Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja som teda za vecný tón diskusie a za odbornú diskusiu. Ďakujem, kolega.
Na začiatku volebného obdobia som predložila zákon, ktorým som zrušila prednostný nájom pôdu, nájom na poľnohospodársku pôdu, ktorá bola, ktorá je v súkromnom vlastníctve. Otázka prednostného nájmu vo vlastníctve štátu, čiže Slovenského pozemkového fondu, je trošku komplikovanejšia. Ale viem si predstaviť aj to, že sa zruší prednostný nájom. Nemám s tým najmenší problém. Ale je potrebné stanoviť jasné pravidlá, za ktorých sa vie táto poľnohospodárska pôda získať a na aké obdobie. Pretože ak niekto získa poľnohospodársku pôdu do nájmu, napríklad na pestovanie ovocia, ovocné stromy alebo teda orechy, alebo bude mať na živočíšnu výrobu, tak tých 10 rokov si myslím, že je nie celkom dobré obdobie. Čiže chcem povedať, mne pri tomto návrhu zákona chýba diskusia a chýbajú systémové riešenia. Takýmto spôsobom si nemyslím, že by sa mali systémovo riešiť problémy v poľnohospodárstve, pretože môžme to zaradiť za problémy. A skôr by som sa teda naozaj prikláňala, že, že by sa mal pripraviť komplexný návrh zákona, ktorý by prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním. Lebo takto len že škrtnúť z 15 na 10 rokov, tak toto neviem podporiť.
Ďakujem.

Pán kolega, voliči nám vystavia vysvedčenie v deň volieb, to nemajte obavy, to je pravda.
Ale viete čo? Vysvedčenie dostanete aj vy, hnutie OĽaNO, a teda nemyslite si, že dostanete opäť 25 %. Vám preferencie rovnako padli. A viete čo? Ak náhodou neviete, tak vám prezradím, že minister financií je politik s najnižšou dôverou, preto vám odporúčam, aby ste sa starali o svoje preferencie.
A inak celé vystúpenie mi pripadalo, ako keď sú deti na pieskoju... pieskovisku a ťahajú sa o formičky a žalujú, kto komu urobil viacej zle.

Ďakujem pekne. No, pán minister, dobre, keď začnem rezortom pôdohospodárstva, tak po roku, po voľbách začalo totálnym chaosom napriek tomu, teda že bola pandémia. Dobre viete, že za ministra Mičovského veci nefungovali, že, že vôbec, a ak teda chceš kauzu, tak aspoň jednu spomeniem, a to za pôsobenia štátneho tajomníka Kyseľa, ktorý veľmi pofidérnym spôsobom rozdával dotácie na ošípané a nakoniec sám odstúpil za... pod veľkým tlakom, teda aby, aby sa ďalej táto kauza nerozmazávala.
Pokiaľ ide o Pôdohospodársku platobnú agentúru, správa Najvyššieho kontrolného úradu, všetci dobre vieme, a teda aj ty, že, že našla množstvo nedostatkov, ktoré, ktoré boli preukázané aj za súčasnej vlády, a konštatuje, že tieto pretr... nedostatky pretrvávajú. Ty to vieš. A dodnes som nedostala názov spoločnosti, ktorá dostala neoprávnenú dotáciu a je spomenutá v tejto správe.
Pokiaľ ide o spoluprácu, áno, predložila som, ja som teda pripravená na spoluprácu a vždy som bola pripravená na spoluprácu a to ty dobre vieš. Predložila som tri zákony ako opozičná poslankyňa, len zlepšenie transparentnosti a odstránenie byrokratickej záťaže. Ani jeden zákon nebol schválený. Asi prečo?
Čiže ak je spolupráca o tom, že ste mi neschválili napríklad zákon o potravinách, zákon o sezónnom zamestnávaní, kde sa povoľuje vykonávať práce zamestnan... teda nezamestnaným, aby neprišli o svoje dávky, alebo teda stransparentnenie procesov na Slovenskom pozemkovom fonde, tak môžme hovoriť o spolupráci, za ktorú ďakujem.

Pani podpredsedníčka, naozaj toto bolo neskutočný prejav plný klamstiev a znáška, znáška nezmyslov. Jedno, čo ste povedali možno správne, bolo, buď stojíte na strane spravodlivosti, alebo nestojíte. Niekde v strede sa stáť nedá. To zrejme hovoríte o sebe. Však? Alebo teda že o tom pokrytectve, aj to asi hovoríte o sebe.
Áno, strana OĽANO možno stála v jednom šíku so SaS za vlád Fica, ale po voľbách sa strana SaS stala pre OĽANO asi jedným z najväčších nepriateľov. Ale rada by som vám pripomenula rokovania koaličnej rady. Nebola som na nich dlho, teda veľakrát, ale keď som sa ich zúčastnila, tak tam bolo množstvo urážok, ktoré sme museli zniesť, a pokiaľ ide, ja som sa prihlásila najmä o to partnerské spolužitie.
Ja som túto tému začala otvárať po roku 2020 hneď po voľbách spolu s kolegom Dostálom, minimálne štyrikrát boli predložené na koaličnú radu, vždy to bolo odmietnuté a na rokovanie parlamentu sme to predložili, sme tento návrh predložili, až keď sme sa dostali do opozície, a pozrite sa, ako ste ten zákon, napriek tomu, čo sa stalo, tá vražda dvoch nevinných ľudí, napriek tomu tento zákon ste nepodporili a to je veľká hanba, veľká hanba.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorým zavádzam niekoľko menších zmien, ktorých spoločným menovateľom je zjednodušenie a zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti výroby a predaja potravín. Konkrétne ide o tieto zmeny.
Spresňuje sa právna úprava bezodplatného prevodu tak, aby bolo nepochybné, že povinnosť sa týka výlučne prevádzkarní, prevádzkovateľa s predajnou plochou väčšou ako 400 m² a potravín, ktoré sú umiestnené na trhu v tejto prevádzkarni. Vypúšťa sa povinnosť pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov monitorovať inú formu na vyjadrenie alebo prezentáciu označenia výživovej hodnoty potravín a správu o tom zasielať ministerstvu, keďže táto povinnosť nevyplýva prevádzkovateľom z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1169/2011 a je to tým pádom worldplating. Vypúšťajú sa niektoré povinnosti vo vzťahu k skladovaniu a k preprave potravín, tieto vnútroštátne povinnosti sú dnes nastavené odlišne alebo duplicitne ako priamo aplikovateľné právo Európskej únie v oblasti potravín.
Navrhuje sa ohlasovanie povinnosti v rámci zabezpečenia ochrany bezpečnosti štátu podľa § 24 ods. 1 až ods. 3 stanoviť len pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí vykonávajú prvovýrobu. Čiže nebude sa vzťahovať na spracovateľov surovín alebo na maloobchodných predajcov. Zavádza sa nová skutková podstata správneho deliktu nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona, čiže práve povinnosť, že prevádzkovateľ potravinárskeho podniku má povinnosť oznámiť inú formu vyjadrenia výživovej hodnoty potravín.
Zavádza sa nový inštitút upustenia od uloženia pokuty, stanovujú sa dve podmienky pre možnosť využitia tohto inštitútu a znižujú sa horné hranice pokút za priestupky na úseku úradných kontrol potravín z 2-tisíc a 4-tisíc eur pri opakovanom porušení povinnosti na tisíc a 2-tisíc eur pri opakovanom porušení povinnosti.
Predložený návrh zákona nemá dopad na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Kolegovia, kolegyne, toľko k predloženému návrhu zákona a vopred ďakujem za jeho podporu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v programovom vyhlásení vlády sa koalícia zaviazala priorizovať potravinárstvo, zvýšiť potravinovú sebestačnosť, potravinovú bezpečnosť, čo sa podľa tohto návrhu rozpočtu nepodarí. Pandémia COVID-19, vojna na Ukrajine a s ňou súvisiaca energetická kríza sa jednoznačne významnou mierou podpísali na návrhu rozpočtu, ale opatrenia ani návrh rozpočtu nepomôžu sektoru pôdohospodárstva tak, ako by sme očakávali. Ak už návrh štátneho rozpočtu z dielne rezortu financií vytvára deficit na úrovni 6,44 %, čo predstavuje takmer 8 mld. eur, potom by som očakávala jednoznačnú podporu sektoru pôdohospodárstva.
Už dnes veľakrát odznelo, a ja to zopakujem, že v záujme udržateľnosti verejných financií, ako aj v záujme dodržiavania záväzkov voči Bruselu, Slovensko malo zaviesť výdavkové limity. Nestanovením výdavkových limitov, ale rovnako aj neplnením iných stanovených cieľov, ako je napríklad pre niektorých také nevinné odloženie súdnej reformy, Slovensko môže prísť o finančné prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, keďže plnenie týchto stanovených cieľov sú jednoznačnými podmienkami Európskej komisie na ich čerpanie. Navyše sme prijali zákon, ktorým sme zaviedli do rozpočtu výdavkové limity, čo znamená, že absencia limitov v návrhu rozpočtu na budúci rok je tak porušenie zákona. Však, pán kolega Kuriak? Čiže nie tak, že zákon je v súlade so zákonom, nie je.
Kým v roku 2020 výdavky na pôdohospodárstvo dosiahli 1 % HDP, v roku 2023 to bude len 0,8 HDP. V budúcom roku bude rozpočet pre ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nižší takmer o pol milióna eur. Najviac utrpí program rozvoja vidieka, teda projektové podpory, čo je aj logické v súvislosti s končiacim programovým obdobím. Je to však jediný rezort, ktorému sa rozpočet v budúcom roku kráti.
Chcem podotknúť, že Slovensko je v čerpaní peňazí v programovom období 2014 – 2020 na posledných miestach v rámci Európskej únie, pričom čerpať tieto peniaze môže len do konca roku 2023. A hovorím to preto, lebo sa to týka aj a najmä rezortu pôdohospodárstva. Čerpanie peňazí, napríklad z operačného programu Rybné hospodárstvo, je tak mizerné, že slovenský sektor akvakultúry a spracovania rybích produktov zlým riadením operačného programu už prišiel o viac ako 8,3 mil. eur a je vysoko pravdepodobné, že zo zostávajúcich peňazí dokážeme vyčerpať len asi 1 mil. eur a aj to len na štátnu propagáciu konzumácie sladkovodných rýb a na administráciu.
Rovnaké obavy sú aj s čerpaním finančných prostriedkov na už vyhlásené výzvy pre potravinárov v sume 240 mil. eur, keďže výzvy boli vyhlásené na, pre potravinárov na poslednú chvíľu a možno očakávať, že mnohí potravinári tieto peniaze vyčerpať nestihnú, aj keď hneď budú mať projekt schválený, pretože nebudú, nestihnú urobiť verejné obstarávanie a jednak nie sú v dobrej kondícii a banky im neposkytnú úvery.
To, čo potravinári a poľnohospodári potrebujú, je odškodnenie za ceny energií, ktoré kontinuálne rastú od leta minulého roka a na prelome rokov 2021, 2022 už boli dvojnásobné. Doteraz sa nedočkali kompenzácií a mnohí malí a strední podnikatelia buď skrachovali, alebo sú v zlej kondícii a banka im už úver jednoducho neposkytne. To je dôvod, prečo napríklad pekári nedokážu čerpať vyčlenené peniaze, a teda výzvy mali byť vyhlásené a projekty vyhodnotené oveľa skôr, ako sa hovorí, kto včas dáva, dvakrát dáva.
A tieto problémy sa premietajú do historicky najvyšších cien poľnohospodárskych surovín a potravín. Saldo zahraničného obchodu za europotravinárskymi komoditami a medziročne zvýšilo až o 14,6 %, nízka produktivita a zvyšujúce sa záporné saldo znamenajú silnú a rastúcu závislosť Slovenska od dovozu potravín, čo ohrozuje strategickú bezpečnosť štátu. A v tomto roku bolo v štátnom rozpočte pridelených na štátnu pomoc 90 mil. eur, kým na rok 2023 je plánovaných 61 mil. eur, z ktorých 30 mil. je určených len na poskytovanie pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach, pričom kompenzácie cien energií v rozpočte nie sú.
V návrhu ma vyrušuje tiež informácia, že pridelené finančné prostriedky pre rezort nepostačujú na zabezpečenie plnenia úloh, tak sa to tam konštatuje. Rovnako podmienenie navýšenia mzdových prostriedkov zavedením správnych poplatkov je v dnešnej kríze doslova absurdné. Jednak tieto peniaze skončia v štátnom rozpočte a nie na účte rezortu pôdohospodárstva, čiže ich presun na účet ministerstva pôdohospodárstva závisí od plnenia dohody, čo možno bude platiť jeden rok, ale nemôžme povedať, že to bude platiť už ďalší.
A po druhé, výber peňazí nemôže postačovať na navýšenie miezd pre inšpektorov štátnej veterinárnej a potravinovej správy. A to vyslovuje domnienku, pretože vyčíslenie predpokladu výberu správnych poplatkov súčasťou rozpočtu nie je, ale štátni zamestnanci vykonávajúci kontroly však nie sú len na štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Ministerstvo počíta s navýšením inšpektorov na ÚKSUP-e, to je úrad pre kontrolu a skúšobníctvo pre pôdohospodárstvo, v súvislosti s rozširovaním právomocí, kde pre nich nájde peniaze na mzdy, keď to nie je navrhované v štátnom rozpočte. Nehovoriac o tom, že v týchto ťažkých krízových časoch zaťažuje podnikateľov platením správnych poplatkov, o ktorých oprávnenosti zavedenia môžme polemizovať, zákon takúto možnosť totižto neposkytuje. Rezortu celkovo chýba 2 mil. eur na mzdy pre rozpočtové organizácie. Kde ich chce nájsť, nevieme.
Budúci rok bude mimoriadne ťažký pre občanov, ale rovnako pre potravinárov a poľnohospodárov. Rozpočet predpokladá dvojciferný rast spotrebiteľských cien a pokles reálnych miezd, ale vyrábať potraviny musíme a na to rezort nemyslí, keďže štátnu pomoc plánuje oproti minulému roku nižšiu o 30 mil. eur. V texte sa uvádza, že pozitívne majú vplývať na investície z plánu obnovy a odolnosti, tieto financie však neviem, ako majú pozitívne vplývať, pretože plán obnovy a odolnosti na sektor pôdohospodárstva, keď rezort nedostal ani cent a rezort životného prostredia nie je ochotný rovnako vyčleniť ani cent, čo sa týka napríklad na krajinotvorbu alebo pozemkové úpravy.
Na záver poviem len toľko, že ja tento návrh zákona nepodporím. Nič ma o tom nepresvedčí, je to populistický predvolebný zákon, ktorý nemá nič spoločné s korektnosťou, s férovosťou. Ako tímlíderka pre pôdohospodárstvo za stranu Sloboda a Solidarita som sklamaná z toho, ako málo myslela vláda na sektor pôdohospodárstva. Pritom keby zrazu nemali čo jesť a bol by nedostatok základných potravín, zrejme by si tento problém aj všimli. Poľnohospodársky a potravinársky sektor sú pre nás kľúčové, no nie každý si to uvedomuje a, žiaľ, ani táto vládna koalícia, preto zopakujem ešte raz, že tento návrh zákona ja nepodporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1508 zo 16. septembra 2022 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Ze.... Anny Zemanovej už nie, Juraja Šeliga, Petra Kremského a Ľuboša Krajčíra na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrýchlením niektorých konaní (tlač 1060), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
- ústavnoprávny výbor uznesením č. 561 z 9. septembra 2022 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 7. septembra 2022 rokoval, ale neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady,
- výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor návrhu spoločnej správy výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Uznesením č. 228 zo 14. júna 2022 ma výbor poveril v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku za spoločnú spravodajkyňu, ktorá predkladá predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predseda.
Kolega, ako zrejme ste ten zákon nečítali, nechcem byť veľmi osobná, budem vecná. Slovenský pozemkový fond sa spája s kauzami najmä predchádzajúcich vlád, tomu som sa vôbec nechcela venovať. Vy to musíte dobre vedieť, že predchádzajúci generálni riaditelia tam mali obrovské kauzy. Nechcem sa do toho vracať.
To, že neprešlo podriadenie Slovenského pozemkového fondu pod rezort pôdohospodárstva v rámci tejto vládnej koalície, rovnako nechcem komentovať, pretože nebola tu všeobecná zhoda v rámci koalície, ktorej sme boli súčasťou. Tak som sa snažila spraviť aspoň návrh, ktorý urobí transparentné prostredie, aspoň trochu stransparentní prostredie. Ak ste si ten zákon čítali, tak tu vidíte, že je, že tu je napríklad podmienky pre generálneho riaditeľa a jeho bezúhonnosť, jeho zástupcu. A to napríklad, že tu je spisová zápcha... (Reakcia z pléna.) To... no, nie je to automatické. To, že, to, že je tu spisová zápcha, rovnako nemôže za to len toto vedenie, ale je to tu riešené v zákone, kde je, kde je jasne napísaná zastupiteľnosť. To znamená, že ak jeden štatutár, momentálne je to tak, že právne akty sú podpisované obidvoma štatutármi, generálnym riaditeľom aj jeho námestníkom. Teraz je to riešené tak, že môže byť, stačí jeden podpis, buď generálny riaditeľ, alebo štatutár, ale tie dokumenty musia byť schválené radou pozemkového fondu. Čiže tú druhú, ten druhý stupeň vlastne nahrádza rada pozemkového fondu. Takže skúste si to pozrieť. Ja si myslím, že sú tam dobré veci.
Jediný problém, ktorý možno je, že hovoríte, že tam je, nie zabetónovaný, ale do roku 2028 je potvrdený súčasný riaditeľ, o čom sa, samozrejme, môžme baviť, ak teda tu bude zhoda v rámci, v rámci jednotlivých klubov, tak môžme, samozrejme, určiť to obdobie kratšie, ale v tomto ja nevidím, že by to bol najväčší problém celého tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dúfam, že sa zmestím do toho limitu.
Ja by som len chcela reagovať na, ak si dobre pamätám, na tri poznámky.
Po prvé, ministerstvo nemá dosah na Slovenský pozemkový fond ani teraz. My sme sa len pokúšali v rámci, čo máme aj v programovom vyhlásení vlády a čo by teda malo byť, aby Slovenský pozemkový fond bol podriadenou inštitúciou ministerstva pôdohospodárstva, tak ako je napr. Pôdohospodárska platobná agentúra. Žiaľ, teraz má samostatné výsostné postavenie, tak sme aspoň, kde teda tú kontrolu na SPF môže prakticky vykonávať len Najvyšší kontrolný úrad. Nemá dokonca ten dosah, resp. v rámci, v rámci zákona o kontrole môže ísť aj Úrad vlády, ale to sa prakticky nevykonáva.
Pokiaľ ide o výber riaditeľa SPF, tak aj teraz sa to vykonáva na, teda riaditeľ SPF je menovaný vládou na základe odporúčania ministra, teraz sme tam urobili aj to, že sú transparentné, transparentné výberové konania, takže ja si myslím, že toto je krok vpred k stransparentneniu celého pozemkového fondu.
A pokiaľ ide o tých zabetónovaných ľudí, my sme sa o tom bavili aj teda s kolegami z hnutia OĽANO, z poslaneckého klubu, môžme sa o tom, samozrejme, baviť, ale ide o to, že sme v tom návrhu, v pôvodnom návrhu zákona bolo ukončené vlastne ich pôsobenie priamo zákonom, nadobudnutím účinnosti zákona, ale teraz sme vlastne dali obdobie, funkčné obdobie novému riaditeľovi zhodné s obdobím Rady SPF, čiže naozaj na túto tému sa môžme baviť, nechali sme mu dvojro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon o registri trestov, predkladám z dôvodu zavedenia väčšej transparentnosti na tomto úrade, ako aj odbornej zdatnosti predstaviteľov Slovenského pozemkového fondu.
Navrhovaný zákon vytvára podmienky pre zvýšenie odbornosti a kompetentnosti štatutárnych orgánov a členov rady pozemkového fondu najmä stanovením kvalitatívnych, kvalitatívnych kritérií pre zastávanie funkcií člena rady pozemkového fondu, generálneho riaditeľa a námestníka pozemkového fondu. Uvedené je základným predpokladom pre kvalifikované a kvalitné rozhodovanie orgánov pozemkového fondu. Vytvárajú sa tiež nové a transparentné kritériá pre kreovanie orgánov pozemkového fondu. Zároveň sa zákonom sprístupňuje verejnosti činnosť rady pozemkového fondu a umožnením verejná kontrola činnosti rady pozemkového fondu.
Potreba prijatia navrhovanej právnej úpravy vychádza z presvedčenia, že pozemkový fond je významnou inštitúciou, v ktorej správe a vlastníctve je veľké množstvo nehnuteľností Slovenskej republiky a ktorá hospodári s významným rozpočtom. Inventarizácia tohto majetku dodnes nebola vykonaná. Keďže nebol daný súhlas na podriadenie Slovenského pozemkového fondu ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, navrhovanú úpravu považujem za minimalistický krok stransparentnenia procesov na Slovenskom pozemkovom fonde. V súčasnosti prebieha poslanecký prieskum na pozemkovom fonde a prvotné zistenia naznačujú, že nie je správne, že pozemkový fond podlieha prakticky výlučne kontrole Najvyššieho kontrolného úradu.
Predložený návrh zákona má neutrálny vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Má pozitívny sociálny vplyv a nemá negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, týmto vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona.
Znenie návrhu som prepracovala v súlade s dohodou s kolegami z poslaneckého klubu OĽANO. A samozrejme, aj v rámci druhého čítania som pripravená na rokovania a môžme diskutovať o tom, či všetky navrhované ustanovenia sú správne, a môžme teda ich, samozrejme, aj ešte upraviť.
Vopred ďakujem za podporu.