Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som stručne zhrnula môj postoj k predkladanému návrhu zákona.
V programovom vyhlásení vlády v časti životné prostredie je uvedené, že vláda zabezpečí jednotnú správu chránených území pod ministerstvo životného prostredia a zváži právnu subjektivitu práv... správ národných parkov. V časti pôdohospodárstvo je však uvedené, že všetky sporné otázky sa budú posudzovať spoločnými expertnými skupinami lesníkov, ochranárov, krajinárov a ekonómov.
Rozumiem tomu, že základnou úlohou poslancov je legislatívna činnosť, predkladanie a schvaľovanie zákonov, avšak tak komplexná legislatívna zmena, akou táto právna úprava je, pretože zasahuje až do siedmich zákonov, by mala byť v gescii príslušného rezortu, a nielen podľa môjho názoru by nemala byť predkladaná ako poslanecký návrh. Pri všetkej úcte, nie je v silách a možnostiach poslanca, aby v niekoľkých, alebo teda niekoľkých poslancov predložiť návrh zákona v takej kvalite, ako by malo garantovať príslušné ministerstvo. A tento návrh by mal byť vládnym návrhom zákona aj z viacerých iných dôvodov.
Kolegyne, kolegovia, môj postoj nie je žiadnym truc podnikom, môj postoj k tejto téme je celý čas konzistentný a vedia o tom aj moji koaliční kolegovia. Predkladanému návrhu chýba najpodstatnejšia časť a to je relevantná, nezávislá analýza dopadov a komunikácia s verejnosťou, ktorá by sa opierala o objektívne fakty. Analýza by mala poukázať na to, ako sa presun lesov dotkne vidieka, lesníkov, poľnohospodárov a všetkých súvisiacich odvetví. Ja toto cit... citlivo vnímam a komplexne, a aby ste zle nepochopili, s cieľom nemám problém, ale so spôsobom, ako sa ide táto zmena vykonať, áno.
Celý čas tvrdím, nech sa presunie Slovenský raj, PIENAP, pretože tie zónované sú, nech sa presunú pozemky v IV. a V. stupni ochrany a v III. stupni ochrany až po zonáciách. A nepotešilo ma, naozaj nie, že k týmto územiam sa pridala aj pôda nezistených vlastníkov, ktorej výmera sa môže momentálne len odhadovať. Ministerstvo životného prostredia to nevie, ministerstvo pôdohospodárstva to nevie a ja po pracných analýzach a zisteniach môžem povedať, že kvalifikovaným odhadom sa táto pôda pohybuje vo výmere do 30-tisíc hektárov.
Celkom dobre si viem predstaviť, že ministerstvo životného prostredia by mohlo vykonávať reštitúcie, ale nie celkom dobre si viem predstaviť, ako chce skĺbiť svoju politiku s politikou rezortu pôdohospodárstva, a najmä pred vykonaním zonácie. V zákone aj v environmentálnej stratégii sa totiž uvádza, že 75 % územia má byť bez zásahu. Ak by sa to konalo po zonácii, tak ako by to podľa správnosti malo byť, tak by to znamenalo, že sa zrejme bude musieť znížiť výmera národných parkov. Ak sa to bude vykonávať pred zonáciou, tak ministerstvo životného prostredia bude siahať na územia v III. stupni ochrany a v praxi teda to bude znamenať aj obmedzovanie poľnohospodárskej činnosti. A neviem, či si všetci a plne uvedomujeme, že pozemky v III. stupni ochrany, a nielen v správe Slovenského pozemkového fondu, sú vedené v LPIS výmere, teda je to poľnohospodárska pôda, na ktorú sa poberajú dotácie, priame platby, a na tejto pôde sa môžu vykonávať poľnohospodárske činnosti, a to nielen živočíšna výroba, ale aj rastlinná výroba. Prevažne ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú v znevýhodnených oblastiach, to znamená, že priame platby sú navýšené a aj za činnosti, ktoré sa na týchto územiach nemôžu vykonávať.
To znamená, keď si to zoberieme kvalifikovaným odhadom, mne sa zdá, kolega hovoril okolo 800 eur, ja som si to tak spočítala, bola som skromnejšia, 700 eur na jeden hektár a na rok. Ak sa prevod vykoná pred zonáciou, pýtam sa, čo sa bude robiť s touto pôdou, a najmä teda keď skončia nájomné zmluvy na Slovenskom pozemkovom fonde, pretože, samozrejme, že ten poľnohospodár nemá nárok na predlžovanie zmluvy, čo s tou pôdou bude. Ako sa skĺbia záujmy rezortu pôdohospodárstva, ktorého cieľom je hlavne teda, máme to uvedené aj v programovom vyhlásení vlády, zvyšovanie výroby, to znamená podpora aj živočíšnej výroby. To znamená, že bude, by sa mala zaťažovať poľnohospodárska pôda hospodárskymi zvieratami preto, aby, aby tam nebola len tráva, ale aby sa, aby bola užitočne využitá táto pôda.
Ako chceme skĺbiť tieto záujmy rezortu pôdohospodárstva a nasledujúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky so záujmami rezortu životného prostredia, ktorý ak prevezme túto pôdu pred zonáciou, tak bude musieť obmedzovať a utlmovať tieto poľnohospodárske činnosti? To sú jednoducho protichodné záujmy, ktoré v tejto chvíli a pred zonáciou skĺbiť nevieme. Dajú sa skĺbiť vtedy, ak III. stupeň ochrany pôjde pod ministerstvo životného prostredia až po vykonaní zonácie, ak nechceme, aby sa teda ľudia sťahovali z týchto regiónov, pretože ak im zoberieme to, čomu rozumejú, zoberieme im zmysel života a dôvod žiť tam, kam sa, kde sa narodili, no tak jednoducho odídu.
Ešte raz chcem zdôrazniť, nie som proti cieľu presunúť kompetencie, ale proti spôsobu, nie takýmto spôsobom. Najskôr analýza dopadov, následne zonácia a následne presun kompetencií. Ja pevne verím, že sa ešte stihne uzatvoriť rozumná dohoda, na to čas máme, pretože v tejto podobe ja navrhovaný zákon neviem podporiť, a informovala som o tom všetkých svojich koaličných partnerov ešte pred vystúpením.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, veľmi dobre viem, že toto je veľmi komplikovaná téma, preto sa budem snažiť vypichnúť len to najpodstatnejšie, čo ja považujem za kardinálny problém. Najviac sa tu skloňuje slovo zonácia, predložený návrh ide na vec ale z opačného konca. My najskôr musíme urobiť zonáciu parkov, a až potom presúvať kompetencie na rezort životného prostredia.
Tento návrh, v ktorom tu máme na stole, proste zonáciu nechce robiť predtým, najmä nie pred prevodom pozemkov. Máme tu nezodpovedané otázky a ja viem, že vlastne tým, že sa neurobí zonácia, poškodí to záujmy slovenských poľnohospodárov.
Preto vás chcem požiadať, aby sme hlasovali za dobré zákony. Dohodnime sa, máme naozaj dostatok času a nič nás netlačí, takže urobme najprv dobrú dohodu, dobrý zákon a nemám problém za ten, za taký zákon zahlasovať.
Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov, SaS, OĽANO a SME RODINA, týmto podávam podľa § 24 ods. 5 rokovacieho poriadku návrh, aby sa Národná rada uzniesla, že bod 36 návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov, tlač 663, sa presúva na najbližšiu riadnu schôdzu s predpokladaným začiatkom 23. 11. 2021.
Odôvodnenie: Bod č. 36 žiadame presunúť z dôvodu, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vznieslo výhrady k návrhu zákona, ktoré je potrebné vydiskutovať.
Ďakujem pekne.

Hlasovanie o tomto návrhu zákona bude dnes o 17.00 hod.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 908 zo 17. septembra 2021 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač č. 655), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 375 zo 14. októbra 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 148 zo 14. októbra 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrený v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady a o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 158 zo dňa 19. októbra 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán kolega, ste ma celkom pobavili týmto vaším vystúpením, a teda ako keď ste, keď ste sám povedali, že váš semafor bol schválený jednohlasne, tak ste tam mali aj môj hlas, ale teda ako ďalej sa k tomuto, týmto nezmyselným výpadom nebudem vyjadrovať, pretože ak by ste dobre sledovali moje vystúpenia face... na facebookovej stránke, a myslím, že to robíte úplne detailne, a to možnože aj zo žiarlivosti, neviem, tak by ste videli, že vlastne ja som s týmto projektom začala pred viac ako rokom. Takže nech sa páči, môžte si kopať ďalej, mňa to len baví. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, rovnako predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý odôvodním.
Materiálno-spotrebné normy a receptúry sa pripravujú na pôde ministerstva školstva a v spolupráci s Úrad verejného zdravotníctva, ako aj s mnohými odborníkmi. Je to teda dosť, dosť náročná práca, výsledkom ktorého je, teda že tieto normy sa z pohľadu výživových vlastností posudzujú aj z Úradu verejného zdravotníctva a dávajú sa na to rozhodnutia. Následne sú zverejňované na webovom sídle ministerstva školstva a sú jednak záväzné, a jednak všeobecne dostupné. Avšak častokrát sa zneužíva nevedomosť, to, že sú všeobecne dostupné pre každého jedného. A tieto materiálno-spotrebné normy sa šíria za finančnú odplatu. Práve preto sa navrhuje spresnenie zverejňovania materiálno-spotrebných noriem a receptúr tak, aby bolo jednoznačné, že sú zverejňované na newebovom sídle ministerstva, a zároveň sa navrhuje obmedzenie ich rozširovania, keďže ide o štátom vytvorený materiál, a preto nie je dôvod na jeho neobmedzené komerčné rozširovanie. Samotné komerčné rozširovanie vylúčené nebude, avšak kto bude mať záujem ich šíriť či už v elektronickej, alebo písomnej forme, bude na to potrebovať súhlas ministerstva.
Pozmeňujúci návrh:
V čl. I bod 246 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
„(13) Finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov a materiálno-spotrebné normy a receptúry pre školské stravovanie zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle. Materiálno-spotrebné normy a receptúry pre školské stravovanie možno rozširovať za finančnú odplatu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva školstva.“
V nadväznosti na to sa primerane upraví znenie úvodnej vety k botu... k bodu 246.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, takto. Ten bod a) je vlastne pôvodné znenie zo zákona a týka pestovateľskej pálenice. To znamená, že tých 43 litrov absolútneho alkoholu pre pestovateľa, vyslovene to bolo vynegociované Slovenskou republikou, keď sme vstupovali do Európskej únie, že ročné množstvo pre pestovateľa, ktorý si dá vyrobiť, pestovať, teda absolútneho alkoholu, ktorý si dá v pestovateľskej pálenici vyrobiť, môže byť najviac 43 litrov. Vychádzalo sa zrejme zo štatistických údajov. Tých 43 litrov neviem, asi to z prsta nevycucali. Ale toto bolo vynegociované.
A pokiaľ ide o tie návštevy. Tak smernica Európskej únie toto nedefinuje. My sme prevzali priamo zo smernice takúto dikciu. Čiže ide o to, že keď raz niekto doma vyrába domácke pivo, tak jednak, že má podmienky, že sa musí zaregistrovať a tou druhou podmienkou je, že to vyrobené pivo nesmie byť predmetom predaja. Čiže keď aj si zavolá na návštevu, môže si zavolať aj z Hornej Dolnej, aj zo susedného Maďarska kohokoľvek, ale nesmie predávať.
Polemizovali sme na ministerstve financií aj o tom, že teda rozumieme tomu, že ide o súkromný priestor a ťažko tým pádom bude kontrolovateľný, ale zhodli sme sa na tom, že práve tým, že zlegalizujeme, že povolíme súkromnú výrobu piva, vlastne odstraňujeme šedú zónu, pretože je to povolené a deje sa to aj dnes. Povedzte mi, kto dnes kontroluje, ak ten autobus príde dnes niekomu do záhrady a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako som spomenula, cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť podmienky prevádzkovania daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar a povolenie domácky vyrábať pivo s nulovou sadzbou spotrebnej dane, vyrobené v množstve najviac 10 hektolitrov a pre vlastnú konzumáciu súkromného výrobcu, pre členov jeho domácnosti a jemu blízkych osôb.
Len v krátkosti by som chcela uviesť toľko, že navrhovanou právnou úpravou dosiahneme, že výrobcovia piva v domácnostiach, ktorá sa dnes už reálne deje a vykonáva, nebudú pôsobiť v akejsi šedej zóne. Totižto už dnes sa môže úplne bežne v obchode zakúpiť zariadenie na výrobu piva, a tým pádom zrejme domácnosti nevedia o tom, že takto vyrobené pivo je nelegálne. To je dôvod, prečo vlastne zákonom umožňujeme vyrábať pivo v množstve najviac 10 hektolitrov za rok. A vlastne v tomto množstve bude oslobodené od spotrebnej dane.
Vlastne týmto bude mať štát prehľad o drobných výrobcoch, pretože sa budú musieť zaevidovať, a bude vedieť zareagovať v prípadoch podozrení pri predaji takto vyrobeného piva. Samotný zástupcovia pivovarníckeho priemyslu, to znamená malí aj veľkí výrobcovia piva, teda výrobcovia remeselného piva, tento návrh zákona vítajú a podporujú.
Zároveň predloženým návrhom zavádzame inštitút malého liehovaru, v rámci ktorého bude môcť vyrábať rovnako lieh najviac 10 hektolitrov, avšak absolútneho alkoholu, čo znamená 100-percentného alkoholu so zníženou sadzbou spotrebnej dane. Zákonom sú určené podmienky a povinnosti ako pre colný úrad, ktorý bude vykonávať množstvo a označovanie liehu, ktoré, pričom bude môcť takto vyrobený lieh predávať výlučne v spotrebiteľskom balení a rovnako aj označené kolkovou známkou.
Zavádzajú sa podmienky pre podnikateľa, ktorý nebude môcť byť majetkovo, personálne, výrobne ani technologicky prepojený s inou osobou, ktorá podniká v liehovarníckom priemysle.
Dôvodom predloženia tohto zákona je, že smernica Európskej únie o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje takéto možnosti poskytuje. Poskytovala ich ešte aj pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Avšak Slovenská republika v roku 2004 prijala len tie najnevyhnutnejšie inštitúty a typy podnikania, také aké boli u nás zavedené ešte v predchádzajúcom režime. To znamená, okrem výroby vína zaviedli sme inštitút veľkého liehovaru, ale nie malého liehovaru. Vynegociovali sme pestovateľské pálenice, pričom pestovateľskými pálenicami je, sa rozumie teda alebo v rámci týchto, tejto činnosti je možné vyrobiť lieh výlučne na vlastnú spotrebu, čiže takto vyrobený lieh nemôže byť predmetom predaja.
V priebehu času sme už tu v parlamente v minulom období schválili aj domácku výrobu alkoholu, destilátu. Čiže nevidíme dôvod, prečo by nemala byť zavedená alebo povolená aj domáca výroba piva.
Hlavne teda zavedenie inštitútu malého liehovaru pomôže malým a stredným podnikateľom, pomôže rozvoju v regiónoch, v agroturistike. Pomôže, by som povedala, urobiť taký väčší výber na trhu našich destilátov, a tým pádom vlastne títo regionálni výrobcovia, sa budú môcť združovať a tieto svoje výrobky registrovať ako svoje špeciality s chráneným označením pôvodu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je upraviť podmienky prevádzkovania daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar, a povolenie domácky vyrábať pivo s nulovou sadzbou spotrebnej dane, pričom vyrobené je množstvo desať hektolitrov za rok a pre vlastnú konzumáciu súkromného výrobcu pre členov jeho domácnosti a jemu blízkych osôb.
Návrh zákona ustanovuje osobitné podmienky prevádzkovania daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar, najmä podmienky a doklady vyžadované pre jeho registráciu, evidenciu, ktoré je jeho prevádzkovateľ povinný viesť ako aj zábezpeku na daň, odňatie a zánik povolenia na prevádzkovanie malého samostatného liehovaru. Držiteľ povolenia na prevádzkovanie malého samostatného liehovaru bude oprávnený lieh iba vyrábať a tento spracúvať, skladovať a odosielať, a to výlučne v spotrebiteľskom balení, ktoré bude musieť byť označené kolkovou známkou.
V tejto súvislosti sa navrhuje, aby sa znížená sadzba dane uplatnila na lieh vyrobený v malom samostatnom liehovare na Slovensku alebo v inom členskom štáte, ktorý bude na územie Slovenskej republiky dopravený. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou malého samostatného liehovaru je potrebné novelizovať aj zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh.
Oprávnenie pre členský štát Európskej únie vyňať zo spotrebnej dane pivo vyrábané súkromnými osobami a konzumované výrobcom, členmi jeho rodiny alebo jeho návštevami za predpokladu, že nedochádza k predaju tohto piva, priznáva členskému štátu čl. 6 smernice Európskej únie o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Avšak návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude mať negatívny vplyv na negatívne sociálne vplyvy, ani negatívny vplyv na životné prostredie alebo na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Ďakujem.