Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tohto vládneho návrhu zákona o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zaviesť komplexný mechanizmus preverovania zahraničných investícií v Slovenskej republike z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku v Slovenskej republike, pričom sa prihliada aj na bezpečnosť a verejný poriadok v Európskej únii.
Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Bezpečnostnou stratégiou Slovenskej republiky, v rámci ktorej je ako jedno zo strategických bezpečnostných záujmov vymedzené práve účinné preverovanie zahraničných investícií z dôvodu bezpečnosti a verejného poriadku a kontrola rizikového kapitálu. Požiadavka na prijatie navrhovanej legislatívy vyplýva taktiež z Akčného plánu koordinácie boja proti hybridným hrozbám na roky 2022 až 2024. Dôležitosť zavedenia účinného mechanizmu zdôraznila situácia spôsobená pandémiou COVID-19 a taktiež situácia súvisiaca s vojenskou agresiou Ruskej federácie na území Ukrajiny. V tejto súvislosti Európska komisia vyslala jasný signál dôležitosti preverovania zahraničných investícií a zároveň opakovane vyzvala členské štáty Európskej únie, ktoré nedisponujú komplexnými mechanizmami na preverovanie zahraničných investícií, aby takéto mechanizmy urýchlene prijali.
Návrh zákona upravuje aj niektoré aspekty spolupráce Slovenskej republiky s ostatnými členskými štátmi Európskej únie a s Európskou komisiou na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie v platnom znení. Mechanizmus preverovania ustanovený návrhom zákona predstavuje efektívny nástroj ochrany pred bezpečnostnými rizikami spojenými so zahraničnými investíciami. Jeho implementáciou Slovenská republika bude môcť nielen monitorovať bezpečnostné riziká, ale ich aj eliminovať, a to prijatím konkrétnych opatrení vo forme stanovenia podmienok pre realizáciu zahraničnej investície alebo jej prípadným zakázaním. Osobitne sa pristupuje k tzv. kritickým zahraničným investíciám podľa § 3 návrhu zákona vymedzených nariadením vlády Slovenskej republiky, ako je to napríklad v oblasti obrany, v odvetví biotechnológie a v prípade prvkov kritickej infraštruktúry alebo v oblasti médií a podobne, ktorých uskutočnenie bez predchádzajúceho preverenia podľa návrhu zákona je zakázané.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
A ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prajem tiež dobré ránko alebo dobrý deň.
Cieľom tohto vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je v reakcii na aplikačnú prax upraviť podmienky poskytovania dotácií na rozvoj priemyselnej výroby, výskumu, vývoja a služieb. Návrhom zákona sa zavádzajú elektronické žiadosti o poskytnutie dotácie, upravujú sa niektoré podmienky týkajúce sa ostatných účelov dotácie a tiež úpravy reagujúce na stav v oblasti banských činností.
Medzi najvýznamnejšie navrhované zmeny patria:
- úprava dvoch nových účelov použitia dotácie, a to preložka elektronických komunikačných sietí alebo vybraných líniových stavieb a náklady na štúdiu realizovateľnosti projektu súvisiaceho s rozvojom priemyselnej výroby, výskumu, vývoja a služieb,
- ustanovenie pravidiel spolufinancovania účelu dotácie,
- zavedenie novej kategórie úloh, na plnenie ktorých môže obec alebo VÚC, vyšší územný celok, žiadať dotáciu,
- vytvorenie podmienok na podávanie žiadostí, týkajúcich sa mimoriadnych a naliehavých úloh súvisiacich s investíciou investora aj mimo výzvy na predkladanie žiadostí a
- úprava povinnosti prijímateľa a požadovaných príloh k žiadosti v reakcii na uvedené zmeny.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
A ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod svojho záverečného vystúpenia k rozprave k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (tlač 1033) by som sa chcel poďakovať všetkým za vecnú diskusiu, z ktorej som vycítil alebo videl, že mnohí z vás naozaj v dobrej viere a v snahe riešiť vám známe konkrétne problémy ste predložili niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré mali napomôcť riešeniu týchto problémov.
Chcem vás ubezpečiť, že som vašej snahe porozumel a vážim si ju. A som si vedomý aj z mojej predošlej praxe, že naozaj ide o vážne problémy, ktoré je potrebné riešiť. K nim... (Rečník si odkašlal.) K nim... kým sa k nim ešte dostanem, chcem však ako predkladateľ zákona vysloviť svoj nesúhlas s návrhmi pánov poslancov Fecka, Linharta, ktoré rozšijú predmetný zákon o tzv. prílepky, ktoré so samotným návrhom nesúvisia.
Súčasne ďakujem obom pánom poslancom za pochopenie a vzájomne korektné vysvetlenie celého problému, ktorý okolo toho vznikol, a verím, že aj v spolupráci s pánom ministrom Vlčanom sa tento skutočne závažný problém podarí následne vyriešiť alebo sa rieši takpovediac elegantnejšou legislatívnou cestou. Chcem na záver potvrdiť a poďakovať svojim predchodcom, že tento návrh zákona som zdedil, a preto chcem poďakovať svojmu predchodcovi v kresle ministra pánovi poslancovi Richardovi Sulíkovi, ako aj bývalému štátnemu tajomníkovi a teraz poslancovi Karolovi Galekovi za veľmi dobré dedičstvo, ktoré zanechali nielen pre mňa, ale hlavne pre túto krajinu a pre všetkých, ktorých sa týka tento zákon, a na záver mi dovoľte ešte raz poďakovať za vecnú diskusiu všetkým vrátane členom výboru hospodárskeho, všetkých v pléne a požiadať vás, vážené pani poslankyne a páni poslanci, o schválenie tohto návrhu zákona so zohľadnením aj mojich pripomienok.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.
Návrhom zákona sa predovšetkým ustanovujú kritériá udržateľnosti a požadované úspory emisií skleníkových plynov pre palivá z biomasy používané v odvetví výroby elektriny a vykurovania na účel zabezpečenia vysokých úspor týchto emisií v porovnaní s alternatívnymi využívajúcimi fosílne palivá, zvyšuje sa minimálny prah úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a bioplyn v doprave vyrábané v nových zariadeniach a to s cieľom zlepšiť ich celkovú bilanciu, pokiaľ ide o skleníkové plyny, a ustanovuje sa nový právny rámec vydávania záruk pôvodu pre plyn z obnoviteľných zdrojov, čím sa vytvorí jednotný prostriedok preukázania pôvodu plynu z obnoviteľných zdrojov koncovým odberateľom a uľahčí sa hraničný obchod s takýmto plynom. Taktiež sa umožní vydávanie záruky pôvodu aj pre iný plyn ako biometán.
Uvedené zmeny majú napomôcť napĺňaniu záväzkov Slovenskej republiky pri plnení európskych cieľov v oblasti výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a dosahovania uhlíkovej neutrality.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, služby verejnej správy pre občana, manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani sociálne vplyvy. Materiál predpokladá pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov, bol vypracovaný z dôvodu potreby debyrokratizácie, teda zníženia byrokracie licenčného procesu a najmä potreby odstránenia problémov v rámci aplikačnej praxe pri obchodovaní s určenými výrobkami.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských podnikateľských subjektov pri vývoze určených výrobkov do tretích krajín. To je dôležité.
Návrh zákona odstraňuje povinnosť predkladať niektoré prílohy k žiadostiam o udelenie licencií, upravuje náležitosti tzv. antireexportnej doložky, vyčleňuje z licenčného konania vývoz a transfer určených výrobkov z územia Slovenskej republiky a taktiež skracuje lehoty na udelenie licencie.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Takže ešte raz príjemné popoludnie. Takže sa ospravedlňujem, ale sme ešte riešili pozmeňujúce návrhy k zajtrajším zákonom.
Pán predsedajúci, vážený pán poslanec, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, aktuálna energetická kríza má zásadné negatívne vplyvy teda na naše hospodárstvo Slovenskej republiky a jej výrazný negatívny vplyv pociťuje tak priemysel, ale vysoké ceny energie sa premietajú aj do cien potravín, výrobkov, či služieb, čo pociťujú najmä občania hlavne sociálne slabšej skupiny.
Zásadný a dôležitý krok sa udial 21. septembra ´22 na rokovaní vlády, keď bol schválený návrh novely zákona o energetike a zákon o regulácii sieťových odvetví. Ďalším krokom bolo prijatie uvedených zákonov na zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky ako aj podpísanie nového zákona pani prezidentkou tento týždeň. Potrebu novelizovať tieto zákony vyvolala aktuálna vážna kríza na veľkoobchodných trhoch s elektrinou a plynom. Schválený zákon o energetike reaguje na hroziacu cenovú nedostupnosť elektriny a plynu a vytvára dostatočné legislatívne nástroje umožňujúce štátu reagovať pružne a efektívne na prípadný vznik stavu núdze. Tento zákon umožňuje prijať ochranné opatrenia aj netrhového charakteru, ktoré zamedzia aplikáciu veľkoobchodných cien na dodávku elektriny a plynu koncovým odberateľom na Slovensku, obzvlášť v situácii, ak sa na domácom trhu dokáže vyrobiť elektrina za výrazné nižšie výrobné náklady.
Doteraz bolo možné vyhlásiť všeobecný hospodársky záujem na základe technických porúch. Odteraz v rámci opatrení vo všeobecnom hospodárskom záujme bude možné vydať rozhodnutie aj z dôvodu zabránenia negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu na najzraniteľnejších odberateľov. Návrh takéhoto všeobecno-hospodárskeho záujmu na rokovanie vlády predloží ministerstvo hospodárstva po nadobudnutí účinnosti zákona.
V súvislosti s prípravou rámca štátnej pomoci pre firemný sektor pripravuje ministerstvo aj novelu zákona o dotáciách. Cieľom návrhu zákona sú legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné na to, aby ministerstvo mohlo poskytnúť pomoc podnikom zasiahnutých krízou, na zmiernenie negatívneho vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu. Je však potrebné zdôrazniť, že pomoc musí byť poskytnutá v súlade s dočasným krízovým rámcom Európskej komisie. Tento dočasný rámec stanovuje podmienky v oblastiach štátnej pomoci týkajúce sa na pokrytie nákladov súvisiacich s nepriaznivým dosahom vysokých cien energie.
Vážený pán poslanec, v súvislosti s vašou otázkou je potrebné sa zmieniť aj o pomoci podnikom získaním dodatočných zdrojov financií prostredníctvom presunu nevyčerpaných eurofondov. Predovšetkým som však presvedčený, že spolu s našimi kolegami s ďalších krajín Európskej únie a s Európskou komisiou, ktorí riešia presne tie isté problémy ako my, dospejeme na európskej úrovni k riešeniu, ktoré prinesie zníženie cien elektriny aj plynu.
Osobne vidím najväčší potenciál pri - zníženie ceny energií zastropovaním cien plynu, čo sa prejaví aj v cenách elektriny a takto významne pomôžeme všetkým odberateľom elektriny a plynu nielen na Slovensku, ale v celej našej spojenej Európskej únií a nášho spoločného trhu. To bol aj výsledok mojich dnešných stretnutí s pani eurokomisárkou Kadri Simson, čo sme potvrdili aj následne na tlačovej besede a aj aktuálne, keď som si pozeral posledné správy potvrdené pánom prezidentom Macronom, ktorý sa tiež jasne vyjadril za zastropovanie cien plynu na území Európskej únie.
To zastropovanie sa bude týkať všetkého plynu, ktorý vstupuje na územie Európskej únie, či už potrubím, alebo vo forme skvapalneného plynu, pričom to zastropovanie bude urobené tak, aby sme my ostali konkurencieschopní voči našim hlavným konkurentom v nákupe plynu, hlavne teda skvapalneného plynu, teda voči ázijskému plynu. V prípade potrubného plynu tá úroveň bude tak urobená, aby vyhovovala a bola zaujímavá pre našich všetkých hlavných dodávateľov plynu, serióznych dodávateľov plynu, potrubného plynu, ako sú Nóri, Alžírčania či Azerbajčanci, ale aj Rusko, pokiaľ bude rešpektovať normálne pravidlá trhu a férovej ceny, ktorá je znesiteľná pre tak dodávateľa, ako aj odberateľa.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, vážené poslankyne, vážení poslanci, obnoviteľné zdroje energie a ich širšie využívanie považujem za jeden z najefektívnejších nástrojov riešenia vysokých cien elektriny. Zníženie nákladov na elektrinu pre podnikateľské subjekty sa realizuje aj vlastnou výrobou elektriny pokrývajúcou časť ich spotreby prostredníctvom inštitútu lokálneho zdroja. Preto aj podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov považuje za veľmi dôležitú. Financie na podporu výstavby zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje, vrátene budovania fotovoltických panelov, sú dostupné prostredníctvom viacerých podporných programov.
Jedným z nich je Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva je vykonávateľom komponentu 1 - Obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra, súčasťou ktorého sú míľniky a ciele ukotvené v rámci troch legislatívnych platforiem, a to v oblastiach energetickej efektívnosti, elektroenergetiky a obnoviteľných zdrojov energie.
Na tento komponent je alokácia viac ako 200 mil. eur a zahŕňa tri investície. Investície do výstavby nových zdrojov elektriny z OZE, investície do modernizácie existujúcich zdrojov elektriny a investície do zvyšovania flexibility elektroenergetických sústav pre vyššiu integráciu obnoviteľných zdrojov energie. Investície do výstavby nových zdrojov elektriny z OZE je opatrením, ktorých cieľom je zabezpečovať inštalovaný výkon nových zdrojov elektriny z OZE pripojených do elektrizačnej sústavy v objeme aspoň 120 MW, a pri tejto investícii bola vyhlásená a uzatvorená prvá výzva zameraná na podporu nových zariadení na výrobu elektriny z OZE využívajúcich slnečnú alebo veternú energiu na priamu výroby elektriny ako aj geotermálnu energiu, biomasu, bioplyn, skládkový plyn alebo plyn z čistiarní odpadových vôd.
Alokácia zatiaľ predstavovala 18 mil. eur a aktuálne prebieha proces vyhodnocovania žiadostí.
Investície do modernizácie existujúcich zdrojov elektriny, opatrenie, ktoré zabezpečí modernizáciu bioplynových staníc na výrobu elektriny, vrátane transformácie existujúcich bioplynových staníc na zariadenia vyrábajúce biometán, ako aj modernizáciu vodných elektrární. Cieľom je zvýšenie modernizovaného inštalovaného výkonu OZE v dôsledku pripojenia týchto zdrojov do elektrizačnej sústavy, resp. do distribučnej sústavy aspoň o 100 MW.
Aktuálne je vyhlásená výzva na modernizáciu, resp. transformáciu bioplynových staníc - alokácia 20 mil. eur. A v blízkej dobe bude vyhlásená výzva na modernizáciu vodných elektrární s alokáciou 16 mil. eur, ktorej finálne schvaľovanie akurát prebieha.
Investície do zvyšovania flexibility elektroenergetických sústav pre vyššiu integráciu OZE je opatrenie, ktorým sa docieli zvýšenie kapacity zariadenia na skladovanie elektriny aspoň o 68 MW. Vďaka sprevádzkovaniu nových skladovacích kapacít v podobe nových batériových systémov, vodíkových elektrizérov, či prostredníctvom zvýšenia regulačného výkonu prečerpávacích vodných elektrární.
Pre rozvoj jednotlivých druhov OZE pri výrobe tepla, elektriny je účinným nástrojom aj modernizačný fond a poskytovateľom pomoci v rámci schémy je ministerstvo životného prostredia a vykonávateľom schémy je ministerstvo hospodárstva.
Schéma je zameraná na podporu investícií do výstavby, rekonštrukcie a modernizácie zariadení na výboru OZE s cieľom zvýšenia podielu OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe. Odhadovaný priemerný ročný objem finančných prostriedkov z modernizačného fondu na realizáciu tejto schémy je 40 mil. eur a indikatívna výška plánovaných výdavkov na obdobie ´21 až 2030 je 400 mil. eur.Okrem týchto podporných programov sú alokované finančné prostriedky a na využívanie obnoviteľných zdrojov energie aj v európskych štrukturálnych a investičných fondoch.
Vo vzťahu k využívaniu geotermálnej energie na výrobu tepla by som rád uviedol, že ministerstvo hospodárstva vníma jej veľký nevyužitý potenciál hlavne z kontextu vojny Ruskej federácie na území Ukrajiny. Najvýznamnejším projektom v oblasti geotermálnej energie projektu vykurovania Košíc, kde už zástupcovia MH Teplárenského holdingu, ktorý zastrešuje tepláreň Košice s vlastníkom vrtu Geoterm Košice, podpísali zmluvu o spolupráci a zmluvu o dodávke a odber palív, teda tepla z geotermálneho vrtu. Ide o tepelný výkon 30 MW, ale do budúcnosti má projekt potenciál až 100 MW. A vďaka tomuto projektu by bolo možné takmer 80 % tepla v centralizovanom zásobovaní Košíc zabezpečiť z tých obnoviteľných zdrojov.
Dôležitým predpokladom, samozrejme, je, aby centrálny systém zostal zachovaný a neporušený a aby sa proste v blízkej budúcnosti nerozkladal na menšie celky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem pekne za zaujímavú, podnetnú diskusiu. (Zaznievanie gongu.) Ďakujem za hlasy v prvom čítaní, 131 hlasov, 131 prítomných poslancov, čo svedčí o tom, že všetci spoločne si uvedomujeme veľmi vážnosť tohto, tohto zákona.
Ďakujem za veľmi výbornú profesionálnu spoluprácu pri príprave tohto zákona so štátnym tajomníkom Karolom Galekom, s kolegami z ministerstva hospodárstva, s kolegami z ministerstva financií a s kolegami od pána vicepremiéra Holého. A ďakujem, samozrejme, aj za veľmi podnetnú a vecnú diskusiu v príslušných výboroch Národnej rady a dnes v pléne. (Zaznievanie gongu.)
Ak chcete pomôcť upevniť rokovaciu pozíciu Slovenskej republiky, a teda aj moju, v nasledujúcich dňoch – streda, štvrtok, piatok – v Bruseli pri rokovaní o zásadných opatreniach na stabilizáciu energetiky v Európskej únii a na Slovensku, poprosím, zahlasujte za tento zákon.
Ak chcete upevniť pozíciu štátu a vlády pri rokovaní s akcionármi a manažmentmi energetických firiem, v prvom rade Slovenských elektrární, zahlasujte, prosím, za tento zákon. To sú nepriame dôsledky.
Ale čo je kľúčové a zásadné? Ak chcete dať nám všetkým spoločne zásadnú právnu istotu a rámec na aplikovanie záchranných mechanizmov, záchranných mechanizmov na ochranu zdravia a života občanov a na udržanie chodu štátu, nemocníc, škôl, firiem v krízovej situácii, ktorá môže nastať, poprosím, zahlasujte za tento zákon.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za vysvetlenie. Ďakujem. Ja som bol včera na RÚZ, my sme, ako ja som bol prítomný, včera sme mali. Nikto sa na mňa neobrátil ohľadne tohto zákona z tam z členov, ktorí tam boli, či už zamestnávatelia, alebo odbory. (Reakcia z pléna.) V hospodárskej rade teda, áno, pardon. Takže ja som síce potom musel odísť práve kvôli stretnutiu s Enelom, ale keby boli závažné veci, určite by sa na mňa tam takpovediac, ľudovo povedané, okamžite vrhli. Nič také sa nestalo. Takže ako a bol som otvorený, samozrejme, a pripravený na diskusiu a vedeli, kto som už teraz.
Ja len upresním možno nedorozumenie, pardon, ja nehovorím 400 mil., to je odkúpenie Slovenských elektrární, ja len porovnávam 350 mil., ktorý stál prvý balík transakcie za vstup EPH do Slovenských elektrární, a súčasnou potrebou Slovenských elektrární na 400 mil. vykrytia cash flow. To sa nebavíme za 400 mil. odkúpenie Slovenských elektrární. A to, prepáčte, ale ja som tiež reagoval, čo sa týka toho decembrového 2015 roku, toho umožnenia slovenskej vlády vtedajšej uskutočnenia tohto obchodu a vstupu EPH. Jednoducho som reagoval na to, že kto a čo v minulosti faktograficky urobil. Nič osobné, proste faktografická, historická proste, opretá navyše o čísla poznámka.
A ešte čo sa týka, viete, hovoríte presne, ako súhlasím, že čo vla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)