Ďakujem veľmi pekne. Keďže ma páni od Kotlebu tak veľmi pochválili v tom predošlom vystúpení k Obrannej stratégii, tak si nenechám ujsť ani príležitosť sa vyjadriť aj k Bezpečnostnej stratégii.
Tak, ak dovolíte, musím povedať, že posilňovanie dôvery a pozitívneho vzťahu občanov k štátu, či už je to súkromného sektora alebo aj mimovládnych organizácií, čiže celého spektra spoločnosti je kľúčovým predpokladom celospoločenskej odolnosti....
Ďakujem veľmi pekne. Keďže ma páni od Kotlebu tak veľmi pochválili v tom predošlom vystúpení k Obrannej stratégii, tak si nenechám ujsť ani príležitosť sa vyjadriť aj k Bezpečnostnej stratégii.
Tak, ak dovolíte, musím povedať, že posilňovanie dôvery a pozitívneho vzťahu občanov k štátu, či už je to súkromného sektora alebo aj mimovládnych organizácií, čiže celého spektra spoločnosti je kľúčovým predpokladom celospoločenskej odolnosti. Bohužiaľ, stačí sa mi rozhliadnuť po tejto sále a je mi úplne jasné, že celospoločenskú odolnosť je nesmierne náročné dosiahnuť. Keďže platformu pre budovanie dôvery je zdieľaný záujem na vlastnej suverénnej štátnosti Slovenskej republiky udržanie demokratického ústavnoprávneho poriadku, bezpečnosti a prosperity.
A osobne ma veľmi teší, že máme konečne po 16 rokoch nové strategické dokumenty, ktoré sú pre nás tak dôležité a potrebné. Tieto strategické dokumenty presne popisujú bezpečnostné prostredie také, aké je. Nikto nám nediktuje, čo si máme myslieť a ako máme bezpečnostné prostredie vnímať, pretože sme hrdou a zvrchovanou republikou. Svoju obranyschopnosť si budujeme, samozrejme, pre seba, ale aj v kontexte našich medzinárodných záväzkov v rámci štruktúr EÚ a NATO.
To sa týka modernizácie našich ozbrojených síl a výdavkov na našu obranu 2 %, ktoré máme v pláne vynakladať na našu obranu sú naše peniaze, ktoré vynakladáme na budovanie našich ozbrojených síl a našej obranyschopnosti. Všetká vojenská technika má výsostný slovenský znak a my rozhodneme o ich nasadení. Samozrejme a znova pripomínam aj v prípade potreby kolektívnej obrany, ktorá je našou najlepšou zárukou našej bezpečnosti a obrany.
Samozrejme, dezoláti budú tvrdiť, ako to už poznáme aj tvrdiť budú, že nám tu niekto niečo nadiktoval, že si vytvárame nepriateľov kade-tade a tak ďalej. Jednoducho nevytvárame. Ešte raz. Strategické dokumenty popisujú bezpečnostné prostredie také, aké je, ale tí, ktorí budú tvrdiť opak, sú presne tí, ktorí dokonca tvrdili, že Soros organizuje električky v Bratislave. Bohužiaľ, taká je realita.
Minulé vlády za tri volebné obdobia nedokázala reflektovať na medzinárodné prostredie a zmeny, ktoré v ňom prebiehajú. Nedokázala ich jednoducho pretaviť do strategických dokumentov. Z jednoduchého dôvodu, že žiadne strategické smerovanie nikdy nemala. Vždy si išla len podľa toho, čo sa jej v aktuálnej situácii hodilo alebo aké boli nálady v spoločnosti. Videli sme to, že jeden sa išiel klaňať do Moskvy alebo Tatarstanu a druhý išiel s vypnutou hruďou do Bruselu a vrátil sa so sklopenými ušami, keďže vždy so všetkým súhlasil napriek tomu, ako on hovoril, že ako to on tomu Bruselu ukáže. Samozrejme, na našej domácej politickej scéne to vyzeralo úplne ináč. Búchali sa do hrude, akí sú oni Slováci, čo všetko oni urobia, ako oni tomu Bruselu ukážu.
Čiže máme tu konečne strategické dokumenty a podotýkam to ešte raz, ktoré jasne reflektujú bezpečnostné prostredie a ktoré sú bez zbytočných politických kompromisov, teda také, aké sme videli pri poslednom pokuse o schválení strategických dokumentov, ktoré, samozrejme, aj tak žalostne dopadli ako dopadli.
Keďže k tejto téme určite vystúpia aj takí, ktorí nemajú ani šajnu, čo to vôbec tá Bezpečnostná a Obranná stratégia sú, tak sa, prosím, naučte aspoň jedno. Strategické dokumenty vytvárajú rámec pre ďalšiu legislatívu a iné dokumenty, smernice, ktorými sa konečne bude riadiť tento štát, štátne orgány a bezpečnostné zložky. Áno, nová Bezpečnostná stratégie je jasno proeuroatlantická. Zároveň jasne popisuje nové hrozby pre náš región a konkrétne aj pre Slovenskú republiku. Bezpečnosť a jej európske a globálne výzvy sú mimoriadne aktuálnou témou, ktorá má vďaka svojej dynamickosti pretrvávajúci dopad na našu spoločnosť.
Samotný konflikt na Ukrajine priniesol so sebou značné bezpečnostné riziká pre región strednej a východnej Európy. Vojenské operácie, ktoré podniklo Rusko na Ukrajine, priniesli so sebou nové formy a spôsoby vedenia konfliktu vojenského, ako aj nevojenského charakteru. Napriek tomu, že medzinárodné spoločenstvo označilo postup Ruska na Ukrajine za porušenie medzinárodného práva a EÚ spoločne s ďalšími krajinami uvalilo sankcie na Rusko, toto pokračuje vo svojom asertívnom správaní.
Nová Bezpečnostná stratégia podobne definuje širokú škálu hrozieb pre Slovenskú republiku. Veľa z nich už bolo síce okrajovo spomenutých aj v poslednej Bezpečnostnej stratégii, ale so zmeneným bezpečnostným prostredím sa vyskytli nové, ako aj kombinácia hrozieb a ich použitie, ktoré predstavujú nové výzvy pre bezpečnosť a stabilitu Slovenskej republiky.
Preto som rád, že sa detailnejšie venuje dezinformáciám a hybridných hrozbám, ktoré sú v dokumente lepšie uchopené a aj s odstupom času im už aj dnes lepšie rozumieme. V prípade strategického partnerstva s USA očakávam, samozrejme, najviac pripomienok a rôznych bludov. Nuž na tie sme si už v parlamente zvykli. Ja len k tomu dodám, že doteraz som nezaznamenal žiadne nepriateľské správanie v celej našej demokratickej histórii Slovenska zo strany USA voči nám. Keď už teda ten historický kontext, tak mi tak na um prichádzajú také dva zlomové momenty v histórii Slovenska. Tými sú, páni kolegovia, napríklad, keď si spomenieme na Clevelandskú a Pittsburskú dohodu, ktorá v podstate predznamenala vznik Československa a podpora amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Čiže to je jeden neodškriepiteľný fakt. A druhá, porazenie Sovietskeho zväzu v studenej vojne, čo malo za následok odsun sovietskych vojsk z Československa po viac ako 20 rokoch okupácie.
Ja ale dodnes na Slovensku žiadne vojenské základne nevidím zo strany USA ani sa sem nehrnú a tobôž nás nemajú v pláne okupovať, ako to hovoria rôzni experti s vysokou školou života. Vzťahy s Ruskom vnímame ako pragmatické. My sme to tu už aj preberali, vy si to interpretujete rôznym spôsobom, ale my v podstate posudzujeme nie to, čo sa hovorí, ale koná, aké skutky sú, aké skutky koná Rusko. Lebo Rusko je jednoducho štát, ktorý porušuje medzinárodné právo, ktoré ohrozuje naše národnoštátne záujmy.
Čína je partner na spoluprácu napríklad pri riešení klimatických zmien. Je to ale pre Európu, a teda aj pre nás ekonomický konkurent a systémový rival. Samozrejme, že budú výhrady, že si môžeme pokaziť vzťahy s Čínou. Ja sa pýtam ale ako. Sú krajiny, ktoré Čínu vnímajú ako bezprostrednú hrozbu, čo im ale nebráni s ňou mať živé ekonomické vzťahy. Ináč, kde sú tie čínske investície a pracovné miesta, ktoré sa budú akože u nás tým ohrozené. Pravidlom v prípade kríza hrozieb je, že protivník vždy využije slabosti oponenta proti nemu. Preto čím viac sa budeme medzi sebou hašteriť, budú pretrvávať problémy, ktoré sa neriešia z dôvodu nezhody alebo už zámerne politický boj. O to viac budeme zraniteľnejší a slabší. Lavírovanie medzi hodnotami a orientáciou tejto krajiny a z toho plynúca pomalá schopnosť rozhodovania z nás robia ľahší a zraniteľnejší terč.
Ak sa nepodarí dosiahnuť zhodu na hrozbách pre Slovenskú republiku, pre parciálne záujmy jednotlivých hráčov politickej scény, o to viac budeme vystavení hrozbám a destabilizácii našej spoločnosti. Našu zahraničnú a bezpečnostnú politiku vnímame aj cez prizmu ochrany hodnôt, na ktorých je naša spoločnosť založená. Čiže demokracie právneho štátu a tiež ľudských práv. Tieto sú vo svete pod tlakom vrátane zo strany veľkých štátov. Pre našu bezpečnosť je dôležité, aby sa tieto hodnoty vo svete neoslabovali a podľa toho si vyberáme najbližších partnerov a spojencov, s ktorými tieto hodnoty vo svete obhajujeme.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
