Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, musím povedať, že som rád, že som si dal trošku viac času na to, lebo mal som to pripravené tak zhruba na tých desať minút. Ale predsa len aj sa mi ťažko spalo, keď som si pripravoval túto rozpravu, vážne.
Viem, že to zľahčujete, túto tému. A veľmi ťažko sa mi počúvali aj vaše slová, ktoré ste na margo zrušenia tohto zákona už teraz povedali. Dokonca ste aj zle pomenovali tento zákon. Povedali ste, si to možno prehrajte naspäť, že zrušenie zákona detských ihrísk. Takže najprv by som chcel povedať, že sa bavíme o zrušení zákona o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska. Čiže, aby sme sa dobre počúvali, čo ideme zrušiť. A chcel by som, samozrejme, aj vašu pozornosť upriamiť na to, aby sme teda počúvali, že o čom sa bavíme.
Myslím si a teší ma takisto, že nie som jediný nielen tu v pléne medzi kolegami teda, ale aj medzi odborníkmi, ktorí sa zaoberajú kontrolou STN noriem či priamo problematikou detských ihrísk, že takýto zákon by nemal byť zrušený bez náhrady. Bez náhrady. Nezľahčoval by som vôbec túto tému. Nakoniec prijatie tohto zákona podpisovala už aj pani prezidentka Zuzana Čaputová. Tu by som mohol možno skončiť, ale v športe som sa držal aj hesla, že tam, kde iní končia, ja len začínam. Takže som sa pozrel na tento problém trošku do hĺbky.
Hovorili ste a som veľmi rád, že ste hovorili vlastne o SOI-ke. Koľko? Štyristotri právnych predpisov musí vykonávať. A musím povedať, že práve SOI-ka, s ktorými som sa bavil s odborníkmi zo SOI-ky, hovoria o nutnosti existencie zákona 371/2019 o základných požiadavkách na bezpečnosť detských ihrísk. A je to podporené dlhodobo pretrvávajúcimi nedostatkami v oblasti bezpečnosti detských ihrísk, ktoré boli opodstatnené z dôvodu vzniknutých úrazov, dokonca smrteľných. Tu mi treba povedať, že nejak sme si zvykli možno na Slovensku, že začneme riešiť takéto závažné veci, až keď sa niečo stane. A nemyslíme dostatočne na prevenciu tak dôležitej veci, ako je bezpečnosť našich ihrísk.
Áno, súhlasím s tým, že je to zaťažujúce pre SOI-ku. Majú tam strašne veľa práce. Nemajú kapacity na to, aby zvládali toľko vykonávacích predpisov. Ale prečo práve ideme rušiť, tie všetky ostatné, čo ste menovali, ako v poriadku, ale prečo ideme rušiť alebo sme ho ani nevytvorili vlastne, tento zákon.
Hovoril si, že smrteľné prípady sa nestávajú alebo že ich je málo, alebo možnože... Neviem, koľko je málo. Ale tak hovorím, že ťažko sa mi spalo práve z tohto dôvodu, že poviem jeden. Napríklad v areáli rekreačného zariadenia v Poráči dňa 19. septembra sa stal, 2015, sa stal smrteľný úraz, keď sa na päťročného chlapčeka zrútila hojdačka v tvare baranidla. Pri šetrení sa dospelo k záveru, že hojdačka bola neodborne postavená, bez certifikácie a neboli na nej vykonávané pravidelné kontroly. Boli zistené nedostatky, s ktorými sa pri kontrolných akciách stretávajú inšpektori SOI. Napríklad v roku 12, 2012, boli zistené nedostatky v 78 %, v roku 2013, a som rád teda, že tak často to SOI-ka preverovala, v 83 prípadoch, v 83 % prípadov, v roku 2017 opäť v 79 % prípadov. Toľko teda zo stanoviska SOI. A prípady boli, samozrejme, aj medializované.
Veľmi ťažko sa mi to hovorí, ale napriek, napriek týmto prípadom som ochotný vnímať aj celú tú dôvodovú správu, ktorá sa vyhodnotila na ministerstve hospodárstva. A myslím si, že na tom sa zhodneme všetci, že tento zákon obsahuje zbytočnú nadmernú reguláciu, s tým plne súhlasím, ktorá zamestnáva prevádzkovateľov a vlastníkov detských ihrísk, čo sú, samozrejme, poväčšine VÚC-ky, mestské úrady alebo súkromníci či iní prevádzkovatelia. Nevhodné sú najmä body - krátke prechodné obdobie, ktoré si spomínal, pán minister, ktoré zapríčiňujú zatváranie detských ihrísk, súhlasím. Finančná náročnosť starých či výstavbu nových ihrísk, súhlasím. Komplikované a opäť finančne náročné uvedenie do prevádzky, to si ani nespomínal. Komplikované a zdĺhavé získanie certifikátu oprávnenej osoby pre kontrolu detských ihrísk, tiež si nespomínal. A komplikované vedenie záznamov o vykonaní kontroly.
V čom sa však zásadne rozchádzame, pán minister, je, že tento zákon ideme rušiť bez náhrady. Po rozhovoroch s odborníkmi môžem konštatovať, že nebudeme mať adekvátnu alebo dostačujúcu alternatívu, právnu alternatívu pre bezpečnosť detí na detských ihriskách. Vysvetlím aj trošku tej legislatívy v krátkosti. Lebo, samozrejme, to sú odborné veci. A ja teda nie som ani právnik, ale som si naštudoval tie veci aj s právnikmi.
Takže od roku 1999 spadali ešte detské ihriská, lepšie povedané ich komponenty, len pod zákon 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a posudzovanie zhody. A v § 7 ods. 3 sa uvádza, že dodržiavanie STN noriem je len dobrovoľné či odporúčajúce. To znamená, že nie je to pravda, že by tieto STN normy sa museli dodržiavať. Tu to máme jasne zdokumentované a zrušením tohto zákona prídeme k tomuto predpisu, resp. k tomuto zákonu.
Ďalej detské ihriská, zase lepšie povedané len ich komponenty, spadali aj pod nariadenie vlády 404/2007 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktoré transformovalo smernicu Európskeho parlamentu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, avšak sankcie za porušenie alebo nedodržanie tejto smernice Slovensko neprijalo žiadne. A tieto informácie čerpám zo stanovisko ministerstva hospodárstva z roku 2017.
Neskôr v roku 2010 prišlo nariadenie vlády 349/2010, bolo platné od 1. 1. 2011 až po 1. 4. 2019, ktoré aspoň sčasti riešilo povinné technické požiadavky o postupoch posudzovania zhody na prostriedky ľudovej zábavy, zariadenia detských ihrísk a športovo-rekreačného zariadenia. Avšak nedávno, v roku 2019 prišlo nariadenie vlády, ktoré aj toto povinné nariadenie vlády zrušilo.
Nakoniec teda prišiel zákon 371, ktorý dnes ideme rušiť. S detskými ihriskami, lepšie povedané len ich komponentami, padneme teda naspäť o 20 rokov pod spomínaný zákon, ktorý som hovoril. Toľko teda zhrnutie tej, tej technickej časti.
A ešte jedna možno k tomu len informácia, že žiadny právny predpis nebudete ustanovovať, kto bude osobou oprávnenou na výkon kontroly týchto zariadení detských ihrísk. Čiže bez kontroly. (Reakcia z pléna.) Prevádzkovatelia, áno.
A aby som len nekritizoval teda, dovolil by som spomenúť niekoľko podmienok, ktoré by pomohlo nájsť konsenzus medzi šikanóznym teda zákonom, dá sa povedať v úvodzovkách, a stavom, do ktorého sa zrušením tohto zákona dostaneme. Čiže do diskusie o novej právnej úprave navrhujeme predĺžiť prechodné obdobie a povinnosť uvedenia starých detských ihrísk a uvedenie do súladu so zákonom teda 371 možno až do roku 2026. Kľudne 20 % detských ihrísk ročne z toho, aby to nebolo tak zaťažujúce. To sú len návrhy. Ako je to na diskusiu, samozrejme, to hovorím, z celkového počtu ihrísk. Čo som ináč aj už vykomunikoval a overoval som si to s niektorými samosprávami, predstaviteľmi samospráv a boli na to prístupní.
Navrhujeme zjemnenie regulácie, ktorá umožňuje úpravu podmienok pre získanie certifikátu oprávnenej osoby na vykonávanie kontroly. Takže tam bola napríklad taká podmienka, že musí mať ročnú prax ten človek, čo je naozaj zbytočné z nášho pohľadu.
Navrhujeme aj jednoduchšie a finančne výhodnejšie uvedenie do prevádzky detského ihriska, napríklad kolaudačným rozhodnutím len za účasti oprávnenej osoby, samozrejme, na kontrolu. Nie je nutné platiť zástupnú kontrolu do nejakej externej firmy.
Navrhujeme menej zaťažujúce pravidelné kontroly pre vlastníka. Kontroly možno by sme navrhli vykonávať častejšie, avšak nie je povinnosť správy z vykonávanej kontroly zasielať na SOI-ku. Ale naopak, SOI-ka by mohla prísť hocikedy na kontrolu, proste ten prevádzkovateľ by si musel viesť nejaké zápisy, samozrejme, a prípadne mu aj uložiť pokutu, ak by to, ak by to nedodržoval. Nemajú kapacity na to. (Reakcia z pléna.) Ja len hovorím ten stav.
Navrhujeme medzi základné povinnosti vlastníka doplniť povinnosť mať počas celej doby prevádzky ihriska uzatvorené poistenie na zodpovednosti za škodu v súvislosti s prevádzkou detského ihriska. Poisťovňa bude mať nastavené určité podmienky, samozrejme, pre uzatvorenie zmluvy a rýchlejšie to služba pre občanov, rýchlejšie poskytnutie náhrady škody pre rodičov dieťaťa. A sú ďalšie, samozrejme, možnosti na diskusiu, ako napríklad budovanie aj určitého percenta detských ihrísk pre zdravotne znevýhodnených a podobne.
Spravil som si teda domácu úlohu a stretol som sa osobne aj s predstaviteľmi SOI, ako som spomínal, odborníkmi pre problematiku detských ihrísk, aby som predtým, ako vystúpim tu v pléne pred vami, mal niektoré návrhy odkomunikované. Záverné stanovisko SOI-ky zastáva názor, že zrušenie tohto zákona 371/219 (2019, pozn. red.) bez náhrady iným priamo uplatniteľným právnym aktom je nesprávny krok, nakoľko zákon upravoval kopec vecí, ktoré teraz preskočím, už ich nebudem omieľať. Ale možno by som jednu ešte spomenul. Odbornosť vykonávania kontrol na detské ihrisko, ktoré pri nedostatočnej právnej úprave pred vznikom tohto zákona poskytovali rôzne nekvalifikované osoby s cieľom zarobiť, čiže normálne došiel niekto, kto sa vydával za oprávnenú osobu, došiel na samosprávu, samozrejme, mal nejaké fiktívne dokumenty a veľakrát takto tí ľudia zarobili peniaze a sužovali tak tie samosprávy.
Ale poviem ešte jeden predsa len prípad, ktorý bol tiež medializovaný, z nedávnej minulosti, z roku 2018, kedy na dievča vo veku 11 rokov z Vysokých Tatier spadol drevený nosný trám hojdačky a dievčatko muselo byť vrtuľníkom prevezené s ťažkým zranením hlavy do nemocnice. V tomto prípade bolo na vine neudržiavané detské ihrisko v zlom konštrukčnom stave. A takýchto príkladov je viac. Samozrejme, nebudem ich tu menovať, to nechceme, ale chcem len tým zvýrazniť, ako je možno tento zákon z môjho teda pohľadu dôležitý.
Myslím si, že život, či už len jedného dieťaťa, alebo jeho bezpečnosť, zabezpečenie kontroly či skvalitnenie a skultúrnenie detských ihrísk stojí za to, aby sa dalo pár hláv, pán minister, dokopy, vyvolala sa spoločenská diskusia v zastúpení samospráv, odborníkov, napríklad aj zo SOI, a prinieslo sa niečo adekvátne, za čo by sme sa nemuseli hanbiť medzi vyspelými krajinami EÚ, čo nebude zbytočne týrať, samozrejme, samosprávy či vlastníkov a prevádzkovateľov detských ihrísk. Ale, naopak, zaručí bezpečnosť pre naše deti.
Volal som si aj s niektorými zástupcami, ako som hovoril, či už SK 8 alebo niektorými zástupcami obcí či územných celkov, ktorí po argumentácii pochopili, že nie je správne zákon rušiť bez náhrady, ale novelizovať po vzájomnej diskusii. Pochopili, že údržba, kontrola a bezpečnosť detských ihrísk je služba občanom, ktorá zabezpečí aj prevenciu úrazov, tak aj efektívnejšie využitie investovaných peňazí v neposlednej rade. Pochopili, že zrušením zákona bez náhrady, sa dostaneme do nevyhovujúceho právneho stavu, ako aj pohľadu, z pohľadu samospráv, tak aj najmä z pohľadu občana či rodiča.
Spravili sme nakoniec aj dotazník pre ľudí, aby sme si vypočuli ich názor na stav detských ihrísk, čo je pre nich vyhovujúce, dostačujúce alebo naopak. Dostali sme 330 odpovedí zatiaľ z celého Slovenska, čo je už slušná výpovedná hodnota. Ľudia nám takisto potvrdili, že napríklad len 20 % respondentov je spokojných s technickým stavom detského ihriska a 65 z opýtaných vníma závažný technický nedostatok, ktorý už dlhodobo nebol odstránený.
A nakoniec ste hovorili aj o pánovi ministrovi Krajniakovi. Tak som rád a ďakujem, že si nás aj s kolegom Dominikom Drdulom nakoniec vypočul aj pán minister Krajniak a prijal možnosť preloženia tohto bodu programu na ďalšiu schôdzu, a teda aj vytvorenia priestoru na pripravenie novely tohto zákona. Chcem len podotknúť, že tento zákon podpisovala teda, ako som už hovoril, aj Zuzana Čaputová.
Preto ťa, pán minister, prosím o podobný ústretový krok, čo si už aj avizoval, čo naozaj veľmi som privítal, že si povedal, že, že dáš ten priestor na, na, nie na odsunutie, ale že dáš priestor na vytvorenie nejakej úpravy alebo nejakej náhrady zmysluplnej. Ale, samozrejme, ak trváš na tom, že tento zákon ideme rušiť bez náhrady, tak môžeme hlasovať v otázkach zdravia a života úplne slobodne aj v koalícii.
Myslím, že nemusím spomínať ďalšie smrteľné prípady, aby som to dokázal, že tento zákon to napĺňa, aj keď priamo, samozrejme, v koaličnej zmluve to asi nie je zakotvené, ale teda mne ako splnomocnencovi vlády aj pre mládež a šport svedomie nedovolí zahlasovať za toto zrušenie.
Ďakujem. (Potlesk.)
