Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, ja mám pár poznámok k tomuto návrhu zákona a potom pozmeňujúci návrh, ktorý sa mi spolu s kolegami, ktorí ho predkladáme, zdá dôležitý v tejto súvislosti, ale najprv mi dovoľte všeobecných pár právnických poznámok. A to je to, že pán Kazda tu tak trošku zostal na to sám. Mnohí ste tak doňho išli, že ako keby sa staval proti tomu, aby sme pomáhali ľuďom. Nemyslím si, že to robil, a v tomto sa ho zastanem, pretože je dobré si povedať, že o čom tento zákon je a o čom tento zákon nie je. Pán minister sa to snažil viackrát vysvetliť, ale ako sa hovorí, opakovanie je matkou múdrosti.
Tento zákon nevie okamžite vyriešiť situáciu s elektrickou energiou. Proste nevie. Je to zákon, ktoré, ktorý vytvára rámec na to, aby vláda mohla naozaj siahnuť po krajnom riešení. Minister to povedal jasne a povedal to viackrát a podľa mňa je dobré to opakovať, aby ľudia mali jasné očakávania. Týmto zákonom umožníme vyhlásiť núdzový stav v energetike a v plynárenstve. Ale núdzový stav, posledné, krajné riešenie. Podľa mňa priam, neviem, či sa tu zhodujeme, alebo nezhodujeme s kolegami, atómový kufrík, ktorý proste na nejaký čas vypína trh. Toto to je, vypína trh. Brutálnym spôsobom. Práve preto, a to prenesiem neskôr, sme s kolegami pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý posilňuje kontrolný prvok parlamentu v tomto celom. Ale očakávať od tohto zákona, že vyrieši cenu energií na Slovensku, proste to je nereálne, to sa nestane.
My potrebujeme jednotné európske riešenie. To je proste fakt. Potrebujeme ho, tlačíme naňho. Tu pochválim verejne ministra. Na to, že je dva týždne vo funkcii, klobúk dole pred diplomaciou, ktorú robia v Bruseli. Tlačíme na to.
Áno, aj z tohto miesta môžem povedať, že všetci by sme si priali, aby Nemecko trošku viac nastražilo svoje uši, aby počúvalo aj menšie krajiny, aby to riešenie, ktoré sa pripravuje a ktoré sme aj navrhovali v zastúpení ministra hospodárstva a premiéra Hegera, bolo brané vážne. Lebo to, ktoré ponúkajú dnes Nemci, nám nijakým spôsobom, a nielen nám, ale aj ďalším krajinám nepomáha.
Rovnako to, o čom hovoril pán predseda Fico, ktorý tu momentálne nie je, je to, že akým spôsobom sa postavíme k cenám energií pre firmy, pre priemysel a potom, samozrejme, časom aj pre domácnosti, keďže tam máme priestor do konca roka. Tam tie rokovania bežia, tie návrhy sa pripravujú a podľa mňa nemožno očakávať, a v tom je to falošný argument, že len tak z ničoho nič, opakujem, odpálime atómový kufrík. Ten odklad na tých sedem dní v princípe nič nerieši, lebo toto je rámec. Rámec, ktorý iba umožní vláde vyhlásiť núdzový stav v energetike. K tomu niet veľmi čo povedať, pretože tie riešenia, o ktorých hovorí aj pán predseda Fico a ďalší, sa týkajú iného mechanizmu, či už je to ÚRSO, alebo všeobecný hospodársky záujem, cez ktorý je možno dosiahnuť iný typ regulácie ceny. O tomto hovorme na rovinu a je dobré si ten zákon prečítať.
Čo sa mi zdá ako dôležitá politická poznámka, možno sa na mňa budú hnevať kolegovia zo SaS-ky, ja som prekvapený, že tu nesedí pán bývalý minister hospodárstva Sulík. Nie preto, aby sme sa spolu hádali, ale preto, že to je mimoriadne vážna vec. Keď si to je schopný odsedieť predseda Fico, nerozumiem, prečo si to nie je schopný odsedieť pán predseda Sulík. Akokoľvek môže brať túto poznámku citlivo, bavíme sa tu o téme, ktorá je nadstranícka. Však koniec koncov ste to videli pri tom hlasovaní, kto ako hlasoval a koľko hlasov ten návrh zákona dostal.
A teraz mi dovoľte krátko k ústavnému rámcu. Práve preto, že si myslím, že to je atómový kufrík, sme s kolegami Šipošom, Vetrákom a Kremským po dohode, samozrejme, s pánom ministrom a jeho legislatívou pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý posilňuje kontrolnú činnosť Národnej rady. Ak to môžem povedať laickým spôsobom nielen pre vás, ale aj pre verejnosť, ten mechanizmus je taký, ak vláda siahne k tomuto riešeniu, že vyhlási núdzový stav v energetike, tak ten núdzový stav môže trvať najdlhšie 180 dní a potom musí prísť do parlamentu, ak má záujem tento núdzový stav predĺžiť.
Bola debata, a poviem veľmi férovo, aj o 90 dňoch, ale tu musím povedať ja, že ma kolegovia presvedčili argumentami, že predsa len nemôžeme na to pozerať rovnakým spôsobom ako pri ústavnom zákone o bezpečnosti štátu, to je núdzový stav, ktorý súvisel s covidom, pretože tam tá citlivosť ústavná a aj praktický výkon bol dôležitejší, keďže išlo o zásah do slobody jednotlivca ako ľudskej bytosti. Plus rešpektujem argumenty kolegov aj z ministerstva hospodárstva, aj z ministerstva financií, že tu sa ten rámec nastavuje dlhší, aby vláda vedela operatívnejšie reagovať.
Na druhej strane, kde sme už nechceli my ustúpiť, je to, že šesť mesiacov. 180 dní je podľa mňa komfortná doba na to, aby štát sa vedel postaviť k regulácii a k vyhláseniu núdzového stavu. Ja pevne verím a to beriem ministra za slovo, hovoril to aj na ústavnoprávnom výbore a hovoril to aj tu, že nebudeme musieť pristúpiť k tomu, aby sme vyčerpali celú tú lehotu tých 180 dní, že to naozaj majú byť opatrenia, ktoré prídu v úplne krajnej situácii, v krajnom prípade a že sa nám verí, že sa nám podarí dohodnúť jednotné európske riešenie. Lebo ja neviem, že či si to ľudia uvedomujú, alebo neuvedomujú, toto je svojím spôsobom podstatne väčšie ohrozenie jednoty Európskej únie ako vojna na Ukrajine. Pri vojne na Ukrajine to bolo o tom, že sme sa spojili proti agresorovi, bolo to úplne jasné, že sme videli, ako zomierajú nevinní ľudia. No tu to zrazu bude o peniazoch. Sú tu nemecké záujmy, sú tu francúzske záujmy a sú tu úplne legitímne slovenské záujmy. No napriek tomu verím a opakujem, že prídeme a dohodneme sa ako Únia na riešení, ktoré pomôže všetkým. A niektoré tie riešenia sú na stole, ale ja nemám právo, to je na pána ministra, aby o nich hovoril viac alebo nehovoril viac, tá debata sa bude posúvať a predpokladám, že on aj z Bruselu tento týždeň bude informovať. Opakujem, klobúk dole, za dva týždne sa tak rýchlo zorientovať v tej európskej a bruselskej politike.
A teraz mi, prosím, dovoľte prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Šeligu, Šipoša, Vetráka a Kremského, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1198).
1. V čl. I sa v bode 4 dopĺňa nový odsek 18, ktorý znie:
„(18) Stav núdze v elektroenergetike vyhlásený z dôvodov podľa odseku 12 možno vyhlásiť najdlhšie na 180 dní. Ak dôvody pre vyhlásenie stavu núdze v elektroenergetike trvajú, možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas stav núdze v elektroenergetike predĺžiť o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S predĺžením stavu núdze v elektroenergetike podľa druhej vety musí vysloviť súhlas Národná rada, a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého stavu núdze v elektroenergetike. Ak Národná rada nevysloví súhlas, predĺžený stav núdze v elektroenergetike zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením stavu núdze v elektroenergetike, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu."
Doterajší odsek 12 sa označuje ako odsek 19.
2. V čl. I sa v bode 6 dopĺňa nový odsek 17, ktorý znie:
„(17) Stav núdze v plynárstve vyhlásený z dôvodov podľa odseku 11 možno vyhlásiť najdlhšie na 180 dní. Ak dôvody pre vyhlásenie stavu núdze v plynárstve trvajú, možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas stav núdze v plynárstve predĺžiť o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S predĺžením stavu núdze v plynárstve podľa druhej vety musí vysloviť súhlas Národná rada, a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého stavu núdze v plynárstve. Ak Národná rada nevysloví súhlas, predĺžený stav núdze v plynárstve zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením stavu núdze v plynárstve, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu."
Doterajší odsek 11 sa označuje ako odsek 18.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som.