rokov, respektíve, môžem povedať, od roku 2004 zanikli viaceré priemyselné odve..., potravinárske odvetvia, nielen výroba droždia. Je to napríklad aj spracovanie olejnatých semien. Tuná naša Palma bola pred piatimi rokmi, poviem to tak odhadom, zatvorená, pretože nový majiteľ vyhodnotil, že je lepšie z toho urobiť developerskú aktivitu.
Takže áno, žiaľ, tento vývoj potravinárstva je, to je dlhodobý trend. A v minulom roku pasívne obchodné saldo s agropotravinárskymi komoditami kleslo o 5 miliónov eur. Otázka je, môžme vyhodnocovať prečo, ale teda sa vylepšilo v náš prospech.
Určite by som chcela dať do pozornosti aj v rámci rozpočtu 80 miliónov eur na štátnu pomoc, ktorá je, myslím, výnimočná. Síce stále malá, nízka v porovnaní s okolitými členskými štátmi, ale výnimočná v porovnaní v histórii samostatnej Slovenskej republiky. A dúfam teda, že aj toto pomôže skorigovať ten investičný dlh, ako hovoril kolega Karahuta, pretože potravinári majú, majú asi polmiliardový investičný dlh, čo sa týka technológií.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem kolegom za príspevky.
Kolega Suja, ja neviem, ja som vás počúvala a mala, mala som, nadobudla som dojem, že vy ste asi počúvali niekoho iného ako mňa, pretože ja som hovorila, že vítam otvorenie diskusie na tieto témy, ja som nehovorila to, že, že som za zrušenie povinného členstva. Tak neviem, vy ste asi počuli niečo iné, ale to je, ide o to, že ministerstvo pripravuje návrh zákona, ministerstvo nám ho predloží, a predpokladám teda, že bude predmetom diskusie, kde sa budeme môcť vyjadriť, ale v prvom rade teda to, čo som už avizovala, tak ten zámer je vrátiť špecializovanú štátnu správu a zrušiť vlastne túto správ... štátnu správu z pôsobnosti ministerstva vnútra, tak ako to bolo vytvorené, ale to už je potom otázka diskusie, či to bude ponechané na Slovenskú poľovnícku komoru, alebo to bude vykonávať špecializovaná štátna správa. Problém, teda resp. otázka financovania, a teda dávania peňazí za vystavenie napríklad poľovných lístkov je v tom, že v súčasnosti platíte Slovenskej poľovníckej komore, v prípade, že bude dobrovoľné členstvo, tak to budete platiť priamo štátu, čiže bude to príjmom štátneho rozpočtu. Ale opakujem, je to otázka diskusie.
Podľa môjho názoru sú oveľa vážnejšie problémy, čo sa týka zákona o poľovníctve, ako povinné a nepovinné členstvo v SPK.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, tak petícia je legálny spôsob, ako poukázať na problémy. To, že sú rozdielne názory na problémy a rozdielne riešenia, je rovnako legálne. A ak teda poľovníci, signatári petície vyzývajú na zachovanie poľovníctva a poukazujú na určité problémy, tak o nich treba diskutovať. Neviem, celá táto diskusia v pléne sa zvrtla na, len na povinné a nepovinné členstvo, na zrušenie alebo nezrušenie Slovenskej poľovníckej komory, ja si myslím, že to má oveľa širšiu dimenziu, celá táto diskusia, pretože, ako už kolega povedal, nič nie je čierne a nič nie je biele. A ako sa všetci predrečníci už vyjadrili, tak vlastne nikto v tejto sále nechce zrušiť poľovníctvo na Slovensku. A nenahovárajme si, že poľovníctvo nefungovalo pred sto rokmi, lebo tak tu sa hovorí o storočnom poľovníctve, fungovalo a zrejme aj celkom dobre.
Ja spomeniem, teraz som išla po chodbe a stretla som naozaj mladú, príťažlivú dámu, ktorá sa priznala, že je poľovníčka a že je držiteľkou zbrane a rovnako si želá nepovinné členstvo v Slovenskej poľovníckej komore. Opäť je to ale len jeden názor, ktorý teda sa zhoduje s požiadavkami opo... z opozície tejto petície, a rovnako som sa stretla s mnohými poľovníkmi, ktorí sa teda sa vyjadrili, vyjadrili svoje požiadavky, vytiahnem len niekoľko z nich.
Jednak žiadajú pre všetkých poľovníkov vydávať celoživotné poľovné lístky na dobu neurčitú, oddeliť štruktúry Slovenskej poľovníckej komory od štruktúr Slovenského poľovného zväzu, zrušiť povinné členstvo právnických aj fyzických osôb v Slovenskej poľovníckej komore tým osobám, ktorí, ktoré vykonávajú právo poľovníctva ako svo... zrušiť povinné členstvo pre tých, ktorí nevykonávajú právo poľovníctva ako svoju profesiu. Zrušiť príspevky okresným poľovníckym komorám, ktoré musia platiť užívatelia poľovných revírov za výmery a za bonitu pôdy, a dokonca aj príspevky právnických osôb bez revíru. Presadiť, aby úkony súvisiace s poľovníckou činnosťou vykonávala štátna správa, a nie... a kompetencie, ktoré má v súčasnosti Slovenská poľovnícka komora, aby prevzali späť okresné úrady.
To sú požiadavky, o ktorých je legitímne diskutovať, a preto otvorenie diskusie o poľovníctve je tiež rovnako legitímne a nemalo by sa zužovať len na Slovenskú poľovnícku komoru, na jej zrušenie, na povinné a nepovinné členstvo.
Z môjho pohľadu je veľmi dôležité otvoriť diskusiu o... napríklad o škodách, ktoré spôsobuje zver poľnohospodárom. Roky sa neodškodňuje, teraz začína sezóna, začínajú rašiť vinohrady, budem iniciovať poslanecký prieskum, aby sme sa tam išli pozrieť, do vinohradov, ako budú vyzerať za dva týždne, ako budú obžraté od zverov.
Rovnako je treba diskutovať presne o tom, či Slovenská poľovnícka komora bude vykonávať naďalej prenesený výkon štátnej správy, alebo sa to prenesie späť na štát, pretože ako vieme, ministerstvo už avizovalo, že vlastne chce späť špecializovanú štátnu správu a nechce vlastne mať tento výkon štátnej správy pod gesciou ministerstva vnútra. Takže toto sú len také drobnosti, ktoré som z celého toho zákona vytiahla, čiže poďme o tom diskutovať odborne, odložme politiku a môžme urobiť spoločne dobrý zákon. Ale ešte by som poznamenala na záver, že diskusia sa veľmi častokrát, keď nie vždy, zvrtne aj otáz... na otázku financovania Slovenskej poľovníckej komory, na poberanie dotácií, na transparentnosť nakladania s finančnými prostriedkami, a preto sme si dovolili pripraviť pozmeňovací návrh k uzneseniu, ktorý teraz prečítam.
Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej, Jaroslava Karahutu, Miriam Šutekovej, Jaroslava Šíbla k petícii občanov Slovenskej republiky Poľovníctvo má zmysel - za zachovanie organizovaného poľovníctva na Slovensku (tlač č. 527).
Výroková časť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k petícii občanov Slovenskej republiky Poľovníctvo má zmysel - za zachovanie organizovaného poľovníctva na Slovensku (tlač 527) sa mení tak, že doterajší text výrokovej časti sa označuje ako písmeno A, za ktoré sa vkladá písmeno b), ktoré znie:
„B. žiada
B 1. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky uplatniť postup podľa § 42 ods. 2. vety zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v termíne do 31. augusta 2021,
B 2. Úrad vládneho auditu vykonať vládny audit v Slovenskej poľovníckej komore vo vzťahu k dotáciám poskytnutým Slovenskej poľovníckej komore od obdobia jej vzniku v termíne do 31. augusta 2021.
Odôvodnenie. Účelom predloženého pozmeňujúceho návrhu je navrhnutie znenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby v ňom bolo vyjadrené vzatie na vedomie uvedenej petície a zároveň aj vyslovenie požiadavky príslušným orgánom, aby využili svoje zákonné právomoci a vykonali kontrolnú činnosť hospodárenia v Slovenskej poľovníckej komore, pretože minulý rok na jeseň sme prijali novelu zákona o poľovníctve, kde sme vlastne ustanovili povinnosť Slovenskej poľovníckej komore, aby predkladala vlastne hospodárenie, teda výdavky aj náklady podľa priloženej tabuľky, žiaľ, teda zatiaľ ešte tak neurobili, takže preto by sme, chceme požiadať jednotlivé rezorty, aby tak urobili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si, ja som presvedčená, že toto je téma, ktorá výsostne je odborná a nemala by byť politická. Ale tú politickú úroveň do poľovníctva vniesla, vniesla predchádzajúca vláda, prvá vláda Roberta Fica, ktorá zaviedla projekt ESO, reorganizácie štátnej správy. Veľmi dobre si pamätám a veľmi to súvisí, veľmi dobre si pamätám, keď sa rušili okresné úrady, teda špecializovaná štátna správa, a vlastne pod ministerstvo vnútra sa prenášali všetky zložky vrátene odboru lesného a pozemkového, sama som chodila na diskusie a presviedčala som zamestnancov ministerstva vnútra, aby pod, pod sekciu vnútra, pod ministerstvo vnútra nešla napríklad Štátna veterinárna správa, z ktorej chceli spraviť len jednu sekciu na ministerstve vnútra. Predstavte si, ako by vyzerala úradná kontrola potravín. Čiže vlastne zákon dvetisíc... z roku 2009 o poľovníctve je vlastne výsledok celej tejto reorganizácie, kde teda sa vláda Roberta Fica rozhodla zriadiť Slovenskú poľovnícku komoru, kde, do ktorej preniesla výkon štátnej správy, ktoré vlastne zobrala touto reorganizáciou.
Otázka je, či to je správne nastavené, alebo nie je správne nastavené. Môžme o tom diskutovať. Od roku 2009 násobne sa zvýšili počty raticovej zveri. Nemá ju kto strieľať, proste celé toto poľovníctvo sa z môjho pohľadu zdeformovalo. A to, čo sa chce teraz vlastne urobiť a čo ministerstvo má v programovom vyhlásení vlády, je vrátiť späť prenesený výkon štátnej správy na štátnu správu.