Videokanál poslanca

Pán poslanec, asi moje slová padli na úrodnú pôdu, pretože konečne jedno vystúpenie, ktoré sa venovalo obsahu programového vyhlásenia vlády. Boli tam skutočne vecné argumenty pro - kontra, takže ešte raz ti to, za to ďakujem.
A som veľmi rád, že si sa, že si znovu otvoril aj tému financovania Csemadoku, pretože toto bude asi v najbližších dňoch možno nejak jedna z tém, ktorá bude rezonovať v spoločenskej diskusii, spoločenskej debate. Je to téma, ktorú bolo nutné otvoriť, pretože Csemadok je 72-ročná inštitúcia, ktorá združuje 53-tisíc členov, má 450 organizácií po celej republike a ako taká, si myslím, že skutočne si zaslúži to, aby bola od štátu financovaná, prípadne aby bola jej poskytnutá dotácia na prevádzku, čo je veľký rozdiel, ale zaslúži si to, aby bola štátom podporovaná. Poďme sa o tom baviť, poďme sa o tom baviť verejne, som otvorený diskusii.
A ďakujem, že si ju otvoril.

Ja len veľmi krátko. To bola len výberová vzorka z členov vlády Slovenskej republiky, pretože som skutočne už nechcel ťahať čas, lebo by som mohol pokračovať takto každým jedným ministrom.
Pán poslanec, práca vlády a aj toho daného ministra vo svojom rezorte sa posudzuje nie v čase polčasu alebo počas prvej tretiny jeho funkčného obdobia, ale na konci volebného obdobia. A ako iste viete, volebné obdobie trvá 4 roky, takže počkajme si na výsledky, počkajme si na to, ako sa celá situácia vyvinie, a až potom súďme, pretože s týmto sa stretávame všetci, že ste tam rok a ste rok nič neurobili, hoci všetci vieme, že sa tu rok boríme s pandémiou koronavírusu, ku ktorej ste vy ako opoziční poslanci, teraz nemyslím konkrétne vás, ale en bloc celú opozíciu, nepriložili ani jedno polienko.
Čiže toto sú veci, ktoré budeme hodnotiť potom, keď sa volebné obdobie skončí. Vtedy si môžme položiť na stôl karty, vtedy si môžme položiť na stôl to, čo sa urobilo, čo sa neurobilo, a môžme začať vecnú diskusiu o tom, že či toto bola úspešná vláda, alebo nie, a nakoniec to aj tak vyhodnotia občania.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená snemovňa, rokujeme už druhý deň o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a mne sa zdá z tejto debaty, že rokujeme o programovom vyhlásení Igora Matoviča, pretože v každom jednom príspevku opozičných poslancov sa skloňuje meno Igor Matovič v každom jednom páde.
Igor Matovič je ten, ktorý môže za všetko zlo, ktoré sa v tejto republike napáchalo. Igor Matovič môže za všetko, čo spôsobila koronakríza. Igor Matovič je ten, ktorý môže za smrť občanov a tak ďalej. Toto počúvame celý čas. O obsahu programového vyhlásenia vlády ani jedno slovo, nič. Ani jeden z vás nespochybnil programové vyhlásenie vlády v oblasti školstva. Je tu pán minister školstva. Napríklad v oblasti obrany a bezpečnosti, v oblasti práv národnostných menšín, ktorým sa venujem, alebo v programe, pokiaľ sa jedná o financie. Nič. My sa bavíme o Igorovi Matovičovi. Dovoľte mi, aby som vám všetky tieto hoaxy, ktoré tu svorne tvrdíte, vyvrátil.
Začnem asi ministrom obrany, ktorý tu sedí po mojej ľavici. Počúvame celý čas, že je to proamerický minister obrany a je to americký agent, padli tu aj takéto slová a dnes sme sa dočítali, že bol to práve Robert Fico a jeho vláda, kto dohadoval F16, dohadoval nákup blackhawkov, kto dohadoval príchod guantánamskych väzňov len preto, aby sa mohol odfotiť s Baracom Obamom.
Spomínate tu napríklad ministra školstva, povedzte mi jednu jedinú kauzu takú, akú mal napríklad bývalý minister školstva za SNS. Ani jedna, nič. Spomínate tu napríklad pána ministra pôdohospodárstva Mičovského. Povedzte mi jednu jedinú kauzu, ktorá sa aspoň len rovná alebo sa len približuje k všetkým tým kauzám, ktoré boli na PPA-čke za bývalej vlády. Ani jedna, nič.
Spomeňte si, prosím vás, na ministra financií Kažimíra a porovnajte si ho s bývalým ministrom financií, teraz s pánom premiérom Hegerom. O kauzách nič, nula. Spomeňte si, prosím vás, na ministra zdravotníctva teraz Lengvarského, predtým na pána, na pána ministra Krajčího. Povedzte mi jednu jedinú kauzu, kedy sa spriahol, kedy sa spikol s nejakou finančnou skupinou, mám teraz na mysli konkrétne Pentu. Nič, neviete mi povedať ani jednu.
A takto by som mohol pokračovať donekonečna pri vymenovaní všetkých členov vlády Slovenskej republiky, ktorí tu sedia alebo majú sedieť za mojím chrbtom, alebo sú momentálne členmi vlády Slovenskej republiky. Vy kritizujete niečo, čo neexistuje. Vy kritizujete to, že tu konečne na Slovensku je jedna vláda, ktorá nekradne. Vy kritizujete to, že je tu vláda, ktorá chce na Slovensku zaviesť spravodlivosť. A toto vám asi vadí, celkom zjavne, pretože ak by vám to nevadilo, tak to nekritizujete.
Kde sú, prosím vás, odborné hodnotenia krokov, ktoré táto vláda spravila počas pandemickej krízy? Veď všetci ste sa tu bili do pŕs, ako oni za to môžu. Miňo Mazurek teraz utiekol zo sály a chcel som mu povedať, že keď on kritizuje protipandemické opatrenia vlády, tak to bol presne on a zároveň aj Robert Fico a takisto aj Ľuboš Blaha, ktorí vykrikovali, že dajte si dole rúška. V novembri, keď nám rapídne rástla krivka nakazenosti, a keď sme všetci vedeli, že táto krajina speje do katastrofy, tak to boli oni, ktorí vyzývali na to, aby sa otvárali reštaurácie, aby sa otvárali terasy, aby sa otváralo všetko, aby sa nič nezatváralo, rúška dolu. A aké bolo ich riešenie? Žiadne, nula, nič. A presne títo istí páni teraz, keď už vedia, že koronakríza je skutočná, COVID je skutočný, ľudia umierajú, tak sú ticho.
Poslanci za stranu HLAS za jeden celý rok, čo sú v parlamente, dali, myslím, že šesť návrhov zákonov. Toto je ich príspevok ku koronakríze plus jedno referendum. Toto je agenda, čím skôr povaliť túto vládu na základe akýchkoľvek vymyslených príbehoch, na vymyslených dôvodoch len preto, aby táto vláda čím skôr skončila, ale bez toho, aby ste nám povedali, že ako na to, čo by ste robili vy. Ja som nepočul ani jeden jediný nápad, ani jeden jediný spôsob, ako z tohto marazmu inak, než to robí táto vláda, než to robia títo členovia vlády, ktorí sedia pri mne a za mnou.
Ale aby som sa venoval aj programovému vyhláseniu vlády v oblasti, v ktorej, ktorú považujem ja za svoju a ktorú, ako iste všetci viete, obhajujem niekedy možno až príliš emotívne, je oblasť práv národnostných komunít. Schválne nehovorím slovo národnostných menšín, pretože v niektorých obyvateľoch to môže vyvolávať pocit menšinovosti, pocit druhej kategórie.
Začali sme veľmi nešťastne, začali sme zákonom, ktorý neprináša pre Maďarov žijúcich na Slovensku pozitívne výsledky, a to je zákon o dvojitom občianstve. K nemu sa vracať nechcem, ale máme tam ďalšie výsledky, ďalšie veľmi vážne záväzky, na ktorých sa už pracuje, a to som veľmi rád, pretože som sa dostal aj do skupiny, ktorá rieši zákon o postavení národnostných menšín, a toto je jeden z bodov, ktorý, si myslím, že skutočne nejakým spôsobom posunie príslušníkov národnostných komunít, resp. ich práva k nejakému európskemu štandardu.
A dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti spomenul aj nejaké ostatné veci, ktoré by sme mohli v tomto volebnom období presadiť, ako je napríklad zákon o financovaní Csemadoku. Ja sa teraz pozerám na pani bývalú ministerku kultúry, ktorá iste bude so mnou súhlasiť, že takýto zákon už tu mal byť, a ja verím, že onedlho bude. Ale takisto by sme mohli uvažovať aj o rozšírení práv národnostných menšín, pokiaľ ide o používanie jazyka národnostných menšín v oblasti vizuálnej dvojjazyčnosti alebo pokiaľ ide o rozšírenie týchto práv na, na vyššie územné celky, konkrétne v Slovenskej republike ba sa jednalo o dva, ak znížime hranicu používania jazyku národnostných menšín z 15 na 10 %, pôjde o tri vyššie územné celky, čo, si myslím, že nikomu neublíži.
Páni a dámy, toto je to, čomu by sme sa mali v budúcnosti venovať, toto je to, čo by sme mali aj vy mali podporovať, pretože aj vy máte voličov, ktorí pochádzajú z iných komunít než zo slovenskej. A ja verím, že v tomto možno niekedy v budúcnosti nájdeme aj konsenzus. Poďme sa venovať tomu, a nie nejakým osočovaniam, a nie bojom, žabomyším vojnám, ktoré nemajú žiaden zmysel.
Ďakujem pekne.

Pán podpredseda, každý štát má svoju vlastnú právnu úpravu týkajúcu sa trvalého, prechodného alebo inak tolerovaného pobytu a všade sa to volá inak. Čiže my nemôžme obsiahnuť všetky možné názvy, aké daný štát umožňuje alebo týmto tolerovaným pobytom dáva, čiže preto tam je takáto, takáto formulácia.
Ale dovolím si zareagovať ešte na poslednú vec a to je to, že vy ste museli reagovať. Vy ste na to reagovať nemuseli, rovnako ako na to nereagovalo Rumunsko ani Srbsko, a postavili sa k tomu, k svojim občanom úplne normálne ako k rovnocenným občanom svojich, svojich krajín a dodnes s tým nemajú absolútne žiadne, žiadne problémy.
A vychádza to z toho, že ste možno ešte, teraz nemyslím konkrétne na vás, ale na stranu SMER a vašich vtedajších koaličných partnerov, nepochopili jednu vec, že my sme v prvom rade Maďari, ktorí žijeme na Slovensku. Sme rovnakí Maďari, ako tí, ktorí žijú v Maďarsku, akurát že sme občanmi Slovenskej republiky.
A toto, čo vy nazývate rozdávaním štátneho občianstva, a z viacerých, dokonca aj koaličných politikov sa ozývajú aj takéto hlasy, že je to, alebo prirovnanie k Rusku alebo k východnej Ukrajine je absolútne scestné. Veď už sme obidvaja, obidva štáty sú v NATO, sú v Európskej únii, majú vynikajúce vzťahy, čo tu tiež zaznelo. Čiže takéto obavy sú skutočne irelevantné a ja si myslím, že sa jedná vyslovene a výlučne len o politiku a nič iné.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem ešte raz za slovo. Toto ani nebude asi ani vystúpenie v rozprave v tom pravom slova zmysle, ale skôr jedna otázka na pána podpredsedu Blanára, ktorá vystala z jeho, z jeho vystúpenia a následnej reakcie na faktickú poznámku. Tak som využil príležitosť sa prihlásiť, aby som mu túto otázku položil.
Ešte pred tým však musím zdôrazniť to, čo som nepovedal v pôvodnej rozprave, že nič také ako európske štandardy pri udeľovaní štátneho občianstva neexistuje, pretože aj Európsky dohovor o štátnom občianstve hovorí o tom, že každá jedna krajina si tie svoje podmienky určuje sama nezávisle od, od iných štátov. Takže toto máme vyvrátené.
A teraz by som sa vrátil späť k otázke. Pán podpredseda, vy ste kritizovali navrhnutý text tejto novely v zmysle, že vrátiť štátne občianstvo možno občanovi, ktorý predloží potvrdenie o trvalom pobyte, tolerovanom pobyte alebo inom pobyte, a vy sa obávate toho, že sa to bude zneužívať. A dávali ste to do, do kon..., do kontextu s tými občanmi, ktorí prijali maďarské štátne občianstvo, tých je dokopy 134. Sú to vo veľkej väčšine prípadov ľudia, najmä ženy, ktorí sa tam, ktoré sa tam vydali, prípadne tam ostali trvalo žiť.
Ja sa vás pýtam, považujete vy týchto 134 ľudí za bezpečnostné riziko pre Slovensko, že sa im obávate už aj takúto mini novelu podporiť? Toto je moja otázka.
Ďakujem.

Pán podpredseda, takúto schizofréniu som už v tejto sále nepočul veľmi dávno. Vy tvrdíte, že pán minister Mikulec alebo nejaký iný člen vlády má sa zasadit, zasadiť za to, aby Maďarsko zmenilo svoj zákon o štátnom občianstve, a na druhej strane hovoríte, že maďarský zákon o štátnom občianstve zasahuje do slovenských záležitostí.
Tak keď toto nie je schizofrénia, tak potom už neviem, čo je. Že keď to urobí akože Maďarsko, lebo to nerobí, lebo maďarský zákon platí v Maďarsku, nie na Slovensku, tak vtedy je v poriadku, ale keď toto isté robí Slovensko, tak toto už v poriadku nie je. Tak mi to, prosím vás, vysvetlite, ako ste toto mysleli, lebo toto podľa mňa nepochopil nikto, kto v tejto sále sedel.
Druhá vec, všetky argumenty, na základe ktorých ste tento blbý zákon prijali, som vám vyvrátil v mojej rozprave, ktorú ste vy ani nepočúvali, takže nemáte argument na to, že akým spôsobom exteritoriálne zasahuje Maďarsko do záujmov Slovenskej republiky, pretože všetky tieto veci, na základe ktorých ste to prijali, sú vyvrátené viacnásobne.

Na to, aby som vám plne zodpovedal na vaše otázky, mi dvojminútová faktická poznámka stačiť nebude a len tak v rýchlosti by som chcel povedať to, o čo opieram svoj názor. A to je to, že napríklad na Maďarov žijúcich na Slovensku, ale aj na Nemcov sa stále pozerá ako na vojnových zločinov, a to napríklad na základe zák... alebo nariadenia vlády Slovenskej rep... nariadenia Slovenskej národnej rady 104/1945 s názvom o konfiškácii, urýchlenej konfiškácii a rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, kolaborantov a zradcov slovenského národa. Tento zákon je ešte stále v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky a ešte v roku 2020 sa súdy Slovenskej republiky pri konfiškácii majetkov rôznych občanov odvolávali na tento zákona, to je po prvé.
Po druhé v preambule Ústavy Slovenskej republiky je uvedené, že my národ slovenský spoločne s príslušníkmi národnostných menšín, čo automaticky vytvára druhú kategóriu. Pozrite si územnosprávne členenie Slovenska, akékoľvek, či sa jedná o okresy, alebo o kraje, veď všetky boli vytvorené tak, aby na južnom Slovensku neboli okresy vytvorené tak, aby bola tam väčšina týchto Maďarov napríklad. Veď toto sú mečiarovské okresy, platia dodnes, na južnom Slovensku sú okresy, keď si pozriete mapu, nakreslené zo severu na výcho... na juh, a pričom v strede Slovenska alebo na, na severe Slovenska sú orientované z východu na západ.
Územnosprávne členenie, pokiaľ ide o VÚC-ky, veď si pozrite, aké kraje sa nakreslili, za všetky si zoberte Trnavský kraj, len aby tam Maďari neboli, neboli vo väčšine. Pozrite si tento zákon o štátnom občianstve. Bol prijatý len vyslovene proti Maďarom. A takto by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dlhodobo tvrdím, že Maďari na Slovensku sú občanmi druhej kategórie. A novela zákona o štátnom občianstve z roku 2010 je toho plným dôkazom. A na tejto téze nemení nič ani predložená novela zákona o štátnom občianstve, o ktorej sa práve rozprávame.
Kolega Dostál veľmi vyčerpávajúco hovoril o histórii, ako sme dospeli až sem, do tohto štádia, tak dovoľte mi, aby som vám predložil aj jeden iný pohľad, pohľad Maďara žijúceho na Slovensku, ktorý cíti historické, etnické, kultúrne, jazykové a rodinné väzby s Maďarskom, napriek tomu je lojálnym štátnym občanom Slovenskej republiky a na tom nechce zmeniť nič a naďalej chce ostať na Slovensku.
Musím podotknúť, že keď sa kritizuje maďarský zákon o štátnom občianstve, tak ten je na 80 % prekopírovaný od slova do slova zákon slovenský, čiže bývalý slovenský zákon o štátnom občianstve, ktorý platil do roku 2005 a na základe ktorého Slovenská republika svojim zahraničným Slovákom rozdávala na tomto istom princípe svoje štátne občianstvo. Zmenilo sa to prvýkrát až potom, keď v Maďarsku bolo referendum o tomto občianstve, ktoré bolo neúspešné, a definitívne sa zmenilo v roku 2010 len kvôli tomu, aby slovenskí Maďari nemohli prijímať občianstvo Maďarska z dôvodov, ktoré vám opísal už pán kolega Dostál.
To, že to bolo namierené proti Maďarom a že sa to minulo účinku, bolo už tiež spomenuté, z 3 500 ľudí 134 bolo Maďarov, čo sa, samozrejme, nedá porovnávať s tými, ktorí prišli o štátne občianstvo v dôsledku prijatia štátneho občianstva Českej republiky, Nemecka, Rakúska a tak ďalej.
Hlavnými argumentami na prijatie tejto novely, resp. novely z roku 2010 boli vlastne štyri. A to, aby maďarské politické strany nemohli robiť kampaň na území Slovenskej republiky počas ich parlamentných alebo iných volieb. Tento hoax sa, chvalabohu, už 11 rokov podarilo vyvrátiť ničím iným, len praxou, nikdy žiadna politická strana na Slovensku, myslím teda zahraničná politická strana, žiadnu kampaň neviedla, a keby ju viesť chcela, tak by ju s kľudným svedomím viesť mohla, pretože v Európskej únii tie bilbordy môžte vešať, kde chcete, mítingy robiť môžte, kde chcete, televízia a jej vysielanie nie je limitovaná hranicami, čiže tú kampaň si môžte viesť, akokoľvek chcete, no nedeje sa tak.
Ďalším argumentom bol ten, že si chce vytvárať Maďarsko svojich voličov. Ja vám z praxe môžem povedať to, že občanov Slovenskej republiky, ktorí by si chceli prijať maďarské štátne občianstvo, ani zďaleka nie je toľko, koľko predpokladali tí, ktorí argumentovali týmto argumentom, pretože to určite nebude v húfoch alebo nebolo by to v húfoch, neboli by tí, nebolo by tých občanov státisíce, niekoľko tisíc, maximálne 20-tísíc, to je môj súkromný odhad, ktorý, samozrejme, nie je podložený žiadnym empirickým výskumom.
Ďalším argumentom proti tomu, aby sme odoberali občianstvo Slovenskej republiky komukoľvek proti jeho vôli, je aj to, že ak si občan Slovenskej republiky prijme občianstvo cudzieho štátu, dajme tomu Maďarska, tak sa to Slovenská republika nedozvie. A ja neviem, či Slovenská republika nemá záujem na tom, aby vedela, koľko takýchto občanov má, pretože ak by sme túto novelu, ktorá je dnes na stole, schválili tak, že by sme vrátili stav spred rok 2010, tak Slovenská republika bez akýchkoľvek problémom bude mať prehľad o tom, že koľko takýchto občanov na jej území žije.
Pokiaľ ide o samotnú novelu, ktorá je predložená, a dnes o nej jednáme, tak ja si osobne myslím, že taká Kaliňákova novela alebo nariadenie vlády bolo pri získ... spätnom získavaní už raz strateného občianstva jednoduchšie a my týmto zákonom tieto podmienky len sprísňujeme úplne zbytočne 5-ročným pobytom, ktorý treba dokladovať, pričom táto Kaliňákova, Kaliňákove nariadenie bolo oveľa jednoduchšie. Teraz nerozumiem, prečo ideme týmto spôsobom.
My sme sa v programovom vyhlásení vlády zaviazali, resp. chceli zaviazať, aby sme pretavili programové, pardon, vládn... politické programy strán Sloboda a Solidarita, ale aj Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorí pred voľbami unisono tvrdili, že treba vrátiť, navrátiť stav spred roku 2010. S tým išiel poslanecký klub hnutia OĽANO do, do, na koaličnú radu a s týmto sme argumentovali, že toto je riešenie, ktoré ponúkame našim občanom.
Zároveň sme sa zaviazali aj tým, že občanom slovenským, resp. slovenským občanom žijúcim v zahraničí, že zahraničným Slovákom takýto spôsobom zjednodušíme prístup k slovenskému občianstvu, ale už do programového vyhlásenia vlády sa z dôvodov, ktoré som už spomenul viackrát, a už viackrát sa k tomu nemienim vracať, dostalo sa to tak, ako sa to dostalo, dostalo teraz.
Motiváciou tohto, tohto celého je neopodstatnený strach z Maďarov žijúcich na Slovensku. A nepomáhajú tomu ani príklady dobrej praxe, napríklad z Rumunska alebo zo Srbska, donedávna aj z Ukrajiny, tieto všetky štáty umožňovali svoji občanom, ktorí mali takéto historické, citové, kultúrne a jazykové väzby na Maďarsko, prijímať štátne občianstvo Maďarska, nestrácať to ich. A všetky tieto argumenty, ktoré, ktoré v slovenskom mediálnom priestore lietajú ako argumenty, prečo to chceme zakázať, tam prítomné neboli. Nie sú a garantujem vám, že ani nebudú.
Chcem vás preto požiadať, vážené kolegyne a vážení kolegovia, aby sme sa zamysleli nad tým, či po 11 rokoch fungovania v tomto princípe, na ktorom fungujem teraz, pokiaľ ide o zákon o štátnom občianstve, či by už nebol čas sa tohto neopodstatneného strachu zbaviť a či by nebolo opodstatnené umožniť slovenským občanom, ktorí si chcú vziať štátne občianstvo iného štátu, pritom ostať žiť na Slovensku, nestratiť občianstvo slovenské, pretože nič sa k Slovenskej republike ani jej zvrchovanosti nestane.
Ďakujem pekne.

Tak ako na prvú by som reagoval na faktickú poznámku pána poslanca Suju. To, o čom hovoríš, už je viac-menej vyriešené tým, čo som hovoril, že sú benchmarky. Čiže nejaké, proste je to nejaký rámec, do ktorého sa musí zmestiť, a tie sú nastavované tak, aby k tomuto už viac nemohlo dochádzať, k čomu, žiaľ, fakt dochádzalo. Čiže toto je svätá pravda. Ale viac-menej je toto vyriešené a podľa mojich skúseností a znalostí sa kontroluje položkový rozpočet skutočne po položkách a keď sa tam čosi také objaví, tak to ide do neoprávnených výdavkov alebo ten celý projekt ide do koša. Túto časť máme vyriešenú.
Ja by som snáď ešte doplnil aj to, či by sme sa nemohli vybrať tou cestou alebo uvažovať o tom, aby tie obce skutočne mali menší rozsah tých povinností, ktoré musia splniť tým, tak ako sme to urobili pri verejných obstarávateľoch, že sa zrušila tam tá podmienka, že musí byť verejný obstarávateľ osobou oprávnenou. Tak takisto či by sme nemohli tie výzvy písať jednoduchšie, aby sme, aby nemuseli spĺňať tak náročné kritériá, že ich vie urobiť alebo tú projektovú dokumentáciu nakresliť plne v súlade s výzvou len zopár firiem na Slovensku, ktoré majú, v úvodzovkách, exkluzivitu. Čiže toto sú takéto námety, kde skutočne vieme reálne pomôcť obciam a vieme reálne zrýchliť čerpanie eurofondov, za čo sme permanentne kritizovaní Európskou úniou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka, som veľmi rád, že je tu prvý zo zákonov, ktorý by mal urýchliť alebo zjednodušiť proces eurofondových výziev a aj jeho čerpania.
Dovoľte mi, prosím vás, aby som v rámci diskusie, ak sa už teda bavíme o zjednodušovaní procesov a o urýchľovaní čerpania eurofondov, dal niekoľko podnetov, ktoré reálne vedia pomôcť nielen prijímateľom týchto eurofondových výziev, ale napríklad aj samotným dodávateľom.
Príklad budem ilustrovať na základe jednej často sa opakujúcej výzvy v minulosti, napríklad zatepľovania verejných budov, kde sa čas od vypísania výzvy, podania žiadosti až po jeho vyhodnotenie niekedy predĺži na rok a pol. Tu musím uviesť, že prijímateľ tej výzvy alebo žiadateľ musí si vypracovať projektovú dokumentáciu, ktorá má určité parametre, určité hodnoty, ktoré nemôže prekročiť, to sú tie tzv. benchmarky z určitého obdobia, dajme tomu z roku 2016. Od vypísania výzvy až po jej vyhodnotenie, ako som už spomenul, prejde niekedy rok a pol, máte už rok a pol starý rozpočet. V prípade, že ten žiadateľ je úspešný, tak si musí, samozrejme, spraviť na tú zákazku verejné obstarávanie. A toto je proces, ktorý neuveriteľným spôsobom predlžuje a byrokratizuje proces, pretože musí prejsť to verejné obstarávanie tzv. prvou ex ante kontrolou, ktorá trvá tiež minimálne pol roka vtedy, ak sa nenájdu žiadne, žiadne nedostatky, prípadne tá výzva na predloženie cenových ponúk je v poriadku. Samotný proces verejného obstarávania tiež trvá určitú dobu. Sú tam zákonné limity, ak nedôjde k nejakým námietkam, predlžovaniu umelému toho verejného obstarávania, tak tiež to trvá nejaké tri mesiace. A celé toto verejné obstarávanie musí ísť na ďalšiu kontrolu, čo trvá tiež pol roka. Čiže sme sa dostali zhruba, od vypracovania projektovej dokumentácie po samotnú realizáciu diela prebehnú tri roky. Za tri roky stúpa minimálna mzda, stúpa cena práce, stúpajú ceny tých výrobkov, ale vy s cenou nemôžte robiť už nič.
A tu sa dostávame ku kameňu úrazu, prečo sú niektoré eurofondové zákazky cenovo takto poddimenzované a prečo dochádza k tomu, že niektoré, niektoré tieto zákazky sú doslova likvidačné, nie pre dodávateľa, možno pre ich subdodávateľov, pretože jednoducho neostanú peniaze na to, aby boli vyplatení. A toto súvisí najmä s tým, že tento proces je tak strašne byrokratický a trvá tak strašne dlho, že to jednoducho mnohé obce radšej vzdajú a tieto eurofondové výzvy ani nereflektujú, prípadne majú záujem o niečo jednoduchšie, ako je napríklad envirofond. Ten je veľmi populárny, pokiaľ ide o obce.
Čiže ja by som ctenému plénu a, pani ministerka, aj vám, odporučil, aby sme sa začali venovať aj tomuto. Pretože rozumiem, že na jednej strane je potrebné tie kontrolné mechanizmy nejaké mať a, samozrejme, nemôže sa z týchto eurofondových zdrojov plytvať, ale nemôže to ísť na úkor toho, že jednoducho tu budú likvidovaní, likvidovaní živnostníci, prípadne budú likvidované firmy len preto, lebo nemajú dostatok peňazí.
A s týmto súvisí aj moja ďalšia takáto pripomienka alebo návrh na verejnú diskusiu. A to je to, že najnovšie sú eurofondové výzvy tzv. predfinancované, čo však neznamená, že tie obce majú peniaze dopredu na účte a môžu ich platiť. Ale tiež po určitej dobe, určitých odfaktúrovaných prácach môžu si podávať žiadosti o platbu, ktorých administratívna kontrola tiež trvá niekoľko mesiacov. Čiže stáva sa to, že ak firma začne pracovať a kým prvýkrát uvidí peniaze z prvej faktúry, prebehnú niekedy tri-štyri-päť-šesť mesiacov. A verte mi, že v tejto situácii, v ktorej sme, máloktorá firma dokáže preklenúť takéto obdobie.
Čiže toto sú námety na diskusiu. Keď chceme skutočne pomáhať tým obciam, chceme skutočne zrýchliť čerpanie eurofondov, tak poďme sa, prosím, venovať tomuto.
Ďakujem pekne.