Dámy a páni, je nás tu ako šafránu, ale to nič neuberá na dôležitosti tejto témy a v kontexte dnešného dňa mi to príde také symbolické. Lebo sú momenty, keď sú poslanci alebo poslankyne nahnevaní na to, ako sa vyvíja situácia v pléne Národnej rady, a priznám sa, že mne sa to stalo dnes a napriek tomu si myslím, že to musí mať nejaké svoje limity.
Ale teda začnem tak netypicky, ja keď som vyšiel po tom hlasovaní o prelomení veta pani...
Dámy a páni, je nás tu ako šafránu, ale to nič neuberá na dôležitosti tejto témy a v kontexte dnešného dňa mi to príde také symbolické. Lebo sú momenty, keď sú poslanci alebo poslankyne nahnevaní na to, ako sa vyvíja situácia v pléne Národnej rady, a priznám sa, že mne sa to stalo dnes a napriek tomu si myslím, že to musí mať nejaké svoje limity.
Ale teda začnem tak netypicky, ja keď som vyšiel po tom hlasovaní o prelomení veta pani prezidentky pred médiá, tak z môjho vyjadrenia mohlo vyznievať, že si myslím, že poslanci OĽANO sú na príkaz. Nemyslím si to, presvedčili ich, síce nesúhlasím s tými argumentami, ani im nerozumiem. A pod emóciami som proste povedal nepresné vyjadrenie a bolo by mi ľúto, keby to aj kolegovia, ale aj verejnosť vnímala, že ich hádžem do jedného koša. Príde mi správne takto verejne to povedať, že, že za toto nepresné vyjadrenie sa im ospravedlňujem a akokoľvek s nimi nesúhlasím, sú poslanci a rešpektujem ich rozhodnutie. A hovorím to preto, že si myslím, že je dobre, aby to znelo aj verejne, ale aj v kontexte toho, o čom sa tu bavíme, pán Mazurek teraz zmizol a hovorí pán Taraba, že ideme zapchávať ústa opozícii a ja si to vôbec nemyslím. Pán Mizík takisto hovorí veci, ktoré takým tým svojim spôsobom artikuluje, že ako my im tu zapchávame ústa. Veď možno je to nezrozumiteľné, lebo ste nemali čas si preštudovať ten pozmeňujúci návrh, ktorý podávame s pánom Svrčekom, pánov Vetrákom a, a ďalšími kolegami.
Čiže ten postup je úplne jasný a ja ho tu rád predstavím. A myslím si, že je dôležité, aby sme takýto inštitút mali. Ten postup je, že, použijem vás, pán Mizík, ak dovolíte, ako príklad. Keď tu nabudúce donesiete repráky a budete rušiť rokovanie Národnej rady, tak vás predseda alebo predsedajúci vyzve, aby ste prestali, lebo to ruší rokovanie a keby ste teraz pustili zvuk, tak nemôžem hovoriť, a teda hovoriť môžem, ale nikto to nepočuje. Nedajbože, keď tu sa postaví ktokoľvek a začne ma oblievať vodou. Tak vás vyzve, aby ste zachovali kľud, pokoj, aby proste Národná rada mohla normálne rokovať. Potom druhýkrát vás vyzve a vy si stále nedáte povedať, tak v takom prípade vás môže vykázať. Povie jednoducho, že ste vykázaný a v ten deň sa nemôžete zúčastňovať na rokovaní, ale môžete hlasovať okrem procedurálnych návrhov, lebo procedurálny návrh je návrh, ktorý súvisí so spôsobom, ako bude vec prerokovaná, ale nesúvisí s tým, ako sa hlasuje o merite veci. No a ak si aj tak nedáte povedať, pán Mizík, ak vás teda používam ako príklad, a stále nevypnete tú hudbu, tak nepôjde v tomto prípade pán Grendel alebo pán predseda Kollár vám trhať tie repráky, ale jednoducho povie, že vás treba vyviesť zo sály, aby Národná rada mohla rokovať. To znamená, že štyri kroky tomu predchádzajú, štyri výzvy, potom plénum, ktoré tu takisto nejako vníma tú situáciu, a, samozrejme, aj grémium. Naviac proti vykázaniu môžete podať námietku, o ktorej sa hlasuje hneď, ako je to možné. To znamená, ak je tu dostatok ľudí, tak hneď, ak nie, tak pri najbližšom hlasovaní.
Toto je zapchávanie úst opozícii? V čom? Vy ste boli ten, ktorý priniesol repráky, rapkáče či píšťalky, či potom čo ďalšie ste mali spolu s kolegami a rušili ste rokovanie. Nikto vás tu ani nebil, nikto vám ani nevytrhával tie repráky z ruky. Jednoducho kolegyne a kolegovia chceli normálnym spôsobom pokračovať v rokovaní Národnej rady. A keďže ste si nedali povedať, no tak to potom trvalo a trvalo a trvalo a nakoniec sme museli veľmi netypickou procedúrou ukončiť rozpravu.
Nikdy v histórii tohto pléna sa nestalo, že by, chvalabohu, sa tu spustila nejaká hromadná bitka alebo niečo také. Hromadná myslím. To, že sa tu strkali kolegovia, je síce nepatričné, ale... (reakcie z pléna), aha, áno, no na Taiwane bola bitka, ale to nesúvisí úplne s nami. Chcete (reakcie z pléna), no. Len si myslím a, pán Mizík, toto sa týka aj vás a nielen aj vás, aby teda to nevyzeralo, že som zaujatý proti opozícii, niekedy aj koaliční kolegovia vykrikujú piate cez deviate, čo by vôbec nemali, že musíme mať nastavené mantinely. Ja teda naozaj sa vrátim k tomu vetu, lebo to dnes rezonuje. Ja s tým nesúhlasím, ale čo mám tu teraz pána Vetráka začať biť? Alebo ísť hore za pánom Grendelom ho začať biť? Alebo čo? Alebo vás mám začať biť? Alebo neviem, len, len tie mantinely, tie mantinely musia byť nastavené. A vy ste ten, ktorý porušil tie mantinely. Alebo niekto iný, aby to už nebolo teda o vás. (Reakcie z pléna.) Ale veď v poriadku, aj o Poliačikovi, aj Igor Matovič tu nemal vysypať striekačky, úplne normálne.
To znamená, že my teraz, keďže niektorí kolegovia si nedajú povedať, musíme zaviesť inštitút, ktorý je inštitút ultima ratio, podľa mňa nemá byť používaný úplne štandardne a má byť použitý v prípadoch, keď sa to jednoducho nedá riešiť inak. A rovnako tiež si to netreba predstavovať, a to hovorím skôr už potom pre širokú verejnosť, že tu nabehne skupina kukláčov, ktorí proste spacifikujú poslanca, vynesú ho so zalepenými ústami a rukami za chrbtom. Jednoducho vojdú dvaja príslušníci alebo príslušníčky Úradu na ochranu ústavných činiteľov, v prípade potreby viac, a požiadajú poslanca, aby vyšiel s nimi. To je celé. Takto sú nastavené tie mantinely. A k tomu platí, a to považujem za úplne správne, že keď prídeme do tohto štádia, že niekto sa nevie spratať do kože, tak príde o dva platy aj s paušálnymi náhradami.
Ja, v tomto parlamente teda sa stalo už naozaj všeličo za týmto pultom, ale opozícii naozaj nikto nezatvoril ústa. To, čo chceli urobiť niektorí vaši kolegovia, bola snaha umlčať diskusiu v tomto parlamente. Píšťalkami, reprákmi, oblievaním sa vodou a mnohé ďalšie.
A potom, viete, ľudia nás sledujú, možno nás nesledujú tak ako že masovo, že milióny naraz, ani v tomto momente, ale pozerajú sa úplne prirodzene, čo sa v tomto parlamente deje. A pozerajú sa na to preto, že je to ich parlament. My sme tu na nejakú dobu, potom odídeme a vrátime sa do normálneho života. Nikto z nás tu nie je naveky, a tak je to úplne aj správne a pochopiteľné. Ale tá vizitka, ktorú dáva ten parlament, to, ako to vyzerá navonok, to, akým spôsobom prezentujeme Národnú radu, a v tomto prípade naozaj jedno či doma, alebo na Taiwane, na margo tej poznámky, ktorú povedal pán kolega, je katastrofálna.
Si predstavte, mnohí z vás majú deti, ja deti nemám, ale keď sa vám pobije dieťa v škole, tak čo ste, ho povzbudíte? Že choď a daj mu ešte jednu po hube? Alebo po ústach, teda pardon za výraz. A kopni ho do členku? No nie. No poviete, Janko, Jožko, Ferko alebo Anička, prosím ťa, toto by si takto nemala riešiť, biť sa nemá a poznámku, ktorú si dostala, no tak to neni dobré a dáte mu ešte nejaký trest. A je to smiešne, že musím používať aj tento typ príkladov a že sme tak ďaleko v tej diskusii, že musí prísť k parlamentnej stráži a že vlastne sa musíme baviť o tom, že keď sa niektorí poslanci nevedia spratať do kože, tak v takom prípade musia prísť policajti a povedať haló, nerušte priebeh rokovania Národnej rady.
Ja to len zopakujem, aby bolo úplne jasné pre tých, ktorí nemali čas a priestor si prečítať ten pozmeňujúci návrh. Na začiatku v zmysle § 32, ak niekto narúša pokojný priebeh rokovania Národnej rady, predsedajúci ho vyzve na zachovanie pokoja. Potom ho vyzve opakovane. Potom ho môže, opakujem, môže vykázať a ak ani to nepomôže, tak ho môže nechať vyviesť. Nie je to povinnosť predsedajúceho, je to možnosť vzhľadom na situáciu v pléne. A k tomu, keď už zájdeme tak ďaleko, že poslanec musí byť vyvedený, tak v takom prípade je podľa mňa správne, že poslanec príde o dva platy aj s paušálnymi náhradami. Je to riešenie ultima ratio, voči vykázaniu je možné podať námietku, rovnako sťažnosť, o ktorej potom rozhoduje po dohode s podpredsedami predseda Národnej rady. Myslím si, že situácia dospela do takej, do takého bodu, že toto musíme vyriešiť a verím, že to nikdy, naozaj nikdy nebudeme musieť použiť, že nikdy tu nebudú musieť vstúpiť policajti, že sa budeme schopní dohodnúť, že napriek tomu, že spolu nesúhlasíme, tá debata bude normálna.
A prekvapuje ma, že niektorí kolegovia to vnímajú ako zatváranie úst opozície, lebo zatiaľ jediné, čo sa stalo, bolo, že opozícia sa snažila znemožniť rokovanie koalícii. A to teraz referujem na to, že pán Mizík tu púšťal hudbu.
Takže takto sa má vec. Chcel som to ozrejmiť, lebo ja som jeden z tých, ktorí hovorili, že ak sa to nedá riešiť inak, už musíme to riešiť parlamentnou strážou.
Ďakujem za podporu a vidím faktické poznámky, tak som zvedavý a teším sa na ďalšiu diskusiu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
