Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán navrhovateľ, dámy a páni, trochu ma mrzí, že tento zákon prišiel na rad dvanásť minút pred koncom schôdze Národnej rady tento týždeň, pretože tá téma je mimoriadne dôležitá, a je dôležitá preto, že proste medzi nami sú ľudia, ktorí chcú spolu žiť a nemôžu sa zosobášiť, lebo taká právna úprava neexistuje, a napriek tomu nemajú inú možnosť, ako, ako proste spolu formalizovať aj pred štátom svoje spolužitie.
Ja som rád, že tu je tento návrh zákona. Som rád, že sa môžme posunúť dopredu. Niektorí budú hovoriť, že toto je nejaký útok na konzervativizmus alebo niečo podobné. Ja, ja s tým nesúhlasím, lebo úprava zväzku je hlboko konzervatívna vec. Možno nie je pre niekoho vecou viery, samozrejme, ale ja robím rozdiel medzi tým, čo je konzervatívne a čo je náboženské, lebo ten rozdiel tam je. A je to na asi hlbšiu debatu, ako naozaj v piatok o 14.00 hod. alebo pred 14.00 hod. v Národnej rade.
Trochu ma prekvapilo napriek tomu, že sme v prvom čítaní, a všimol som si to pri viacerých návrhoch zákonov, ktoré sa venujú tejto téme, akým spôsobom je možné ukončiť toto životné partnerstvo. A na to, akú váhu tomu dávame alebo akú váhu tomu dávam, sa mi zdá, že to je tak, nemám iný pojem a nechcem sa ani nikoho dotknúť, tak to je tak trochu ľahtikárske, že stačí urobiť spoločné vyhlásenie a je po všetkom, kým pri manželstve, a nehovorím, že tam je rovná sa, ale kým pri manželstve treba ísť na súd a súd ho musí rozviesť a podobne, tak tu stačí spoločné vyhlásenie. A tu by som bol asi povedzme konzervatívnejší, ak môžem použiť tento pojem.
Rovnako ma to prekvapilo aj pri inom návrhu zákonov, o ktorých ešte budeme rokovať tu v pléne, že tam stačí dokonca jednostranné vyhlásenie u notára. To mi príde ešte ako keby slobodnejšia úprava vzhľadom na to, o akú vážnu vec ide. Veď určite o tom bude debata, len, len toto je niečo, čo mi prišlo také, že, že na to, o akú vážnu vec ide, na to, aký vážny je ten zväzok, na to, ako vážna je to situácia pre tých ľudí, tak proste ráno sa zobudiť a povedať si, ak to poviem tak zjednodušene, že tak dnes už pôjdeme k tomu notárovi alebo urobíme to vyhlásenie a je po všetkom, mi tam celkom nesedí. Ale som otvorený a rád si vypočujem argumenty aj navrhovateľa či pri tomto zákone, alebo, samozrejme, aj pri tom druhom, že, že prečo sa rozhodli postupovať takýmto spôsobom.
Budeme asi veľa počuť, alebo ja neviem, že či budeme veľa počuť, lebo v tieto dni počúvame iba o tom, ako máme fašistické médiá a ako prezidentka robí všetko možné zlé, že či sa budeme venovať aj iným témam dookola, tým dôležitejším podľa môjho názoru, ako stále riešiť jedno a to isté už posledných ix mesiacov, že je toto útok na rodinu, že toto je útok na hodnoty a podobne. Nemyslím si to, lebo, opäť, treba podľa mňa oddeliť, a v tomto sme sekulárny štát, čo je otázka hlbokého, intímneho, náboženského presvedčenia, viery, ak to môžem povedať jedným slovom, ktorá je dôležitá a má mimoriadne podstatné miesto v živote, trúfnem si povedať, väčšiny ľudí, ktorí žijú na Slovensku, a čo je proste legálna úprava. A to je niečo, kde aj cirkev, ak to môžem povedať tak všeobecne, ako keby nie úplne jasne podľa môjho názoru chce vstúpiť do dialógu, že kde je proste, kde je proste ten rozdiel. Ja toto nevnímam ako útok na rodinu a viem, že za to budem označený za liberála a možno sa mi ujde aj, že som liberál s nejakým dôvetkom.
Akokoľvek, som rád, že je tu tento návrh zákona. Myslím, že by sme sa mali o tom baviť. Zároveň apelujem na navrhovateľa, jedného či druhého, keďže budeme hovoriť potom aj o inom návrhu zákona neskôr v programe schôdze, aby ste aj vy boli schopní urobiť kompromis, aby to mohlo prejsť. Ja neviem, kde je tá hranica kompromisu. Predpokladám, že pán poslanec Valášek toto neberie ako povinnú jazdu a marketingový ťah svojej strany, že, že toto proste berie ako dôležitú otázku a že ide o vec.
Apelujem na to preto, že vnímam za lepšie, ak prejde niečo, ako by nemalo prejsť nič. Proste tak to je, sme každý nejakú dobu v politike a vieme, že niekedy nevieme presadiť všetko, ale mohli by sme presadiť aspoň niečo. Pre mňa by bol úspech, keby sme presadili aspoň základnú úpravu, ak už nevieme presadiť komplexnú úpravu, akú napríklad ponúka tento návrh zákona, lebo si myslím, a tým to uzavriem, že proste ľudia, ktorí chcú spolu žiť a nechcú uzavrieť manželstvo alebo nemôžu uzavrieť manželstvo, tak majú právo si nejako upraviť svoje vzťahy. O tom je táto debata. A majú právo si upraviť tieto vzťahy aj pred štátom.
A na konci dňa je paradoxné, že drvivú väčšinu tých vzťahov, ktoré, o ktorých hovorí pán poslanec Valášek v tom návrhu, si môžu upraviť už aj dnes komplikovane cez rôzne plné moci a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. A hovorím to nie ako námietku proti tomuto návrhu zákona, ale hovorím to ako podporu tohto návrhu zákona, že náš právny poriadok cez rôznu spleť rôznych kľučiek už vie upraviť tieto vzťahy, takže sa tu nedeje žiadna kultúrna revolúcia, akurát sa to dáva nejakým spôsobom dokopy tak, aby to bolo prehľadné a aby sme boli schopní podať pomocnú... Pomocnú ruku? Aby sme boli schopní urobiť niečo, čo tu už dávno svojím spôsobom malo byť regulované.
Zopakujem sa, verím, že ak to prejde do prvého, resp. ak to prejde cez prvé čítanie do druhého čítania, že budeme schopní nájsť taký kompromis, aby to bolo schválené. Ak je to, ak je to toto znenie pre 76 poslancov Národnej rady, budiž, obávam sa, poznajúc túto snemovňu, že to asi tak nebude, ale práve preto apelujem na vás, pán navrhovateľ, aby, aby ste možno aj tu povedali, že ste pripravený ísť do kompromisov, aby sme proste presadili túto vec a aby to nebola len marketingová stratégia vašej strany, čo verím, že nie je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Páni a dámy, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený navrhnutým ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Tento návrh zákona spĺňa z formálnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, a za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor. Rovnako navrhol, aby výbory prerokovali tento návrh, ak bude schválený v prvom čítaní, do 30 dní od schválenia a gestorský výbor do 32 dní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Rovnako odporúčam vyhovieť návrhu predsedu Národnej rady, aby bol pridelený výborom, a ako aj lehoty určené na pridelenie výborom.
Ďakujem pekne a po pánovi Valáškovi sa hlásim do rozpravy. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku by som rád vystúpil k prvému čítaniu a uviedol spravodajskú informáciu. Tento návrh ústavného zákona spĺňa z formálneho hľadiska všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, a určil lehotu, aby, ak bude schválený, bol prerokovaný do 32 dní od jeho prerokovania a schválenia v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel tohto návrhu zákona.
Ako spravodajstva... ako spravodajca uvádzam túto informáciu a prosím vás, pán predseda, aby ste... predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja sa len chcem spýtať, pán predseda, priznám sa, nemám pred sebou aktuálny Zákonník práce, ale ak viete povedať, ma to zaujíma, že ako meníte tie koeficienty minimálnej mzdy. Nie, len že či tam je nejaký veľký nárast. Ja sa ospravedlňujem, nemám pred sebou ten Zákonník práce, len som si to pozeral, lebo tie koeficienty už boli zakotvené, veď tie sú dlhodobo v Zákonníku práce, že či tam je nejaký veľký nárast. Ale ak to nemáte pred sebou, ja to, neberte to rýpačne, len ma to zaujalo, že to je dôležitá vec. Tak ak náhodou ešte teraz v diskusii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Dámy a páni, aj takto večer napriek tomu, že ide o opozičný návrh, myslím, že to treba povedať veľmi jasne, že keďže boli, tá séria príplatkov, o ktorých už hovoril aj pán poslanec Susko a predpokladám, že o nich ešte bude viac hovoriť v rozprave, bola zmrazená kvôli podľa mňa objektívnych dôvodov vtedy, myslím si, že je načase to rozmraziť a že by sme sa mali o tom baviť. A za nás viem určite povedať, že do druhého čítania to treba posunúť a tam rokovať prípadne o ďalších veciach, o koeficiente a podobne, ale myslím si, že ten čas, keď to bolo zmrazené, by už mal skončiť.
Ďakujem pekne aj pánom, hoc sú z opozičnej strany, že tento návrh priniesli do parlamentu.

Ďakujem veľmi pekne.
To, čo navrhujeme s pánom poslancom Kremským a ďalšími, je naozaj ústavná poistka, pretože ide o výrazný zásah do trhu. Myslím si, že to je správne a že tých 180 dní naozaj zvyšuje aj legitimitu vyhlásenia toho núdzového stavu a chráni Slovenskú republiku pred prípadnými arbitrážami.
A čo sa týka poznámok tu môjho pána kolegu Gyimesiho, tak my sme súčasťou jednotného trhu. Z toho benefitujeme a, opakujem, ja verím tomu, že príde riešenie, na ktorom aj minister Hirman a ďalší pracujú tak, aby sa udržala jednota Únie a aby občania cítili, že štát im pomáha. Ale neexistuje, neexistuje riešenie, že jednoducho štát zadotuje všetko. Ani tento zákon, ktorý tu je, hoc by ten núdzový stav platil rok, že by sme ho predložili, Slovenská republika si nevie dovoliť zaplatiť všetko. Bodka. Bodka.
A čo sa týka vašich poznámok, pán poslanec Gyimesi, o tom, kde môj prejav bol písaný alebo nebol písaný, za prvé hovoril som z hlavy a za druhé takéto reči mal po vražde Jána a Martiny Robert Fico. Je to úplne trápne od vás! Opakujem, cesta je, a v tom držím aj v štvrtok, aj v piatok ministrovi palce, dohodnúť sa v Európe. Toto je atómový kufrík, máme ho, je nachystaný, ale nie je to všeliek. Lebo keď raz niekde hodíte atómovku, potom tam už zemiaky nezasadíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, ja mám pár poznámok k tomuto návrhu zákona a potom pozmeňujúci návrh, ktorý sa mi spolu s kolegami, ktorí ho predkladáme, zdá dôležitý v tejto súvislosti, ale najprv mi dovoľte všeobecných pár právnických poznámok. A to je to, že pán Kazda tu tak trošku zostal na to sám. Mnohí ste tak doňho išli, že ako keby sa staval proti tomu, aby sme pomáhali ľuďom. Nemyslím si, že to robil, a v tomto sa ho zastanem, pretože je dobré si povedať, že o čom tento zákon je a o čom tento zákon nie je. Pán minister sa to snažil viackrát vysvetliť, ale ako sa hovorí, opakovanie je matkou múdrosti.
Tento zákon nevie okamžite vyriešiť situáciu s elektrickou energiou. Proste nevie. Je to zákon, ktoré, ktorý vytvára rámec na to, aby vláda mohla naozaj siahnuť po krajnom riešení. Minister to povedal jasne a povedal to viackrát a podľa mňa je dobré to opakovať, aby ľudia mali jasné očakávania. Týmto zákonom umožníme vyhlásiť núdzový stav v energetike a v plynárenstve. Ale núdzový stav, posledné, krajné riešenie. Podľa mňa priam, neviem, či sa tu zhodujeme, alebo nezhodujeme s kolegami, atómový kufrík, ktorý proste na nejaký čas vypína trh. Toto to je, vypína trh. Brutálnym spôsobom. Práve preto, a to prenesiem neskôr, sme s kolegami pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý posilňuje kontrolný prvok parlamentu v tomto celom. Ale očakávať od tohto zákona, že vyrieši cenu energií na Slovensku, proste to je nereálne, to sa nestane.
My potrebujeme jednotné európske riešenie. To je proste fakt. Potrebujeme ho, tlačíme naňho. Tu pochválim verejne ministra. Na to, že je dva týždne vo funkcii, klobúk dole pred diplomaciou, ktorú robia v Bruseli. Tlačíme na to.
Áno, aj z tohto miesta môžem povedať, že všetci by sme si priali, aby Nemecko trošku viac nastražilo svoje uši, aby počúvalo aj menšie krajiny, aby to riešenie, ktoré sa pripravuje a ktoré sme aj navrhovali v zastúpení ministra hospodárstva a premiéra Hegera, bolo brané vážne. Lebo to, ktoré ponúkajú dnes Nemci, nám nijakým spôsobom, a nielen nám, ale aj ďalším krajinám nepomáha.
Rovnako to, o čom hovoril pán predseda Fico, ktorý tu momentálne nie je, je to, že akým spôsobom sa postavíme k cenám energií pre firmy, pre priemysel a potom, samozrejme, časom aj pre domácnosti, keďže tam máme priestor do konca roka. Tam tie rokovania bežia, tie návrhy sa pripravujú a podľa mňa nemožno očakávať, a v tom je to falošný argument, že len tak z ničoho nič, opakujem, odpálime atómový kufrík. Ten odklad na tých sedem dní v princípe nič nerieši, lebo toto je rámec. Rámec, ktorý iba umožní vláde vyhlásiť núdzový stav v energetike. K tomu niet veľmi čo povedať, pretože tie riešenia, o ktorých hovorí aj pán predseda Fico a ďalší, sa týkajú iného mechanizmu, či už je to ÚRSO, alebo všeobecný hospodársky záujem, cez ktorý je možno dosiahnuť iný typ regulácie ceny. O tomto hovorme na rovinu a je dobré si ten zákon prečítať.
Čo sa mi zdá ako dôležitá politická poznámka, možno sa na mňa budú hnevať kolegovia zo SaS-ky, ja som prekvapený, že tu nesedí pán bývalý minister hospodárstva Sulík. Nie preto, aby sme sa spolu hádali, ale preto, že to je mimoriadne vážna vec. Keď si to je schopný odsedieť predseda Fico, nerozumiem, prečo si to nie je schopný odsedieť pán predseda Sulík. Akokoľvek môže brať túto poznámku citlivo, bavíme sa tu o téme, ktorá je nadstranícka. Však koniec koncov ste to videli pri tom hlasovaní, kto ako hlasoval a koľko hlasov ten návrh zákona dostal.
A teraz mi dovoľte krátko k ústavnému rámcu. Práve preto, že si myslím, že to je atómový kufrík, sme s kolegami Šipošom, Vetrákom a Kremským po dohode, samozrejme, s pánom ministrom a jeho legislatívou pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý posilňuje kontrolnú činnosť Národnej rady. Ak to môžem povedať laickým spôsobom nielen pre vás, ale aj pre verejnosť, ten mechanizmus je taký, ak vláda siahne k tomuto riešeniu, že vyhlási núdzový stav v energetike, tak ten núdzový stav môže trvať najdlhšie 180 dní a potom musí prísť do parlamentu, ak má záujem tento núdzový stav predĺžiť.
Bola debata, a poviem veľmi férovo, aj o 90 dňoch, ale tu musím povedať ja, že ma kolegovia presvedčili argumentami, že predsa len nemôžeme na to pozerať rovnakým spôsobom ako pri ústavnom zákone o bezpečnosti štátu, to je núdzový stav, ktorý súvisel s covidom, pretože tam tá citlivosť ústavná a aj praktický výkon bol dôležitejší, keďže išlo o zásah do slobody jednotlivca ako ľudskej bytosti. Plus rešpektujem argumenty kolegov aj z ministerstva hospodárstva, aj z ministerstva financií, že tu sa ten rámec nastavuje dlhší, aby vláda vedela operatívnejšie reagovať.
Na druhej strane, kde sme už nechceli my ustúpiť, je to, že šesť mesiacov. 180 dní je podľa mňa komfortná doba na to, aby štát sa vedel postaviť k regulácii a k vyhláseniu núdzového stavu. Ja pevne verím a to beriem ministra za slovo, hovoril to aj na ústavnoprávnom výbore a hovoril to aj tu, že nebudeme musieť pristúpiť k tomu, aby sme vyčerpali celú tú lehotu tých 180 dní, že to naozaj majú byť opatrenia, ktoré prídu v úplne krajnej situácii, v krajnom prípade a že sa nám verí, že sa nám podarí dohodnúť jednotné európske riešenie. Lebo ja neviem, že či si to ľudia uvedomujú, alebo neuvedomujú, toto je svojím spôsobom podstatne väčšie ohrozenie jednoty Európskej únie ako vojna na Ukrajine. Pri vojne na Ukrajine to bolo o tom, že sme sa spojili proti agresorovi, bolo to úplne jasné, že sme videli, ako zomierajú nevinní ľudia. No tu to zrazu bude o peniazoch. Sú tu nemecké záujmy, sú tu francúzske záujmy a sú tu úplne legitímne slovenské záujmy. No napriek tomu verím a opakujem, že prídeme a dohodneme sa ako Únia na riešení, ktoré pomôže všetkým. A niektoré tie riešenia sú na stole, ale ja nemám právo, to je na pána ministra, aby o nich hovoril viac alebo nehovoril viac, tá debata sa bude posúvať a predpokladám, že on aj z Bruselu tento týždeň bude informovať. Opakujem, klobúk dole, za dva týždne sa tak rýchlo zorientovať v tej európskej a bruselskej politike.
A teraz mi, prosím, dovoľte prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Šeligu, Šipoša, Vetráka a Kremského, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1198).
1. V čl. I sa v bode 4 dopĺňa nový odsek 18, ktorý znie:
„(18) Stav núdze v elektroenergetike vyhlásený z dôvodov podľa odseku 12 možno vyhlásiť najdlhšie na 180 dní. Ak dôvody pre vyhlásenie stavu núdze v elektroenergetike trvajú, možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas stav núdze v elektroenergetike predĺžiť o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S predĺžením stavu núdze v elektroenergetike podľa druhej vety musí vysloviť súhlas Národná rada, a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého stavu núdze v elektroenergetike. Ak Národná rada nevysloví súhlas, predĺžený stav núdze v elektroenergetike zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením stavu núdze v elektroenergetike, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu."
Doterajší odsek 12 sa označuje ako odsek 19.
2. V čl. I sa v bode 6 dopĺňa nový odsek 17, ktorý znie:
„(17) Stav núdze v plynárstve vyhlásený z dôvodov podľa odseku 11 možno vyhlásiť najdlhšie na 180 dní. Ak dôvody pre vyhlásenie stavu núdze v plynárstve trvajú, možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas stav núdze v plynárstve predĺžiť o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S predĺžením stavu núdze v plynárstve podľa druhej vety musí vysloviť súhlas Národná rada, a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého stavu núdze v plynárstve. Ak Národná rada nevysloví súhlas, predĺžený stav núdze v plynárstve zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením stavu núdze v plynárstve, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu."
Doterajší odsek 11 sa označuje ako odsek 18.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem pekne.
Pán predseda, asi by sa patrilo v rozprave na vás reagovať a, lebo ste viacero tém otvorili, ale chcem jednu, jednu poznámku k slovu mier a vôbec k tej téze, ktorú, ktorú ste ponúkli. Ja si myslím, že drvivá väčšina, ktorá nás tu sedí, chceme mier. Ja sa k tomuto hlásim a súhlasím s vami. Len sa obávam, že hráte s nami alebo teda vo svojom vystúpení tak trochu falošnú hru. Lebo mier chceme všetci, ale vy pritom ako postulujete tú tézu, nehovoríte o tom, ako si predstavujete ten mier, pán predseda. A je o vás známe, že vy máte rád históriu, pamätáte si históriu a že v tom najlepšom slova zmysle ste nacionalista.
A skúsme sa teraz trošku posunúť ďalej, že čo je tá téza toho mieru? Je to naozaj, že povieme Zelenskému, že má pustiť časť územia? Lebo buďme konkrétni v tom. Buďme konkrétni v tom a potom si to prenesme na situáciu, ktorá, verím, nikdy nenastane, že by niekto napadol Slovensko z akýchkoľvek dôvodov, z akýchkoľvek príčin. Vtedy keby nám Západ hovoril "dohodnite sa, chceme mier", pustíme my časť územia? Čo je tá téza, ak teda chceme byť poctiví v tej debate, ja tu nebudem skĺzavať do nejakých útokov, tak podľa mňa by ste mali tiež upresniť to a povedať veľmi jasne, ako si predstavujete ten mier, resp. kam podľa vás má zájsť aj Únia, aj Ukrajina v tomto prípade a, samozrejme, aj Rusko. Lebo bez tohto je to naozaj podľa mňa trošku taký, taký prázdny pojem, ktorý naviac naráža na historickú skúsenosť Európy, či je to Mníchovská dohoda, alebo či to bol potom aj šesťdesiaty ôsmy a ďalšie roky, ktoré, ktoré isto sám poznáte možno, možno lepšie ako ja. Preto sa mi zdá, že zatiaľ tie slová o mieri sú tak trošku prázdnym pojmom.