Videokanál poslanca

Jednu vec si mi tam, si ma inšpiroval v tom tvojom vystúpení, že to netreba nechávať na, na deťoch a na rozhodnutí, že či to chcú mať, alebo nechcú mať, lebo deti nechcú mať telesnú výchovu, teda drvivá väčšina podľa mňa. Chcú mať, chcú mať pokoj, kľud, mobilné telefóny a kľud. A to isté platí aj o, o riaditeľoch, lebo treba o tom rozhodnúť a nech sa to, nech sa to koná. A naozaj tí Maďari sú úžasný príklad toho, majú päť hodín telesnej výchovy a maďarský parlament a vláda rozhodli, že to bude, a pozri sa, kde sú teraz Maďari a aké dosahujú výsledky. Takže toto je cesta, ako aj zvýšiť nielen športové výkony amatérov, ale deti dostať do profesionálneho športu cez päť, tri až päť hodín telesnej výchovy.

Tak k pánovi Cmorejovi, boli to špeciálne relaxačné cvičenia. Moja manželka má teraz, ona vyštudovala, bola ekonómka a teraz vyštudovala v Prahe, je bakalárka, trénerka jogy a filozofickú fakultu si spravila a ona to teraz robí, teraz robia tie špeciálne cvičenia. A ja som to vtedy, v tom ´96. robil to, čo nás naučil Šebej, a to boli špeciálne relaxačné cvičenia, že uvoľníš, dáš ich ľahnúť, uvoľníš ich, rozprávaš im príbeh a decko je uvoľnené a porozprávaš príbeh, napríklad že sa kúpe v mori, alebo že je na lyžovačke, alebo je vo vesmíre a pláva. A tie dievčatá to tak zaujalo, že to chceli robiť naozaj. Takže toto bolo ono. A keď budeš s Gröhlingom, tak mu povedz, že videl som ho minule do pol pása holého, svalnatého, potetovaného, tak by mohol podporovať túto aktivitu aj on. Však veď on určite športuje.
Ďuricovi len chcem povedať, že naozaj že ďakujem, že to podporujete a nie je tu, škoda, môj, teda fanúšik obľúbený Suja. Povedz mu, že moja diplomová práca nie je kotúľ vpred a kotúľ vzad, ale moja diplomová práca na vysokej škole, ktorú som, ktorá trvala dva roky, pretože to bol taký proces, boli Kritéria hodnotenia zdravotne oslabených žiakov a dostal som za to aj ocenenie od rektora. A on mal prácu Dejiny volejbalu v Detve, čo je tiež úžasné, takže každý máme nejakú prácu.
Ďakujem pánovi Kašperovi za pochvalu a naozaj zabudol som povedať, že nie tri hodiny, ale päť hodín, každý deň by mala byť telesná výchova. A ešte chcem povedať pánovi Cmorejovi, ja som používal také špeciálne metódy, ja som učil aj zemepis a napríklad som učil, len 20 - 25 minút som učil a potom sme išli vonku a s tými deckami sme sa bavili, robil som rôzne špeciálne cvičenia, pohybové, sme sa zabávali a tie decká si opakovali to cvičenie, teda tú, tú hodinu zemepisu som zopakoval pri tej hre. A môžme ti povedať, že som mal najslabšie 7.A, 7.B a 8.A a 8.B, a to boli naozaj veľmi žiaci, ktorí neboli vyspelí nejak intelektom, ale mali okrem jedného samé jednotky a dvojky.

Milé kolegyne, milí kolegovia, telesná výchova na školách je niečo, čo mňa primälo k tomu, aby som vyštudoval fakultu telesnej výchovy a športu. Od svojich piatich rokov sa aktívne venujem športu a aj teraz ešte športujem.
Počuli sme dnes naozaj od kolegu Kašpera veci, ktoré, ktoré ukazujú, že tá telesná výchova vôbec nie je problém, aby sa robila. A ja vám chcem povedať len takých pár príkladov toho, že naozaj to závisí od toho človeka, lebo niektorí moji kolegovia povedali, že to sa nestihne, to nevieme, počkajme, to musíme dlhšie, to je, to sa nedá, to, joj, to sa musí urobiť dlhšie, dlhšie a dlhšie.
Dobrý deň, deti! (Rečník sa pozrel smerom na balkón.) Radi športujete? Áno? Kto z vás rád športuje? Dajte ruku hore, kto rád športuje. Dobre. Kto nešportuje, kto nešportuje? Aha, vy ste od Gröhlinga, dobre, ďakujem. (Smiech v sále.) Výborne. Vy ste, vy ste kaderníčky? (Rečník sa opäť pozrel smerom na balkón. Smiech v sále.) Vy sa radi češete, že? Áno. Dobre. Tak dievčatá sa radi češú a tí ostatní, tí radi športujú (povedané so smiechom).
No a toto je jeden z tých príkladov, čo som vám chcel povedať. Ja keď som učil, tak som učil šiestakov, siedmakov, ôsmakov. Na prvú hodinu mi prišlo, prišli dievčatá a z toho cvičili len dve. Ostatné dievčatá mali svoje dni alebo mali nejaký iný problém. Na vysokej škole ma učil psychológiu pán František Šebej a také špeciálne cvičenie nám ukázal, také naozaj relaxačné cvičenie, a ja som ako mladý učiteľ urobil tým dievčatám, tým dvom, čo cvičili...
(Rečník sa pozrel smerom na balkón.) Z akej ste školy, prosím vás?! Teraz počúvajte, o telesnej výchove sa bavíme.
A ja som im urobil to špeciálne cvičenie. Na ďalšiu hodinu, na ďalšiu hodinu, dievčatá si to porozprávali a na ďalšiu hodinu cvičili všetky a ja hovorím: "A to nikto z vás, niektorá z vás nemá, dievčatá, svoje dni?" "Áno máme, ale my cvičiť môžeme, ale budeme relaxovať na záver?" Všetky dievčatá, čo som mal, mi na každej hodine cvičili. Chodili mi cvičiť dievčatá, ktoré mali zlomené prsty, len aby mohli na záver sa relaxovať (povedané so smiechom). Ale to bol jeden spôsob a jedna, jedna motivácia na to, aby som prinútil tie decká športovať.
A tak ako povedal môj kolega Kašper predo mnou, naozaj, keď bola obsadená telocvičňa, tak sme išli vonku a športovali sme vonku. Veľmi závisí od ľudí, lebo niektorí moji kolegovia hovoria: to sa nedá, to nestihneme, to musíme počkať. Ale niektorí ako Kučera, Kašper, Pročko povedia: dá sa to, len treba chcieť. Dá sa to urobiť hneď, dá sa urobiť, aby deti športovali, lebo naše deti hore na balkóne, keď ich to teraz tu nebude baviť, tak si vytiahnu mobilné telefóny a budú si na mobilných telefónoch. Naše deti sú teraz, nechcem povedať, že závislé, ale sú v prekliati mobilných telefónov. Naše deti sú pripútané k mobilným telefónom. My sme vyrastali pri potoku, na lúke, na sídlisku s deckami. Neboli mobilné telefóny, ale sme behali, hrali sme sa na skrývačky, športovali sme, hrali sme futbal. Dnešné deti si sadnú vonku na lavičky, vyberú mobilné telefóny a sú na mobilných telefónoch. Tak ako ich chceme prinútiť, aby športovali, keď nie tak, že nech športujú v tej škole? A zase si to zopakujem, je to o tom, či tí ľudia, či tí profesori, či tí učitelia, či tí riaditelia tých škôl chcú. Lebo je veľmi veľa mojich kolegov a musím jedného pochváliť, Rišo, Rišo K., ktorý mi volá denne. Rišo, pozdravujem ťa veľmi pekne, ktorý mi volá denne, že, Jozef, budú tie tri hodiny? My to chceme. Jozef, my to potrebujeme, tie deti to potrebujú. Ale sú riaditelia škôl, ktorí povedia: nedá sa to, nemôžeme, nevieme.
Je minister školstva, nebudem ho menovať, Braňo, ktorý, no nedalo sa, treba radšej matematiku, fyziku. Áno, ja súhlasím. My sme mali jednu debatu, mali sme debatu teraz v, neviem, v ktorom meste to bolo, ale vzadu sedeli učitelia a prišla téma telesnej výchovy a kolegyňa Šofranková na tú tému tam rozprávala a tam sedeli takí, takí štyria a tí povedali, že oni by radšej chceli tri hodiny dejepisu. Áno, súhlasím. Niekto by chcel tri hodiny občianskej náuky, niekto by chcel tri hodiny náboženstva. Niekto by chcel tri hodiny matematiky, niekto tri hodiny fyziky, ale to, čo ste tu počúvali a počúvate, a vy, ktorí máte deti, a viete, že naozaj v zdravom tele zdravý duch, tak tie deti by mali v prvom rade sa hýbať, v prvom rade by mali športovať. A ja chcem apelovať na mojich kolegov, ktorí rozprávali, že sa to nedá teraz, že to počkajme, veď to možno v septembri stihneme, možno niekedy. Nie.
Ja chcem poprosiť vás pár a som rád, že prišli aj kolegovia z opozície, jeden je tam, určite sa prihlási s faktickou, keď nie, mrzí ma to, keď sa neprihlási, asi to podporí, keď nie, tak nie, ale svalnatí sú tam všetci, keď si vyzlečú tie košele, oni športujú všetci, tak budem veľmi rád, keď podporíte tri hodiny telesnej výchovy v takej forme, ako to chce Karol Kučera, pretože keď to nedáme teraz, tak zase to budeme dávať kedy? Potom, neskôr a bude to tak.
A ešte jeden príklad som vám chcel povedať, že ten šport je naozaj úžasná vec aj na výchovu tých detí. Ja som robil desať rokov v Haliči mládežnícky futbal, potom sme robili ženský futbal. Chlapci sa dostali z poslednej triedy do 4. ligy a my sme naozaj, tí chlapci boli vedení spôsobom, že si nenadávali. Keď si nadávali jeden druhému, tak nehrali. Viedli sme ich k tomu, že naozaj že ten kolektívny šport je o tom, že podporuj toho svojho kamaráta, ako veď s tebou hrá, nenadávaj mu, podpor ho. Nám chodilo do Haliče na ihrisko, 48 chlapcov mi prišlo, najviac, na tréning. Štyridsať osem chlapcov z okolitých dedín a náš pán starosta povedal, že to nie je dobré, lebo derú nám trávnik chlapci z okolitých dedín. Ja som sa chytil za hlavu a to bol presne ten príklad toho, kto, kto nechcel. Jemu sa to nechcelo, on to nepotreboval, on bol starosta. On potreboval len, aby tam sedel a nič nerobil. Štyridsať osem chlapcov z okolitých dedín. Tí chlapci chceli športovať a pritiahli sme ich naozaj k športu a športovali. Je to na človeku, je to na ľuďoch, na mojich kolegoch, telocvikároch, ktorí v drvivej väčšine sú úžasní, skvelí, ktorí naozaj dnes tú telesnú výchovu robia spôsobom, že tie decká chcú športovať. Ale opakujem, sú aj takí, ktorí povedia: nedá sa to, nevieme, nemáme možnosti. A už kolega Kašper vám tu povedal, že sa naozaj všetko dá. Všetko sa dá. Vieme to flexibilne prispôsobiť, vieme to naozaj adaptovať na podmienky, ktoré sú na tých školách. Vieme to spraviť, vieme. Ak sú tu nejakí kolegovia, ktorí rozprávajú, že nemôžme to teraz, musíme počkať, vieme to spraviť aj teraz. Vieme, len treba chcieť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Pán Gyimesi, nikto nebúra organizované poľovníctvo. Toto je už sto rokov. My chceme len dobrovoľné členstvo, aby bolo na Slovensku v organizáciách. A do roku 2009 tu bolo naozaj organizované poľovníctvo, od roku 2009 je tu výpalníctvo.
K pánovi Sujovi len toľko, že to je človek, ktorý moralizuje, napríklad povedal o Šíblovi, že je, že je ekoterorista, ktorý si desať až sto miliónov rozdeľuje. Rozpráva to človek, ktorý je vyšetrovaný za kšefty, ktoré porobil na VÚC. Viac k nemu nebudem rozprávať.
Pán Kočiš, poľovnícka komora nešlape ako hodinky. Šlape ako švajčiarsky trezor. Oni nás zdierajú, poľovníkov. Oni, oni, oni si spravili z poľovníctva zárobkovú činnosť a presviedčajú každého. Mne dnes prišlo tak smutne, keď mi jeden kolega alebo jeden človek povedal, že no, nemôže za to hlasovať, lebo má rodinného kamaráta, ktorý je v SPK alebo niečo tam robí, a to by mu neodpustili. To čo je?! To kde sme?! Oni naozaj robia takú, takú propagandu, že to nie je možné!
A určite ste ten zákon nečítali, pretože aj Suja, aj vy rozprávate bludy, nikto nebude tam, tam nie sú žiadne také, že si to budú môcť dovoliť len, zaplatiť len bohatí ľudia. To, vy ste to ani nečítali, ten zákon.
Karahuta, vieš, no, odišiel, aha, tu je. Vieš, vy ste, ty si ani neprišiel na tie rokovania, ty si ani nechodil, pretože ty si povedal, že jednoducho ty si proti zrušeniu povinného členstva a ty, ty iné nebudeš. A tak to bolo. Namiesto toho, aby si prišiel a povedal to, tak si sa toho nezúčastňoval. A je to mne veľmi ľúto, lebo by to naozaj mohlo byť veľmi dobre spravené.
No a, Kuffa a Kuffa, ja s vami súhlasím. Vy ste tam boli. Ja som súhlasil s vami. Mňa ste milo prekvapili, akí ste boli naozaj akční, akí ste boli konštruktívni. Mňa to prekvapilo.
A takto, toto sme chceli. Opakujem, chceme, aby poľovali všetci poľovníci a aby hospodári a aby vinohradníci mali svoje škody nahra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Takže ja som posledný v rozprave k poľovníckemu zákonu. Chcem v úvode povedať, že tento zákon nie je na poslednú chvíľu, ale chválapánubohu, že je, pretože naozaj od prvej chvíle, od prvej chvíle, ako som prišiel do Národnej rady, sme chceli tento zákon. Ako povedal pán Fecko... (rečník na chvíľu zmĺkol), ako povedal pán Fecko... (rečník opäť na chvíľu zmĺkol), ako povedal pán Fecko, naozaj, pripravili ten zákon z troch štvrtín, potom prišiel pán Vlčan. Každú chvíľu sme chodili za pánom Vlčanom. Ja osobne som bol dvakrát na stretnutiach, s, na ministerstve kvôli tomuto zákonu. Naťahovalo sa to, naťahovalo, naťahovalo, naťahovalo. Tak sme potom povedali, že tento zákon predložíme.
Predkladá ho Martin Fecko, ktorý je naozaj pôdohospodár, ktorý sa do toho veľmi rozumie, do pôdohospodárstva. Predkladá ho Karol Kučera, ktorého asistent je kynológ, dlhoročný poľovník, naozaj dlhé roky. Karol nie je poľovník, ale jeho asistent je advokát, právnik. A predkladám ho ja, ktorý som taký poľovník, ako je poľovník pán Suja, a poľujem 20 rokov. Tento zákon sme koncipovali naozaj s poľovníkmi, s právnikmi, s legislatívou. Vychádzali sme zo zákona, ktorý je.
Tento zákon má dva hlavné, dva hlavné body. A to je naozaj dobrovoľné členstvo v Slovenskej poľovníckej komore. V 2009. si pán Lebocký a partia sprivatizovali slovenské poľovníctvo. Do roku 2009 to tu fungovalo a teraz vás presviedčajú, že to nebude fungovať? Teraz vás pán Karahuta presviedča, že to nebude fungovať bez toho, bez Slovenskej poľovníckej komory?! To je problém pána Karahutu, nie to, čo tu rozprával. To je najväčší problém. A ja verím, že celá SME RODINA pochopí, že naozaj chceme vyriešiť nielen poľovníkov, aby poľovali, aby nepoľovali len oligarchovia, ktorí doteraz poľujú, ale chceme, aby na tých tritisíc hektároch poľovalo 30 poľovníkov, ktorí budú strieľať tú zver. A keď ju nebudú strieľať, tak potom budú... nebudú poľovať. A ja si myslím, že to je normálne. Ja si myslím, že má právo ten pôdohospodár, ktorému spôsobujú škody, aby, aby dostal, aby si mohol odloviť tú zver. Veď tam boli aj z opozície. Pán Kuffa bol, bol, verím, že bude hlasovať za. Verím, že nedáva politické, politické veci vo svojej strane, že bude hlasovať za, lebo pán Kuffa tam bol s nami. Rozprával správne, rozprával perfektne. Ja verím, že tento zákon podporia všetci normálni ľudia, ktorí chcú spravodlivosť.
A to, že si Lebocký sprivatizoval slovenské poľovníctvo, nie je spravodlivé. Žijeme v akom štáte? Demokratickom? Tak prečo len, prečo smeráci dali v 2009. Lebockému túto možnosť, nech sa páči, budeš vyberať od všetkých poľovníkov peniaze?! Veď my ich nechceme zrušiť. Kto chce zrušiť Slovenskú poľovnícku komoru? Veď keď tam majú členov, nech tých členov tam majú, veď keď sú takí dobrí! Do roku 2009 to tu fungovalo a zrazu vás Lebocký presviedča, že to nebude fungovať. Že to je zlé. Že my sme tí jediní.
Gyimesi vás tu presviedčal o tom, že sa vybudovali základy. No, vybudovali si základy na zlatú baňu, z ktorej ryžujú z poľovníkov. To si vybudovali! To je výborné! Toto vedia robiť smeráci! A ja sa čudujem naozaj každému normálnemu človeku a SME RODINA, ja verím, že zahlasuje za tento zákon, lebo pomáha, pomáha pôdohospodárom, pomáha poľnohospodárom a pomáha poľovníkom. Čo je na tom zlé, že sa bude poľovať na 50 ha jeden poľovník?! Ja som poľoval v združení, kde nás bolo 42. Viete, čo potom spravili za smerákov? Si štyria sprivatizovali a zobrali si celý revír. A štyria poľujú. Pán Taraba kde je? Nie je tu? Jasné, že sú premnožené zvieratá. Aj u nás, tritisíc danielov. Tritisíc danielov!
To nie je pravda, čo vás tu presviedčajú, že sa to nedá vystrieľať. Že to je, to je blbosť. Za jeden jediný rok poľovné združenie, ktoré je normálne. Lenže čo robia? Viete, tritisíc danielov, keď máte, tak z tých tritisíc danielov strelíte tisíc na kšeft, strelíte päťdesiat trofejovej zvere a tých dvetisíc vám prinesie tých ďalších tisíc. To je biznis dobrý. Oni kašlú, títo oligarchovia a títo, na to, že tam žerú vinohradníkom. Aj vinohradníci boli u nás na tých stretnutiach. To nie Pročko si to vymyslel. Viete, čo spraví Suja? Bude vás dehonestovať, kto ten zákon robí. Ja som taký istý poľovník ako Suja. Nepovedal vám? My sme, viete, pred šiestimi rokmi som bol na jednej poľovačke, kde bol aj Suja. Ja som vtedy nevedel, kto to je. Vtedy som bol, vtedy sme sa, vtedy okolo mňa ťuťuti, muťuti. Tu si, Suja, že? Tu ste, prepáčte, vám budem vykať. Vtedy bolo v poriadku, ale teraz o mne rozpráva kotrmelec.
Viete, ja musím na to reagovať, keď povedal, že robím kotrmelce pre postihnutých, naozaj 30 rokov, Suja, 30 rokov pre postihnutých robím v neziskovej organizácii. A vy keď tu poviete, že kotrmelec dopredu a dozadu? Vy keď uverejníte, Suja, moju diplomovku, v ktorej, falošnú diplomovku, v ktorej napíšete, že som spravil kotrmelec dopredu, dozadu? Moja diplomová práca bola súčasťou výskumu. Boli to kritériá, hodnotenia zdravotne postihnutých a tento, tento opaľovací krém tu bude rozprávať o tom, že, že viem len kotrmelec dopredu a dozadu. Suja je taký istý poľovník ako ja, taký istý. Ale koho obhajuje Suja? Koho obhajuje Gyimesi? Koho obhajujú smeráci? Lebockého. Čo vám budú rozprávať? Že toto je zlé. Tento zákon naozaj rieši aj, aj pôdohospodárov, aj poľovníkov. A poľovníci, čo sú teraz hore na, na balkóne, tak naozaj pomáhali nám, ale nielen oni. A opakujem, boli tu aj pôdohospodári, boli tu aj opozícia. Veď, pán Kuffa, povedzte, veď sa prihláste do faktickej, dávali sme zapracovali sme vaše pripomienky, ktoré ste chceli, ktoré, a povedali ste, že to je jedinečná šanca toto spraviť, jedinečná šanca!
Taraba, Taraba tu rozprával o tom, že je premnožená zver. No je premnožená, ale prečo? Lebo nie je na poľovníkov, na poľovníkov, ktorí nepoľujú, lebo sú poľovníci, ktorí poľujú a chcú poľovať, ale na tých, ktorí nepoľujú a majú tam obrovské hektáre a obrovskú zver, no tak na tých nie je žiaden, žiadna páka. Nie je tam nič na nich, žiaden tlak. Im je to jedno, že, že ich zver, že teda že zver žerie obilniny a že robí, že im robí škodu, im je to jedno. Ale teraz, teraz tento zákon spraví jednu vec. Nebudete strieľať? Budete robiť škody? No nebudete poľovať. A ja si myslím, že každý normálny poľovník, ktorí sú tam hore, tak povie, že áno, je to tak.
Viete, keď vám tu rozprávajú, že 150-tisíc ľudí sa podpísalo pod petíciu, viete, o čom bola tá petícia? Lebocký a partia rozšírili všade, že OĽANO ide zrušiť poľovníctvo na Slovensku. No tak 150-tisíc ľudí podpisovalo, aby sa nezrušilo poľovníctvo. No kto chce zrušiť poľovníctvo na Slovensku? Klamú, klamú, klamú a zavádzajú. Dnes ste tu počuli samé klamstvá a samé zavádzania. 150-tisíc, viete, koľko poľovníkov nepoľuje? Vyše 30-tisíc poľovníkov nepoľuje. A viete, koľko poľovníkov podporuje Lebockého? Pár tisíc, ktorí sú pod SPK. Ale normálni poľovníci, normálni poľovníci vám povedia to, čo Taraba. Počuli ste, čo povedal Taraba? Nepočul ešte dobré slovo na Lebockého od poľovníka. Boli ste tu? Počuli ste to? Nepočul ešte dobré slovo na Lebockého, ktorý si v 2009. poľovníctvo sprivatizoval. A poľovníctvo do 2009. fungovalo. Fungovalo všetko, fungovali prehliadky, všetko fungovalo. Zrazu nefunguje, zrazu nám budú rozprávať, že okresné úrady to nebudú zvládať, ako budú okresné úrady to... Budú, budú. Naša štátna správa to zvládala do roku 2009, tak to bude zvládať aj po, aj, aj doteraz, bez toho, aby si niekto sprivatizoval niečo a zarábal.
Viete o tom, že na, na streľbách, idem na streľby, zaplatím 15, 20 euro a nedostanem tam žiaden, žiaden, žiadny doklad, nič nedostanem. Kde tie peniaze idú? Dnes tu povedal Gyimesi, že tak dajme, aby NKÚ kontrolovala týchto, týchto zlatobaníkov. No tak budeme ich už, viete, spravme to. Doteraz ich nikto nekontroloval, tak konečne ich budeme kontrolovať a nech to majú. No nie. Pre mňa je spravodlivé, aby tamto tí poľovníci hore a povedal tu, niekto tu povedal, že to je pár, aha, Suja to povedal, že to je pár stoviek. Pove... no niekto to povedal. Tak dobre, ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa opálenému, že to on nepovedal. Ale čo tu je? Hore na pô... hore na, na balkóne je napríklad len jeden, ktorý má tritisíc podpisov, tritisíc podpisov a chce, aby poľovali, aby poľovali tí poľovníci. To len jeden a takýchto organizácií, viete, koľko je organizácií, ako je Slovenská poľovnícka komora? Veľa. Tak dajme každej tej organizácii možnosť, to, čo má Slovenská poľovnícka komora. Veď buďme spravodliví! Veď keď sú takí frajeri a machri, tak oni si, veď tých členov budú mať. Nie? Budú mať tých členov, keď im veria, tak veď budú mať. Ale buďme spravodliví. Nič iné nechceme, len aby to členstvo v slovenskom poľo.. Slovenskej poľovníckej komore bolo dobrovoľné.
Ja chcem naozaj aj Borisa Kollára, ktorý je spravodlivý určite, ktorý je človek čestný, ktorý je človek... (rečníkovi priniesli pohár vody) oblej, Suju, prosím ťa, máš u mňa liter vína. Schlaď ho! ... ktorý, ktorý je, ktorý je čestný a spravodlivý, ktorý chce, aby, aby tí poľnohospodári mali, mali tú úrodu, aby, aby tí poľovníci poľovali.
Milí poľovníci, pre vás, my chceme, aby ste poľovali všetci, nielen oligarchovia a, milí poľnohospodári, my chceme, aby ste tie škody, ktoré vám robia, mali nahradené. Nič iné nechceme.

Takáč, viete, vy tu rozprávate, že sme prišli na konci volebného obdobia. Ja som od prvej chvíle tlačil na ministerstvo, aby tento zákon išiel. Od prvej chvíle sme tlačili. Tento zá... Poprosím, môžte poprosiť Suju, aby bol ticho?

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Suja!

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem.
Určite tento zákon nie je ešte dokonalý, pretože naozaj je na ňom ešte veľa vecí čo zmeniť. Ale na tomto zákone sa podieľala aj opozícia, aj opozícia, na tomto zákone sa podieľal každý, kto chcel. A vy tu, Takáč, urážate ľudí, ktorí sedia na balkóne. Tam sedia ľudia, ktorí poľovali dávno pred tým, než ste sa vy narodili, Takáč, než ste vy začali robiť to, čo robíte. Začali ste robiť užitočného pajáca pre SMER. Pretože lobo, Lebocký si urobil, urobil si z poľovníctva zlatú baňu. Do roku 2009, do roku 2009 tu fungovalo poľovníctvo veľmi dobre. Lenže Lebocký zistil, že sa dá na tom veľmi dobre zarobiť, smerák Lebocký, tak preniesli výkon štátnej správy na poľ... Slovenskú poľovnícku komoru a Slovenská poľovnícka komora kšeftuje, berie peniaze od poľovníkov.
Vy čo ste tam povedali, bolo klamstvo na klamstvo. Tak a vy sa tomu nerozumiete, vy ste tu len papagájovali niečo, čo vám povedali zo slovenskej poľovnej komory, a na balkóne sedia ľudia, ktorí sa podieľali, tiež sa podieľali na tomto zákone, ktorý je výborný. Tento zákon rieši aj poľovníkov, rieši, aby bolo naspäť ľudové poľovníctvo a nielen smerácki, smerácki kšeftári a oligarchovia poľovali na tých, na tých revíroch, aby poľovali aj ľudia, tak ako poľovali kedysi, ale rieši aj farmárov, rieši aj ich problémy, ktoré doteraz ste vy neriešili, Takáč, vy ste neriešili to, že tu zver farmárom robila zle. A tento zákon je naozaj spravodlivý a je výborný.

No, počúvame tu, Monika, aj v tvojej rozprave, naozaj si vystúpila s faktickými vecami a počúvame tu o tom, aké je to zlé, ako je tá RTVS-ka na figu, aké je to strašné zanedbané. No, ja si myslím, že naozaj v súčasnosti tá RTVS ide úplne iným smerom, ako išla, a keď chce stíhať, keď chce stíhať krok so súkromnými televíziami, tak musíme investovať.
Chcem povedať jednu vec, že veľmi je dôležité, aby naozaj štát našiel peniaze pre tú, pre tú televíziu, to je veľmi dôležité. A tie peniaze sa dajú nájsť. Tie peniaze sú preto, aby naozaj tá televízia mala tú úlohu, ktorú má mať, a ja s tebou, Monika, nesúhlasím, že to je len tá úloha informovať. Ale to je presne to, že vyrába detské programy, vyrábať programy, tak ako tu bolo spomenuté, o Štúrovi, vyrábať zábavu, informovať, aby to bola verejná televízia.
Ja som rád, že sa zrušili koncesionárske poplatky, ale presne to je o tom, že tu niekto príde, spraví si faktickú poznámočku, ako je to na figu, aké je to zlé, ako ste to, ako to nefunguje, ako sme my zrušili televíziu. Celý čas tu ten človek nebol, prišiel, spravil faktickú poznámku, zase nakadil na, na, na toto, čo sa tu deje. No o tomto to celé je. Oni toto robia a budú to robiť. Oni nepochvália to, že aj ich voliči chceli zrušiť koncesionárske poplatky, že nechceli, nie, nie, nie.
Ja si myslím, že aj tento zákon je dobrý a vždy sa nájdu v štáte peniaze na to, aby verejnoprávna televízia fungovala, aby fungovala. A nie to, že prídem, obkecám tu všetko, všetko zhovadím, na všetko poviem, že to je zlé, že to je na figu, ale spoluprácu, spoluprácu nedám žiadnu. Tak keď chcete, aby ste mali verejnoprávnu televíziu, tak spolupracujte!

No, mňa odvalili dve veci, ktoré ste tam povedali. Povedali ste, že extrémista je človek, ktorý sa zapája do boja proti nespravodlivosti. No tak toto je terminus technicus, ktorý je neskutočný! Ako extrémista, keď je človek, ktorý sa zapája do boja proti nespravodlivosti, tak toto ste naozaj dali výrok storočia.
Vy ste povedali, že tento zákon obmedzuje protesty pred obydlím. Áno, toto je to, čo by som aj ja chcel obmedziť, pred obydlím. Vy ste kedy boli za vlády SMER-u, Schlosár a vaša partička, protestovať pred obydliami Fica, Pellegriniho? Kedy ste boli protestovať pred ľuďmi, ktorí tu kšeftovali? Kotlebovci, nikdy som vás nevidel, vy ste tichučko šúchali nohami a bili ste bandu s touto skorumpovanou smerohlasáckou bandou! Ale teraz čo robíte posledné tri roky? Nosíte truhly, chodia vaši priaznivci, chodia pred domy poslancov, vyhrážajú sa, ich rodinám sa vyhrážajú. Toto je podľa vás normálne, Schlosár? Vy máte dve malé deti, ja si pamätám, dal som im nejaké darčeky tu vonku, čo boli, a vy takto svoje deti budete vychovávať, aj vy ako Suja, ako Mazurek?! Že budete rozprávať, že choďte tam pred to a vyhrážajte sa, vyhrážajte sa tým rodinám?! Tohoto sa vy bojíte, aj kotlebovci, aj republikáni.
Toto ste vy, vy šírite takú obrovskú nenávisť a že to nie je normálne, to tu ešte nebolo! Vy ste tak zradikalizovali túto spoločnosť, pretože to je pre vás výborné. Vaši voliči sú tí, ktorí chcú zabíjať, vraždiť, ktorí sa vyhrážajú smrťou. Veď kritizujte aj vy, Schlosár, kto vám bráni v kritike? Ale neposielajte svojich priaznivcov pred domy ľudí, pred obydlia. Čo majú naše rodiny čo spoločné s vašou radikálnou extrémistickou politikou?! Čo majú?! Aj my si, aj my máme svoje rodiny, si ich budeme brániť, Schlosár, tak ako máte vy svoju rodinu. Tohoto sa vy bojíte, Schlosár, nie tieto bludy, čo tu rozprávate.

Pán Mazurek, jasné, že vy budete obhajovať tých vašich priaznivcov a budete bojovať proti tomu, aby boli extrémistické veci potrestané. Pán Mazurek, kedy som vám ja nadával do bláznov, do psychopatov, do idiotov? To vy tu robíte často a nielen tu, robíte to na svojich stránkach, pán Mazurek. Vy šírite takú obrovskú nenávisť, ten váš vedľa sediaci Kočiš, vy všetci uverejníte fotku napríklad, poviem príklad, uverejníte moju fotku, pod to dáte text, ktorý som v živote nepovedal, uverejníte to tam a ší... videli ste tam, prečítali ste si niekedy, čo je pod tým? Pán Mazurek, váš priaznivec, s ktorým máte fotku, mi poslal, takúto esemesku mi poslal: "Ty k.k.t, keď ťa stretnem na ulici, tak zdochneš aj s tvojou famíliou. Keby bol Hitler, tak také svine ako ty už tu nie sú." Má s vami fotku! To je váš priaznivec! Tohoto sa vy bojíte, pán Mazurek, nie toho, že tu ľudia budú kritickí, ale toho, že to, čo robíte vy a vaša strana, je niečo extrémistické. Áno, vy ste extrémista, ale boli ste za extrémizmus odsúdený. Vy tu ľuďom nadávate do pedofilov, do bláznov, do psychopatov, šírite obrovskú nenávisť.
Ďurica, ty, ty keď sedíš vedľa človeka, ktorý toto robí, ja, ja tomu nerozumiem. Ja tebe fakt nerozumiem, ako ty tam môžeš byť. Ja teba považujem za veľmi slušného človeka.
To, čo robí Mazurek, je jedno obrovské nešťastie pre túto republiku, pretože jeho nenávisť a to, čo šíri pod svojimi statusmi, je niečo, čo v dejinách Slovenska nemá obdobu. Áno, Mazurek sa toho bojí. Mazurek sa bojí, že jeho priaznivci budú za nie kritiku, ale za to, že sa vyhrážajú zabitím, smrťou, likvidáciou. Toto ste vy, Mazurek, tohoto sa vy bojíte! Veď nech sa páči, kritizujte, veď ja tiež nemám problém, keď ma budete kritizovať, ale, Mazurek, vy vyrábate videá, v ktorých klamete, v tých videách. Mazurek, ste pre mňa človek, ktorý s morálkou a cťou nemá čo robiť. Takto budete vychovávať svojho syna?

Pán Habánik, ja som učil len dva roky, nie ako vy tých dvadsať, ale musím povedať, že ja, vy ste, chcem, aby ste mi odpovedali, vy ste učili nejaký predmet tiež? (Reakcia z pléna.) Potom? Áno, alebo niečo? Lebo ste lektor, takže, ale asi áno, lebo... (Kýchnutie v sále.) Je pravda, na zdravie, neurazte sa, ale ja som sa musel tak, nejaký taký dar, ako niektorí moji kolegovia, takí tí učitelia, ktorí, no vy ste tu, vy ste tu uspali všetkých, ale to berte len, to vám nechcem, nechcem vás uraziť, to bolo také trošku monotónne, ale to len naozaj len tak na margo.
Ja chcem povedať, že vy ste povedali na záver, že chcete zvolávať teraz výbor, teraz to chcete zvolávať, ja neviem, ja si myslím, že dosť bolo času predtým, aj SMER mal dosť, dosť času a chcem, aby ste mi aj odpovedali na to, že či ste sa aj vy zapojili teda do prípravy a či ste boli aktívny alebo len teraz ste vystúpili s tým, že počkáme si na druhé čítanie, my to nepodporíme, a v druhom čítaní možno to podporíme. No tak to podporte v prvom čítaní a potom uvidíte, že či v druhom čítaní to podporíte alebo nie. Pretože to mi príde trošku také, také alibistické.
Ja som vás pozorne počúval a opakujem ešte raz, že fakt som si musel niekedy aj fúknuť do nosa, aby som nezaspal. Ja mám pocit taký, že naozaj že je čo zlepšovať. A hovorili ste k niektorým veciam aj k veci.
Ale ešte raz, to, čo ste rozprávali k veci, či ste aj konzultovali s tým ministerstvom. Či len teraz ste prišli s tým, že zrazu toto, toto, toto, toto, toto, toto treba, toto treba. Či ste povedali tomu ministerstvu, toto treba zlepšiť, toto treba zlepšiť, poďme s týmto.
Ja neverím, že by vás aj Gröhling alebo teraz terajší minister boli, poslali preč, tomu neverím. Takže toto chcem vedieť, či ste sa aj vy aktívne zapojili do prípravy.
Ďakujem. A ospravedlňujem sa teda, to len tak naozaj, že mal som takého učiteľa, pri ktorom som zaspal.