Vážené dámy, vážení páni, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím zohrávajú významnú rolu v právnom štáte a v systéme ochrany práv a detí a osôb so zdravotným postihnutím. Takže práve preto by som rada zareagovala v pár bodoch na predložený návrh zákona. Skúsim sa byť stručná, budem reagovať na konkrétne ustanovenia, keďže teda už v tom predošlom, pri tom predošlom návrhu zákona som mala trochu problém s niektorými...
Vážené dámy, vážení páni, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím zohrávajú významnú rolu v právnom štáte a v systéme ochrany práv a detí a osôb so zdravotným postihnutím. Takže práve preto by som rada zareagovala v pár bodoch na predložený návrh zákona. Skúsim sa byť stručná, budem reagovať na konkrétne ustanovenia, keďže teda už v tom predošlom, pri tom predošlom návrhu zákona som mala trochu problém s niektorými ustanoveniami.
Takže v čl. 1 § 19 ods. 3 písm. c), kde v návrhu sa má zaviesť dôvod odvolania, že porušuje tento zákon alebo iné všeobecne záväzné predpisy, možno tu súhlasiť s dôvodom odvolania, že komisár porušil zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Bude ale otázny spôsob dokazovania porušovania zákona, ako napríklad nesprávne posúdenie dodržiavania práv dieťaťa, osoby so zdravotným postihnutím alebo nesprávne presadzovanie záujmov detí v spoločnosti. Napriek tomu sa toto zdá byť legitímny dôvod odvolania.
Otázne však je, či možno komisára odvolať aj za porušenie predpisu nižšej právnej sily. Či teda môže byť napríklad prípustné, aby dôvod odvolania bol závislý na tom, akú normu prijme ústredný orgán štátnej správy, čo môžu byť napríklad požiarne predpisy alebo predpisy o ochrane zamestnancov pred tepelným žiarením, čo by, samozrejme, bolo vnímané ako nelogické.
Okrem toho navrhovaný dôvod v znení návrhu zákona by umožňoval, aby bol komisár odvolaný aj pre menej závažné protiprávne konanie. Napríklad akýkoľvek priestupok, ktorý nijako nesúvisí s výkonom jeho funkcie. Je preto nevyhnutné jednoznačne vymedziť predmetný dôvod na odvolanie komisára tak, aby bolo jasné, že ide o porušenie zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov spojených s výkonom funkcie. Takže aby som nepôsobila veľmi negativisticky, oceňujem, že v spoločnej správe, je to tlač 151a, sa objavil tento pozmeňujúci návrh. Dané ustanovenie sa má teda zmeniť tak, že Národná rada môže na základe odôvodneného návrhu príslušného výboru Národnej rady komisára odvolať, ak komisár porušuje tento zákon, iný zákon alebo medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, v súvislosti s výkonom funkcie komisára. To znamená, že teda došlo k vypusteniu tých slov "alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy". Takže ďakujem za túto zmenu predkladateľom.
Čo však vnímam stále ako problematické, je § 19 ods. 3 písm. d), kde sa hovorí, že koná spôsobom, ktorý vyvoláva alebo je spôsobilý vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Osobnostné a morálne predpoklady je, považujem za príliš vágne pojmy. Treba upozorniť na to, že navrhovaný dôvod na odvolanie komisára sa teda javí byť zneužiteľným. Tieto, toto môže byť v rozpore s tzv. Parížskymi princípmi, ktoré boli navrhnuté Rezolúciou Komisie pre ľudské práva z roku 1992 a boli prijaté Valným zhromaždením OSN ako princípy týkajúce sa štatútu národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv. Nemožno na to zabúdať, že je to práve Národná rada Slovenskej republiky, ktorá komisára volí a v minulosti posudzovala teda jeho predpoklady osobnostné, morálne alebo odborné. Preto navrhovaný dôvod možno považovať za právne veľmi široký, vágny a vyvolávajúci právnu neistotu, nakoľko komisára schvaľuje a odvoláva na návrh Výboru Národnej rady pre ľudské práva parlament, ktorý pri jeho voľbe posudzuje všetky tieto atribúty nevyhnutné na výkon jeho funkcie a za komisára, teda predpokladáme, že vyberie len toho, kto tieto podmienky spĺňa.
Parížske princípy zaraďujú medzi hlavné zásady, týkajúce sa štatútu národných inštitúcií, záruku nezávislosti a plurality. Podľa nich musia mať národné inštitúcie infraštruktúru umožňujúcu nerušený výkon ich činnosti, predovšetkým musia mať k dispozícii primerané finančné zdroje. Účelom tohto financovania by malo byť umožniť inštitúcii, aby mala vlastných zamestnancov a priestory, aby mohla pôsobiť nezávisle od vlády a nepodliehala finančnej kontrole, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť jej nezávislosť. Stabilitu mandátov členov národnej inštitúcie, bez ktorej neexistuje skutočná nezávislosť, by mal zaručovať zákon, ktorý by upravoval spôsob ich menovania a dĺžku trvania mandátu. Tento mandát by mal byť obnoviteľný pod podmienkou, že bude zabezpečená pluralita členstva v tej inštitúcii.
Opätovne mi teda dovoľte vyzdvihnúť, že došlo k zmierneniu toho textu v pozmeňujúcom návrhu. Podľa tohto návrhu by teda text mal znieť, že "ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nezávislosti alebo nestrannosti pri výkone funkcie komisára". Táto formulácia je síce jednoznačnejšia, ale pokiaľ ide o konanie, ktoré môže byť dôvodom na odvolanie, možno to považovať stále za vágne.
Rovnako oceňujem aj to, že sa navrhuje stanoviť, že komisárovi bude umožnené pred rozhodnutím Národnej rady o jeho odvolaní vyjadriť sa k návrhu na jeho odvolanie a k dôvodom predloženia tohto návrhu. Je dobré, že odvolávaný funkcionár by mal mať možnosť sa k takémuto návrhu vyjadriť, aj k jeho dôvodom.
Záverom len chcem poukázať na nejednotnosť a nekonzistentnosť právnej úpravy príbuzných, s príbuznými inštitútmi, teda verejnou ochrankyňou práv a komisármi. Treba upozorniť, že možnosti odvolania verejného ochrancu práv z funkcie paragrafu, z funkcie podľa § 8 a § 10 zákona o verejnom ochrancovi práv sú, že pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie verejného ochrancu práv
a) vzdaním sa funkcie,
b) stratou voliteľnosti,
c) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený,
d) výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie alebo
e) smrťou.
Národná rada môže odvolať z funkcie verejného ochrancu práv, ak mu to zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. Taktiež vyššie uvedené ustanovenia nedávajú väčší priestor na odvolanie verejného ochrancu práv z funkcie, než zákon o komisárovi. Argument, že zakotvenie funkcie verejného ochrancu práv vyplýva z ústavy a teda z tohto dôvodu má štruktúra orgánov chrániacich základné ľudské práva vyššie postavenie a teda nie je potrebné meniť dôvody odvolateľnosti VOP, ale len komisárov, považujem za relevantný. Dôvod je jednoduchý. Nielenže náplňou činnosti oboch týchto funkcií je chrániť základné ľudské práva a slobody, ale vysoké morálne, odborné a osobnostné požiadavky na výkon funkcií, oboch funkcií sú totožné.
Takže hoci som doteraz zákon nepodporovala, ak bude pozmeňujúci návrh schválený, tak ako je predložený, tak ho podporím, lebo takto má vyzerať diskusia a som rada, že kolegovia reflektovali na moje poznámky.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
