Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, ja by som sa veľmi chcela poďakovať za tú analýzu, lebo ona v podstate aktualizovala to, o čom som v tomto parlamente hovorila na minulých schôdzach, keď sme sa bavili o predlžovaní núdzového stavu. Ja už som to dneska nechcela opakovať, lebo veď vieme, že aj tento parlament schválil mnoho nástrojov na to, aby sme túto situáciu zvládli aj iným spôsobom než opakovaným predlžovaním núdzového stavu. Takže vďaka ešte raz, ja teda tento zákon tiež nepodporím.
Ďakujem.

Ja len krátko sa chcem veľmi pekne poďakovať za podporu a dúfam, že bude viac takýchto zákonov, ktoré budú prechádzať naprieč politickým spektrom. A, áno, ja svoju alebo myslím, že našu rolu tu v parlamente vnímam, ako také možno odchytávanie tých bielych miest, ktoré v našom systéme zákonov alebo v legislatívnom sú. Takže myslím, že tá výčitka síce bola, ale nevnímala som ju ako nejakú problematickú.
A čo sa týka ešte, pani kolegyňa, áno, my sme po tých diskusiách to uzavreli tak v tom pozmeňujúcom návrhu, že, že teda poisťovne to budú hlásiť ústrednému orgánu, teda Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja sama som mala trochu námietky, že ťažko povedať, ako to bude vykonateľné v praxi, ale verím, že ústredie si s tým poradí a že teda túto informáciu bude ďalej posúvať príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ešte raz veľmi ďakujem za podporu a teším sa na spoluprácu.

Prepáčte, prosím. Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som týmto uviedla a odôvodnila aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Kataríny Hatrákovej, Janky Bittó Cigánikovej, Jany Žitňanskej a Evy Hudecovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V úvode mi, prosím, dovoľte poďakovať sa kolegyniam pani Janke Bittó Cigánikovej, Jane Žitňanskej a Eve Hudecovej z partnerských koaličných strán za podporu. Rovnako vďaka patrí aj ostatným 15 kolegyniam a kolegom, ktorí tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podpísali. Bol doručený Národnej rade dňa 23. marca 2021 a reflektuje na odporúčanie ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý predložil návrh stanoviska na rokovanie legislatívnej rady vlády 15. marca tohto roku, ďalej na stanovisko Kancelárie Národnej rady odboru legislatívy a aproximácie práva a tiež na diskusiu, ktorú sme mali v rozprave vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctve 16. marca.
Doplňujúci a pozmeňujúci návrh je vylepšením návrhu a neznamená podstatný odklon od pôvodne doručeného návrhu zákona. V legislatívnom procese som dbala na to, aby bol zachovaný základný cieľ zákona, a to reakcia na ten už spomínaný tragický prípad dievčatka, ktoré desať mesiacov nechýbalo ani lekárom, ani úradom. Ešte je to prípad z konca mája.
Pred pár dňami inak padol verdikt v tomto prípade. Podľa medializovaných informácií za utýranie tohto dievčatka odsúdili jej otca. Ten sa podľa prokuratúry aj k činu priznal. Dostal desaťročný trest odňatia slobody. Prokurátorovi sa to ale zdalo málo, takže sa odvolal, odvolal sa voči rozsudku aj obžalovaný.
Čo sa týka teda jednotlivých bodov pozmeňovacieho návrhu.
Bod 1. Zmeny som akceptovala na základe pripomienok zdravotnej poisťovne Dôvera a zdravotnej poisťovne Union. Zdravotná poisťovňa Union uplatnila len obyčajnú pripomienku, podľa ktorej zavedením elektronickej výmeny informácií má poistenec nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu aj na základe štruktúrovaného elektronického dokumentu pod označením (SED) S072. Preto sa návrhom zosúlaďuje prax aj s paragrafovým znením, pretože práve SED-y S072 budú tvoriť a už aj tvoria najpočetnejšiu skupinu nárokových dokladov, na základe ktorých poistenci čerpajú zdravotnú starostlivosť v zahraničí, a, naopak, zahraniční poistenci v Slovenskej republike.
Bod 2. Návrh v prvej vete upresňuje právne skutočnosti, ktoré sú vyjadrené v pôvodnom návrhu slovami "ukončené poskytovanie zdravotnej starostlivosti" alebo slovami "začatie poskytovania zdravotnej starostlivosti". Návrh znenie v prvej vete upresňuje terminologicky v nadväznosti na ustanovenie § 12 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktoré upravuje zánik dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Je vhodnejšie nadviazať na ustanovenie, že právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vzniká na základe dohody o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, ktorú osoba uzatvorí s poskytovateľom. Je to podľa § 12 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z.
Návrh v prvej vete aj prináša viaceré zmeny, ktoré vyplynuli z rozpravy vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo. Tam sa, hovorili sme o tom, že sa zavádza elektronická podoba oznamovania skutočností uvedených v prvej vete. Z dôvodu odbúrania administratívnej záťaže zdravotných poisťovní sa mení adresát oznámenia z orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Návrh rovnako zavádza povinnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečiť bezodkladné doručenie oznámenia príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
V tretej vete sa rozširuje rozsah údajov o poistencovi, o dieťati o tieto údaje: miesto trvalého bydliska, miesto prechodného bydliska poistenca, telefonický kontakt na poistenca alebo na jeho zákonného zástupcu, ak ho poisťovňa, zdravotná poisťovňa má.
Bod 3. Zmenu ako pripomienku navrhla zdravotná poisťovňa Dôvera. Pojem "bydlisko" sa nahrádza pojmom "trvalý pobyt", čím sa pojem zosúlaďuje s pojmami uvedenými na prihláške v zmysle § 8 zákona č. 580/2004 Z. z. Rovnako sa pod pojmom bydlisko rozumie aj prechodný pobyt, čo vyplynulo z rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky dňa 15. marca. Prechodný pobyt totiž majú na území Slovenskej republiky povolený aj deti (cudzinci) a sú osoby poistené v rámci verejného zdravotného poistenia.
Bod 4. Doplňujúci a pozmeňujúci návrh reflektuje na stanovisko Kancelárie Národnej rady, odboru legislatívy a aproximácie práva. Vzhľadom na zavedenie novej povinnosti pre zdravotné poisťovne a z dôvodu právnej istoty sa preto dopĺňa prechodné ustanovenie.
Toľko teda k zdôvodneniu. A teraz prečítam normatívne znenie návrhu.
Takže doplňujúci a pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej, Janky Bittó Cigánikovej, Jany Žitňanskej a Evy Hudecovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 389.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za úvodnú vetu vkladá 1. a 2. bod, ktoré znejú:
"1. V § 9b sa odsek 5 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
"f) štruktúrovaným elektronickým dokumentom S072."
2. V § 9c sa odsek 6 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
"f) štruktúrovaným elektronickým dokumentom S072."."
Doterajší text návrhu zákona sa označuje ako 3. bod.
2. V čl. I, § 25 odsek 6 znie: "Ak poistencovi, ktorý ešte nedovŕšil šesť rokov veku, zanikla, odkaz 55e), dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti uzavretá s poskytovateľom všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast, a následne nebola uzavretá dohoda o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti s iným poskytovateľom všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast, zdravotná poisťovňa je povinná v elektronickej podobe oznámiť túto skutočnosť Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré zabezpečí bezodkladné doručenie tohto oznámenia príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účel preverenia informácie podľa osobitného predpisu, odkaz 55f).
Zdravotná poisťovňa plní oznamovaciu povinnosť podľa prvej vety najneskôr do 30 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka, v ktorom nastala skutočnosť podľa prvej vety. Zdravotná poisťovňa v oznámení podľa prvej vety uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo poistenca, ak má poistenec rodné číslo pridelené, a miesto trvalého pobytu alebo prechodného pobytu poistenca, telefonický kontakt na poistenca alebo na jeho zákonného zástupcu, ak ho zdravotná poisťovňa má.
Účelom spracúvania osobných údajov podľa tretej vety je zabezpečenie preverenia informácie podľa prvej vety a preverenie informácie zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o tom, že poistenec mohol byt' vystavený ohrozeniu zdravia alebo života alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu podľa osobitného predpisu (odkaz 55f)."
Poznámky pod čiarou k odkazom 55e) a 55f) znejú:
"55e) § 12 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. 374/2018 Z. z."
"55f) § 93b ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
3. V čl. I, § 25 ods. 7 sa slovo "bydlisko" nahrádza slovami "trvalý pobyt alebo prechodný pobyt".
4. V čl. I sa doterajší text návrhu zákona označuje ako 1. bod a dopĺňa sa 2. bod, ktorý znie:
"2. Za § 38ew sa vkladá § 38ex, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 38ex
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2021
Oznamovaciu povinnosť podľa § 25 ods. 6 sú zdravotné poisťovne povinné prvýkrát splniť do 31. júla 2021 za predchádzajúci kalendárny štvrťrok."."
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujeme pekne, pán predsedajúci. Prosíme v mene štyroch poslaneckých klubov - OĽANO, SaS, ZA ĽUDÍ a SME RODINA - o termínovanie prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004, tlač 389, bod 48 na stredu 24. marca 2021 po 14.00 hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som ako autorka návrhu zákona, poverená členka skupiny poslancov predstavila stručne návrh zákona, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 389. Rada by som na tomto mieste poďakovala tiež kolegom, ktorí sa pod návrh zákona podpísali naprieč tým spektrom koaličných strán.
Základným cieľom návrhu zákona je vytvorenie právnej úpravy, ktorá môže prispieť k eliminácii možnosti ohrozenia života, zdravia alebo neľudského alebo zlého zaobchádzania s dieťaťom. Návrh zákona zavádza oznamovaciu povinnosť zdravotnej poisťovne voči orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Touto oznamovacou povinnosťou sa má zabezpečiť možnosť, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mohol preveriť podľa oprávnení informácie o tom, že by dieťa (poistenec) mohlo byť vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.
Dôvodová správa, ktorú k zákonu nájdete, je podrobná a je opretá o tragický príbeh dievčatka, ktorý sa odohral v máji roku 2020. Možno si spomenieme, kedy sme boli informovaní ako verejnosť o tom, že bolo nájdené telo malého dieťaťa zakopané na dvore rodinného domu v Nových Zámkoch.
Ja som tento prípad monitorovala a z dostupných údajov sme identifikovali právny a legislatívny nedostatok, ktorý sa má návrhom zákona odstrániť. To osemmesačné dievčatko celú dlhú dobu nechýbalo lekárom ani úradom, hoci to bolo obdobie, kedy mala absolvovať niekoľko povinných zdravotných prehliadok, tak ako všetky deti v jej veku. Podľa pediatrov mimo chorôb do jedného roku života je deväť prehliadok, do dvoch rokov života desať preventívnych prehliadok. Tie sú v rámci zdravotnej starostlivosti povinné nielen pre rodičov detí, ale aj pre lekárov. Pediatri si o tomto vedú presnú evidenciu a upozorňujú rodičov, kedy majú s dieťaťom prísť. Ak neprídu napríklad na očkovanie, lekári rodičov kontaktujú a zisťujú dôvody. Ak takáto situácia nastane, lekár je povinný bezodkladne oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny túto skutočnosť. V Luckinom prípade to však nemal kto oznámiť, pretože jej detská lekárka povedala, že už nemá zdravotnú dokumentáciu. Dala ju matke, keď jej povedala, že chce zmeniť lekára. Zdravotnú kartu by si, pacienta, by si mali lekári skôr posúvať medzi sebou. Bolo by dôležité, aby sa o tom prinieslo potvrdenie, že ten druhý lekár prijal kartu do evidencie, a na základe toho pán doktor vydá kartotéku do rúk, nie poštou. Preto nevyšlo najavo, že iný pediater tohto dieťaťa neexistuje. Desať mesiacov to teda nikomu neprekážalo a ani to, že nemá povinné prehliadky a očkovania.
A teraz, dovoľte mi, prosím, pár slov k legislatívnej stránke a ľudskoprávnej. Ja, v procese tvorby toho zákona sme sa stretli s kritikou, že kvôli jednému prípadu meniť právo. Iste nepôjde v budúcnosti o tisíce detí, možno sa bavíme o jednotkách alebo desiatkach a že vlastne išlo o zlyhanie lekára a konečnú zodpovednosť majú rodičia. Ja si ale myslím, že je to našou povinnosťou, že je povinnosťou zákonodarného zboru naplniť právo dieťaťa, ak je čo i len malá legislatívna skulinka, cez ktorú by nám to, to dieťa alebo ten človek mohli utiecť.
V Dohovore OSN o právach dieťaťa je kľúčová zásada rešpektovania záujmu dieťaťa. Je to čl. 3. Ustanovenie čl. 3 ods. 1 dohovoru zakotvuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podčiarkujem teda, že aj zákonodarnými orgánmi. Teda aj my v Národnej rade máme povinnosť konať. Adresátom tejto medzinárodnej normy nie sú len orgány výkonnej či súdnej moci štátu, ale aj my.
V minulosti už zákonodarca plnil svojou legislatívnou činnosťou povinnosť naplniť najlepší záujem dieťaťa v oblasti ochrany detí pred násilím ako tiež reakciu na jeden konkrétny prípad. Zhodou okolností aj to dievčatko sa volalo Lucka a išlo o dieťa, ktoré utýral otčim. V roku 2017 za to bola právoplatne odsúdená sociálna pracovníčka a ani tento prípad neostal bez legislatívneho povšimnutia. Vtedy pán minister spravodlivosti Tomáš Borec a pán minister práce Richter zareagovali tak, že ich rezorty pripravili novelu zákona o rodine a zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a občianskeho súdneho poriadku.
A my máme teda k dispozícii aj stanoviská Kancelárie Národnej rady, chcem teda poďakovať aj pani doktorke Jakubíkovej z Kancelárie Národnej rady za jej konštruktívny pracovný prístup. Z tohto stanoviska akceptujeme tri pripomienky. Ide o § 25 ods. 6 prvá veta.
Vzhľadom k tomu, že v § 25 ods. 6 prvá veta ide o dôležité právne skutočnosti, súhlasíme so stanoviskom Kancelárie Národnej rady. Preto dôjde k upresneniu právnych skutočností, ktoré sú vyjadrené v pôvodnom návrhu slovami. "Ukončené poskytovanie zdravotnej starostlivosti" alebo slovami "začatie poskytovania zdravotnej starostlivosti". Text sa upresní terminologicky v nadväznosti na ustanovenie § 12 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktoré upravuje zánik dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Prvá veta preto bude znieť takto: "Ak poistencovi, ktorý ešte nedovŕšil šesť rokov veku, zanikla dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti uzavretá s poskytovateľom všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast a následne nebola uzavretá dohoda o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti s iným poskytovateľom všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast, zdravotná poisťovňa je povinná písomne oznámiť túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately príslušnému podľa miesta pobytu tohto poistenca."
Pri slove "zanikla" sa vloží poznámka pod čiarou č. 55e, ktorá bude odkazovať na § 12 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z.
Druhý bod. § 25 ods. 6 štvrtá veta. Hoci z dôvodovej správy jednoznačne vyplýva, že účelom spracovania osobných údajov je preverenie informácie o stave dieťaťa, túto pripomienku Kancelária Národnej rady akceptuje, len preto k slovu "zaobchádzaniu" sa pripojí poznámka pod čiarou k odkazu 55f a znie:
55f) § 93b ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí.
Prechodné ustanovenie: Vzhľadom na zavedenie novej povinnosti pre zdravotné poisťovne a z dôvodu právnej istoty sa preto dopĺňa prechodné ustanovenie. Za § 38ev sa vkladá § 38ex, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 38ex
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2021
Povinnosti vyplývajúce z ods., § 25 ods. 6 druhej vety sú zdravotné poisťovne povinné prvýkrát splniť do 31. júla 2021 za predchádzajúci kalendárny štvrťrok."
Ešte jedno odporúčanie, ktoré, žiaľ, ale nemôžeme akceptovať. Týkalo sa použitia kratšej lehoty ako navrhovanej, najneskôr do 30 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka.
V čase prípravy návrhu zákona sa k tomuto vyjadrovali aj poisťovne. Tieto údaje sa nevymieňajú na online báze, ale dávkovo a raz mesačne za predchádzajúci mesiac. Preto nie je vhodné z nášho pohľadu túto lehotu skracovať. Pôvodne poisťovne žiadali lehotu 45 dní, takže 30 dní vnímame ako kompromis. V stanovisku Kancelárie Národnej rady sa spomína príklad s ukončením platnosti dohody v priebehu mesiaca január. Táto informácia prichádza vo februárovej dávke, kde môže byť upravovaná. Do systému v zdravotnej poisťovni je zapracovaná koncom februára alebo začiatkom marca a navyše pri skončení platnosti jednej dohody v januári a uzavretia dohody vo februári sa toto zdravotná poisťovňa reálne dozvie až v marci alebo apríli. Čiže ak by sa termín skrátil, tak by hrozila vyššia chybovosť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za podporu. Ja len možno chcem pripomenúť, že teda, pripomenúť alebo je to skôr možno taká poznámka, že tento návrh zákona by chcel byť prvým takým akoby limitom, že kde asi sa budeme hýbať, pretože aj kontroling v sociálnych službách má svoje špecifiká a je to iné ako povedzme kontrolovať hospodárstvo alebo financie, že tu keď by sme uvažovali o kontrolingu, tak z môjho pohľadu hovoríme skôr možno o nejakej supervízii vedení, hľadaní cesty, že nemal by to byť ten tvrdý kontroling na základe nejakých akoby že tvrdých dát, lebo aj umiestnenie do sieťovej postele niekde zmysel môže mať a niekde ho nemá.
Takže myslím, že tu sa bavíme viac-menej o kvalitatívnom kontrolingu, ktorému tento môj návrh zákona, by som bola rada, keby dal nejaké limity. Ale verím, že ešte budeme o tom viac diskutovať.
V tejto chvíli veľmi pekne ďakujem za podporu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní uviedla ako poverený člen skupiny poslancov návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Návrh bol doručený Národnej rade 26. februára. Podpísalo ho 33 poslancov naprieč všetkými koaličnými stranami. Okrem mojich kolegov z klubu OĽANO chcem poďakovať aj kolegom z partnerských koaličných strán za podporu.
Návrh zákona obsahuje dva novelizačné články. Dotýka sa viacerých ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Navrhuje sa účinnosť od 1. júna 2021 okrem čl. I bodov 4 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022.
Dôvodová správa, ktorú nájdete k návrhu zákona, je podrobná a opretá o konkrétne poznatky z praxe. Základným cieľom návrhu zákona je zlepšenie postavenia prijímateľov sociálnych služieb, ktorým sa poskytuje pobytová forma sociálnej služby. Ide napríklad o osoby, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo o osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, seniorov.
Zákon má posilniť ochranu základných ľudských práv týchto tzv. zraniteľných osôb. Na dosiahnutie základného cieľa sa preto v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách zavádzajú tieto zmeny:
1. Konštituuje sa základné právo prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb určiť si dôverníka, ktorému musí poskytovateľ služieb oznamovať významné právne udalosti. Je to bližšie špecifikované v čl. I bode 3 a 4, 5, 6, 7 návrhu zákona.
2. Zamedzuje sa konfliktu záujmov tým, že sa zakazuje, aby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sa stal opatrovníkom dospelej osoby, teda prijímateľ sociálnej služby.
Tiež sa zvyšuje kontrola nad použitím telesného a netelesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby zasielaním zápisu z každého obmedzenia dôverníkovi.
Zvyšuje sa taktiež kontrola nad zákonnosťou výpovede zmluvy o poskytnutí sociálnej služby zo strany poskytovateľa sociálnej služby. Týka sa to predovšetkým pobytovej formy sociálnej služby. A zamedzuje sa tak zneužitie, zneužitiu vágneho, vágne formulovaného dôvodu výpovede.
Terminologicky sa tiež upresňuje pojem dohľadu pri poskytovaní sociálnej služby.
Návrh zákona zároveň čiastočne prispeje k naplneniu jednotlivých téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na toto volebné obdobie. Konkrétne sa jedná o tézy, kedy sa hovorí, že vláda Slovenskej republiky podporí starostlivosť o bezvládnych a chronicky chorých v domácom prostredí prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti a mobilných paliatívnych tímov.
Tiež je v programovom vyhlásení téza, že sa presadí reforma opatrovníckeho práva zameraná na osoby s hendikepom z dôvodu fyzického alebo mentálneho poškodenia zdravia a ochranu ich postavenia v právnych vzťahoch vrátane ochrany ich majetku.
Vláda tiež vytvorí podmienky na priblíženie zdravotnej starostlivosti k bezvládnym a dlhodobo chorým do ich známeho prostredia. Bude podporovať rodinnú a komunitnú starostlivosť a sieťovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a posilní tiež sieť domovov ošetrovateľských služieb s kvalifikovanými sestrami a pracovníkmi v sociálnych službách.
A tiež sa vláda zameria na reformu starostlivosti o duševné zdravie. Bude presadzovať rozvoj komunitnej starostlivosti o duševné zdravie a hľadať, hľadieť na špecifiká tejto starostlivosti.
Návrh zákona tiež prispieva k úplnej alebo čiastočnej implementácii medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti ľudských práv, osobitne z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý upravuje v článku 14 slobodu a osobnú bezpečnosť.
Návrh zákona rovnako prispeje k čiastočnému naplneniu záverečných odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k východiskovej správe Slovenskej republiky. Vyberám len niektoré zistenia Výboru OSN, ktoré sa riešia týmto návrhom zákona.
Výbor konštatoval, že je znepokojený legislatívou, ktorá umožňuje, aby boli osoby so zdravotným postihnutím pozbavené osobnej slobody na základe ich postihnutia.
Tiež konštatovali, že sú hlboko znepokojení neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním s používaním fyzických, mechanických a chemických obmedzení, ako aj s využívaním izolácie a odčlenenia v prípade osôb so psychosociálnymi postihnutiami.
Výbor je znepokojený tým, že opatrenia na ochranu osôb so zdravotným postihnutím pred násilím v rámci domova, ako aj mimo neho nie sú dostatočné.
A tiež bolo odporúčané, aby zmluvný štát zabezpečil, aby legislatíva a politiky, ktoré sa týkajú ochrany osôb pred násilím, obsahovali osobitné odkazy na osoby so zdravotným postihnutím vrátane prístupného ohlasovania prípadov násilia, služieb na podporu obetí násilia a mechanizmov na riešenie sťažností, ako aj špecializovanú odbornú prípravu polície, sudcov a prokurátorov.
Pri mojej predchádzajúcej zákonodarnej iniciatíve som nadväzovala na zistenia z každoročných správ o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie. A komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím vo svojich správach tiež konštatovala alebo teda upozorňovala na to, že používanie obmedzovacích prostriedkov nad rámec uvedený v zákone o sociálnych službách a mnohokrát aj z dôvodu nedostatku zamestnancov pre uľahčenie ich práce je realitou v našich zariadeniach.
Pri monitorovacej návšteve Domova sociálnych služieb Stropkov sme zistili nevhodné obmedzenie klienta, keď bol pravidelne umiestňovaný do postele s ohradou tvorenou hrubými drevenými doskami. Navyše táto posteľ bola umiestnená v strede izby a obkolesená posteľami iných klientov bez akéhokoľvek nábytku či iných prvkov, ktoré by aspoň trochu vytvárali atmosféru akéhosi domova alebo aspoň príjemného priestoru. Klient nemal možnosť sa z tejto postele s drevenou ohradou dostať, hoci sa to, hoci sa o to pokúšal. Bol neustále na očiach všetkých spolubývajúcich a bez akýchkoľvek predmetov osobného či úžitkového charakteru.
Rovnako sme zaregistrovali, že obmedzenie, obmedzovacie prostriedky boli v niektorých zariadeniach používané len veľmi výnimočne a boli, boli evidované povrchne, teda boli evidované povrchne bez záznamu o tom, ako často a na akú dobu sa klienti v týchto rôznych aj po domácky vyrobených ohradách zdržiavali alebo prípadne neboli evidované vôbec.
Stretli sme sa aj so zlým zaobchádzaním v zariadeniach sociálnych služieb u verejných aj neverejných poskytovateľov v súvislosti so zneužívaním právomocí opatrovníka, ktorý v mene seniora nehospodárne nakladal s finančnými prostriedkami. Výnimkou nie je ani neprimerané porušovanie súkromia, nedostatočná hygiena, obmedzovanie sociálnych kontaktov, až po nedostatočný príjem potravy a tekutín.
Zlé zaobchádzanie so seniormi je závažný spoločenský problém, ktorý má najmä zdravotné a sociálne dopady. O tomto probléme je potrebné komunikovať a je nevyhnutné prijať systémové a predovšetkým preventívne opatrenia, pretože s rastúcim počtom seniorov sa táto situácia bude iba zhoršovať.
Takže, milé kolegyne, kolegovia, to je len výber z viacerých hrozivých zistení pani komisárky a keďže ide o prvé čítanie, jednotlivé novelizačné body potom predstavím bližšie v druhom čítaní.
V tejto chvíli ďakujem za pozornosť.

Tak začnem pánom kolegom Dostálom. Nie som právnik, takže to, čo poviem, nebude znieť úplne dobre pre uši právnika, že ale mohlo by sa. Mohlo by sa rozumejme, že jasné, že v procese to môže napríklad prokurátor zastaviť, môže sa to nejakým iným spôsobom vysvetliť, ale nevieme, že či to tak bude. A to, že týmito informáciami disponujem, je práve z oblasti alebo z priestorov, kde sa to deje, keď ľudia, ktorí priamo pracujú na ulici, vo veľkých úvodzovkách povedané, napríklad s bezdomovcami alebo s ľuďmi zo sociálne slabých rodín, keďže teraz nefungujú alebo teda vo veľmi obmedzenom množstve fungujú, v obmedzených podmienkach fungujú ubytovne pre, alebo nocľahárne pre bezdomovcov, tak toto je napríklad jeden z momentov, ktorý sa rozšíril, že teda v tom väzení to bude na istotku. Je to veľmi primitívne, veľmi hlúpo povedané, ale zhruba tento moment tam rezonoval, že na jednej strane núdzový stav, pandemická situácia a na druhej strane veľa oblastí, ktorých sa to priamo netýka a je to tu zneužívané. Čiže tento príklad som použila preto, lebo je zo života, lebo ho mám od ľudí, ktorí týmto žijú a z príbehov, kde sa to takto stalo.
A čo sa týka pána, pána kolegu Suju, ja myslím, že to, prečo sa nám nedarí znížiť počty alebo prečo tie čísla máme stále také vysoké, ja som sa to snažila obsiahnuť aj v tom svojom príspevku, myslím, že je to mnohofaktorový problém a mnohé z tých faktorov tu boli už aj pomenované, že jeden veľký je to, že my vlastne za celú tú dobu sme tu nemali niečo ako tvrdý lockdown, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som na tomto mieste v prvom rade poďakovala vláde, samospráve, všetkým zdravotníckym pracovníkom, aj obyvateľom, ktorí podporujú našu spoločnosť v boji proti pandémii. Svoju vďaku chcem vyjadriť aj štátom, ktoré nám v tejto kritickej chvíli poskytujú cezhraničnú pomoc. Verím, že to robia s nasadením, ktoré pramení v ľudskom presvedčení a tým ukazujú taký celkom veľký rozmer humanity.
Ale aj dnešná diskusia tu na pléne ukázala, že núdzový stav je téma, ktorá rezonuje spoločnosťou. Pýtame sa my tu, pýtajú sa nás voliči, že ak sa majú vzdať svojich základných práv a slobôd, aký to pre nich bude mať benefit? Pýtajú sa, dokedy a či bude núdzový stav neustále predlžovaný. Pýtajú sa nás, lebo my prijímame zákony.
Už v decembri, keď sme hlasovali o ústavnom zákone, sa argumentovalo, že ak by tento neprešiel, nezvládli by sme pandemickú situáciu v zdravotníctve. Ja som často komunikovala, že mám a mala som inú skúsenosť a že tak akosi bolo také zreteľné, že ústavným zákonom nič nezachránime, aj preto som za tento zákon nezahlasovala. Obávala som sa vedľajších účinkov a možnosti zneužitia hlavne v oblastiach, ktoré núdzový stav zasahuje, aj keď s pandemickou situáciou priamo nesúvisia, napríklad oblasť spravodlivosti, kedy dnes pri malej krádeži zemiakov z poľa hrozí odňatie slobody na desať rokov, čo by, samozrejme, za normálnych okolností bola možno podmienka. A tu samozrejme, tu nehovorím o človeku, ktorý ukradne prístroj na umelú pľúcnu ventiláciu, ale možno o hladnom bezdomovcovi.
Núdzový stav pôsobí ako antibiotikum. Zničí síce škodiacu baktériu, ale vyzabíja v tráviacom trakte aj všetky pomocné baktérie, ktoré nám pomáhajú tráviť. Preto je nadužívanie antibiotík nebezpečné a preto sa aj ja obávam nadužívania núdzového stavu. Ak si spomenieme, v decembri jeden z titulkov v novinách znel, že ide o najzávažnejšiu zmenu ústavného poriadku za dlhé obdobie a výrazný prvok kancelárskeho princípu v našej demokracii.
No ale, žiaľ, pandémia je s nami už mesiace a je novou normou a preto musíme tomu prispôsobiť aj našu legislatívnu činnosť. Samozrejme boj vlády a osobitne ministerstva zdravotníctva s pandémiou podporujem. Dnes je to kľúčové pre ďalší život Slovenska. Ale právna úprava sa dá a má prijímať cielene.
Moja predrečníčka pani poslankyňa Záborská to naznačila, že môžeme sa inšpirovať napríklad Francúzskom alebo aj inými krajinami, ktoré vytvorili nové zákony alebo inštitúty, ako napríklad zdravotný stav núdze. Tieto krajiny fokusovali výnimočné opatrenia len na zdravotnú katastrofu v krajine. Je dôležité hľadať cesty, ako ďalej a nepredlžovať núdzový stav, ale ani tak neohroziť občanov tým, že rezignujeme na našu úlohu zabezpečiť bezpečnosť nás všetkých. Možno by bolo dobré inšpirovať sa legislatívnymi riešeniami identických situácií v iných krajinách. Tieto krajiny nezavádzali núdzový stav. Parlament prijíma len dočasné sektorové splnomocnenie na vydávanie legislatívnych opatrení v oblastiach ako zdravotníctvo, sociálna pomoc, kritická infraštruktúra a podobne. Ale parlament v týchto krajinách si vždy vyžaduje od vlády pravidelné a detailné informácie o nakladaní s prepožičanou mocou. Poslanci vláde dôverujú, ale chcú detailné skladanie účtov. Princíp právneho štátu a demokracie si vyžaduje bdelosť parlamentu.
Aby som bola konkrétnejšia, napríklad včera rakúsky parlament počas pätnásťhodinového rokovania schválil tri cielené opatrenia, alebo teda niekoľko cielených opatrení. Bola napríklad predĺžená platnosť kurzarbeitu o ďalšie tri mesiace. Vytvoril sa právny rámec na používanie bezplatných testov na domáce použitie pre domácnosti. Prijal sa daňový bonus pre ľudí pracujúcich doma v rámci homeoffice až do tristo euro ročne, 300 eur ročne. Napríklad pracujúci z domu si budú tak môcť nechať uznať ako daňový výdavok povedzme že ergonomickú stoličku napríklad. Došlo aj k predĺženiu odľahčovacích daňových opatrení pre obyvateľov Rakúska a podobne. A tu chcem podčiarknuť, že naši rakúski kolegovia neschvaľovali žiaden ústavný zákon, nepredlžovali núdzový stav. Zákony, ktoré menili, boli obyčajné zákony. Jeden sa napríklad nazýval Epidemiengesetz a platí od roku 1950.
Aj preto som včera na rokovaní výboru pre zdravotníctvo, sme teda hovorili aj s pani ministerkou spravodlivosti a sme nejako interpretovali prosbu, aby sa hľadali nové formy legislatívneho riešenia krízy v zdravotníctve napríklad vo forme zákona, ktorý bude cielene riešiť otázky v zdravotníctve alebo v oblastiach, ktoré sú najviac zasiahnuté pandemickou situáciou. Pracovne sme hovorili o pandemickom zákone. Takto by sme sa vyhli predlžovaniu núdzového stavu so všetkými negatívnymi vedľajšími účinkami.
Možno by bolo fajn, keby sme odpojili od všetkých zákonov, ktoré boli prijaté a ktoré pomáhajú ľuďom, pojem núdzový stav. Nepotrebujeme ho mať globálne. Veď napríklad aj včera vláda schválila návrh zákona z dielne pána ministra Krajniaka, zákon o kurzarbeite. Práve v tomto zákone sa pomoc pre zamestnávateľov viaže na existenciu vonkajšieho faktora, pre ktorý nemožno vykonávať prácu. Vonkajší faktor je definovaný ako faktor, ktorý je dočasného charakteru, ako okolnosť vyššej moci. Teda nie je to len núdzový stav. Aj Rakúsko nemá v zákone viazanosť na COVID. Majú zákon, ktorý vie flexibilne zareagovať na rôzne výpadky na trhu práce.
Takže za tých dvanásť hodín, ktoré zostávajú, teda o tých dvanásť hodín ja tento zákon podporím zajtra, ale verím, že v dohľadnej dobe vláda príde s novými právnymi úpravami.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj za tie podnetné reakcie v rámci faktických poznámok. Ja som len chcela, že, že aj teraz, keď sa viedla diskusia k tomuto zákonu, tak bolo za mňa také celkom zreteľné, že takpovediac veci sa javia a veci sú. My si tu môžme porozprávať o tom, ako fungujú psychiatrické kliniky, ako vyzerajú DSS, je úplne iné tam ísť, byť, byť pacientom, byť klientom.
A, samozrejme, že celá táto problematika zdravotná a sociálna má dve roviny. Jedna sú klienti alebo pacienti a druhá je manažment, lekári, odborníci. Aj jedna, aj druhá rovina potrebuje saturáciu, potrebuje zmenu, potrebuje, potrebuje celé inak. Ale svet nevznikol včera, to má nejakú históriu, prečo to takto vyzerá. A my môžeme variť iba z toho, čo máme. A v tejto chvíli tí bezbrannejší sú tí klienti než tí lekári a tí odborníci. Hoci lekári a odborníci, a ja som tiež pracovala v takom zariadení, samozrejme, že tú pomoc potrebujú, ale v tejto chvíli to, čo horí, sú tí pacienti. A, áno, máme tu kopec administratívy a kontrolných mechanizmov, ale, ruku na srdce, nefungujú.
Ja nehovorím, že toto bude akoby že sväté písmo do budúcnosti a pani komisárka vyrieši úplne všetko. Je to len malá kvapka, je to len malý kamienok do mozaiky, ako tie veci posunúť. A, samozrejme, že sa tej problematike budeme aj s kolegami venovať naďalej a vylepšovať, čo sa bude dať, ale v tejto chvíli je to fakt, že hasíme.
Ďakujem pekne.