Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedla ako poverená poslankyňa návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vzhľadom k tomu, že zákon dostal pomerne silnú podporu v prvom čítaní - 123 hlasov, tak cítim takú celkom veľkú zodpovednosť vás informovať o legislatívnom procese a o diskusiách, ktoré v rámci neho zazneli, a, samozrejme, za tie veľmi ďakujem a nielen v mene svojom, ale aj v mene všetkých tých zranených osôb, pre ktoré, verím, že tento zákon prinesie zmeny.
Návrh zákona prispieva aj k implementácii medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti ľudských práv, osôb so zdravotným postihnutím, napríklad Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Súčasná platná legislatíva komisárovi neumožňuje za účelom posudzovania práv osôb so zdravotným postihnutím v predmetnej oblasti nahliadať do zdravotnej dokumentácie týchto osôb, pričom považujeme prístup komisára do zdravotnej dokumentácie nielen v prípade posudzovania podnetov, ale aj v prípade monitorovania dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím za kľúčový. Je kľúčovým nástrojom pre overenie, či u osoby so zdravotným postihnutím nedochádza k porušovaniu jej práv.
Návrh zákona prispieva aj k posilneniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných ľudských práv a slobôd ľudí so zdravotným postihnutím, najmä práv garantovaných v čl. 12 ods. 25, v čl. 16 ods. 1, a zároveň napĺňa aj jednotlivé tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Prejdem ale k základnej otázke, a síce prečo je vôbec dôležité v tejto dobe prijať takýto návrh zákona. Potreba posilnenia oprávnenia komisára vyplýva z dvoch hlavných negatívnych trendov našej spoločnosti, a to je v prvom rade vývoj zdravotného stavu obyvateľstva a vývoj odkázanosti obyvateľov v oblasti sociálnych služieb. Zdravotnícke štatistiky poukazujú na zvyšujúci sa počet ľudí s duševnou poruchou. V roku 2014 to na Slovensku bolo približne 400-tisíc ľudí. Medziročne vzrástol ten počet o nových pacientov a, samozrejme, nevieme, že čo s nami urobí korona.
Druhým dôvodom je vývoj odkázanosti obyvateľov v oblasti sociálnych služieb. Toto je tiež dôvod, prečo je potrebné posilniť právo komisára. Zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2019, ktorá bola schválená Výborom Národnej rady pre sociálne veci 11. septembra 2020, vyplýva stúpajúci počet klientov v zariadeniach pre seniorov a v domovoch sociálnych služieb.
Ďalšou dôležitou oblasťou, ktorú komisár vo vzťahu k zariadeniam poskytujúcim sociálne služby skúma, je to, či klienti zariadení absolvovali preventívne prehliadky, a aj to, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Z posledných zistení komisára, vychádzajúcich z monitoringov zariadení sociálnych služieb vykonaných komisárom, vyplynulo, že zariadenia sa nijakým spôsobom nezaujímajú o to, či klienti absolvovali preventívnu prehliadku všeobecného lekára alebo preventívnu prehliadku u stomatológa. Riešia zdravotné ťažkosti klientov ad hoc, teda až v momente, keď nastanú.
Taktiež vyplynulo, že zamestnanci zariadení poskytujúcich sociálne služby zaznamenávajú realizáciu jednotlivých ošetrovateľských úkonov, napríklad polohovanie klienta, v čase aj deň dopredu. To znamená, že akoby prejudikujú, že sa tak stane. Aj záznamy o týchto komisárom skúmaných skutočnostiach v oblastiach vo vzťahu k zariadeniam poskytujúcim sociálne služby sú súčasťou zdravotnej dokumentácie klientov a pri súčasnom nastavení právnej úpravy nahliadania do zdravotnej dokumentácie má komisár problém sa k nim v rámci výkonu svojich oprávnení dostať.
Vo vzťahu k zariadeniam poskytujúcim sociálne služby vykonáva komisár nielen monitoringy dodržiavania ľudských práv, ale skúma aj konkrétne podnety, s ktorými sa naňho podávatelia obracajú. V súčasnosti možno konštatovať, že počet individuálnych podnetov, v ktorých podávatelia namietajú zanedbávanie poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti, porušovania ľudskej dôstojnosti klientov zo strany zamestnancov zariadenia a neprimerané využívanie obmedzovacích prostriedkov voči klientom, podstatne narástol v porovnaní s predošlými rokmi.
Dovoľte mi ešte zhrnúť diskusiu, ktorú sme absolvovali k danému návrhu zákona. Budem reagovať predovšetkým na otázniky, ktoré v rámci tej diskusie vznikli, a poukazovať na to, ako sme na ne reagovali v predloženom pozmeňujúcom návrhu.
Prvá a základná otázka, ktorá vznikala, bolo, že či sa komisárka bude takpovediac že miešať do kompetencie lekárov a bude spochybňovať kvalitu liečby. To určite nie. V dôvodovej správe sme prízvukovali, že cieľom navrhovanej úpravy nie je nahliadať do zdravotnej dokumentácie dotknutých osôb za účelom posudzovania správnosti postupu lekára pri stanovení liečby, ale je to z dôvodu, že zdravotná dokumentácia obsahuje aj všetky údaje relevantné pre posudzovanie podnetov týkajúcich sa kvantity poskytovanej zdravotnej starostlivosti. To znamená, že komisárka bude kontrolovať súhlas osoby s hospitalizáciou, súhlas osoby s liečbou, záznamy o použití obmedzovacích prostriedkov, o evidencii pádov, úrazov, nútenú hospitalizáciu osoby, podmienky v zariadení. Čiže nebude kontrolovať konkrétne úkony vykonané lekárom, ako napríklad stanovenie diagnózy alebo liečby. Bude sledovať len právne otázky spojené s dodržiavaním ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím.
Možno to bude znieť tak nejako tvrdo, ale aj my by sme mali sa otočiť tvárou k realite niektorých, niektorých, na niektorých klinikách a DSS a keby sme si spoločne prešli tie vybrané nálezy Európskeho výboru pre zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, ten Výbor CPT, tak verte mi, že väčšina z nás by si želala mať v situáciách, keby sme sa náhodou na tých klinikách ocitli, mať pri sebe komisára.
Takže napríklad v jednom bratislavskom psychiatrickom oddelení bolo zistené, že pacientom neboli vypracovávané liečebné plány, že čas trávili absolútne nečinne, pozerajúc televíziu, celá psychiatrická liečba sa obmedzovala len na farmakoterapiu. Napríklad aj úloha psychológa sa v zásade obmedzovala iba na spoluprácu so službukonajúcim lekárom pri príjme pacienta, na účel stanovenia diagnózy nebola poskytovaná žiadna psychoterapia ani vedenie klienta pacienta.
Výbor podrobne zhodnotil aj podávanie elektrokonvulzívnej terapie a vyzval slovenské orgány, aby prijali potrebné kroky s cieľom zabezpečiť a v prípade potreby aj vydať potrebné písomné pokyny, aby elektrokonvulzívna terapia nebola nikdy používaná výlučne ako prostriedok na rýchle zvládanie podráždených psychiatrických pacientov. Bolo zistené, že nie je vedený žiaden register o zákrokoch EKT a pacienti zjavne neboli žiadaní o súhlas s týmto druhom liečby. A navyše boli často len rutinne informovaní o tom, že ide o nejakú spánkovú terapiu a neboli, neboli oboznámení s obsahom tohto zákroku.
Výbor sa venoval aj umiestňovaniu pacientov do sieťových postelí, kde bolo tiež zistené rutinné, rutinné umiestňovanie. Rovnako sa venoval nedobrovoľnej hospitalizácii a všetko to, čo Výbor CPT zistil, v podstate potvrdzovala pani komisárka vo svojich správach, z ktorých vyplýva, že starostlivosť o pacientov je organizovaná s dôrazom na lekárske ošetrenie a malý dôraz sa kladie na prevenciu a sociálnu starostlivosť. Je podceňovaný a nežiadaný súhlas s poskytovaním terapie. Je bežnou praxou využívanie ochranných postelí, že v zariadeniach chýbajú terapeutické miestnosti, miestnosti pre individuálnu prácu s klientom pre psychiatra alebo psychológa, nie sú zabezpečené podmienky ochrany života a zdravia a ešte mnoho iných, ktorými vás teraz nebudem zaťažovať, ako je súkromie pacienta, intimita pacienta, rovnako vzdelávanie zamestnancov a podobne.
Takže ak by ešte stále vznikali otázky, že komisárka bude rozpínavo realizovať svoju kompetenciu, tak mi, prosím, dovoľte uviesť, že som si vypočula výhrady niektorých kolegov na výbore pre zdravotníctvo, a preto, preto aj vznikol pozmeňujúci návrh, kde je v prvej vete ods. 8 § 25 špecifikovaný rozsah vykonávania nahliadania do zdravotnej dokumentácie a ten sa zúžil na rozsah nevyhnutný na posudzovanie dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím a rozsah nevyhnutný na monitorovanie dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu.
Ďalej niektorí kolegovia žiadali, aby musel komisár pred nahliadnutím do zdravotnej dokumentácie informovať dotknutú osobu. Toto sme zvážili a vyhoveli sme požiadavke, kde v druhej vete ods. 8 je zavedená informačná povinnosť vo vzťahu k osobe so zdravotným postihnutím.
Vznikali tiež otázky, že čo ak daná osoba nebude spôsobilá na právne úkony. Tu sme tiež vyhoveli v rámci toho pozmeňovacieho návrhu a v tretej vete ods. 8 sa pamätá na situácie, že ak osoba so zdravotným postihnutím je nespôsobilá dať informovaný súhlas, tak sa nadväzuje na platné znenie ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona.
Rovnako sme vyhoveli aj v štvrtej vete v ods. 8, aj v piatej vete, kde návrh nadväzuje už na platné znenie ustanovenia § 6, v tomto prípade teda sa dá zakázať nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a osobe poverenej je, teda osobou poverenou je zákonný zástupca osoby so zdravotným postihnutím.
Čiže ak už chceme podporovať autonómiu dotknutej osoby, rozhodla som sa podporiť tie, tie požiadavky, ktoré v rámci diskusie vznikali. A teda nebudem ich v tejto chvíli rozvádzať, lebo sú podrobnejšie v tom, v tom pozmeňovacom návrhu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážení kolegovia, chcem sa v prvom rade poďakovať za túto, myslím, za aj odbornú diskusiu a za podporu. Dúfam, že na nikoho nezabudnem vo svojej reakcii.
Pán poslanec Suja, ja ďakujem za tú, za tú poznámku, to ešte skúsim preveriť na ministerstve zdravotníctva, oni tam zatiaľ navrhli tú 30-dňovú lehotu. A ako je to s elektronickým, s elektronickou zdravotnou dokumentáciou, to sa vraj, do veľkej miery je to technický problém, ale verím, že sa to riešiť bude.
Pán poslanec Borguľa, tiež ďakujem za ten tip a ešte na tejto schôdzi bude v druhom čítaní môj návrh zákona o komisárke, je to tlač 290, kde síce nie úplne presne, ale táto problematika sa uchopuje z istej časti. V tom prvom čítaní sme to mali a schvaľovali sme ten zákon 25. novembra minulého roku. Je to zákon, ktorý, myslím, že chráni chorých a slabých v nemocniciach a domovoch sociálnych služieb, a teda bude ešte teraz prerokovávaný. Ja ešte keď som pracovala na ústredí práce, tak som upozorňovala na rezervy, aké máme v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a myslím, že je to oblasť, ktorá potrebuje obrovskú reformu, možno nie ani tak veľmi legislatívnu, ale celkom určite filozofickú. A to sme vôbec nehovorili alebo len okrajovo sme sa na ústredí práce dotýkali, dotýkali tematicky podobnej sociálnoprávnej ochrany dospelých. A v tomto zmysle tiež s kolegami pripravujeme reformu opatrovníckeho práva, takže verím, že ešte tu na pléne o týchto témach budeme počuť. A teda ďakujem aj, aj, pán minister Richter, za, za podporu.
No ja tým, že som na ústredí bola svojho času, ten výkon, tak, tak vidím tú problematiku trochu inak. Áno, legislatívne zmeny boli urobené mnohé, ale ono niekedy od tej, od tej teórie k praxi je celkom ďaleko.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som ako autorka návrhu zákona a poverená členka skupiny poslancov predstavila stručne návrh zákona v rámci rozpravy prvého čítania. Dôvodová správa, ktorú nájdete v návrhu zákona, je podrobná a je opretá o tragický prípad z mája tohto roku, teda minulého roku.
V tej dobe, si možno spomenieme na medializovaný prípad malého dievčatka, ktorého telo bolo nájdené policajtami zakopané na dvore domu v Nových Zámkoch. Ja som ten prípad monitorovala a z dostupných údajov som identifikovala právny nedostatok, ktorý sa má práve návrhom tohto zákona odstrániť. To dievčatko 10 mesiacov nechýbalo - to, že rodičom, je viac-menej psychologická záležitosť - ale nechýbala ani lekárom a úradom, pričom v tom období mala absolvovať viacero povinných zdravotných prehliadok ako všetky deti v jej veku. Podľa pediatrov mimo chorôb do jedného roku života je to 9, do dvoch rokov 10 preventívnych prehliadok. Tie sú v rámci zdravotnej starostlivosti povinné nielen pre rodičov detí, ale aj pre lekárov. Pediatri si v tomto smere vedú presnú evidenciu a upozorňujú rodičov, kedy s dieťatkom majú prísť, ako napríklad očkovanie. Ak takáto situácia nenastane, ak sa tí rodičia nedostavia, tak sa, samozrejme, zisťujú dôvody. A v tomto zmysle je lekár bezodkladne povinný oznámiť orgánu činnému v trestnom konaní a úradu práce, sociálnych vecí, pokiaľ nastane situácia, že, že to dieťa akosi mu zmizne z hľadáčika.
V Luckinom prípade to ale nemal kto oznámiť, pretože jej detská lekárka tú zdravotnú dokumentáciu odovzdala matke, keď tá chcela zmeniť lekára. Môžeme si myslieť, že zdravotnú kartu pacienta by si lekári mali posúvať akosi medzi sebou, prípadne by rodič mal doniesť doklad o tom, že druhý lekár tú zdravotnú dokumentáciu prijal do evidencie, a na základe toho by ten prvý lekár tú, tú dokumentáciu mal vydať. V praxi je to však inak, a preto nevyšlo najavo, že iný pediater tohto malého dievčatka proste neexistuje. Desať mesiacov to teda nemalo komu prekážať. Až všímavosť známych odhalila násilnú smrť toho dievčatka, potom bola kontaktovaná sociálna kuratela, pretože sa, ako by panoval taký názor, že to dievčatko je v ústave, ale, ako to tvrdili jeho rodičia, ale nebolo tomu tak.
Možno si niektorí z nás povieme, že načo kvôli jednému prípadu meniť právo, ale že vlastne išlo o zlyhanie lekára alebo rodičov. Ja si myslím, že je to naša povinnosť, že je povinnosťou zákonodarného zboru naplniť právo dieťaťa, ak je čo len malý priestor na to, kde by nám to dieťa sitom mohlo prepadnúť.
V Dohovore OSN o právach dieťaťa je kľúčová zásada rešpektovania záujmu dieťaťa. Je to článok 3. Ustanovenie tohto článku v ods. 1 dohovoru zakotvuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podčiarkujem, že aj zákonodarnými orgánmi, teda aj my v Národnej rade máme povinnosť konať. Adresátom tejto medzinárodnej normy nie sú len orgány výkonnej či súdnej moci, ale aj zákonodarca.
V minulosti už zákonodarca plnil svojou legislatívnou činnosťou povinnosť naplniť najlepší záujem dieťaťa v oblasti ochrany detí pred násilím ako reakciu tiež na konkrétny tragický prípad. Zhodou okolností aj to prvé dievčatko sa volalo Lucka. A v tomto zmysle, alebo teda v tom príbehu, možno si spomeniete, bola v roku 2017 za to aj, aj sociálna pracovníčka právoplatne odsúdená. Tento prípad neostal teda legislatívne bez povšimnutia v tej dobe. Pán minister spravodlivosti Tomáš Borec a pán minister práce Ján Richter zareagovali tak, že ich rezorty pripravili novelu zákona o rodine a zákona o sociálnoprávnej kuratele a Občianskeho súdneho poriadku. Bola ukotvená kompetencia súdu povoliť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vstup do bytu za účelom preverenia informácií nasvedčujúcich tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, ktoré nie je možné overiť výkonom oprávnení podľa osobitného predpisu. Stále však v tomto zmysle máme, máme rezervy.
Obava, s akou som sa pri príprave tohto zákona stretla, že táto novela chystá akúsi špehovaciu politiku štátu voči našim deťom alebo že sa tu nebodaj snažíme budovať sociálny systém škandinávskych krajín alebo Veľkej Británie, môžem vás uistiť, že to tak nie je.
Návrh zákona sa nedotýka právnej úpravy, ktorá by súvisela so zásahom do výkonu rodičovských práv. Návrh zákona nemôže znepokojovať ani rodičov, odporcov očkovania. Informácie o povinnom očkovaní totiž poisťovňa oznamovať nebude. Vydá iba signál, že dieťa na nejakú dobu nie je prihlásené u nového pediatra a orgány kurately len preveria, či to dieťa je v poriadku a, chráňpánboh, či existuje.
Návrh zákona má teda prispieť k znižovaniu možnosti ohrozenia života, zdravia alebo neľudského zaobchádzania.
Aby som teda bola presnejšia, zavádza sa týmto oznamovacia povinnosť zdravotnej poisťovne voči orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Touto oznamovacou povinnosťou sa má zabezpečiť možnosť, aby orgán SPO-čky mohol preveriť informácie o tom, že dieťa, teda poistenec, mohlo byť ohro..., vystavené ohrozeniu života. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje len na deti do šiesteho roku veku z dôvodu, že, že nad, teda tie staršie deti, tu možnosť získavať tieto informácie v škole a v školskom zariadení.
V prvej vete § 25 ods. 6 sa zároveň upravujú dva hmotnoprávne predpoklady, teda právna skutočnosť, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Teda prvý predpoklad spočíva v tom, že dieťaťu bolo ukončené poskytovanie zdravotnej starostlivosti lekárom, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, a druhý predpoklad spočíva v tom, že nezačala byť poskytovaná zdravotná starostlivosť iným lekárom. Ak tieto dva predpoklady nastanú, je dôvodne dané oznámiť orgánu, je dôvodné toto oznámiť orgánu SPO. Oznamovacia povinnosť sa plní písomne, a to orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately príslušnému podľa miesta bydliska. V druhej vete sa ešte upravuje lehota, dokedy sa má táto povinnosť splniť. Lehota na oznámenie bola stanovená spôsobom, ktorý je vykonateľný v praxi, teda v podmienkach informačných systémov zdravotných poisťovní. Skoršie a kratšie lehoty nebolo možné upraviť vzhľadom k tomu, že poskytovatelia, teda lekári, ktorí poskytujú všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, odosielajú informácie o poistencoch poisťovniam v určitých opakujúcich sa periódach.
Aby nedochádzalo k neopodstatneným plneniam oznamovacej povinnosti, sa v odseku 7 upravuje aj výnimka z plnenia oznamovacej povinnosti, čiže neopodstatnené sú týmto situácie, keď poistenec žije v cudzine alebo má právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytovanej v inom členskom štáte.
V našom sociálnom systéme musí existovať funkčný nástroj na to, aby bolo možné včas identifikovať, že v starostlivosti o dieťa nie je niečo v poriadku. Dieťa má právo na zdravotnú starostlivosť pediatra a nie je prípustné, aby ju stratilo napríklad v prípade, keď sa jeho rodičia presťahujú do iného mesta a tento fakt lekárovi nenahlásia.
Tých najzraniteľnejších, ktorí o svojom osude nerozhodujú, musíme efektívne chrániť, najmä ak sa teda neprihlásením dieťaťa k novému pediatrovi chce ten, kto sa má o dieťa postarať - a dobre postarať, keď týmto činom chce zakryť neľudské alebo zlé zaobchádzanie s dieťaťom.
Ďakujem vám za pozornosť a za podporu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní uviedla ako poverený člen (ruch v sále a zaznievanie gongu) skupiny poslancov návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače č. 389. Bol doručený Národnej rade 8. januára 2021 a podpísalo ho 20 poslancov naprieč všetkými koaličnými stranami.
Okrem mojich kolegov z klubu OĽANO chcem poďakovať kolegom z partnerských koaličných strán za podporu, menovite pani Letanovskej, pani Cigánikovej, pánovi Cmorejovi, pani Šebovej.
Návrh zákona obsahuje dva novelizačné články a dotýka sa ustanovenia § 25 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktorý sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, a účinnosť sa navrhuje od 1. júna 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi ešte zopár poznámok a postrehov k návrhu zákona, ktorý máme teraz v druhom čítaní.
Začnime novelizačným čl. II, ktorý sa dotýka zákona o službách zamestnanosti a prvej pomoci. Nedávno som obdržala od jednej podnikateľky, ktorá prevádzkuje cukráreň, podnet na zmenu podmienok poskytovania finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“. Poslala som ho pánovi ministrovi, budeme s ním ešte o tom rokovať a je to fajn, lebo tieto, práve takéto podnety nám pomáhajú zlepšovať podmienky poskytovania finančných príspevkov.
Oceňujem, že v návrhu zákona je tam, príklad táto podnikateľka s tou zavretou cukrárňou bude mať predĺženú výnimku z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. Je dobré, že bude odbremenená od administratívnej záťaže.
Čo sa týka novelizačného čl. III, ktorý sa týka zdravotnej starostlivosti, vlastne nie, V, V, kde to je novelizačný článok, ktorý ma znepokojuje, a práve preto som sa rozhodla vystúpiť, kde sa uvádza, že „účelom navrhnutej úpravy je predchádzanie spoločensky nežiaducemu správaniu, ktoré má na základe poznatkov z aplikačnej praxe, dajme podobu uprednostňovania osôb v rozpore s prioritizáciou vakcinácie uvedenou v Národnej stratégii očkovania proti ochoreniu COVID-19 v podmienkach Slovenskej republiky“.
Všetci vieme, že toto ustanovenie môžeme nazvať aj lex Cibulková a nemyslím, že je vhodné, aby sme pre zlyhanie jedného pracovníka jedného zdravotníckeho zariadenia dali pod sankciu iné zariadenia. Myslím, že nie je dobré robiť revanšistické právne úpravy. To je to najmenej, čo naši zdravotníci a naše zariadenia v tejto chvíli potrebujú, aby sme im hrozili pokutami. Ale stalo sa to a ten mediálny lynč aj pani Cibulkovej, aj ministra zdravotníctva by stačil na to, aby sa už dané neopakovalo. Neviem, či k tomu treba priamo právnu úpravu.
A mám s tým trochu problém aj právno-politický, že či je možné v podmienkach právneho štátu niekoho sankcionovať za niečo, čo bolo zverejnené na webovom sídle ministerstva zdravotníctva. Veď sa učí zásada, že žiaden zločin, žiaden trest bez zákona. Veď práva a povinnosti sú ukladané práve zákonom. Tie schvaľujeme my tu v Národnej rade a výsledok našej vôle sa publikuje v Zbierke zákonov. Nepublikuje sa na webovom sídle ministerstva zdravotníctva.
K novelizačnému čl. VII, kde tento sa týka zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii. Tu sa chcem dotknúť dvoch otázok.
Prvá je bod 3 § 10, ktorý sa týka pomoci ľuďom pred dražbami a exekúciami. Predložená novela mi v tejto časti pripomína môj pozmeňovací návrh, ktorý som tu predložila 25. marca 2020, aby sa zohľadnili aj záujmy zadlžených rodín, ktorým hrozilo vysťahovanie v čase koronakrízy z ich obydlí, a danú otázku som predostrela ústavnoprávnemu výboru, ktorý v tom čase prerokovával vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Výboru som ponúkla zmenu návrhu zákona, tá bola potom následne prijatá, a tak bol zákon doplnený o vety „Dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 30. apríla 2020 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku dlžníka podľa predchádzajúcej vety vykonaných v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 je neplatný. Súdny exekútor je v čase do 30. apríla 2020 povinný upustiť od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti.“
Som rada, že teda vláda nadviazala na môj pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh a zmenila dátum na 28. február tohto roku 2021. Bolo by ale fajn si položiť otázku, či nebude treba aj tento dátum vzhľadom k situácii predĺžiť.
A v závere ešte bod 1 § 3 ods. 1 písm. a), kde sa za slovo „rozsahu“ vkladajú slová „ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky“. V dôvodovej správe sa uvádza, že „berúc do úvahy doterajšiu nejednotnú aplikačnú prax pri využívaní § 3 ods. 1 písm. a) platného zákona sa navrhuje, aby nevyhnutný rozsah vykonávania hlavného pojednávania a verejného zasadnutia ustanovila vykonávacia vyhláška, ktorú vydá ministerstvo spravodlivosti“.
Na prvý pohľad je to malá zmena, ale má významné právno-politické aspekty, pretože tým vlastne ministerstvo spravodlivosti dostane právomoc určiť nevyhnutný rozsah vykonávania pojednávaní, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia. A ťažko som si vedela predstaviť, ako v podmienkach oddelenia exekutívnej a súdnej moci môže ministerstvo spravodlivosti určiť zákonnému sudcovi rozsah vykonávania pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia. Ale dnes na klube nám zástupca ministerstva spravodlivosti podrobne vysvetlil, ako tá vyhláška bude vyzerať a aké a na aké druhy konania bude reagovať a ako sa tieto budú regulovať. Dostali sme uistenie zo strany zástupcu, že ministerstvo spravodlivosti určí vyhláškou minimum zákonného pojmu § 3 ods. 1 písm. a) nevyhnutný rozsah. Dostali sme uistenie, že súdy v rámci svojej autonómie budú môcť ísť nad rámec vyhlášky a budú si môcť určiť aj širší nevyhnutný rozsah.
Týmto sa treba, samozrejme, poďakovať pani ministerke spravodlivosti za pohotovosť a vysvetlenie, lebo asi takto by mal vyzerať dialóg medzi vládou a parlamentom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len chcem poďakovať pani kolegyni za túto legislatívnu iniciatívu, lebo tak odpovedá na mnohé podnety občanov, ktorí sa práve kvôli nesúladu tých zákonov, pretože na nich zákon nepamätal v tomto ťažkom COVID-ovom období, dostali často do neriešiteľných životných situácií. Takže ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa len chcem poďakovať, pán kolega Dostál, za tento vstup. Do veľkej miery je to argumentácia, o ktorej som aj ja hovorila, a veľmi sa prihováram práve za, za dôkladnú analýzu núdzového stavu v čase, keďže dnes už máme desiaty mesiac. Ďakujem veľmi pekne.

Ja len sa chcem poďakovať kolegom. Áno, v tom, tým Rakúskom sa, samozrejme, môžme inšpirovať.
A teda ešte pánovi kolegovi Sujovi, verím, že zakladáme aj novú prax na novú komunikáciu tu v parlamente.
Ďakujem.

Milé dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som vám a vašim kolegom v prvom rade poďakovala za legislatívne práce, ktoré sa takmer nepretržite v čase pandémie vykonávajú. Viem si živo predstaviť, že odborný aparát všetkých legislatívcov a právnych expertov na Úrade vlády, ale aj na jednotlivých rezortoch zažíva nie ľahké obdobie. Robiť zákony do dobrého počasia nie je ako robiť zákony do turbulentného spoločenského pohybu.
Podobne sme na tom aj my tu poslanci Národnej rady. Pandémia prináša výzvy aj pre nás, korí reprezentujeme našich občanov. Oni aj my zažívame neľahké životné obdobie, pre nás všetkých nové a vyplývajú z neho, samozrejme, aj nové, legitímne otázky týkajúce sa predovšetkým opatrení, ktoré sa dotýkajú našich základných práv a slobôd. Otázky tí ľudia kladú nám, lebo my sme nimi priamo volení. Nepýtajú sa orgánov, ktoré sú kreované nepriamo. Nekladú ich exekutívnej ani súdnej moci. Pýtajú sa nás, ktorí prijímame zákony, nás, ktorí stlačením tlačidla na hlasovacom zariadení vytvárame právny základ pre ukladanie povinností obyvateľom a obmedzovanie ich práv. Dnes máme na stole zákon, ktorý má povahu ústavného zákona. Ústavný zákon znamená vyššiu zodpovednosť a tlak od občanov, aby sme rozvážne hľadali konsenzus, ako vložíme vláde do rúk právomoci. Núdzový stav je situácia, keď Národná rada dočasne odovzdáva vláde právomoc. právomoc obmedziť nedotknuteľnosť našich obyvateľov, nedotknuteľnosť ich súkromia, ich rodín. Dôverujem a rozumiem tvrdeniam vlády, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, že, kde, citujem: „Na základe poznatkov aplikačnej praxe nie objektívne možné vyriešiť situáciu spôsobenú pandémiou respiračného ochorenia za najviac 90 dní.“
Rozumiem aj potrebe umožniť vláde Slovenskej republiky vyhlásený núdzový stav opakovane predlžovať. Podobnou cestou idú aj iné krajiny v Európe. Je dobré, že v predloženom návrhu zákona sa prvýkrát objavuje potreba vysloviť súhlas Národnej rady s predĺžením núdzového stavu. Ale ako som uviedla, naši voliči nám kladú a budú klásť otázky o tom, ako vláda narába s dočasne odovzdanou právomocou. Pýtajú sa, prečo ju vláda potrebuje a dokedy si mieni túto právomoc podržať, zaujíma ich, aká je súvislosť medzi potrebou vyhlásenia núdzového stavu a pandémiou a my musíme odpovedať.
Keď som sa pozerala na legislatívne riešenia identických situácií v iných krajinách, napr. v Rakúsku alebo v Nemecku, zaujali ma prístupy, keď parlamenty týchto krajín dostávajú pravidelné a detailné informácie o nakladaní s prepožičanou mocou. Princíp právneho štátu a demokracie si v týchto krajinách priam vyžaduje bdelosť parlamentov. Čím širšie a intenzívnejšie sa dejú zásahy do práv a slobôd občanov, tým vyššia je parlamentná kontrolná činnosť. V niektorých krajinách konkrétne formy obmedzenia základných práv a slobôd či formy ukladania povinností počas núdzového stavu konzultuje vláda s parlamentom skoro povinne. Spoločne vyhodnocujú dopady opatrení na obyvateľstvo a úspešnosť potláčania samotnej pandémie. Vláda poskytuje písomnosti a dokumenty poslancom vopred, pričom následne jednotliví ministri referujú za svoj rezort, aby, ako využili tieto opatrenia a právomoci, ktoré im parlament dočasne prepožičal.
Modely stáleho dialógu medzi parlamentom a vládou v iných krajinách tak zvyšujú dôveru občanov v opatrenia vlády. Tie potom nie sú náchylné na ústavnoprávne spochybňovanie. Je tiež dobrou praxou, že ak ide o výnimočné opatrenia v mimoriadnych situáciách, sú tieto dočasné. Možno by bolo dobré sa inšpirovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, milé poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 269).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 338 z 21. októbra 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný vládny návrh zákona (tlač 269) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 76 z 24. novembra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.